Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/194/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113234863
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113234863.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcov: 1/ T.. Z. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. P., A. V. XX/X, 2/ M.. J. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., U. XXXX/XX, 3/ M. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L. P., J. XX/X, zastúpení Aequitas s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Dolná ulica č. 19,
IČO: 36 628 841, proti žalovanej: M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., O. R. 15XX/XX, zast. JUDr.

Jánom Segečom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 26, o zaplatenie 3 x 3 458,55
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
02. decembra 2014, č. k.: 13C/137/2014 -72, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcov 1/ až 3/ zamietol. Žalobcom 1/ až 3/ uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1736,82 € v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalovanej.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia žiadali zaviazať žalovanú na zaplatenie 3458,55 € pre
každého zo žalobcov zvlášť a nahradiť trovy konania. Tvrdili, že poručiteľka Q. O., nar. XX. XX. XXXX,
ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX pre prípad svojej smrti spísala dňa 28. 03. 1990 závet, ktorý bol na
bývalom Štátnom notárstve v Banskej Bystrici zapísaný do zbierky listín pod číslom Zl 30/90 a uložený

pod číslom N 76/90. V závete poručiteľka stanovila dedičov jednak žalobcov 1/ až 3/ a žalovanú, pričom
prejavila vôľu tak, aby žalobcovia 1/ až 3/ nadobudli v rovnakom podiele hnuteľný majetok - úspory
uložené na vkladných knižkách a žalovaná nadobudla byt s bytovým zariadením. So závetom vyjadrili
súhlas všetci závetní dedičia, na základe čoho bolo notárom súdnym komisárom JUDr. Vierou Kalinovou
spísané Osvedčenie o dedičstve pod spisovou značkou 25D/407/2011, Dnot 92/2011 zo dňa 10. 11.
2011. Dňa 10. 11. 2011 toto osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia. Na

základe tohto rozhodnutia mali žalobcovia 1/ až 3/ nadobudnúť okrem iného aj peňažné prostriedky vo
výške 20 669,57 Eur, ktoré boli uložené na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenej v A. A., a. s.
K. K.. Po skončení dedičského konania im bolo oznámené v pobočke A. A., a. s., že peňažné prostriedky
v celkovej výške 20 669,57 Eur vyplatili tretej osobe.. Banka listom zo dňa 14. 05. 2012 im oznámila,
že vkladná knižka bola vedená formou spoločného vkladu dvoch rovnocenných majiteľov, pričom týmito
osobami bola poručiteľka a žalovaná. Na základe tejto skutočnosti banka umožnila žalovanej dňa 15.

08. 2011 výber všetkých peňažných prostriedkov vedených na tejto vkladnej knižke, ako aj zrušenie
samotnej vkladnej knižky.
3. Z týchto dôvodov žalobcovia tvrdili, že vkladná knižka bola vedená formou spoločného vkladu
dvoch rovnocenných majiteľov poručiteľky a žalovanej, boli teda podielovými spoluvlastníkmi vkladu
na vkladnej knižke. Keďže spoluvlastnícke podiely poručiteľky a žalovanej neboli žiadnym spôsobom
dohodnuté v súlade s § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platí zákonné určenie spoluvlastníckeho

podielu žalovanej a poručiteľky každej v jednej polovici. Z tohto dôvodu žalobcovia 1/ až 3/ majú právo
na vyplatenie vkladu na tejto vkladnej knižke v rozsahu 1/3- iny z 1/2- ice, teda v celkovej výške 1/6-iny z celku pre každého zo žalobcov, t. j. vo výške 3 444,93 Eur. Žalobu odôvodnili ustanovením § 451
ods.2 Občianskeho zákonníka, pretože konanie žalovanej nebolo možné v žiadnom prípade označiť za
konanie v dobrej viere, nakoľko si bola plne vedomá toho, že peňažné prostriedky na vkladnej knižke

nie sú len v jej vlastníctve a má postavenie spolumajiteľa.
4. Žalovanážiadalažalobuzamietnuť.SporučiteľkouQ.O.boladlhoročnákamarátkaodroku1950.Obe
nemali deti, príbuzných mali ďaleko a spolu veľmi dobre vychádzali a mali spoločné záujmy. Finančné
otázky, ktoré si riešili spoločne boli také, že každá mala vlastnú vkladnú knižku, na ktorú si ukladala
finančné prostriedky. Vzhľadom k tomu, že si vzájomne dôverovali a v prípade, že by sa niektorej z nich

