Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. apríl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212306
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417212306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/ I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X. K. XXXXX/XX, 821 06 Bratislava, 2/ Z. G. (predtým A.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX,
841 02 Bratislava, o zaplatenie 9.425,79 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 5.897,75 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.897,75 Eur od 30.11.2014 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 25,14%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou zo dňa 17.08.2017,
doručenou tunajšiemu súdu 18.08.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy

9.425,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 9.425,79 Eur od 30.11.2014 do
zaplatenia z titulu nesplatenej pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.05.2012 uzavrel so žalovanými
zmluvu o pôžičke č. 8009463, na základe ktorej poskytol žalovaným pôžičku vo výške 10.000,- Eur.
Podľa zmluvy o pôžičke žalovaní mali splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume
164,09 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 18.420,- Eur. Do dňa podania žaloby žalovaní uhradili
z poskytnutej pôžičky 4.102,25 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku riadne a včas, pôvodný žalobca listom zo dňa 27.08.2014 vyzval žalovaných na

úhradu dlžných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko k úhrade dlžných
splátok nedošlo ani v dodatočnej lehote, pôvodný žalobca dňa 19.11.2014 úver zosplatnil. Žalovaní do
dňa podania žaloby dlžnú sumu neuhradili.

2. Súd doručil žalovanému v 1. rade žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe
dňa 25.11.2017. Žalovaný v 1. rade sa k podanej žalobe nevyjadril.

3.Súddoručovalžalovanejv2.radežalobuspolusprílohamiavýzvounavyjadreniesakpodanejžalobe
na adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle § 106 ods. 1
písm. a/ CSP. Zásielka sa súdu vrátila dňa 15.11.2017 s označením „zásielka neprevzatá v odbernejlehote“. Súd žalobu v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 CSP považoval za doručenú dňom vrátenia
nedoručenej zásielky súdu (15.11.2017).

4. Uznesením zo dňa 23.01.2018, č.k. 22Csp 142/2017-41, súd pripustil vstup spoločnosti Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. do konania na miesto pôvodného žalobcu.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 04.04.2018, na ktoré riadne a včas predvolal
právneho zástupcu žalobcu a žalovaných. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu

03.04.2018 ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti. Žalovaný
v 1. rade mal doručenie predvolania vykázané fikciou doručenia 16.03.2018 a žalovaná v 2. rade dňa
15.03.2018. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a žalovaných v 1. a 2. rade.

6.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi:zmluvouoposkytnutípôžičkyzodňa15.05.2012,

všeobecnými obchodnými podmienkami, záväznou žiadosťou o poskytnutí pôžičky, predžalobnou
upomienkou zo dňa 27.08.2014, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.11.2014,
prehľadomsplátokaúhradnač.l.7,prílohouč.3-žiadosťopostúpenieaprevod,Prílohouč.3Rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2017, poštovým
podacím hárkom na č.l. 40 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 15.05.2012 zmluvu o poskytnutí
pôžičky č. 8009463, na základe ktorej sa zaviazal žalovaným poskytnúť finančné prostriedky vo výške
10.000,- Eur a žalovaní sa zaviazali pôžičku splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 164,09 Eur (aj
s poistením) s ročnou úrokovou sadzbou 14,60 %, s neuvedenou priemernou RPMN, celkovou sumou

k zaplateniu 18.420,- Eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.08.2014 vyzval žalovaných k
zaplateniu splátok v celkovej výške 525,09 Eur v lehote do 05.10.2014 s upozornením na možnosť
zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaní dlžnú sumu neuhradili, právny predchodca žalobcu pristúpil k
zosplatneniu úveru dňa 19.11.2014. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaní žalobcovi z dlžnej
sumy uhradili celkom 4.102,25 Eur.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.14. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

15. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia zmluvy) zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22.Podľa§10cods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 15.05.2012 vznikol záväzkovo

právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, a to uzavretím zmluvy č. 8009463, na
základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným finančné prostriedky vo výške 10.000,-
Eur, ktoré mali žalovaní splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 164,09 Eur. Z prehľadu
splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaní právnemu predchodcovi žalobcu uhradili spolu
4.102,25 Eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.08.2014 vyzval žalovaných k zaplateniu

splátok v celkovej výške 525,09 Eur v lehote do 05.10.2014 s upozornením na možnosť zosplatnenia
úveru. Nakoľko žalovaní dlžnú sumu neuhradili, právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu
úveru dňa 19.11.2014.24. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa
všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení § 2 písm. a/, písm. b/
zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver v rámci

svojho podnikania a žalovaní pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom
k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj
osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9). Po preskúmaní uzatvorenej
zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkoms
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a údaj o priemernej RPMN
tak,akotovyžadujeustanovenie§9ods.2písm.f/,písm.k/,písm.y/zákonaospotrebiteľskýchúveroch.

25. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 153,50 Eur (bez poistenia). Takéto určenie
nemožno považovať za súladné s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko

významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, koľko z
ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať
výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej
úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť
zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko

žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité
na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Nakoľko úverová zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za
bezúročnýabezpoplatkovvzmysleustanovenia§11ods.1písm.a/zákonaospotrebiteľskýchúveroch.

26. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C 42/2015. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie
a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade
Súdny dvor poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu
zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade
vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či
môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda eurokonformný výklad
zákona, však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože

by sa jednalo o výklad contra legem. Na viac súd poukazuje aj na samotné znenie rozsudku Súdneho
dvora vo veci C 42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené
v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/

zákona o spotrebiteľských úver je preto potrebné vyhodnotiť tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora
C 42/15 v tom zmysle, že jej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku, a to bez pochybností. Len zo samotného uvedenia výšky splátky 153,50 Eur spotrebiteľovi nie
je zrejmé, koľko má uhradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa titulom úrokov z úveru a poplatkov
za úver, a teda nemá ani možnosť skontrolovať, či veriteľ pri započítavaní splátky na istinu úveru, na

úroky a poplatky nepostupuje svojvoľne. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v danom
prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v
zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov

a poplatkov.

27. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co 71/2017,
ktorý uviedol, že „v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová) zodňa 09.11.2015 v ods. 17 súd vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch

neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy
o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon
o spotrebiteľských úveroch uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec
Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a
splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a

splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
Taktiež ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.12.2012 bolo do
súdnej praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva
nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona § 11 novelou
vykonanou zákonom č. 352/2012 Z. z. účinnou od 01.01.2013, čo potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode
s vôľou zákonodarcu) § 11 aj pred 01.01.2013. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a
zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť
pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže

Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi

a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp.
Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy
poskytli Smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze
nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi,
či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno

jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v
čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia
výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem
a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o

spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov,
nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra
legem.“

28. Rovnako z úverovej zmluvy nie je možné zistiť ani údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej

splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorú náležitosť nemožno
stotožňovať s počtom splátok uvedených v zmluve. Význam uvedeného ustanovenia spočíva vo
vedomosti spotrebiteľa o hraničnom termíne dokedy musí úver uhradiť už pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a tak posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takom časovom horizonte úver splatiť.
Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom

k tomuto záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem
„doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Pokiaľ je v zmluve
uvedená len formulácia konečnej splatnosti úveru v znení „05/2022“ takéto znenie súd nepovažuje za
súladné s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Neurčité ustanovenie
konečnej splatnosti úveru má ten istý účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala.

29. V zmluve nie je tiež uvedená ďalšia podstatná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. y/, a to priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.30. Vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom
predpísanénáležitosti,podľa§11ods.1písm.a/vspojenís§9ods.2písm.f/,písm.k/,písm.y/zákonao

spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vzniklo
právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov,
zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver
vo výške 10.000,- Eur, pričom z uvedenej sumy žalovaní uhradili 4.102,25 Eur. Na istine teda ostala
nesplatená suma 5.897,75 Eur, v dôsledku čoho považoval súd žalobu v časti za dôvodnú a žalovaných

v 1. a 2. rade zaviazal na jej zaplatenie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol.

31.Nakoľkosažalovanídostalisplnenímpeňažnéhodlhudoomeškania,súdichzaviazalajkzaplateniu
úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.897,75 Eur od 30.11.2014 až do zaplatenia.
Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k

uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 % + 8
percentuálnych bodov.

32. Na záver súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami došlo k dohode
na (dobrovoľnom) poistení úveru. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu

poistenia a nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia. Súd je toho názoru, že poistenie
tak, ako bolo v úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalovaní ako klienti svojim podpisom mali súhlasiť s poistením schopnosti splácať splátky,
ktoré poistenie vzniklo na základe Rámcovej zmluvy o poistení uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak, ako bolo

uvedené v predmetnej zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy a za takého stavu možno
potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaní sa pre poistenie nerozhodli po
uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že
prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy. Takto mala žalovaným vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť

predstavujúcu poistenie. Pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov, odporujúce
dobrým mravom, a toto dojednanie tak posúdil v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako
neplatné.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovaným zaplatiť mu sumu 9.425,79 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 5.897,75
Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 62,57 % (5.897,75

Eur z 9.425,79 Eur). Úspech žalovaných v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 37,43 % (3.528,04
Eur z 9.425,79 Eur). Odrátaním úspechu žalovaných od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu
v pomere 25,14 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,14 %. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.