Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211206363
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8211206363.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A., E. Y.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom v Brezne, Boženy
Němcovej č. 1/A proti žalovanej R. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., S. č. XX, právne zastúpenej
JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom, so sídlom v Bardejove, Na hradbách č. 5, o zaplatenie 10 800
Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 29. 06. 2017, č. k.
5C/205/2011-121 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10
800 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 02. 03. 2011 do zaplatenia v lehote 18 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci dňa 25. 01. 2010
uzatvorilikúpnuzmluvu.Najejzákladežalovanáodpredalažalobcoviosobnémotorovévozidlozakúpnu

cenu 10 800 Eur.

3. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 31. 05. 2011, č. k. 1T/60/2011-94 bola žalovaná
uznaná vinnou z prečinu sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona z dôvodu,
že si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako predávajúca, čo vyplynulo z jej výpovede v trestnom konaní
a z výpovede svedka D. v trestnom konaní. Žalovaná nepoprela, aby údaje týkajúce sa osoby

predávajúceho, ktoré sú vypísané v zmluve rukou vypisovala sama, a to všetky osobné údaje vrátane
mena, priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu. Bránila sa len tým,
že peniaze neprevzala ona, ale ten, kto sa na úkor žalobcu obohatil, mal byť jej priateľ D.n, ktorý peniaze
prevzal.

4.Neplatnosťprávnehoúkonuupravenávust.§39Občianskehozákonníkajeabsolútnou neplatnosťou,
na ktorú sa prihliada aj bez návrhu. Predmetom kúpnej zmluvy nebolo osobné motorové vozidlo vo

vlastníctve žalovanej, a preto žalovaná previedla na žalobcu cudziu vec. Keďže nikto nemôže previesť
na iného viac práv než má sám, žalobca sa na základe takejto zmluvy nestal vlastníkom motorového
vozidla. Na základe takejto absolútne neplatnej zmluvy má každý z účastníkov povinnosť vrátiť druhému
to, čo na základe zmluvy získal.5. Uznanie dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka je samostatným zabezpečovacím inštitútom.
Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania.

Možnosť uznania dlhu je právom dlžníka voči veriteľovi. Nie je to však jeho povinnosť. Uznanie dlhu
posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, nakoľko dlžník nezávisle od pôvodného
právneho dôvodu vzniku záväzku, dáva prísľub na splnenie dlhu bez toho, aby sa súčasne urobila
novácia. Z toho potom vyplýva, že veriteľ môže uplatniť svoj záväzok buď na základe pôvodného
záväzkového vzťahu alebo na základe nového záväzku dlžníka. Zmyslom uznania dlhu je to, že

poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pre vymáhanie jeho pohľadávky, zjednodušuje dokazovanie
v prípadnom súdnom spore, pričom dôkazné bremeno prenáša na dlžníka. Skutočnosť, že dlh tu existuje
možno preukázať jedinou listinou. Obmedzuje možnosť neúspechu veriteľa v súdnom spore, pokiaľ
listina nemá právne nedostatky a odstraňuje sa riziko premlčania dlhu v prípade, že veriteľ je ochotný
počkať so splatením dlhu.

6. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým
dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Možno ho urobiť až po tom, čo dlh vznikol. K
uznaniu dlhu dochádza spravidla v dobe, keď nastala jeho splatnosť. Okrem všeobecných náležitostí
predpísaných pre právny úkon v ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, je na platnosť uznania dlhu
potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh, uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky.

7. Žalobcom predložené uznanie dlhu žalovanou má všetky predpísané náležitosti určené v ust.§ 558
Občianskeho zákonníka. Je urobené v písomnej forme. Vyjadruje prísľub zaplatiť dlh a je v ňom uvedený
dôvod dlhu a jeho výška. Podpis na tamto prehlásení je overený u notára, takže niet pochybností o tom,
že toto prehlásenie je prehlásením, resp. uznaním dlhu samotnou žalovanou. Na základe uvedeného má

toto uznanie dlhu za dôsledok, že uznanie poskytuje žalobcovi nesporný právny základ pre vymáhanie
jeho pohľadávky a dôkazné bremeno o neexistencii pohľadávky v čase uznania je na žalovanej.

8. Žalovaná ale neuniesla dôkazné bremeno, pretože samotná skutočnosť, ktorá ona tvrdila, že kúpna
cena bola odovzdaná do rúk D. V., čo v konaní ani preukázané nebolo, nemá vplyv na právne vzťahy

medzi žalobcom a žalovanou, ale prípadne zakladá nový právny vzťah medzi žalovanou a D. V.. Ak by
malo dôjsť v takomto prípade k bezdôvodnému obohateniu D. V., tak nie na úkor žalobcu, ale na úkor
žalovanej.Žalobcavyplácalsumu10800Eurakokúpnucenumotorovéhovozidla,ktorémuodpredávala
žalovaná a tieto finančné prostriedky boli určené žalovanej. Ako sa s nimi rozhodla žalovaná naložiť,
bolo len jej osobnou vecou a nemá to vplyv na právne postavenie žalobcu a žalovanej, pokiaľ ide o

nároky z bezdôvodného obohatenia.

