Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609204209
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4609204209.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci
oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci
pobočky Topoľčany, so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: T. S., nar. XX.
XX. XXXX, bytom U. č. XXX, o vymoženie sumy 71,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. apríla 2018 č. k. 4Er/469/2009-23 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému sa voči oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 9a ods. 1, § 57 ods. 1

písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok). Uviedol, že súd prvej inštancie udelil dňa 28. 07. 2009 poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi. Dňa 13. 03. 2012 bol súdny exekútor JUDr.
Milan Strieška odvolaný z výkonu funkcie súdneho exekútora a jeho nástupcom sa stala JUDr. Anetta
Demešová. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bol vhodný

na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, pohľadávka
je nevymožiteľná. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 48,95 eura. V danej exekúcii mal súd
za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný
výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani
vlastníkom, ani držiteľom motorového vozidla, nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem, nemá evidovaný
žiadny bankový účet a je voči nemu vedených ďalších 16 exekúcií. Preto z dôvodu nevymožiteľnosti

pohľadávky pre nemajetnosť povinného súd exekúciu výrokom I. v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku zastavil.

2. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2, 5, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a
§ 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť

súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. K zastaveniu exekúcie v tejto veci
došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
znáša oprávnený. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) tak, že oprávnenému a
povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania z
dôvodu nemajetnosti povinného nezavinila.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
z dôvodu nezákonnosti. Uviedol, že nie je dôvod na zastavenie exekučného konania a postup podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný je fyzická osoba v produktívnom veku a

existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky
oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky. Uviedol, že v exekučnom konaní
platí tzv. dispozičná zásada, na základe ktorej má oprávnený možnosť disponovať s návrhom na
vykonanie exekúcie. Súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie musí vziať do úvahy dĺžku
trvania exekučného konania. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť

povinného po takmer 9 rokoch vedenia exekučného konania. Dal do pozornosti ustanovenie § 148
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia
jeho právoplatnosti. Uviedol, že je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas
10-ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto je v budúcnosti ešte
predpoklad, že by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania

exekúcie.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP viazaný odvolacími dôvodmi (§
380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,

preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 06.
07. 2009, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 71,10 eura. Za exekučný titul označil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1510182509-GC04/09 zo dňa 09. apríla 2009, ktoré

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. mája 2009. Súd prvej inštancie poveril dňa 28.
júla 2009 súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie. Dňa 13. 03. 2012 bol
súdny exekútor JUDr. Milan Strieška odvolaný z výkonu funkcie súdneho exekútora a jeho nástupcom
sa stala JUDr. Anetta Demešová. Dňa 2. októbra 2017 bol doručený súdu prvej inštancie podnet
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie. Následne súd prvej inštancie o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol
napadnutým uznesením.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie
zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom
zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom existencia
nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto

dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže,
že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

10. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy,
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie

správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho
exekútora bolo nepochybne zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nie je evidovaný
ako vlastník alebo držiteľ motorového vozidla, nemá evidovaný žiadny bankový účet, prípadne ak

bankové účty má, tieto sú bezobratové, nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem a teda majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď
predmetnú exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného. Záverom odvolací súd, reagujúc na námietky
oprávneného ohľadne predpokladu budúceho príjmu povinného uvádza, že právoplatné rozhodnutiesúdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie
exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade
toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v

budúcnosti pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinného nový návrh na vykonanie exekúcie,
ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z
uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinnému sa voči oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).