Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. júl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/112/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203658
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218203658.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky u senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a
členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu DÚHA, a.s.,
Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 690 360, práv. zast. AK Antol, s.r.o.,
Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, proti žalovanému 1/ Mesto Košice, Trieda
SNP 48A, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 00 691 135, žalovanému 2/ UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 14092 Praha 4 Michle, IČO: 64 948 242, Česká
republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1A, 813 33 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 251
336, o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II v Bratislave č. k. 23Cb/100/2018-90 zo dňa 3.5.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 23Cb/100/2018-90
zo dňa 3.5.2018 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovanému 1/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že nariadil:
Žalovaný v prvom rade je v súvislosti s vadami diela „Rekonštrukcia bývalých kasární - Kulturpark,
Košice“, ktorých povaha je vymedzená reklamáciou č. 61, 177, 188, 305, 337, 338, 339 p o v i n
n ý zdržať sa postupu podľa čl. XII bod 9 Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o dielo č.
2012001320.

Žalovaný v druhom rade je v súvislosti s vadami diela „Rekonštrukcia bývalých kasární - Kulturpark,
Košice“, ktorých povaha je vymedzená reklamáciou č. 61, 177, 188, 305, 337, 338, 339 p o v i n n ý
zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení žalovanému v prvom rade na základe bankovej záruky č. GN
150925 vystavenej žalovaným v druhom rade dňa 21. januára 2014.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že ich žalobcovi nepriznal.

2. V odvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným dňa 9.4.2018 sa žalobca domáhal
vydania vyššie uvedeného neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 8.1.2014 došlo
k uzavretiu Dohody o prevzatí záväzkov uzatvorenej medzi žalobcom, žalovaným 1/ a spoločnosťou
Doprastav, a.s. Podľa bodu 2.1 až 2.3 Dohody o prevzatí záväzkov, žalobca prevzal záväzok spoločnosti
Doprastav, a.s. poskytnúť zádržné podľa čl. IV bodu 8 Zmluvy o dielo č. 2012001320 uzatvorenej dňa
18.6.2012 medzi spoločnosťou Doprastav, a.s. ako zhotoviteľom a žalovaným 1/ ako objednávateľom.
Podľa uvedeného bodu, je zhotoviteľ povinný najneskôr ku dňu podpisu protokolu o odovzdaní a prevzatí
diela zložiť do notárskej úschovy alebo vinkulovať na svojom účte v banke, na dobu 61 mesiacov
odo dňa odovzdania a prevzatia diela sumu rovnajúcu sa 5% z fakturovanej ceny celého Diela,
ktorá bude slúžiť ako zábezpeka za riadne vykonanie diela a splnenie všetkých záväzkov uložených

zhotoviteľovi zmluvou. Právo na úhradu zadržanej sumy vznikne zhotoviteľovi na základe splnenia
podmienok uvedených v tejto zmluve. Notársku úschovu alebo vinkuláciu predmetnej sumy na účte
podľa tohto odseku môže zhotoviteľ nahradiť bankovou garanciou. Predmetné záruky musia umožniť
objednávateľovi uplatniť si nárok na vyplatenie sumy, predstavujúcej nároky vyplývajúce z vád diela,
uplatnených objednávateľom v 60 mesačnej záručnej dobe. V súlade s Dohodou o prevzatí záväzkov,
žalovaný 2/ vystavil na základe pokynu žalobcu v prospech žalovaného 1/ dňa 21. januára 2014 bankovú
záruku č. GN 150925.