niečo stalo, sa dohodli, aby každá z nich mala k dispozícii finančné prostriedky aj tej druhej. Poručiteľka
vkladala finančné prostriedky na vkladnú knižku, kde bolo okolo 32 000,-- Eur s tým, že na jej vlastnej
bola suma asi 20 000,-- Eur. Obe vkladné knižky boli vedené v A. sporiteľni, a. s., a ako disponentky s
týmito vkladnými knižkami boli uvedené obidve, t. j. žalovaná a poručiteľka. Iba z dôvodov technických
bola na prvom mieste ako disponentka na oboch vkladných knižkách uvedená ona, teda jej meno a na
druhom mieste bolo meno p. O.. Takáto situácia bola aj na vkladnej knižke, kde bola suma zhruba 32

000,-- Eur, aj na vkladnej knižke, kde bola suma 20 000,-- Eur. Na vkladnú knižku, kde bola našetrená
suma asi 32 000,-- Eur, vkladala finančné prostriedky iba poručiteľka, a na vkladnú knižku, kde bola
suma asi 20 000,-- Eur vkladala výlučne finančné prostriedky ona.
5. Žalovaná namietala, že hmotnoprávny nárok žalobcov nie je daný, pretože k finančným prostriedkom
v banke neexistuje podielové spoluvlastníctvo a takéto spoluvlastníctvo ani medzi ňou a poručiteľkou

nebohou Q. O. nikdy nevzniklo. Účet v banke nie je vecou a peňažné prostriedky sú momentom ich
uloženia v banke vo vlastníctve peňažného ústavu a vlastník, resp. spoluvlastník má právo na výplatu
peňažných prostriedkov, t. j. má pohľadávku z účtu v peňažnom ústave. Z tohto dôvodu nemohlo na jej
strane vzniknúť a dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že došlo k prejednaniu takéhoto dedičstva zo sporného vkladu na vkladnej knižke,

nedošlo jej úmyselným konaním tak, ako to prezentujú žalobcovia, pretože na to nemala dôvod a pri
prejednaní dedičstva došlo ku chybe, ktorú si mohla a mala všimnúť jednak notárka a tak isto aj ostatní
dedičia.Pokiaľbolavedenávkladnáknižkapodč.XXXXXXXXXX/XXXXnadvochmajiteľov,idevdanom
prípade o aktívnu solidaritu v zmysle § 513 Občianskeho zákonníka a nie je možné použiť ustanovenie
§ 512 Občianskeho zákonníka tak, ako to uvádzajú žalobcovia, a to aj vzhľadom k tomu, že v danom

prípade nevzniklo žiadne spoluvlastníctvo, na základe ktorého sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhajú svojho
nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
6. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že Q. O. pre prípad smrti zanechala závet, v ktorom
úspory vložené na vkladných knižkách v A. štátnej sporiteľni v Banskej Bystrici, žiada rozdeliť po svojej
smrti rovnakým dielom, a to synovcovi T.. Z. O., neteri M. O. a neteri J. W., rod. O.. Družstevný dvojizbový

byt v K. K. nachádzajúci sa na K. ulici č. XX s celým bytovým zariadením zanechala priateľke M. Z., nar.
XX. XX. XXXX v C., bytom K. K., O. cesta XX.
7. Z Osvedčenia o dedičstve pod č. k. 25D/407/2011, Dnot 92/2011 zo dňa 10. 11. 2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10. 11. 2011 mal zistené, že žalobcom 1/ až 3/ bolo potvrdené dedičstvo každému
rovným dielom v 1/3-ine, okrem iných ajk peňažným prostriedkom nachádzajúcich sa na vkladnej knižke

kapitálč.XXXXXXXXXX/XXXX,vedenejvA.sporiteľni,a.s.,K.K.sozostatkomkudňusmrtivovýške20
669,57 Eur. Ďalším predmetom dedičstva bola vkladná knižka kapitál č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenej
v A. sporiteľni, a. s., K. K. so zostatkom ku dňu smrti vo výške 32 286,78 Eur.
8. Vyššie uvedené skutočnosti neboli sporné. Sporným bolo to, že žalobcovia vzhľadom na to, že išlo
o spoločný vklad dvoch rovnocenných majiteľov vkladu, žiadali, aby súd rozhodol o tom, že jedna

