Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/291/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115214352
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115214352.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu:

A. J., zastúpený JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska 16, Košice proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava o náhradu škody
1.357,67 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.218,52 EUR s 5,05 %-
ným ročným úrokom z omeškania od 21.6.2015 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške 79,50 %. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 2.6.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť nahradiť mu vzniknutú škodu vo výške 1.357,67 EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom z
omeškania od 19.12.2014 do zaplatenia a nahradiť vzniknuté trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície

Košice I ČVS: ORP-1062/OEK-K1-04 zo dňa 18.4.2005 bolo voči nemu vznesené obvinenie z
trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného zamestnancovi A. pričom uznesením zo dňa 16.5.2005
vyšetrovateľ vo vyššie uvedenej veci vyhovel sťažnosti žalobcu zo dňa 2.5.2005 a uznesenie zo dňa
18.4.2005 zrušil v celom rozsahu. Následne vyšetrovateľ uznesením ČVS: ORP-1062/OEK-K1-04 zo
dňa 9.9.2005 vzniesol obvinenie voči žalobcovi z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, podľa
ktorého žalobca ako konateľ spoločnosti LCS Slovakia, s.r.o. nevyplatil svojmu zamestnancovi A. mzdu
za mesiac máj 2001 v sume 9.050,-Sk, jún 2001 v sume 8.435,-Sk, júl 2001 v sume 5.078,-Sk, náhradu

za nevyčerpanú dovolenku v sume 5.105,-Sk a náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov v
sume 20.442,-Sk. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť dňa 19.9.2005.

3. Po vznesení obvinenia žalobca využil svoje právo a zvolil si na ochranu svojich práv obhajcu.

4. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice I ČVS: ORP-2203/1-
OEK-K1-2005 zo dňa 16.6.2005 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie z trestného činu nevyplatenia

mzdy a odstupného zamestnankyni A., pričom uznesením Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa
24.8.2005 prokurátor vo vyššie uvedenej veci vyhovel sťažnosti žalobcu zo dňa 27.6.2005 a uznesenie
vyšetrovateľa zo dňa 16.6.2005 zrušil v celom rozsahu. Následne uznesením vyšetrovateľa OR PZ
- Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice I ČVS: ORP-793/OEK-K1-05 zo dňa 14.10.2005 bolovoči žalobcovi vznesené obvinenie z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, kedy žalobca
ako konateľ spoločnosti LCS Slovakia, s.r.o. nevyplatil svojej zamestnankyni A. mzdu za mesiace
marec 2001 v sume 9.300,-Sk, apríl 2001 v sume 7.700,-Sk, máj 2001 v sume 6.500,-Sk, náhradu za

nevyčerpanú dovolenku v sume 5.950,-Sk a náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov v sume
18.000,-Sk.

5. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice I ČVS: ORP-1062/
OEK-K1-04 zo dňa 19.10.2005 došlo k spojeniu vyššie uvedených trestných vecí do spoločného konania

vedeného pod ČVS: ORP-1062/OEK-K1-2004.

6. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T 93/2005 zo dňa 29.10.2014 bol žalobca oslobodený
spod obžaloby.

7. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
pričom tejto zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Žalobca musel vynaložiť účelné náklady
na svoju obhajobu v trestnom konaní, čím mu vznikla škoda vo výške 1.357,67 EUR. Žalobca dňa
3.12.2014 podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na Generálnu prokuratúru SR, ktorá
však jeho nárok neuspokojila.

8. Žalobca vyplatil svojmu právnemu zástupcovi trovy právnej pomoci 1.274,33 EUR, o čom doložil do
spisu výpis z účtu. Za podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na Generálnu prokuratúru SR
si vyúčtoval odmenu za ďalší úkon vo výške 83,34 EUR. Spolu teda žiadal priznať 1.357,67 EUR.

9. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Trestné stíhanie žalobcu i podaná obžaloba bola odôvodnená
závermiznaleckéhoposudkuzodboruúčtovníctva,podľaktorýchspoločnosťLCSSlovakia,s.r.o.Košice
mala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie finančných nárokov poškodených a výpoveďami
svedkov. Najprv okresný súd uznal žalobcu vinným podľa obžaloby a bol mu uložený podmienečný trest
odňatia slobody, no po podanom odpore, následných súdnych konaniach a po doplnení znaleckého

posudku ho súd spod obžaloby oslobodil.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia nie je nezákonné, ak počas
trestného konania bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Tvrdenie žalobcu, že uznesenie o vznesení
obvinenia je nezákonným rozhodnutím, nemá oporu v žiadnom z ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z..

Prípadné rozhodnutie súdu, ktoré by legitimizovalo takúto konštrukciu nezákonného rozhodnutia by bolo
v rozpore so všetkými zásadami trestného práva Slovenskej republiky, pretože uznesenie o vznesení
obvinenia podľa platného trestného práva nepredpokladá istotu, že skutok sa stal, že je trestným činom
alebo prečinom a istotu, že ho skutočne spáchal podozrivý. Uznesenie o vznesení obvinenia tak nie je
nezákonným z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu

alebo prečinu, neskôr počas jednotlivých štádií trestného konania sa z rôznych dôvodov nepotvrdila. V
danej veci až rozsiahle súdne konanie realizované počas celého trestného konania a najmä iné právne
vyhodnotenie skutku, ktoré sa žalobcovi kládlo za vinu, prinieslo jeho oslobodenie spod obžaloby. V
tomto prípade bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania a až v dôsledku
doplnenia znaleckého dokazovania nastal zvrat v súdnom procese, ktorý mal za následok oslobodenie

obžalovaného spod obžaloby.

11. Tým, že súd obžalobu prijal, akceptoval zákonnosť postupu prokurátora a vyšetrovateľa v
prípravnom konaní a na základe toho vydal trestný rozkaz, ktorým žalobcu v pozícii obžalovaného
uznal vinným, určil mu primeraný trest a až následne bol podaný odpor voči trestnému rozkazu a

viedlo sa riadne dokazovanie počas pojednávania, v ktorom nastal spomínaný zvrat z dôvodu dodatku v
znaleckom dokazovaní. Poukázal na to, že v tomto prípade nie je splnená podmienka na náhradu škody,
a to existencia nezákonného rozhodnutia.12. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 14.10.2005 ČVS:
ORP-793/OEK-K1-05 nebola podaná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, pričom je to nevyhnutná
skutočnosť pri uplatnení si nároku na náhradu škody.

13. Namietol aj nárok na náhradu za úkon - podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ktoré
bolo podané na Generálnu prokuratúru SR. Takúto náhradu zák. č. 514/2003 Z.z. nepripúšťa.

14. Namietol aj uplatnený nárok na úrok z omeškania od 19.12.2014, pretože žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku bola doručená Generálnej prokuratúre dňa 18.12.2014. Generálna prokuratúra má
na predbežné prerokovanie nároku lehotu 6 mesiacov, nemohla byť teda v omeškaní, tak ako to žiadal
žalobca.

15. Žalobca do spisu ako listinný dôkaz predložil uznesenie OR PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície
Košice I ČVS: ORP-1062/OEK-K1-04 zo dňa 18.4.2005, ktorým bolo začaté trestné stíhanie žalobcu

pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného z dôvodu, že ako konateľ spoločnosti LCS Slovakia,
s.r.o. nevyplatil svojmu zamestnancovi A. mzdu za mesiace máj - júl 2001, náhradu za nevyčerpanú
dovolenku a náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 17.7.2001. K tomu bola priložená
sťažnosťžalobcu,ktorýbolzastúpenýadvokátomJUDr.Katunskýmzodňa2.5.2005.UznesenieORPZ-
Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice I ČVS: ORP-1062/OEK-K1-04 zo dňa 16.5.2005, ktorým bolo

vyhovenésťažnostižalobcuauznesenieozačatítrestnéhostíhaniabolozrušenévcelomrozsahu. Ďalej
bolo predložené uznesenie OR PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice I ČVS: ORP-1062/OEK-
K1-04 zo dňa 9.9.2005, ktorým bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi pre trestný čin nevyplatenia
mzdy a odstupného z dôvodu, že ako konateľ spoločnosti LCS Slovakia, s.r.o. nevyplatil svojmu
zamestnancovi A. mzdu za mesiace máj - júl 2001, náhradu za nevyčerpanú dovolenku a náhradu

mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 17.7.2001, a to aj napriek tomu, že firma mala finančné
prostriedky na ich výplatu. K tomu bola priložená sťažnosť žalobcu zastúpeného advokátom, JUDr.
Katunským zo dňa 19.9.2005. Taktiež bolo predložené plnomocenstvo, ktoré udelil žalobca advokátovi,
JUDr. Katunskému na zastupovanie v trestnej veci vedenej pred OR PZ Košice I pod č.k. ORP-2203/1-
OSV-K1-2005 zo dňa 27.6.2005.

