Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoPr/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206731
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216206731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: P. M.,
rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., F. nábrežie XXXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr.
Roman BLAŽEK, s. r. o., Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123 proti žalovanej: World reality, s. r. o.,
Komárno, Ulica práce 447/65, IČO: 46 036 954, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kolár, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Lehotského 4, IČO: 36 757 276, o zaplatenie mzdy s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. júna 2017 č. k. 13Cpr2/2016-62 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobkyni 1.436,38 eura netto mzdu a 1.876 eur brutto mzdu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy
3.312,38 eura od 16. 03. 2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni sa vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 3.312,38 eura
s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.312,38 eura od 16. 03. 2016 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 100% náhrady trov konania do
3 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Predmetom konania bol nárok uplatnený žalobkyňou na zaplatenie mzdy vo výške 3.312,38 eura s
príslušenstvom na tom základe, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03. 09. 2015 jej vznikol pracovný
pomer u žalovanej s brutto mzdou vo výške 938 eur. Žalovaná jej odmietla uhradiť mzdu za obdobie
november 2015 až február 2016. Za mesiace november a december 2015 žalovaná odvody zo mzdy
odviedla, preto za uvedené 2 mesiace žalobkyňa požaduje zaplatiť čistú mzdu vo výške 2 x 718,19 eura
a za mesiace január a február 2016 si uplatňuje brutto mzdu vo výške 2 x 938 eur.

2. Žalovaná považovala žalobu za neopodstatnenú, keď tvrdila, že žalobkyňa mala prístup k bankovému
účtu žalovanej a zálohy si po dohovore vyberala sama. Z dôvodu, že žalobkyňa nechodila do
zamestnania, dohodli sa na skončení pracovnej zmluvy dohodou k 31. 12. 2015. V konaní predložila
pokladničné doklady Sberbank Slovensko, a. s. o výberoch z účtu žalovanej žalobkyňou v hotovosti, a
to na sumu 1.820 eur dňa 15. 02. 2016, na sumu 1.280 eur dňa 25. 01. 2016, na sumu 1.560 eur dňa 14.
01. 2016, na sumu 1.450 eur dňa 22. 12. 2015, na sumu 1.200 eur dňa 10. 11. 2015, na sumu 8.200 eur
dňa 10. 11. 2015 a na sumu 2.600 eur dňa 09. 11. 2015. Žalobkyňa k uvedeným tvrdeniam uviedla, že

prostriedky z účtu žalovanej vyberala s jej vedomím, pričom hradila záležitosti žalovanej - hypotekárne
úvery, stavebné úvery a povolené debety. Poprela, že jej pracovný pomer u žalovanej skončil dohodou
k 31. 12. 2015, najmä keď aj po tomto dni disponovala účtom žalovanej.3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pracovnou zmluvou z 03. 09. 2015 vznikol
žalobkyni pracovný pomer u žalovanej v spoločnosti dňom 04. 09. 2015 na druh práce - realitný maklér
s pracovným časom 30 hodín týždenne a s miestom výkonu práce K., Z. XX. Podľa čl. IV pracovnej

zmluvy a čl. V bola mesačná mzda žalobkyne dohodnutá na sumu 938 eur brutto mesačne s tým, že
mzda je splatná spätne za mesačné obdobie pozadu a to najskôr vo výplatnom termíne, ktorým je 15.
deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca na bankový účet zamestnanca uvedený v záhlaví zmluvy.
Žalobkyňa tvrdila, že jej mzda za mesiace november 2015 až február 2016 nebol poukázaný na jej
bankový účet, súd preto považoval jej nárok na zaplatenie dlžnej mzdy za uvedené obdobie za dôvodný.

Žalovaná nepreukázala, že by pracovný pomer žalobkyne skončil k 31. 12. 2015 ústnou dohodou, najmä
keď žalobkyňa poprela existenciu takejto dohody. Preto žalobkyni s poukazom na § 118 ods. 1 zák. č.
311/2001 Z. z. vznikol nárok na náhradu mzdy za vykonanú prácu nielen po dni údajného skončenia
pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej, teda za mesiace január a február 2016 vo výške 2 x 938
eur brutto, ale aj za mesiace november a december 2015 vo výške 2 x 718,19 eura netto.