polovica finančných prostriedkov uložených na vkladnej knižke vo výške 10 334,79 € patrila poručiteľke
a druhá polovica patrila žalovanej. Právne vec posúdil podľa § 708 Obchodného zákonníka, pričom
uviedol, že ohľadne právneho režimu vkladov na vkladnej knižke sú najbližšie ustanovenia ohľadne
zmluvy o bežnom účte upravené v § 708 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý používa termín
„majiteľ účtu“. Teoreticky uviedol obsah tohto práva, konštatoval, že účet v banke nie je vecou, teda

zostatok na účte alebo vkladovom účte nie je vecou patriacou majiteľovi účtu. Tento zostatok je len
nárokom osoby, pre ktorú sa účet vedie, na vyplatenie aktívneho zostatku, pričom v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu A. republiky sp. zn.: 1MCdo/2/2009. V tejto súvislosti poukázal
na Všeobecné obchodné podmienky banky, keď v prípade úmrtia niektorého z klientov sú oprávnení
nakladať s prostriedkami na účte, na ktorom je zriadený spoločný vklad, ostatní klienti. Za nesporné

považoval, že vkladná knižka číslo U.bola vedená na dvoch rovnocenných majiteľov, a to poručiteľku
a žalovanú. Obidve boli v postavení veriteľov banky. Obe boli oprávnené na dispozíciu s finančnými
prostriedkami na tomto účte. Pretože v čase výberu bola poručiteľka mŕtva, dispozícia patrila žalovanej
a jej postup pri výbere finančných prostriedkov bol legálny. Pokiaľ žalovaná tieto finančné prostriedkydostala do dispozície, je potrebné na ne hľadieť ako na veci v právnom zmysle slova. Od tohto okamihu
posudzoval súd vec z pohľadu vzniku prípadného spoluvlastníctva k týmto finančným prostriedkom. Súd
konštatoval, že žalobcovia nepreukázali, že by poručiteľka nadobudla vlastnícke právo iným spôsobom

čo i len k časti týchto finančných prostriedkov. Pretože žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, či k
finančným prostriedkom, ktoré boli vedené na účte číslo XXXXXXXXXX/, vzniklo spoluvlastnícke právo,
dospel k záveru, že nemožno konštatovať, že by na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie
podľa § 451 Občianskeho zákonníka a preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.
9. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli rozsudok okresného

súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
10. K záveru súdu, že pre určenie spoluvlastníckeho práva k peňažným prostriedkom uloženým
na vkladnej knižke je potrebné určiť, kto a v akej výške vkladal peňažné prostriedky do banky na
vkladnú knižku, konštatovali, že tak, ako túto skutočnosť nepreukázali žalobcovia, nepreukázala ju ani
žalovaná. Žalovaná nepreukázala, že čo i len z časti vložila nejakú časť peňazí na vkladnú knižku. Pokiaľ

by tak aj urobila, žiadnym spôsobom to nepreukazuje to, či vkladanej peniaze boli jej vlastníctvom.
Vzhľadom na rozporuplné konanie žalovanej považujú jej konštatovanie, že výlučne ona vkladala svoje
peniaze na vkladnú knižku číslo XXXXXXXXXX/XXXX a poručiteľka svoje peniaze na vkladnú knižku
číslo XXXXXXXXXXX/XXXX za účelové. Okrem tohto vyhlásenia žalovaná túto skutočnosť žiadnym
spôsobom nepreukázala, v dedičskom konaní dobrovoľne súhlasila s tým, že žalobcovia 1/ až 3/

nadobudnú celý zostatok na vkladnej knižke vo výške 20 669,57 €. Žalovaná s tým súhlasila, a to aj
napriek tomu, že ako jediná zo všetkých prítomných osôb si bola vedomá toho, že žalobcovia zostatok
vedený na vkladnej knižke nikdy nenadobudnú, pretože do jedného mesiaca od smrti poručiteľky sama
peňažné prostriedky vybrala a vkladnú knižku zrušila. Argument žalovanej, že zahrnutie vkladnej knižky
do dedičského konania bolo chybou, ktorú si mohla všimnúť notárka, ale aj ostatní dedičia, považujú za