9. Základ žalobou uplatneného nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia bol preukázaný, rovnako
ako bola preukázaná vecná pasívna legitimácia žalovanej v spore. V dôsledku uvedeného sa vo veci
rozhodlo medzitýmnym rozsudkom a rozhodnutie o výške plnenia a trovách konania bolo prenechané

konečnému rozhodnutiu.

10. Od dokazovania výsluchom svedka D. navrhovaného žalovanou sa upustilo pre jeho nadbytočnosť
vzhľadom na dôkazy vykonané v trestnom konaní, na základe ktorých bola žalovaná uznaná vinnou
z prečinu sprenevery. Na vzťah žalobcu a žalovanej z bezdôvodného obohatenia nemôže mať vplyv

to, ako sa rozhodla žalovaná s finančnou čiastkou, ktorú obdržala za predaj vozidla naložiť. Žalovaná
vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedla, že vozidlo od nej odkúpil za dojednanú sumu žalobca.
Čo sa týka svedka D. V. vypočutého v rámci trestného konania, tento uviedol, že v roku 2009 ho mala
osloviť žalovaná s tým, že si chce kúpiť osobné motorové vozidlo, na ktoré nemala dostatok finančných
prostriedkov. Žalovaná ho preto požiadala o poskytnutie nejakých finančných prostriedkov, ktoré mala

splácať postupne z výplaty. Žalovanej požičal 11 500 Eur, ale keďže sa mu nedarilo v podnikaní z dôvodu
hospodárskej krízy, požiadal žalovanú o vrátenie požičaných finančných prostriedkov. Žalovaná nemala
z čoho poskytnuté peniaze vrátiť, a preto ho požiadala, aby našiel nejakého kupca, ktorý by od nej kúpil
osobné motorové vozidlo. Následne prostredníctvom inzerátu našiel kupca, ktorý sa o vozidlo zaujímal.
Z uvedeného je zrejmé, že osobou, ktorá uzatvárala zmluvu so žalobcom a ktorej bola vyplácaná kúpna

cena bola žalovaná.11. Taktiež je nelogické, aby žalovaná, ak tvrdí, že nie je vecne pasívne legitimovaná, podpísala
prehlásenie spĺňajúce všetky náležitosti uznania dlhu žalovanou, svoj podpis na tomto prehlásení si
nechala uveriť u notára a poštou ho odoslala po urgenciách žalobcu žalobcovi.

12.Zozhodnýchtvrdenístránsporuvyplýva,žesuma10000Eurbolaposkytnutápripredajimotorového
vozidla. Následne žalobca upozornil na chýbajúcu nedoplatenú čiastku 800 Eur, ktorú uhradil na účet,
pričom táto skutočnosť medzi stranami sporná ako taká nebola. Spornou ostala skutočnosť kto je
povinný sumu 800 Eur vydať, teda kto sa obohatil na úkor žalobcu. Žalovaná tvrdila, že na jej účet

tieto finančné prostriedky pripísané neboli, o čom predložila výpis z účtu v Slovenskej sporiteľni a. s.
(č. l. 54 - 56 spisu). Na č. l. 70 spisu sa však v sms spomína aj účet v ČSOB, vo vzťahu ku ktorému
už žalovaná žiadne dôkazy neprodukovala. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje žalovanú. Rovnako na
pojednávaniach uznala nárok žalobcu do výšky 10 000 Eur.

13. Žalovaná relevantným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že pôvodne dojednaná kúpna

cena jej vyplatená nebola, a teda že sa na úkor žalobcu neobohatila o čiastku 10 800 Eur. Ak by tomu
tak nebolo nepodpísala by prehlásenie zo dňa 17. 03. 2010 majúce účinky platného právneho úkonu,
a to uznania dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Žalovaná je spôsobilá na právne úkony
v plnom rozsahu, z čoho plynie záver, že u nej existovala vôľa tento úkon vykonať, čo aj relevantne
prejavila, dokonca osvedčením svojho podpisu u notára pri prehlásení zo dňa 17. 03. 2010. Ak by si

nebola vedomá dlhu 10800 Eur takúto listinu by jednoducho nepodpísala. Žiaden žalovanou tvrdený
nátlak zo strany pána V. nebol v konaní preukázaný. Navyše žalovaná sama potvrdila, že so D. V. žila
v družskom pomere v spoločnej domácnosti a záležitosti týkajúce sa predaja motorového vozidla riešili
spoločne ako partneri. Skutočnosť, že pri predaji vozidla konala protiprávne práve žalovaná vyplýva z
odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci. Žalobca vyplácal sumu 10 800 Eur ako kúpnu cenu motorového

vozidlaodpredávanéhomužalovanouatietofinančnéprostriedkyboliurčenéžalovanej.Naúkoržalobcu
sa obohatila žalovaná, a to v sume 10 800 Eur a žalobca nemal žiaden právny dôvod, ani právny titul
žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia od tretej osoby.