4. Žalovaná v konaní netvrdila a ani nepreukázala, že by s poukazom na ust. § 130 ods. 2 a 4 zák.
č. 311/2001 Z. z. žalobkyni mzdu za mesiac november 2015 až február 2016 poukázala dohodnutým
spôsobom, teda v pracovnej zmluve na špecifikovaný bankový účet žalobkyne. Preto je bez významu
tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa mala prístup k firemnému účtu, z ktorého po odsúhlasení konateľkou
žalovanej spoločnosti vybrala nielen sumy potrebné na hradenie nákladov žalovanej spoločnosti, ale

aj sumy svojej mzdy, pokiaľ zamestnávateľ mal povinnosť mzdu poukazovať na účet zamestnanca.
Je navyše nelogické, aby zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ údajne skončil pracovný pomer,
mal naďalej možnosť disponovať s účtom zamestnávateľa, a to aj po tvrdenom dátume skončenia
pracovného pomeru, resp. si mal mzdu vyberať z účtu zamestnávateľa aj za čas, kedy už údajne nebol
zamestnancom. Pokiaľ bola mesačná mzda splatná 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca na

bankový účet zamestnanca, po márnom uplynutí dohodnutej lehoty sa zamestnávateľ žalobkyne dostal
do omeškania. Súd jej preto v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne z prisúdenej sumy od 16. 03. 2016 do
zaplatenia, i keď žalovaná spoločnosť bola v omeškaní s úhradou mzdy už za mesiace november 2015,
december 2015, ako aj január 2016.

5. Žalobkyni úspešnej v konaní súd priznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 262 ods. 2
CSP a § 255 ods. 1 CSP a ako procesnej strane jej priznal 100% náhrady trov konania.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhal

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie nevypočul navrhovaného

svedka X. R., ktorý mal svojou výpoveďou potvrdiť, že žalobkyňa sa počas pracovnej doby v januári
a februári 2016 nenachádzala v kancelárii žalovanej a nepracovala. Zo strany súdu prvej inštancie o
navrhnutom dôkaze - návrhu na vypočutie svedka X. R. nebolo súdom prvej inštancie nijakým spôsobom
rozhodnuté. Na pojednávaní dňa 06. 06. 2017 tvrdila, že v decembri 2015 sa so žalobkyňou dohodla na
skončení pracovného pomeru k 31. 12. 2015, pretože žalobkyňa už nepracovala pre žalovanú, ale pre

seba. Chcela súd oboznámiť s dôkazmi o príjmoch a výdavkoch súvisiacich so žalobkyňou, avšak súd
tieto dôkazy nezaznamenal a nedovolil o týchto dôkazoch súd oboznámiť z dôvodu, že sa má sústrediť
na predmet konania. Súd neakceptoval dôkaz, že žalobkyňa bola tichým spoločníkom žalovanej, a preto
aj mala oprávnenie disponovať s bankovým účtom, a to viac ako 4 roky dávno predtým, ako sa žalobkyňa
stala zamestnankyňou žalovanej. Táto skutočnosť ani nemôže byť dôkazom o tom, že počas mesiacov

január a február 2016 trval pracovný pomer medzi stranami sporu. V konaní predložila pokladničné
doklady Sberbank Slovensko, a. s. o výbere v hotovosti žalobkyňou v celkovej sume 18.100 eur, pričom
žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala použitie týchto peňazí. Nemá ako preukázať, že žalobkyňa
v mesiacoch január a február 2016 nevykonávala žiadnu prácu ako zamestnanec, keďže nepracovala
a nič nerobila v prospech žalovanej ako zamestnanec. Nemôže o tom existovať ani žiadny relevantný