účelový. Notárovi bolo v súvislosti s vyporiadavaním dedičstva bankou, v ktorej bola vedená aj vkladná
knižka, oznámené, majiteľkou ktorých vkladných knižiek bola poručiteľka ku dňu svojej smrti. To, že
ide o spoločnú vkladnú knižku dvoch majiteľov, oznámili notárovi až žalobcovia, ktorí sa to dozvedeli
takmer po jednom roku od ukončenia dedičského konania. Žalobcovia si neboli v
čase vyporiadania dedičstva vedomí toho, že vkladná knižka bola vedená formou spoločného vkladu

poručiteľky so žalovanou. O tomto bola informovaná iba žalovaná.
11. Namietali, že súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy ustanovenia úpravy spoločných práv podľa §
513a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Poručiteľka a žalovaná, ako spoluveritelia, mali
v čase uloženia peňažných prostriedkov na vkladnej knižke pohľadávku voči banke, na základe čoho
tak mali obidve nárok na vyplatenie peňažných prostriedkov, a to spoločne a nerozdielne. Poukázali na

§ 515 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spoluveriteľ, ktorý dostal celé plnenie, ktoré mohol
žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom povinný podľa pomeru medzi ostatnými
spoluveriteľmi. Pretože stanovenie pomeru medzi spoluveriteľmi nie je v zákone riešené, je potrebné
aplikovať § 137 ods. 2 OZ, podľa ktorého pomer medzi spoluveriteľmi na zaplatenie pohľadávky banky
voči poručiteľke a žalovanej bude rovnaký. V čase uloženia peňažných prostriedkov na vkladnej knižke

tak poručiteľka a žalovaná boli spolumajiteľkami pohľadávky v rovnakom pomere. Pri výbere peňažných
prostriedkov z vkladnej knižky sa tieto pretransformovali z pohľadávky na vec, pričom vzájomný pomer,
resp. podiel na spoločnom majetku zostal zachovaný. Okamihom výberu peňažných prostriedkov z
vkladnej knižky tak medzi poručiteľkou a žalovanou vzniklo spoluvlastníctvo v rovnakom pomere. Medzi
účastníkmikonanianikdynebolosporné,žeporučiteľkaažalovanábolijedinými arovnocennými

spolumajiteľmi vkladnej knižky. Vo vzťahu k peňažným prostriedkom obidvom patria rovnaké práva a
povinnosti.To,žesúdpovažovalzapotrebnézistiť,vkohovlastníctvesanachádzalipeňažnéprostriedky
vkladané na vkladnú knižku, považujú za irelevantné. Pokiaľ by aj peňažné prostriedky vložené na
vkladnú knižku boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej, jej vložením na spoločnú vkladnú knižku sa tieto
peňažné prostriedky stali spoločnou pohľadávkou obidvoch majiteliek vkladnej knižky, t. j. poručiteľky

a žalovanej voči banke, pričom každá z nich ako spoluveriteľka mala právo kedykoľvek vybrať všetky
finančné prostriedky uložené na vkladnej knižke. Okamihom výberu peňažných prostriedkov z účtu sa
tieto opätovne stali vecou, ku ktorej mali rovnaké právo a rovnaký prístup obidve spolumajiteľky vkladnej
knižky.
12. Na základe uvedeného sú toho názoru, že pokiaľ poručiteľka a žalovaná mali právo k dispozícii

s peňažnými prostriedkami uloženými na vkladnej knižke v rovnakom pomere, okamihom, keď sa
po ich výbere z banky tieto stali vecou, vzniklo medzi nimi spoluvlastníctvo k vybraným peňažným
prostriedkom v rovnakom podiele. Nakoľko spoluvlastnícky podiel medzi nimi určený nebol a súčasne
zákon žiadnym spôsobom nestanovuje výšku spoluvlastníckych podielov k peňažným prostriedkomuloženým a vybraným zo spoločnej vkladnej knižky, v súlade s § 137 ods. 2 OZ platí, že
ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, na základe čoho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcom dlžnú
sumu v súlade s podanou žalobou.