14. S prihliadnutím na uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 10 800 Eur spolu s príslušným

úrokom z omeškania žalobcovi.

15. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na doplnenie dokazovania. Ako dôvod uviedla, že pri určení výšky nároku súd
prvej inštancie opomenul na riešenie otázky nastolenej v čase pred vydaním medzitýmneho rozsudku,
ktorá sa týkala bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu vzniknutého užívaním motorového vozidla,
ktoré až po niekoľkých mesiacoch užívania odovzdal polícií. V konaní po zmene zákonného sudcu
dokazovanie v tomto smere vykonané nebolo, a preto je rozsudok predčasný a po právnej stránke

nesprávny, nakoľko nezohľadňuje synalagmatickú povinnosť strán vydať si plnenie i prospech ako
bezdôvodné obohatenie pri neplatnom kontrakte v celom rozsahu, na čo žalovaná poukazovala. Okrem
toho k bezdôvodnému obohateniu v časti 800 Eur nemohlo dôjsť a v tejto časti bolo potrebné žalobu
pre neunesenie dôkazného bremena zamietnuť. Žalovaná tvrdila a označenými dôkazmi malo byť
preukázané, že peňažné prostriedky nedostala, a preto nemá čo žalobcovi vydať. Žalovanou navrhnutý

svedok mal uvedené preukázať, a preto bolo potrebné navrhnutého svedka vypočuť, a to aj prípadne
k otázke čiastočnej úhrady sumy 800 Eur. Sám žalobca na pojednávaní konanom dňa 07. 11. 2013
uviedol, že zistil nedoplatok vo výške 800 Eur, ktorý následne zaplatil na účet.

17. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.20. Pokiaľ ide o žalovanou navrhnutý výsluch svedka D. V. tento pre posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku z titulu bezdôvodného obohatenia nie je potrebný. Prvoinštančný súd náležitým spôsobom

vysvetlil, prečo navrhnutý dôkaz vykonaný nebol.

21. Žiaden právny predpis neukladá povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy. O tom, ktoré z
navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd, čo je zrejmé z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p
v znení účinnom do 30.06.2016, ako aj z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP v znení účinnom od 01.07.2016.

22. Z predložených listinných dôkazov, a to z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 25.01.2010 ( č. listu
4 spisu) a z prehlásenia žalovanej zo dňa 17.03.2010 (č. listu 6 spisu) jednoznačne vyplýva, že
osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu plnením z neplatného právneho úkonu je
žalovaná. To, že kúpnu cenu pri podpise zmluvy žalobca vyplatil žalovanej potvrdil i svedok D. V.,
čo je zrejmé z jeho výpovede obsiahnutej vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bardejov ČVS:ORP-380/JP-BJ-2010. Obsah tejto výpovede bol prečítaný a oboznámený na
pojednávaní konanom dňa 07.11.2013.

23. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny vyplatenej pri podpise zmluvy, táto predstavovala iba čiastku 10 000
Eur. Žalobca ihneď po zistení, že žalovanej nevyplatil celých 10 800 Eur na túto skutočnosť upozornil.

To, že k doplateniu zvyšných 800 Eur aj došlo, vyplýva z ďalšieho správania sa žalovanej. Po uzatvorení
kúpnej zmluvy zo dňa 25. 01. 2010 žalovaná dňa 17. 03. 2010 podpísala prehlásenie, v ktorom uznala
svoj dlh voči žalobcovi vo výške 10 800 Eur. Žalovaná nemala žiaden dôvod uvádzať v tomto prehlásení
sumu 10 800 Eur, ak v čase jeho podpísania už nemala od žalobcu vyplatenú celú kúpnu cenu 10
800 Eur uvedenú v kúpnej zmluve. Okrem toho uznaním dlhu urobeným vo forme podľa ust. § 558

Občianskeho zákonníka sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Uznanie
dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v
dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Domnienka existencie dlhu
založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať,
že dlh nevznikol alebo že v čase uznania už netrval. Táto námietka však bude mať úspech len vtedy,

ak bude preukázaná. Žalovaná pritom ničím právne významným nepreukázala, aby čiastka 10 800 Eur
jej vyplatená žalobcom nebola. V tomto smere si teda nesplnila povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností, čo má za následok neunesenie dôkazného bremena.

24. Právne bezvýznamné je tvrdenie o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu užívaním

motorovéhovozidlaaždodobyjehoodovzdaniapolícií.Takátoargumentáciamohlabyťopodstatnenáza
predpokladu, že žalobca užíval motorové vozidlo vo vlastníctve žalovanej. Takáto situácia ale nenastala.
Vozidlo vlastníckym právom patrilo spoločnosti Uni Credit Slovakia, a. s., čo nepochybne vyplýva z
právoplatného rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 31. 05. 2011, č. k. 1T/60/2011-94, ktorým
bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania prečinu sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1 a ods. 2

písm.a)Trestnéhozákona.Žalovanejzaužívanievozidlavlastníckymprávomjejnepatriacemunemohol
vzniknúť žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalobcovi.

25. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

26. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa
ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).