dôkaz. Pokiaľ by tomu tak bolo, žalobkyňa mala predložiť ako dôkaz, na čom pracovala napr. mená
osôb, s ktorými sprostredkovala nejaký obchod alebo s ktorými pripravovala uzatvorenie nejakej zmluvy
v prospech žalovanej. V tejto súvislosti poukázala aj na výpoveď svedkyne K. C.. Súd prvej inštancie
nemal preukázané, či skončil pracovný pomer medzi stranami sporu a ak áno, akou formou. Poukázalaaj na rozporné tvrdenia zástupcu žalobkyne, keď v liste adresovanom na Inšpektorát práce v Nitre tvrdil o
skončení pracovného pomeru v apríli 2017, pričom v ďalšom odseku uvedeného listu tvrdil, že pracovný
pomer trval do 28. 02. 2017 a na pojednávaní dňa 06. 06. 2017 tvrdil, že pracovný pomer žalobkyne

u žalovanej naďalej trvá. Namietala i priznanie mzdy netto a brutto v jednom výroku bez rozlíšenia, o
akú mzdu ide. Takýto výrok je právne zmätočný a nepreskúmateľný. Naďalej tvrdí, že došlo k dohode o
skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 12. 2015, čo dokazuje aj faktické konanie žalobkyne, ktorá od
januára2016nechodiladozamestnaniaanevybavovalažiadnuagendu.Skutočnosť,žemaladispozičné
právo k bankovému účtu nie je dôkazom o trvaní pracovného pomeru. Poukázala na čl. 5 CSP a má za

to, že v prípade žalobkyne došlo k zneužitiu práva, keď táto vyberala peňažnú hotovosť z účtu žalovanej,
pričom nebolo nijako dokázané, žiadnym účtovným dokladom, ako použila peniaze v sume 18.110 eur;
žalobkyňa mala súhlas ponechať si len mzdu za obdobie november a december 2015.

7. Žalobkyňa sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila. Zaslala však súdu odpoveď na podnet
adresovaný Inšpektorátu práce v Nitre zo dňa 07. 06. 2017, z ktorého vyplýva, že kontrolovaný subjekt

(žalovaná) počas výkonu inšpekcie práce nepreukázal vyplatenie mzdy za mesačné obdobie november
a december 2015, mzda podľa dohodnutých podmienok v pracovnej zmluve mala byť vyplácaná 15. deň
nasledujúceho kalendárneho mesiaca na bankový účet zamestnanca, čím došlo k porušeniu ust. § 118
ods. 1 Zákonníka práce. Pri inšpekcii práce boli kontrolovaným subjektom predložené doklady týkajúce
sa skončenia pracovného pomeru, a to návrhu dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 28.

12. 2015 podpísaného iba zamestnávateľom a ďalej bola predložená evidencia pracovného času iba za
obdobie september až december 2015. O rozhodovaní o tom, či pracovný pomer založený pracovnou
zmluvou skončil k 31. 12. 2015 alebo až k 28. 02. 2016, je oprávnený iba súd.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - CSP)

po zistení, že odvolanie bolo podané včas stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej finštancie,
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je iba čiastočne dôvodné, a keďže neboli splnené podmienky ani pre
potvrdenie, ani pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa

§ 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podstatou zmeny napadnutého rozhodnutia je iba tá skutočnosť, že súd prvej inštancie vyčíslil priznanú
brutto a netto mzdu jednou sumou, pričom odvolací súd uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni uplatňovanú
mzdu za prvé dva mesiace v netto vyčíslení a za ďalšie dva mesiace v brutto.

9. Predmetom konania je nárok žalobkyne ako zamestnankyne voči žalovanej ako zamestnávateľovi
o nevyplatenú mzdu v úhrnnej sume 3.312,38 eura s príslušenstvom. Žalobkyňa dôvodila tým, že so
žalovanou bola v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03. 09. 2015, v zmysle ktorej
vznikol pracovný pomer dňom 04. 09. 2015 na druh práce - realitný maklér s miestom výkonu práce K.,
Z. XX, s pracovným časom 30 hodín týždenne. V článku I bodu 5. zmluvy bolo uvedené, že pracovný

pomer možno ukončiť jednou z foriem stanovených v § 59 Zákonníka práce. Článok IV pracovnej zmluvy
upravoval náplň práce a čl. V v bode 1. stanovoval dohodnutú mesačnú mzdu za vykonanú prácu vo
výške 938 eur brutto mesačne s tým, že mzdové podmienky zamestnanca sa riadia ust. § 118 až §
135 Zákonníka práce, pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak. V čl. V bodu 3. bolo dohodnuté, že mzda
je splatná spätne za mesačné obdobie pozadu, a to najneskôr vo výplatnom termíne, ktorým je 15.

deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca na bankový účet zamestnanca uvedený v záhlaví zmluvy.
Žalobkyňa predložila výplatný lístok za mesiac október 2015, z ktorého vyplýva hrubá mzda 938 eur
a čistá mzda 718,19 eura. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že žalovaný za mesiace november a
december 2015 odviedol odvody zo mzdy, avšak jej netto mzdu 2x á 718,19 eura nevyplatil. Za mesiace
január a február 2016 odvody zamestnávateľ neodviedol, preto požaduje 2x á 938 eur brutto. Žalovaný

v konaní založil svoju obranu na tvrdení, že so žalobkyňou sa v decembri 2015 dohodli na skončení
pracovného pomeru z dôvodu, že už pre firmu nepracovala, ale pracovala pre seba, pričom využívala pre
vlastnúpotrebuajkanceláriu,ajzamestnanca,ktorýchplatilžalovaný.Nevie,prečotedažalobkyňažiada
mzdu aj za mesiace január a február 2016. So žalobkyňou boli dohodnutí, že výplatu si môže vyberať zúčtu žalovaného, keďže boli tichými spoločníkmi. So žalobkyňou sa dohodol, že otvorí kanceláriu v K.
a po týždni sa budú striedať, ale žalobkyňa si to rozmyslela a do K. chodiť nechcela. Žalovaný v konaní
predložil pokladničné doklady Sberbank Slovensko, a. s. o výberoch z účtu žalovaného žalobkyňou v

hotovosti, a to na sumu 1.820 eur dňa 15. 02. 2016, na sumu 1.280 eur dňa 25. 01. 2016, na sumu 1.560
eur dňa 14. 01. 2016, na sumu 1.450 eur dňa 22. 12. 2015, na sumu 1.200 eur dňa 10. 11. 2015, na
sumu 8.200 eur dňa 10. 11. 2015 a na sumu 2.600 eur dňa 09. 11. 2015. Úhrnom tak žalovaný predložil
doklady o výbere z účtu žalovaného žalobkyňou na celkovú sumu 18.110 eur. Žalobkyňa k tvrdeniam
žalovaného uviedla, že právny pomer so žalovaným kvalifikovane nebol ukončený. Žalobkyňa k výberu

hotovosti z účtu žalovaného uviedla, že tieto použila na hradenie potrieb žalovaného a poukazovala ich
na účet osôb.

10. Podľa § 42 odsek 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou
zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je
zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 47 odsek 1 písm. a/ a b/ Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu
mzdu, vytvárať podmienky pre plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky
ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, zamestnanec je povinný

podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom
času a dodržiavať pracovnú disciplínu.

11. Podľa § 118 odsek 1, 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje

plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa
osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo
sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie
zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež

nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 129 odsek 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa § 130 odsek 2 Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v
pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácu prácu možno
dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods.
4 písm. a/ sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b/

sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka. Podľa § 140 ods. 4 veta prvá Zákonníka
práce mzda sa vypláca v pracovnom čase na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 130 odsek 8 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný po vykonaní zrážok podľa § 131
poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke

zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada, alebo ak sa
zamestnávateľ so zamestnancom na takomto postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných
prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec
požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukázať aj na viac účtov, ktoré si
zamestnanec sám určil.