Žalovaný 1/ uplatnil dňa 17.1.2014 u žalobcu vadu č. 61 „SO 03 - popraskaná fasáda“, dňa 18.3.2015
uplatnil vadu č. 177 „opadávanie fasádnych profilových prvkov (ríms) kotvených do priečelia nad
vstupom do objektu SO 02“, dňa 25.3.2015 uplatnil u žalobcu vadu č. 188 „opadávajúca povrchová
úprava rímsy vonkajších soklov a praskanie spojov jednotlivých častí prvkov tvoriacich rímsu soklu - jav
viditeľný po celom obvode objektu SO01“, dňa 27.4.2016 uplatnil u žalobcu vadu č. 305 „opadávajúca
povrchová úprava rímsy vonkajších soklov objektu SO01, praskanie spojov jednotlivých častí prvkov
tvoriacich rímsu soklu - jav viditeľný po celom obvode objektu“. Žalobca uvedené vady skonzultoval s
výrobcami stavebných materiálov a subdodávateľmi dotknutej časti diela. V priebehu druhej polovice
roka 2016 skonštatoval neúčinnosť zvoleného riešenia s tým že mal pripravené nové riešenie. O
tejto skutočnosti žalobca informoval žalovaného dňa 7.10.2016. Žalovaný 1/ uplatnil u žalobcu dňa
24.11.2016 vadu č. 337 „SO -01 - celá budova -systémový problém s fasádnymi profilovými prvkami
kotvenými do fasády - opadávanie, praskanie povrchov“, vadu č. 338 „SO-02 - celá budova - systémový
problém s fasádnymi profilovými prvkami kotvenými do fasády - opadávanie, praskanie povrchov“,
vadu č. 339 „SO-03 - celá budova - systémový problém s fasádnymi profilovými prvkami kotvenými
do fasády - opadávanie, praskanie povrchov“. Ku všetkým uplatneným vadám prebehlo niekoľko
pracovných stretnutí. Na stretnutí dňa 28.6.2017 prezentoval žalobca žalovanému 1/ pracovný postup
pre odstránenie praskajúcich fasádnych profilov. Listom zo dňa 10.10.2017 žalovaný 1/ tento pracovný
postup odmietol. Na následnom stretnutí dňa 14.11.2017 predložil žalobca alternatívu pracovného
postupu na odstránenie vád č. 305, 337, 338, 339. Žalovaný 1/ dňa 5.12.2017 opäť odmietol zvolený
postup. Zároveň žalovaný 1/ listom zo dňa 5.12.2017 informoval žalobcu o vydaní pokynu pre mestskú
organizáciu K -13 - Košické kultúrne centrá, ktorej žalovaný 1/ uložil povinnosť odstrániť vady č. 305, 337,
338, 339 s tým že náklady budú hradené z bankovej záruky vystavenej žalovaným 2/. Dňa 30.3.2018
bola organizáciou K -13 - Košické kultúrne centrá, vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie č.
64/2018, pod číslom 4489 - WYP, zverejnená výzva na predkladanie ponúk, ktorej predmetom je „Oprava
fasádnych profilových prvkov na stavbe: Rekonštrukcia bývalých kasární - KULTURPARK, Košice na
objektoch SO 01, 02 a 03“ .

Podľa názoru žalobcu nie je žalovaný 1/ oprávnený uplatniť právo uskutočniť opravu na náklady žalobcu,
teda nie je oprávnený uplatniť bankovú záruku, a to z dôvodu, že podľa čl. XII bod 9. Všeobecných
zmluvných podmienok k Zmluve o dielo, ak nedodrží zhotoviteľ dohodnutý alebo stanovený termín
odstránenia vád v priebehu záručnej doby alebo ju nezačne odstraňovať v priebehu záručnej doby alebo
ju nezačne odstraňovať v termíne podľa týchto Všeobecných obchodných podmienok, je objednávateľ
oprávnený odstrániť vady na náklady zhotoviteľa. K naplneniu podmienok podľa tohto ustanovenia
nedošlo, nakoľko je žalobca od začiatku reklamačného konania aktívny. K odstráneniu prvých vád s
rímsami pristúpil už v novembri 2016. Zvolené riešenie však nebolo vhodné. Vzhľadom na nenaplnenie
podmienok čl. XII bodu 9 Všeobecných obchodných podmienok, žalobca reklamované vady odstraňoval
a chcel v odstraňovaní pokračovať, avšak zo subjektívnych dôvodov na strane žalovaného 1/ mu to
nebolo umožnené. Ak si aj opravu objedná u niekoho iného, nie je oprávnený požadovať náhradu
nákladov od žalobcu.