13. Napriek tomu, že súd v rozsudku konštatuje, že tvrdenie, že spoluvlastníctvo medzi poručiteľkou a
žalovanou vzniklo, žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, podľa ich názoru vznik spoluvlastníctva
je preukázaný okamihom výberu peňažných prostriedkov zo spoločnej vkladnej knižky.
14. Poukázali na to, že vydaním Osvedčenia o dedičstve bolo podľa § 175s O.s.p. skončené prejednanie
dedičstva. V Osvedčení o dedičstve všetci účastníci konania, aj žalovaná, súhlasili s tým, že výlučným

vlastníkom všetkých peňažných prostriedkov uložených na vkladnej knižke sa stali žalobcovia 1 až
3. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 10. 11. 2011, na základe čoho sa výlučným
vlastníkom peňažných prostriedkov vo výške 20 669,57 € stali žalobcovia 1 až 3. Napriek tomu, že
už bolo právoplatne rozhodnuté, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi celého vkladu na vkladnej
knižke, rozhodli sa uplatňovať voči žalovanej iba nárok v rozsahu jednej polovice zo zostatku vkladu.
Pretože otázka vzniku vlastníctva k peňažným prostriedkom uloženým na vkladnej knižke už bola súdom

právoplatne posúdená, súd nie je oprávnený v tomto konaní posudzovať tento vzťah a žalobcovia nie
sú povinní preukazovať, že sú spoluvlastníkmi vybraných peňažných prostriedkov. Pokiaľ žalovaná
nesúhlasila so skutočnosťami uvedenými v Osvedčení, nemala ho podpísať a súčasne sa vzdať práva
na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve.
15. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrila žalovaná. Rozhodnutie okresného súdu žiadala potvrdiť

ako vecne správne. Podľa jej názoru okresný súd rozhodol správne. Objektívne zistil skutkové zistenia,
ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, pričom dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomných
súvislostiach. Žalobcovia uplatnili nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Tento nárok uplatnili bez
toho, aby uviedli skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, s ktorou zákon spája vznik tohto
právneho vzťahu. Ani z podaného odvolania nie je zrejmé, na základe ktorej skutkovej podstaty

bezdôvodného obohatenia svoj nárok uplatňujú. Pretože mala uzavretú zmluvu s bankou, na základe
ktorej banka prijala finančné prostriedky formou spoločného vkladu dvoch fyzických osôb, platnosť tejto
zmluvy nebola žalobcami napadnutá a zmluva bola platná v čase plnenia, nemohla naplniť žiadnu
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Preto žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom
nimi uplatneného nároku. Zotrvala na doterajších tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému

rozkazu, pričom zopakovala, že podielové spoluvlastníctvo k účtu v banke, resp. určeným finančným
prostriedkom v banke neexistuje. Podielové spoluvlastníctvo medzi poručiteľkou a ňou nikdy nevzniklo.
Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1 MCdo/2/2009.
16. Pokiaľ ide o § 515 Občianskeho zákonníka, v tomto ustanovení zákon upravuje vnútorný vzťah medzi
spoluveriteľmi v prípade, keď jeden zo solidárnych spoluveriteľov prijal od dlžníka celé deliteľné plnenie.

Medzi spoluveriteľmi sa však neuplatňuje právo následného postihu ako už solidárnych dlžníkov.
17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa §379 a 380 ods. 1, 2 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
18. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
20. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že jeho rozhodnutie nie je správne, pretože

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nedôsledne vykonal podstatné dôkazy vo
veci,predovšetkýmcelýmdedičskýmspisom,nielenzávetomvňomobsiahnutým.Aplikáciaustanovenia
§ 708 Obchodného zákonníka na daný zistený skutkový stav neobstojí, pričom súd prvej inštancie
konštatoval, že na právny režim je potrebné aplikovať najbližšie ustanovenie o obežnom účte v
citovanom § 708 Obchodného zákonníka. Zistený skutkový stav potom posudzoval podľa predpokladov

upravených týmto ustanovením. Nezaoberá sa tak skutočnými predpokladmi uplatneného nároku,
absolútne nezohľadnil to, že v dedičskom konaní po nebohej poručiteľke Q. O. bolo právoplatne
rozhodnuté, pričom účastníčkou tohto dedičského konania bola aj žalovaná. Občiansky zákonník
v štrnáste hlave v § 778 a nasledujúcich upravuje vklady. Z vykonaného dokazovania súdomprvej inštancie vyplynulo, že predmetom dedenia okrem iného bola aj vkladná knižka kapitál číslo
XXXXXXXXXX/XXXX vedená v J.J., a. s., K. U. so zostatkom ku dňu smrti vo výške 20 669,57 €. Na
základe oznámenia banky bolo zistené, že vkladná knižka bola vedená formou spoločného vkladu dvoch

rovnocenných majiteľov, pričom týmito osobami boli poručiteľka a žalovaná. V danom prípade nedošlo
k uzavretiu zmluvy o bežnom účte ani zmluvy o vkladovom účte, ktoré upravuje Obchodný zákonník.
21. Podľa § 778 OZ zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len
vkladateľ) a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom.
Touto zmluvou sa zakladá reálny záväzkový právny vzťah medzi vkladateľom a peňažným ústavom.

