Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314201988
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1314201988.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu : O..

P. Z., bytom J. č. XX, K., zastúpený advokátskou kanceláriou S-lawyers s.r.o., so sídlom Dostojevského
rad č. 19, Bratislava, IČO : 47254394, proti žalovanému : MAC TV s.r.o., so sídlom Brečtanova č.
1, Bratislava, IČO : 00618322, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o, so sídlom
Drotárska cesta č. 102, Bratislava, IČO : 36731544 , o návrhu na ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 24.01.2014, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa zverejňovania reportáží, videonahrávok, fotografií, alebo akéhokoľvek iného
poskytovania nepravdivých, zavádzajúcich alebo difamujúcich informácií prostredníctvom televíznej
stanice E. a webovej stránky I. týkajúce sa žalobcu. Zároveň žiadal stiahnutie reportáže zo dňa
XX.XX.XXXX „V." a reportáže zo dňa XX.XX.XXXX „Z." z uvedenej webovej stránky a hypertextových
odkazov a akýchkoľvek iných verejne dostupných médií. V neposlednom rade žiadal nahradiť
nemajetkovú ujmu vo výške 50.000 eur.

2. V žalobe tvrdil, že je odborníkom v oblasti E. A. s M. P., je držiteľom certifikátu J. P. osoby na M.
určených M., R. P. a zároveň pôsobí ako jeden zo A. a C. spoločnosti P... Žalovaný prostredníctvom
televíznej stanice E. B. odvysielal v spravodajskej relácii dňa XX.XX.XXXX reportáž s názvom „ V."
a spravodajskej relácii dňa XX.XX.XXXX reportáž s názvom „Z.". V týchto reportážach sa televízia
zaoberala E. M. Z. Slovenskej republiky na V. O.ut, ktorého úspešným uchádzačom bola spoločnosť Z.
Q.. Dodávateľom P. do niektorých z O.ut bola spoločnosť G., pričom sa jednalo o P. M. R.. V predmetných

reportážach bolo poukázané na skutočnosť, že jediný typ Q., ktorý dokáže odhaliť M. R. ponúka žalobca
na svojej internetovej stránke. Je pravdou, že spoločnosť P. A. A. na svojej internetovej stránke I.
ponúkala legálne a I. zariadenie značky A., ktoré je použiteľné na rôzne účely, vrátane odhaľovania M.
P., nemožno ho však označovať pojmom Q.. Tieto zariadenia neponúka žalobca, ako fyzická osoba, ako
to bolo prezentované v reportážach, ale spoločnosť, v ktorej je žalobca jedným zo A. a C.. Reportáže sa
zaoberali tým, že žalobca pozná T.. B. Z., ktorý je jedným zo A. a C. spoločnosti G.. Z tejto skutočnosti
boli v reportážach vyvodené závery, že niekto na tendri ministerstva zarobí dva krát, pričom tieto závery

boli interpretované tak, že na tendri mal zarobiť nielen pán Z., ale údajne aj žalobca, predajom Q.. Ide
o nepravdivé tvrdenia a obvinenia, ktoré televízia odvysielala bez akýchkoľvek relevantných dôkazov.
Žalobca uviedol, že o predmetnom tendri nič nevie a spomínané Q. ponúka na svojej internetovej stránke
už roky. Reportér vychádzal len zo skutočnosti, že žalobca a T.. B. Z. sa poznajú, túto skutočnosť žalobcanepopiera, pracujú v rovnakej oblasti, stretávajú sa, nemajú však žiadne zmluvné ani majetkové vzťahy,
preto nie je dôvod spájať jeho osobu so spomínaným tendrom. V reportáži sa nehovorí o spoločnosti,
ale priamo v osobe žalobcu, ktorého meno a priezvisko, hlasový záznam a podobizeň sa v reportážach

viac krát objavujú. Boli zverejnené nahrávky telefonických rozhovorov so žalobcom, k čomu žalobca
nedal žiadny súhlas. Reportáž zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje dokonca obrazový záznam, na ktorom je
zreteľne zachytená podobizeň žalobcu. Namietal spôsob zverejnenia a spracovania jeho podobizne a
telefonického rozhovoru, kde medzi nahrávkami telefonického rozhovoru je záber na časť textu v ktorom
jeuvedené„...G.A.O.E.O.M.G."akoajzábernatitulok„B.".Taktospracovanéazverejnenéreportáže