Napriek tomu, že žalovaný 1/ nie je oprávnený požadovať vyplatenie bankovej záruky, žalovaný 1/
informoval žalovaného 2/ o zámere využiť bankovú záruku, a to práve ohľadom existencie vád. Žalovaný
2/ nie je oprávnený skúmať naplnenie podmienok ustanovených v čl. XII bode 9 Všeobecných zmluvných
podmienok v prípade doručenia úplnej požiadavky a bude povinný v prospech žalovaného 1/ plniť,
a to napriek tomu, že samotná žiadosť žalovaného 1/ bude neoprávnená. Poskytnutím plnenia z
bankovej záruky vzniknú žalobcovi rozsiahle škody, a to že vyplatenú sumu bude musieť žalobca vyplatiť
žalovanému 2/ . Vyplatenie bankovej záruky sa objaví v účtovníctve žalobcu, čím dôjde k zníženiu
hospodárskeho výsledku a súvisiacemu zníženiu kredibility voči finančným ústavom, čo sa prejaví
v znížení úverových podmienok. Zhoršenie úverových podmienok ovplyvní ďalšie možnosti získania
finančných prostriedkov. Žalobca chce ďalej poukázať na nepomer medzi bankovou zárukou vo výške

1.000.000 eur, ktorá je v nepomere s pôvodne zaplatenou cenou relevantnej časti stavby, cca 210.000
eur, ale aj cenou odstraňovania vád určených od Y.. E.. Ľ. V., ktorý stanovil cenu odstraňovania vád na
sumu cca 279.000 eur.

3. V danej právnej veci sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdeniami uvádzanými žalobcom a navrhované
neodkladné opatrenie nariadil. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že má za to,
že žalobca osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca v
zmysle Dohody o prevzatí záväzkov zo dňa 20.12.2013, prevzal záväzok spoločnosti Doprastav, a.s.,
ktorý jej vyplýval zo Zmluvy o dielo č. 2012001520. V uvedom konaní ide o záväzok zabezpečiť
odstránenie vád diela. V prípade, ak nedôjde k ich odstráneniu, majú sa odstrániť na náklady žalobcu,
a to z bankovej záruky poskytnutej žalovaným 2/. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca mal
snahu splniť svoju povinnosť, a to tak, že na základe vypracovaných technologických riešení, navrhol
žalovanému 1/ postup, ktorým by sa mali vzniknuté vady odstrániť. Uvedený technologický postup bol
žalovanému 1/ doručený dňa 14.11.2017. V navrhnutom postupe bol obsiahnutý harmonogram prác.
Listom zo dňa 13.12.2017 žalovaný 1/ odmietol zvolený technologický postup, a to z toho dôvodu, že
navrhovaný postup nebude spĺňať podmienky životnosti diela. Svojím konaním žalovaný 1/ znemožnil
žalobcovi splniť si svoje povinnosti, hoci voľba prostriedkov odstraňovania vád je na strane žalobcu.
Uvedené vyplýva napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4.3.2015, sp. zn.
17Co/941/2013: „Spôsob odstránenia vady závisí na rozhodnutí zhotoviteľa. Ak však zamýšľaný spôsob
odstránenia vady nie je spôsobilý zamedziť výskytu vád, nie je vylúčené aby sa cestou súdu objednávateľ
domáhal uloženia povinnosti vykonať odstránenie vady určitým spôsobom; odstránenie vád určitým
spôsobom vykoná zhotoviteľ “, a taktiež podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.1.2013,
sp. zn. 2Co/36/2012: „Voľba spôsobu odstraňovania vady zásadne prislúcha dodávateľovi. V zmysle
ustálenej judikatúry súdov (R 12/1989), pokiaľ objednávateľ má za to, že dodávateľ ponúka odstránenie
vád nedostatočným spôsobom, môže sa domáhať v súdnom konaní odstránenia vady diela určitým
spôsobom zodpovedajúcim povahe veci“. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný 1/ možnosť obrátiť sa
na súd, aby určil spôsob odstránenia vady diela tak, aby spĺňalo podmienky efektívneho a účinného
odstránenia vád. Podľa takéhoto rozhodnutia by príslušné odstránenie musel vykonať žalobca. Žalobca
si plnil svoje povinnosti tak, ako mu vyplývajú zo zmluvy. Podľa názoru súdu nie je žalovaný 1/ oprávnený
uplatniť ustanovenie čl. XII bod 9 Všeobecných zmluvných podmienok, nakoľko zo strany žalobcu boli
jeho povinnosti splnené. Aby mohlo prísť k uplatneniu príslušného ustanovenia Všeobecných zmluvných
podmienok, musel by sa žalobca správať tak, že by vôbec vady predmetného konania neodstraňoval
a nemal ani snahu nájsť vhodné riešenie. Súd má preukázané, že žalovaný 1/ hľadá subjekt, ktorý by
príslušné vady odstránil. Uvedené je zrejmé z Vestníka Úradu pre verejné obstarávanie. Tieto práce by
mali byť hradené z bankovej záruky poskytnutej žalovaným 2/. O uplatnení bankovej záruky bol žalobca
informovaný e - mailovou komunikáciou so žalovaným 1/. Vzhľadom na konanie žalovaného 1/, má súd
za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. V prípade, ak by nebolo neodkladné
opatrenie nariadené, žalovaný 1/ by si uplatnil bankovú záruku, ktorú by musel žalovaný 2/ vyplatiť.
Došlo by tak k hrozbe vzniku hospodárskej škody u žalobcu ako aj ďalších súdnych sporov vyplývajúcich
z právnych vzťahov medzi stranami sporu.

4. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný 1/ odvolanie, ktorým napadol uznesenie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g), h) CSP.
Žalovaný 1/ namieta, že pre vydanie napádaného rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky; súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému 1/, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie
má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a napokon napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci . Žalovaný 1/ namieta miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava II pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

Žalovaný 1/ namieta nevykonateľnosť výrokov napádaného rozhodnutia. Pri opise konania, ktorého
sú žalovaní povinní zdržať sa, oba výroky napádaného rozhodnutia odkazujú na listiny netvoriace
jeho súčasť. Oba výroky napádaného rozhodnutia zhodne odkazujú na reklamácie č. 61, 177, 188,
305, 337, 338, 339. V bode 1 odôvodnenia sa síce konštatuje, že tieto tvoria neoddeliteľnú súčasť
napádaného uznesenia, uvedené však nezodpovedá skutočnosti. Z výroku napádaného rozhodnutia

nie je pritom zrejmé ani to, ktoré Všeobecné zmluvné podmienky a ktorú Zmluvu o dielo má výrok
na mysli, čo je obzvlášť významné v situácii, v ktorej žalovaný 1/ nemá uzatvorenú zmluvu o dielo
so žiadnou z ostatných sporových strán. Žalovaný 1/ má so žalobcom uzatvorenú výlučne Dohodu
o prevzatí záväzkov. Totožné platí aj o odkaze na Bankovú záruku, prostredníctvom ktorej druhý
výrok napádaného rozhodnutia identifikuje „plnenie“, ktorého sa má zdržať žalovaný 2/ vo vzťahu k
žalovanému 1/. Nakoľko Banková záruka nie je súčasťou napádaného rozhodnutia a jej obsah nie je
všeobecne známou skutočnosťou, ani druhý výrok napádaného rozhodnutia nie je možné považovať
za vykonateľný.