Okrem samotnej dohody účastníkov o zložení a prijatie vkladu a o jeho podmienkach s k účinnému
vzniku zmluvy o vklade vyžaduje faktické zloženie vkladu vkladateľom a jeho faktické prijatie peňažným
ústavom. Podobnou zmluvou je Zmluva o vkladovom účte. Zmluvu o vklade je potrebné dôsledne
odlišovať od zmluvy o vkladovom účte podľa Obchodného zákonníka, ktorou sa banka zaväzuje zriadiť
vkladový účet pre majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu
sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke. Podstatným rozlišovacím

znakom je práve existencia účtu nuž, na ktorom je vklad vedený. V prípade zmluvy o vklade podľa
Občianskeho zákonníka banka účet pre vkladateľa nezriaďuje. Je irelevantné, či banka vedie vklad vo
svojej účtovnej evidencii na evidenčnom, tzv. vnútornom účte. Takýto účet nemá charakter vkladového
účtu. Nie je preto predmetom právneho vzťahu. Odvolací súd len podotýka, že z oznámenia banky
vyplynulo, že bola vedená vkladná knižka formou spoločného vkladu dvoch rovnocenných majiteľov.

Banka neodvádzala, že poručiteľka a žalovaná mali zriadený bežný účet.
22. Zmluva o vklade má charakter jednostranne zaväzujúci zmluvy. Po zložení a prijatí vkladu peňažným
ústavom nemá vkladateľ voči peňažnému ústavu v zásade žiadne ďalšie povinnosti, povinnosť výplaty
vkladu zaväzuje peňažný ústav. Zmluva o vklade je dvojstranným právnym úkonom, kde na jednej
strane vystupuje subjekt, pre ktorý zákon zavádza skrátené označenie vkladateľ, na druhej strane

vystupuje subjekt označený ako peňažný ústav. Zákon nevylučuje aplikáciu § 512 OZ o spoločných
právach na zmluvu o vklade. V praxi sa to prejavuje najmä formou spoločnej vkladnej knižky, znejúcej
na meno viacerých vkladateľov. Záväzok na výplatu vkladu viacerým vkladateľom má vo všeobecnosti
povahu deleného záväzku a jeho predmetom je deliteľné plnenie. Každý z vkladateľov môže požadovať
len výplatu svojho dielu na vklade. Pokiaľ inej dohody niet, musí peňažný ústav vyplatiť každému

vkladateľovi rovnaký diel. Podstatný rozsah prípadov je však ten, keď je peňažný ústav podľa zmluvy,
prípadne iného právneho dôvodu podľa § 513 OZ zaviazaný na výplatu vkladu viacerým vkladateľom
spoločne a nerozdielne. V týchto prípadoch môže ktorýkoľvek z vkladateľov žiadať, ako solidárny veriteľ,
vyplatenie celého vkladu a peňažný ústav je povinný celý vklad vyplatiť tomuto vkladateľovi, ktorý o
výplatu požiada ako prvý. S celým vkladom môže nakladať každý z vkladateľov samostatne. Uvedené

skutočnosti sú podstatné pre posúdenie danej veci a dávajú odpoveď na strane žalovanej a poručiteľky,
pričom tvrdenia žalobcov sú v zásade správne.
23. Je nepochybné, že vkladom môžu byť výlučne peňažné prostriedky. Vklad je pohľadávkou vkladateľa
voči peňažnému ústavu na výplatu vložených peňažných prostriedkov. Z hľadiska charakteru zmluvy
o vklade ako reálneho kontraktu predstavuje vklad peňažné prostriedky zložené v peňažnom ústave v

určitom časovom okamihu. V súvislosti so zmluvou o vklade je treba vnímať peňažné prostriedky ako
zastupiteľnú hromadnú vec, keď zložením a prijatím vkladu dochádza k zmene vlastníckeho práva k
peňažným prostriedkom z vkladateľa na peňažný ústav. Vkladateľ tak dobrovoľne prevádza vlastnícke
právoanadobúdazatopohľadávkunavýplatuvkladuvočipeňažnémuústavu.Pokiaľideoformuzmluvy,
zákon nepredpisuje pre danú zmluvu písomnú formou, zmluva nie je písomná v prípadne vkladnej