16. Do spisu doložil aj uznesenie OR PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice I zo dňa
16.6.2005, ktorým bolo začaté trestné stíhanie žalobcu z dôvodu, že ako konateľ spoločnosti LCS
Slovakia, s.r.o. nevyplatil mzdu svojej zamestnankyni A. za mesiace marec - máj 2001. K tomu bola
pripojená sťažnosť žalobcu v zastúpení advokáta, JUDr. Katunského zo dňa 27.6.2005 proti uvedenému

uzneseniu. Pripojené bolo aj uznesenie Okresnej prokuratúry Košice I č.k. 3 Pv 856/05-6 zo dňa
24.8.2005, ktorým bolo zrušené vyššie uvedené uznesenie o začatí trestného stíhania žalobcu. Do spisu
bolo predložené aj uznesenie OR PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice I ČVS: ORP-793/
OEK-K1-05 zo dňa 14.10.2005 o začatí trestného stíhania žalobcu pre trestný čin nevyplatenia mzdy a
odstupného z dôvodu, že ako konateľ spoločnosti LCS Slovakia, s.r.o. nevyplatil svojej zamestnankyni A.

mzdu za mesiace marec - máj 2001, náhradu za nevyčerpanú dovolenku a náhradu mzdy za výpovednú
dobudvochmesiacovvcelkovejsume47.450,-Sk.PredloženéboloajuznesenieORPZ-Úradujustičnej
a kriminálnej polície Košice I ČVS: ORP-1062/OEK-K1-2004 zo dňa 19.10.2005, ktorým bolo spojené
na spoločné konanie v trestnej veci žalobcu vo veci nevyplatenia mzdy A.. Predložený bol aj rozsudok
Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T 93/2005 zo dňa 29.10.2014, ktorým bol žalobca oslobodený

spod obžaloby z dôvodu, že ako konateľ spoločnosti LCS Slovakia, s.r.o. nevyplatil mzdu svojim
zamestnancom A. pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca ako obžalovaný
stíhaný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 3.11.2014.

17. Žalobca do spisu doložil vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov v súvislosti s poskytnutou

právnou pomocou, ktoré vystavil právny zástupca žalobcu JUDr. Katunský dňa 27.11.2014 v celkovej
sume 1.274,33 EUR s rozpisom jednotlivých úkonov, za ktoré bola odmena vyúčtovaná. K tomu bolo
pripojené potvrdenie peňažného ústavu žalobcu, ktorým preukázal, že dňa 26.5.2015 uhradil odmenu
za právnu pomoc svojmu advokátovi JUDr. Katunskému vo výške 1.274,33 EUR.

18. Do spisu doložil aj žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 3.12.2014 adresovanú
Generálnej prokuratúre SR.19. Doložená bola aj žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, ktorú žalobca dňa 22.12.2005
zaslal OR PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice I k ČVS: ORP-1062/OEK-K1-2005. Uvedená
žiadosť sa nenachádzala v trestnom spise Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T 93/2005.

20. Podľa § 27b zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli
vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra
2008.

21. Vyššie citované zákonné ustanovenie je prechodným ustanovením zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci k úpravám účinným od 1. januára 2009.

22. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli
vydané do 31.12.2008.

23. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2008, tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

24. Podľa § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

25. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

26. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

27. Podľa § 4 ods. 1 písm. e) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní

alebo správnom konaní.

28. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

29. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

30. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

31.Podľa§15ods.1citovanéhozákonanároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

32. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

33. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

34. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

35. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

36.Podľa§18ods.3citovanéhozákonasúčasťoutrovkonaniasúajtrovyprávnehozastúpeniavovýške
ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

37. Ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím súdu.
Právoplatná judikatúra súdov sa ustálila na názore, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené
alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby má zásadné právo na náhradu škody spôsobenej

uznesením o vznesení obvinenia, resp. uznesením o začatí trestného stíhania. Podstata nároku na
náhradu škody sa neviaže na správnosť alebo nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní
pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. V zmysle zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, teda štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, za ktoré sa v prípade nezákonného trestného stíhania, ktoré

sa skončilo oslobodením spod obžaloby považuje aj uznesenie o začatí trestného stíhania. Uvedený
zákon však stanovuje pre priznanie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
aj určité podmienky, ktoré musia byť pre priznanie práva na náhradu škody splnené. Jednou z nich
je skutočnosť, že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov, pričom splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje len v prípade, ak ide o prípady

hodné osobitného zreteľa.

38. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, ktorý na podporu svojich tvrdení predložil
aj niektoré do dňa pojednávania neprávoplatné rozhodnutia okresných súdov, že štát nezodpovedá za
škodu, ak uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané v zmysle platného trestného zákona a na

základe vtedy zistených skutočností, ktoré až neskôr v rámci dokazovania pred súdom boli vyvrátené.
Ako už bolo uvedené vyššie, súd považuje za podstatný samotný výsledok trestného stíhania a nie
postup orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania. Súd pritom nespochybňuje
činnosť orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, avšak to, či vyšetrovateľ
postupoval v zmysle platného Trestného zákona a Trestného poriadku môže mať vplyv len v rámci

prípadnej regresnej náhrady štátu voči nemu.

39. Z predložených listinných dôkazov, ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T
93/2005 mal súd preukázané, že voči žalobcovi bolo uznesením OR PZ - Úradu justičnej a kriminálnej
polície ČVS: ORP-1062/OEK-K1-04 zo dňa 18.4.2005 začaté trestné stíhanie pre nevyplatenie mzdy

a odstupného, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako konateľ spoločnosti LCS Slovakia, s.r.o. nevyplatil
svojmu zamestnancovi A. mzdu za mesiace máj - júl 2001, náhradu za nevyčerpanú dovolenku,
ako aj náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a to aj napriek tomu, že firma mala
finančné prostriedky na ich výplatu. Neskôr začalo trestné stíhanie aj z dôvodu, že nevyplatil mzdu aodstupné ďalšej svojej zamestnankyni A.. Žalobcu v trestnom konaní zastupoval advokát, JUDr. Miroslav
Katunský. Po právoplatnom skončení trestného konania advokát vyúčtoval žalobcovi dňa 27.11.2014
odmenu vo výške 1.274,33 EUR, ktoré mu žalobca vyplatil dňa 26.5.2015, o čom predložil výpis zo

svojho účtu. Vyplatenie odmeny pre advokáta si žalobca uplatnil ako náhradu škody voči štátu.

40. Pretože žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T 93/2005 zo dňa 29.10.2014
oslobodený spod obžaloby, a to z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný,
vznikol mu nárok na náhradu škody voči štátu. Na podporu súd uvádza aj uznesenie Najvyššieho súdu

SR 4M Cdo 15/2009, kde bolo konštatované, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k
takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,
má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí a
zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Najvyšší súd aj vo svojom

rozsudkuč.k.1Cdo53/93uviedol,žesystematickýmalogickýmextenzívnymvýkladomdospelkzáveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti
nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje
ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Na základe uvedeného súd dospel

k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody voči štátu pre nezákonné rozhodnutie.

41. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.357,67 EUR, ktorá pozostáva zo sumy
1.274,33 EUR, t.j. zo sumy vyplatenej ako odmena advokátovi a zo sumy 83,34 EUR ako odmeny za
ďalší úkon, a to podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na Generálnu prokuratúru SR.

42. Súd s poukazom na ust. § 18 ods. 3 druhá veta zák. č. 514/2003 Z.z. nepriznal žalobcovi nárok
na náhradu sumy 83,34 EUR ako odmenu za podanie žiadosti o prerokovanie nároku na Generálnu
prokuratúru SR, pretože súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

43. Súd preskúmal uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu vyplatenia vyúčtovanej odmeny
jeho advokátovi, JUDr. Katunskému.