Žalovaný namieta rozpor napádaného rozhodnutia s ustanovením § 337 ods. 1 a 2 CSP pretože súd
prvej inštancie nepoučil strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, že môžu podať
žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

V neposlednom rade žalovaný namieta, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené
zákonné podmienky (325 ods. 1 CSP), žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ani
dôvodnosť a trvanie jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (326 ods. 1 CSP). Žalobca nijakým
spôsobom neosvedčil, že mu hrozí vznik rozsiahlej škody. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je zrejmé, prečo žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k
vadám oznámeným v reklamácii žalovaného 1/ číslo 61,177 a 188. Z celého návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je zrejmé, akému právu, resp. nároku žalobcu sa má poskytnúť neodkladná
- predbežná ochrana. Pokiaľ ide o domnelé právo žalobcu určiť spôsob odstránenia vád, je v prvom rade
nutné ozrejmiť povahu reklamovaných vád v zmysle reklamácií č. 61, 177, 188, 305, 337, 338 a 339
a ich príčinu. Vyššie uvedené vady sa prejavujú rozsiahlou deštrukciou fasádnych prvkov na objektoch
Kulturparku, a to najmä v podobe trhlín, popraskania, opadania a zlúpania náteru, pórovitého povrchu
dielcov pod náterom, širokými škárami medzi dielcami, odpadnutia celých častí ríms a pod. Príčina
uvedeného javu je zhotovenie diela v rozpore s projektovou dokumentáciou, technickými normami a
odborno-technickou praxou, kedy zhotoviteľ (ktorého subdodávateľom bol žalobca) použil pri zhotovení
fasádnych prvkov materiál na báze sadrovca (anhydrid vápenný) a nie materiál na báze rímskeho
cementu.

Za účelom zistenia zloženia profilovaných fasádnych prvkov boli zo všetkých objektov diela (SO 01, SO
02, SO 03 Kulturparku) odobraté vzorky. Pri preberaní týchto vzoriek v Štátnom geologickom ústave
Dionýza Štúra bolo skonštatované, že materiál vzoriek zo zisťovaných objektov je prakticky identický. Z
toho dôvodu bola náhodne vybratá jedna vzorka, ktorá bola porovnaná s referenčnou vzorkou tvorenou
maltovou zmesou Stuckmôrtel GF RZ od výrobcu Remmers. Maltová zmes Stuckmôrtel GF RZ je
komerčný produkt vyrábaný na báze rímskeho cementu. Výsledky skúšok jednoznačne preukázali, že
materiál vzoriek zo zisťovaných objektov je odlišný od referenčnej vzorky na báze rímskeho cementu.
Dominantným komponentom rímskeho cementuje kremeň, z odobratej vzorky profilovaných fasádnych
prvkov je dominantným komponentom sadrovec. Uvedené preukázal Znalecký posudok č. 14 znalca
K.. M. U., T.. zo dňa 2.10.2017. S poukazom na závery Znaleckého posudku žalovaný 1/ konštatuje,
že z technologického hľadiska, s ohľadom na časovú udržateľnosť a bežnú údržbu diela, jestvujú len
3 relevantné spôsoby odstránenia vád uvedených v reklamáciách č. 61, 177, 188, 305, 337, 338 a
339. Všetky 3 spôsoby odstránenia vád bol žalovaný 1/ pripravený akceptovať, dokonca bol ochotný
akceptovať aj akýkoľvek iný návrh riešenia žalobcu, ktorého relevancia by bola potvrdená stanoviskom
znalca.

Žalobca zakaždým navrhoval iba nesystémové riešenia reklamovaných vád, ktorým by sa neodstraňoval
ich zásadný nedostatok, a to nevhodný materiál, z ktorého sú vyhotovené. Žalovaný 1/ dáva do
pozornosti, že ide o vady, ktoré sa prejavujú kontinuálne už od januára 2014, pričom žalobca ich už
jeden krát odstraňoval (aj to len vo vzťahu k vade č. 305) a sám skonštatoval neúčinnosť ním zvoleného
riešenia (uvedené vyplýva aj z bodu 4 návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia). Riešenie
realizované žalobcom v júli 2016 sa pritom nijak zvlášť nelíši od riešení navrhovaných žalobcom v
súčasnosti, t. j. stále ide o nesystémové riešenia, navyše rozporné s projektovou dokumentáciou diela,
ktorú zhotoviteľ (a v súčasnosti aj žalobca) boli a sú povinní dodržiavať.

Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný 1/ má nespochybniteľné a zmluvne dojednané právo na to, aby mu
profilované fasádne prvky boli dodané z materiálu na báze rímsky cement. Použitie uvedeného materiálu
bolo dojednané v Zmluve o dielo, nakoľko vyplývalo z projektovej dokumentácie tvoriacej neoddeliteľnú

súčasť Zmluvy o dielo (článok IX. ods. 2 Zmluvy o dielo). Je markantné, že takýto materiál uvádzal
zhotoviteľ aj vo svojich súpisoch vykonaných prác a dodávok (podklad pre fakturáciu), že žalovaný 1/
za takýto materiál zhotoviteľovi zaplatil a že zhotoviteľ tento materiál uviedol i v Projekte skutočného
vyhotovenia diela, ktoré odovzdal žalovanému 1/ po dokončení diela.

Preto pokiaľ žalobca a súd prvej inštancie tvrdia, že je to žalobca v pozícii zhotoviteľa, ktorý je oprávnený
určiť technologický postup odstránenia vád diela, žalovaný 1/ uvádza, že toto právo síce zhotoviteľovi
za určitých okolností patrí, nie je ho však možné absolutizovať spôsobom akým to činia žalobca a
súd prvej inštancie. Ak sa teda žalobca napriek uvedenému dovoláva svojho domnelého práva určiť
spôsob odstránenia vád diela (po štyroch rokoch kontinuálneho prejavovania vady a po neúspešnom
pokuse vady odstrániť ním zvoleným nesystémovým riešením), žalovaný 1/ uvádza, že uvedený postup
žalobcu je ďaleko za hranicami poctivého obchodného styku a je tiež v príkrom rozpore s ustanoveniami
uzatvorenej Zmluvy o dielo a Dohody o prevzatí záväzkov Žalobca čas odstránenia vád zbytočne
predlžoval a predlžuje dodnes, a to bez relevantného výsledku.

V tejto súvislosti je vo veci významnou aj skutočnosť, že žalobca je v dlhodobom a permanentnom
omeškaní s odstránením reklamovaných vád uvedených v reklamáciách č. 61, 177, 188, 305, 337,
338 a 339. Ako priznáva žalobca vo svojej žalobe, reklamácia č. 61 bola uplatnená už dňa 17.1.2014
a v poradí posledné reklamácie 337 až 339 dňa 24.11.2016. Žiadna z týchto vád nebola odstránená
do dnešného dňa, napriek tomu, že lehota pre ich odstránenie žalobcovi dávno uplynula. Ako vyplýva
z listu žalovaného 1/ zo dňa 5.12.2017, na stretnutí sporových strán dňa 25.10.2017 sa žalobca
zaviazal predložiť žalovanému 1/ nový návrh riešenia technickej a časovej postupnosti pre odstraňovanie
predmetných vád diela, a to v lehote do 10.11.2017 a v lehote do 30.10.2017 sa žalobca zaviazal
oznámiť lehotu pre predloženie znaleckého posudku posudzujúceho vhodnosť žalobcom navrhnutého
technického riešenia. Žalobca predložil návrh technického riešenia s omeškaním až dňa 14.11.2017,
pričom, že nešlo o nový návrh, ale len mierne upravený predchádzajúci návrh, ktorý už znalec Ing.
Tomáš Varga, PhD. označil v Znaleckom posudku ako nevhodný. Pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorým
mal žalobca preukázať vhodnosť ním navrhnutého riešenia, tento nebol predložený nikdy a nebola
oznámená ani lehota, do ktorej by sa tak žalobca zaviazal urobiť. Tieto výhrady ako aj nesúhlas s
realizáciou nevhodného technického riešenia navrhnutého žalobcom, žalovaný 1/ oznámil žalobcovi
listom zo dňa 5.12.2017. K obdobnému vyhýbavému postupu došlo zo strany žalobcu aj v apríli 2018.

Žalovaný 1/ týmto odvolaním v celom rozsahu napáda aj druhý výrok napádaného rozhodnutia, ktorým
bola uložená povinnosť žalovanému v 2. rade.