knižky. Pokiaľ ide o nakladanie so spoločným vkladom, v prípade dedenia každý z dedičov si môže
nárokovať vyplatenie iba tej časti vkladu, ktorá na neho pripadá. Najčastejšie sú však vklady zložené
naraz viacerými vkladateľmi s tým, že právo nakladať s vkladom patrí všetkým vkladateľom spoločne
a nerozdielne. V takomto prípade ktorýkoľvek z vkladateľov môže žiadať vyplatenie celého vkladu a
peňažný ústav je povinný vklad vyplatiť vkladateľovi, ktorý o výplatu ako prvý (§ 513). S celým vkladom

môže nakladať každý z vkladateľov samostatne, ako solidárny veriteľ. V rozhodovanom prípade nastala
nepochybne takáto situácia.
24. Odvolací súd zdôrazňuje to, že je potrebné rozlíšiť práva a povinností vyplývajúce z uzavretého
právneho vzťahu Zmluvy o vklade a práva vyplývajúce v súvislosti s dedičským konaním. Banka konala
v súlade s uzavretou zmluvou. V súlade s uzavretou zmluvou konala aj žalovaná, avšak konala v

rozpore s dedičským právom, čo si súd prvej inštancie nevšimol. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa. Citované ustanovenie prestavuje jednu zo zásad dedičského práva. Zásada, že
sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, znamená aj to, že úkony, ku ktorým v konaní o dedičstvo
dokázal prirodzene až s určitým časovým odstupom odo dňa poručiteľovej smrti, majú spätné účinky,ktoré sa vzťahujú k dátumu tejto udalosti (ex tunc). Na základe daného princípu zanechaný majetok
prechádza na dediča okamihom poručiteľovej smrti, pričom je zachovaný princíp úradnej ingerencie
pri nadobúdaní dedičstva, čo má význam pre právnu istotu a pre zabezpečenie súladu dedičských

právnych vzťahov s hmotným právom. To znamená, že smrťou poručiteľky prešlo jej právo, pohľadávka
voči banke, na dedičov, žalobcov. Žalovaná síce mala právo podľa zmluvy vybrať vklad, avšak v súlade
s dedičským právom si prihlásila finančné prostriedky, ktoré jej nepatrili. Vzhľadom na obsah zmluvy
o vklade, s ktorou sa súd nezaoberal, pokiaľ nebolo dohodnuté inak, žalovaná mohla byť vlastníčkou
finančných prostriedkov iba v jednej polovici (§ 137 ods. 2 OZ). Preto neexistoval žiadny právny dôvod,

aby si žalovaná ponechala minimálne aj druhú polovicu finančných prostriedkov. V čase nakladania
s týmito finančnými prostriedkami žalovaná sa bezdôvodne obohatila minimálne v rozsahu jednej
polovice peňažného vkladu, a to na úkor žalobcov, ktoré právo vyplynulo z Osvedčenia o dedičstve. Je
nepochybné, že existuje kauzálna väzba medzi obohatím sa žalovanej, ktoré získal majetkový prospech
a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére žalobcov - dedičov. V danom prípade nejde o vzťah banka -
žalovaná, ktorý sa riadi zmluvou o vklade, ale ide o vzťah medzi dedičmi a z toho vyplývajúcimi nárokmi.

25. Odvolací súd zároveň poukazuje na záväznosť Osvedčenia o dedičstve, ktoré priznalo nárok
žalobcov v bode V., a to k hnuteľnostiam uvedeným v bodoch 1 až 7, teda aj spornej vkladnej knižke
so zostatkom ku dňu smrti vo výške 20 669,57 €. Účastníčkou dedičského konania bola aj žalovaná,
ktorá sa vzdala práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, pričom 10. novembra
2011 osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia vo veci. Žalovanej síce

vzniklo právo podľa zmluvy o vklade finančné prostriedky vybrať, ale nie si ich ponechať, pretože v
zmysle ustanovenia § 460 OZ a následne na základe Osvedčenia o dedičstve jej vlastníctvo k týmto
peňažným prostriedkom nevzniklo. V tomto rozsahu si ponechala finančné prostriedky bez právneho
dôvodu, pričom v súlade s rozhodnutím o dedičstve je povinná tieto vydať žalobcom, ktorí preukázali
oprávnený nárok, a to právoplatným rozhodnutím v dedičskom konaní.

26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).