Podľa § 131 odsek 1 Zákonníka práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky
poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z
ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane,

nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na
preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na
daň z príjmov zo závislej činnosti.12. Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne ustálil, keď mal za to, že žalobkyni vznikol nárok za nevyplatenú mzdu za
mesiace november až december 2015, ako aj za mesiace január a február 2016. V konaní nebolo medzi

stranami sporu sporné, že pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03. 09. 2015 a to
dňom 04. 09. 2015, odkedy žalobkyňa začala pracovať na pracovnej pozícii realitný maklér s pracovným
časom 30 hodín týždenne a s miestom výkonom práce K. Z. XX. V pracovnej zmluve bola dohodnutá
mesačná mzda žalobkyne vo výške 938 eur brutto mesačne, splatná spätne za mesačné obdobie
pozadu a to najneskôr vo výplatnom termíne, ktorým je 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca,

pričom zamestnanec a zamestnávateľ si dohodli, že mzda bude zamestnávateľom poukazovaná na
bankový účet zamestnanca, ktorý bol bližšie špecifikovaný v záhlaví pracovnej zmluvy. Žalobkyňa v
podanom návrhu tvrdila, že žalovaná za ňu v mesiacoch november a december 2015 odviedla zrážky
podľa § 131 Zákonníka práce, preto si za tieto dva mesiace uplatňovala netto mzdu vo výške 2 x 718,19
eura. Ďalej tvrdila, že za mesiace január a február 2016 už zamestnávateľ za ňu odvody neodviedol,
preto sa domáhala náhrady mzdy brutto 2 x 938 eur. Žalovaná v konaní nerozporovala, ani netvrdila,

že by za žalované mesiace mzdu osobitne na účet žalobkyni vyplatila. Bránila sa tým, že žalobkyňa
mala dispozičné oprávnenie k účtu zamestnávateľa a z tohto účtu vyberala mzdy nielen potrebné na
náklady zamestnávateľa, ale aj sumy svojej mzdy. Zároveň žalovaná tvrdila, že k ukončeniu pracovného
pomeru malo dôjsť k 31. 12. 2015, pričom konateľka žalovanej na pojednávaní na výslovnú otázku
právnehozástupcužalobkyneuviedla,žetakmalodôjsťnazákladeústnejdohody.Žalobkyňaukončenie

pracovného pomeru ústnou dohodou poprela.

13. V posudzovanej veci bol tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd viazaný žalobným návrhom,
predmetom ktorého bol nárok z titulu nevyplatenej mzdy. Pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že pracovný
pomer so žalobkyňou skončila v decembri 2015 a túto skutočnosť nevedela preukázať, keď žalobkyňa

ukončenie pracovného pomeru dohodou poprela, je potrebné uviesť, že v tomto konaní nie je možné
riešiť, kedy a či došlo ku skončeniu pracovného pomeru medzi stranami sporu. Súd sa teda mohol
zaoberať len tým, či žalobkyni vznikol nárok za nevyplatenú mzdu za mesiace november, december
2015 a január, február 2016. Dospel k rovnakému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žalobkyni
vznikol s poukazom na § 118 ods. 1 Zákonníka práce na nevyplatenú mzdu, pretože strany sporu, a to

žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaná ako zamestnankyňa si v zmysle § 130 ods. 4 Zákonníka práce v
pracovnej zmluve dohodli, že mzdu bude zamestnávateľ poukazovať na účet zamestnanca (žalobkyne).
V konaní nebolo preukázané, ani žalovaná netvrdila, že by došlo k zmene pracovnej zmluvy v časti
miesta výplaty mzdy. Žalovaná v konaní ani nerozporovala tvrdenú skutočnosť žalobkyňou, že by jej
mzdu za žalované mesiace na účet vyplatila, iba tvrdila tú skutočnosť, že žalobkyňa si sama vyberala

sumy na hradenie nákladov zamestnávateľa, v rámci ktorých súm si vybrala aj svoju mzdu. Podľa
názoru odvolacieho súdu, takéto tvrdenie žalovanej nemá právny význam pre posúdenie danosti nároku
žalobkyne. Jednoznačne z pracovnej zmluvy vyplynulo, že miestom výplaty mzdy bol účet žalobkyne a
na tento bolo povinnosťou žalovanej ako zamestnávateľa poukazovať mzdu. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že
žalobkyňa vyberala určité sumy z jej účtu, či už oprávnene alebo neoprávnene, vrátane svojej mzdy,

takýchto nárokov, pokiaľ by išlo o neoprávnene vybraté finančné prostriedky, sa žalovaná musí domáhať
v inom konaní.