44. Žalovaný namietol, že žalobca v zmysle ust. § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nepodal proti uzneseniu

o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-793/OEK-K1-05 zo dňa 14.10.2005 sťažnosť. Nebol teda splnený
zákonný predpoklad pre náhradu škody.

45. Z trestného spisu mal súd skutočne preukázané, že žalobca nepodal proti uzneseniu OR PZ -
Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice I ČVS: ORP-793/OEK-K1-05 zo dňa 14.10.2005, ktorým bolo

začaté trestné stíhanie voči žalobcovi pre nevyplatenie mzdy a odstupného z dôvodu, že ako konateľ
spoločnosti LCS Slovakia, s.r.o. nevyplatil svojej zamestnankyni A. mzdu za mesiace marec - máj 2001,
náhradu za nevyčerpanú dovolenku a náhradu mzdy za výpovednú lehotu dvoch mesiacov sťažnosť. Z
uvedeného dôvodu by teda žalobcovi nepatrila náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo
veci týkajúcej sa skutkov žalobcu voči Ing. Urbanovej. OR PZ - Úrad justičnej a kriminálnej polície Košice

I však uznesením ČVS: ORP-1062/OEK-K1-2004 zo dňa 19.10.2005 spojil na spoločné konanie trestnú
vec žalobcu pre skutky voči A.. Spoločné konanie bolo vedené pod ČVS: ORP-1062/OEK-K1-2004.
Preto súd nepriznal žalobcovi náhradu škody len za úkony, ktoré boli vykonané výlučne za skutky proti
A. pričom takýmto úkonom je iba sťažnosť žalobcu zo dňa 27.6.2005, za ktorú si jeho právny zástupca
vyúčtoval odmenu vo výške 41,53 EUR + režijný paušál 4,98 EUR. Súd preto aj v tejto časti žalobu

zamietol.

46. Zvyšné úkony, za ktoré si právny zástupca žalobcu vyúčtoval odmenu voči žalobcovi sa týkali buď
len výlučne A. alebo už boli spoločné za skutky voči A.. Súd naviac uvádza, že právny zástupca žalobcu,
aj keď v trestnom konaní obhajoval žalobcu, voči ktorému bolo vedené trestné stíhanie pre dva skutky,

odmenu si vyúčtoval len ako keby obhajoval žalobcu pre jeden skutok.

47. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 31.12.2005, pri obhajobe v trestnomkonaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby,
ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje
päť rokov, 1/12-ina výpočtového základu.

48. Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet
týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín,
e) vypracovanie právneho rozboru veci,

f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť
proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

49. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky v znení do 31.5.2006, odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa
veci samej.

50. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky v znení do 31.12.2008, odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa
veci samej.

51. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky v znení do 30.6.2013, odmena vo výške základnej

sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

52. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky v znení do 29.10.2014, odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

53. Podľa § 15 písm. a) citovanej vyhlášky v platnom znení advokát má popri nároku na odmenu aj
nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

54. Podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky v platnom znení, ak je advokát platiteľom dane z pridanej
hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát
povinný platiť podľa osobitného predpisu.

55. Súd preskúmal jednotlivé úkony právnej pomoci právneho zástupcu žalobcu vykonané v trestnom

konaní a zistil, že právny zástupca žalobcu si správne vyúčtoval odmenu za prevzatie a prípravu
právneho zastúpenia. V roku 2005 bola 1/12 výpočtového základu 41,53 EUR a k tomu si vyúčtoval
režijný paušál 4,98 EUR. Taktiež si správne vyúčtoval odmenu za podanie sťažnosti zo dňa 2.5.2005,
za čo si vyúčtoval 41,53 EUR + režijný paušál 4,98 EUR. Rovnakú odmenu si správne vyúčtoval aj
za účasť na výsluchu obvineného dňa 8.7.2005, za podanie sťažnosti dňa 19.9.2005, za účasť na

preštudovaní vyšetrovacieho spisu v trestnej veci dňa 2.12.2005 a za podanie žiadosti o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa zo dňa 22.12.2005. Za podanie odporu proti trestnému stíhaniu zo dňa 15.3.2006
si správne vyúčtoval odmenu vo výške 1/12 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2006 vo výške 45,31
EUR, k tomu si správne pripočítal režijný paušál 5,44 EUR. V rovnakej výške si správne vyúčtoval aj
odmenu za účasť na pojednávaní dňa 8.9.2006, ako aj za účasť na pojednávaní dňa 13.10.2006. Za