Žalovanému v 2/ sa zakazuje plniť jeho záväzky vyplývajúce z Bankovej záruky voči žalovanému 1/.
Uvedené má synalagmaticky nevyhnutný vplyv na právne postavenie žalovaného 1/, nakoľko sa tým
vylučuje možnosť uspokojenia jeho práv vyplývajúcich z Bankovej záruky.

Preto aj keď sa druhým výrokom napádaného rozhodnutia formálne ukladá povinnosť iba žalovanému 2 /
prakticky sa ním obmedzuje žalovaný 1/. S poukazom na uvedené žalovaný 1/ konštatuje, že odvolanie
žalovaného 1/ proti druhému výroku napádaného rozhodnutia je procesné prípustné. Žalovaný navrhol
odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

5. K odvolaniu žalovaného 1/ sa nevyjadrili žalobca ani žalovaný 2/.

6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne
správne a je potrebné ho zmeniť.

Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť
podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v súlade
s § 325 ods. 1 C.s.p. neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, neosvedčil
dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, neosvedčil že je obava, že exekúcia bude ohrozená
a súčasne rozsah nariadeného neodkladného opatrenia presahuje zásadu primeranosti. Vo vzťahu k
uneseniu dôkazného bremena žalobcom rovnako nebolo preukázané, aká škoda má žalobcovi vzniknúť
bez nariadeného neodkladného opatrenia. Žalobca iba všeobecne a bez predloženia dôkazu predkladá
všeobecné dohady o tom, že finančné prostriedky vyplatené žalovanému 1/ z Bankovej záruky bude
žalobca povinný banke nahradiť. Aj v prípade, že by išlo o pravdivé tvrdenie žalobcu, nie je možné
stotožňovať plnenie vlastných záväzkov žalobcu voči žalovanému 2/ so vznikom škody. Údajne hroziace
zhoršenie kreditného ratingu, či potrebu čerpať úver žalobca nijako neosvedčil a taktiež ich nie je
možné považovať za škodu spôsobenú žalobcovi. Strata výhodného financovania (ktorú žalobca nijako
neosvedčuje ani nekvantifikuje) nemá žiadny súvis s účasťou vo verejných obstarávaniach.

8. Čo sa týka návrhom uplatnených obmedzení žalovaného 1/ a žalovaného 2/ špecifikovaných vo
výroku napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k názoru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný. Tvrdenia žalobcu o tom, že si plnil svoje povinnosti tak, ako mu vyplývajú zo
zmluvy neboli z obsahu spisu preukázané. Zo strany žalobcu nebolo pritom ani preukázané, že dielo
bolo zhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou a teda že ním navrhované spôsoby odstránenia
vád sú stavebno-technicky vhodné a efektívne. Ide o vady, ktoré sa prejavujú kontinuálne už od
januára 2014, pričom žalobca ich jeden krát odstraňoval (aj to len vo vzťahu k vade č. 305) a sám
skonštatoval neúčinnosť ním zvoleného riešenia. Naopak z obsahu spisu je zrejmé, že v rámci stretnutí
so žalobcom sa žalovaný 1/ nebránil alternatívnemu riešeniu vzniknutých vád, žiadal však záruku (v
podobe vyjadrenia znalca), že uvedené alternatívne riešenie bude rešpektovať požiadavku životnosti
porovnateľnej so životnosťou objektu diela ako celku. Žalobca uvedené neakceptoval. Navrhované
obmedzenia žalovaného 1/ a 2/ by vzhľadom na vyššie uvedené spôsobili značnú nerovnováhu v právom
chránených právach strán, pretože zo strany žalobcu nebola osvedčená potreba bezodkladne upraviť
pomery strán ani prípadná nemožnosť exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca mal od roku
2014 dostatok času a právnych možností domáhať sa uplatnenia svojich domnelých práv súdnou cestou
a preto nie je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán formou neodkladného opatrenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v súlade s § 388 CSP. napadnuté uznesenie zmenil tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

9. Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP úspešný v celom rozsahu. S poukazom
na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.