14. Odvolací súd v podstate zmenil rozsudok súdu prvej inštancie iba z dôvodu, že svojím rozhodnutím
priznal žalobkyni mzdu v úhrnnej sume 3.312,38 eura s príslušenstvom, pričom takto vyčíslená mzda

zahŕňala v sebe netto mzdu za dva mesiace (november, december 2015), ako aj brutto mzdu (mzda
za mesiace január a február 2016). Vzhľadom na to, že žalobkyňa tvrdila a žalovaná túto skutočnosť
nepoprela, že za mesiace november a december 2015 zamestnávateľ za ňu odviedol odvody, odvolací
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni netto mzdu za mesiace november a december 2015 v celkovej
výške 1.436,38 eura (2 x 718,19 eura) a ďalej brutto mzdu vo výške 1.876 eur, keďže za tieto mesiace

zamestnávateľ neodviedol za žalobkyňu ako zamestnankyňu povinné zrážky v zmysle § 131 Zákonníka
práce (2 x 938 eur). Keďže zamestnávateľ má povinnosť podľa § 131 Zákonníka práce zo mzdy
zamestnanca vykonať (bez súhlasu zamestnanca) zrážky na sociálne poistenie, verejné zdravotné
poistenie, preddavok na daň alebo dane, odvolací súd priznal za mesiace január a február 2016
žalobkyni brutto mzdu vo výške uvedenej v jej pracovnej zmluve. Žalobkyňa má nárok aj na uplatňovaný

úrok z omeškania v zmysle § 547 ods. 1, 2 OZ a Nariadenia vlády č. 87/1995 za omeškanú mzdu
za každý mesiac. Keďže si úrok z omeškania uplatnila až od 16. 03. 2016, kedy bola nepochybne v
omeškaní, odvolací súd jej priznal uplatnený úrok z omeškania až od 16. 03. 2016.15. Pokiaľ žalovaná vo svojom odvolaní namietala nedostatočne zistený skutkový stav, keď súd prvej
inštancie nevypočul svedka X. R., navrhnutého za účelom potvrdiť, že žalobkyňa sa počas pracovnej
doby v mesiacoch január a február 2016 nenachádzala v kancelárii a v tej dobe u žalovanej nepracovala,

je potrebné uviesť, že dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorého si súd vytvára
poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
aj právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom
sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní, ale ani v
civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré
z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie sporových strán. Nevykonanie
určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu. Zo
samotnej skutočnosti, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy, nemožno vyvodiť,
že by jeho postupom, ani vykonaním žalovanou navrhnutého dôkazu došlo k odňatiu možnosti konať
pred súdom, čo by zakladalo dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Rovnako za nedôvodnú

považuje námietku žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkaz o výbere finančných
prostriedkov z účtu žalovanej. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je
nevyplatená mzda za žalované obdobie, pričom je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ by žalobkyňa
neoprávnene vybrala z účtu žalovanej finančné prostriedky, je vecou žalovanej domôcť sa vrátenia
týchto finančných prostriedkov, avšak takýto nárok nie je možné si uplatňovať v konaní (ani uplatnený

nebol) o náhradu mzdy. Rovnako bolo právne irelevantné zaoberať sa tým, kedy skončil pracovný pomer
žalobkyne u žalovanej. Pokiaľ by bola táto otázka sporná, je vecou strán sa skončenia pracovného
pomeru domáhať v inom konaní. V tomto konaní bol predmetom nárok za nevyplatenú mzdu počas
trvania pracovného pomeru a jedine o tomto nároku žalobkyne bol súd oprávnený rozhodovať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil,
avšak iba z dôvodu, že súd prvej inštancie síce priznal žalobkyni správne náhradu mzdy, avšak túto bolo
potrebné špecifikovať a uviesť, či sa jedná o netto alebo brutto mzdu.

16. Odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov

konania rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov celého
konania v rozsahu 100%.. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).