účasť na pojednávaní dňa 24.10.2011 si správne vypočítal odmenu vo výške 1/12 výpočtového základu
za rok 2011 vo výške 61,75 EUR, k tomu si pripočítal režijný paušál 7,41 EUR. Za účasť na pojednávaní
dňa 30.1.2012 si správne vyúčtoval odmenu vo výške 1/12 výpočtového základu za rok 2012 vo výške
63,58 EUR a k tomu režijný paušál 7,63 EUR, v rovnakej výške si vyúčtoval aj odmenu za podanievo veci zo dňa 24.7.2012 aj za účasť na pojednávaní dňa 27.7.2012. Za účasť na pojednávaní dňa
2.12.2013 si správne vyúčtoval odmenu vo výške 1/12 výpočtového základu za rok 2013 vo výške 65,08
EUR, k tomu režijný paušál 7,81 EUR. Za účasť na pojednávaní dňa 10.2.2014 si správne vyúčtoval

odmenu vo výške 1/12 výpočtového základu za rok 2014 vo výške 67,-EUR, k tomu režijný paušál
8,04 EUR. Rovnako správne si vyúčtoval aj odmenu za účasť na pojednávaní v dňoch 2.6.2014 a
29.10.2014. Právny zástupca žalobcu zaplatil aj kolky dňa 14.9.2009 v hodnote 50,-Sk (1,66 EUR) a
dňa 16.10.2009 v hodnote 50,-Sk (1,66 EUR). Takto vypočítaná tarifná odmena a hotové výdavky potom
spolu predstavovali 1.015,43 EUR. Keďže advokát je platiteľom DPH, odmena a náhrady sa mu zvýšili

o 20 % DPH, čo spolu predstavuje 1.218,52 EUR.

56. Pretože žalobcovi preukázateľne vznikli náhrady trov konania v konaní, v ktorom bolo vydané
nezákonné rozhodnutie, súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi škodu vo výške 1.218,52 EUR.

57. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

58.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

59. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom, v tomto prípade s Generálnou prokuratúrou
SR. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku dňa 3.12.2014. Žiadosť bola doručená
na Generálnu prokuratúru SR dňa 19.12.2014. Nasledujúcim dňom, t.j. od 20.12.2014 začala plynúť 6-

mesačná lehota na vybavenie žiadosti, táto uplynula dňom 20.6.2015. Uvedené dátumy neboli medzi
stranami sporné. Žalovaný sa teda dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na
vybavenie žiadosti, t.j. dňom 21.6.2015.

60. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

61. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania od 21.6.2015, súd ho zaviazal k zaplateniu zákonného 5,05
%-ného ročného úroku z omeškania od tohto dátumu z priznanej sumy 1.218,52 EUR až do zaplatenia.

62. Pretože žalobca žiadal zaplatiť 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.357,67 EUR už od
19.12.2014 do zaplatenia a súd priznal žalobcovi 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.218,52
EUR od 21.6.2015 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

63. Žalovaný vzniesol aj námietku, že on môže zodpovedať za náhradu škody len od doby vznesenia
obvinenia po dátume 9.9.2005. Za úkony predtým nemožno od neho spravodlivo žiadať náhradu. V
takom prípade by mohol žalobca žiadať náhradu od Ministerstva vnútra SR.

64. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu:
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie

nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.65. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola podaná
na Generálnu prokuratúru SR, táto ju prerokovala, preto v mene štátu v celom rozsahu koná Generálna
prokuratúra SR.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. Žalobca žiadal nahradiť škodu v celkovej výške 1.357,67 EUR, súd mu priznal 1.218,52 EUR, čo je
89,75 %-ný úspech žalobcu oproti 10,25 %-nému úspechu žalovaného. Odrátaním úspechu žalovaného
od úspechu žalobcu vychádza, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 79,50 %, pričom
o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(ust. § 366 CSP).