utvárajú dojem, že žalobca sa dopustil nedovoleného, nezákonného konania, čo sa však nezakladá na
pravde a negatívnym spôsobom to zasahuje do jeho osobného, ako aj profesijného života. Odvysielaním
uvedených reportáží žalovaný závažným spôsobom zasiahol do jeho osobného života, v reportážach
ho spoznali všetci rodinní príslušníci, kamaráti, u ktorých reportáže vyvolali negatívne ohlasy. Hoci
tvrdenia a obvinenia boli vykonštruované a ničím nepodložené, mnohí kamaráti a známi žalobcu mali
tendenciupovažovaťichzapravdivéztohodôvodu,žeboliodvysielanévceloštátnejtelevízii.Vdôsledku

odvysielania predmetných reportáží žalobca stratil dôveru niektorých svojich kamarátov, respektíve
známych. Žalovaný poškodil jeho dobré meno a negatívne zasiahol do dôveryhodnosti, dôstojnosti a
cti. Reportáže negatívne zasiahli aj do jeho profesijného života, znížili jeho vážnosť a dôveryhodnosť,
najmä u obchodných partnerov a iných osôb, s ktorými ako podnikateľ, odborník a školiteľ prichádza
do styku. Žalobca namietal spôsob spracovania a použitia obrazových záznamov, ktoré boli použité bez

jeho privolenia, podľa jeho názoru má prednosť právo na ochranu osobnosti pred právom na slobodné
šírenie informácií, ktoré nebolo realizované v súlade s právnymi predpismi, ani etickými princípmi.

3. Ako dôkaz označil nahrávku predmetných reportáží a výsluchy svedkov.

4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal, aby súd žalobu zamietol. Namietal, že z obsahu
priloženého CD nosiča, ktorý má obsahovať namietané reportáže, nie je zjavný dátum a čas ich
odvysielania, reportáž nie je kompletná, je možné predpokladať, že chýbajúca časť má význam pre
konanie vo veci samej. Žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalobca neidentifikoval
skutkovétvrdenia,ktorébymalibyťnepravdivé,žalobcuzaťažujebremenovedeniaadokazovania,musí

identifikovať, ktoré skutkové tvrdenia zasahujú do jeho osobnostných práv a v čom vidí ich nepravdivosť.
Ďalej uviedol, že spracoval tému verejného záujmu objektívne a nestranne, pričom pri zhromažďovaní
informácií vychádzal z množstva rôznorodých zdrojov, ktoré sa ku spracovanej téme kvalifikovane
vyjadrili. Redaktor poskytol priestor na vyjadrenie všetkým dotknutým osobám, vrátane žalobcu, ktorý
svoj priestor využil a zaujal ku spracovanej téme stanovisko. Spracovaná téma bola témou verejného

záujmu, naznačovala na možné vzťahy spojené s kontroverzným verejným obstarávaním M. Z. A. P.
na O. Q.. Redaktor ponechal na subjektívnom vyhodnotení divákov, aby si ku téme utvorili svoj vlastný
názor bez toho, aby divákov presviedčal o správnosti niektorého z názorov alebo bez toho, aby si
sám osvojoval formulácie, ktoré by boli vzhľadom na získané podklady nepravdivé, skresľujúce alebo
nepresné.

5. Uznesením č.k. 11C/42/2014-124 zo dňa 17.03.2016 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 eur (žalobca uviedol, že zmenil právneho zástupcu a ustálil
nemajetkovú ujmu z pôvodných 50.000 eur na 10.000 eur).

6. Súd zároveň uznesením č.k. 11C/42/2014-124 zo dňa 17.03.2016 pripustil zmenu žaloby s tým,
že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal zdržať sa zverejňovania reportáží, videonahrávok, fotografií
alebo akéhokoľvek iného poskytovania nepravdivých, zavádzajúcich alebo difamujúcich informácii
prostredníctvom televíznej stanice E. B. a webovej stránky I. týkajúce sa osoby žalobcu, stiahnuť
predmetné reportáže z webovej stránky a hypertextových odkazov a zároveň sa domáhal odvysielania

ospravedlnenia konkrétneho znenia.

7. Podľa článku 19 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

8. Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník")upravujeprávofyzickejosobynaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie. V zmysle § 13 odseku 2 a 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo

postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

9. Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom
tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také
použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

10. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene

zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov audiovizuálna mediálna
služba na požiadanie, programová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím
obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.

11. Žalobca tvrdil, že nedal súhlas so zverejnením zvukového záznamu jeho vyjadrenia, že obrazový

záznam bol použitý z inej relácie, bol vyhotovený za iným účelom a žalobca k nemu nedal súhlas.
Tvrdil, že zreteľne reportérovi oznámil, že s nahrávaním nesúhlasí. Má za to, že licencia za účelom
spravodajstva bola v danom prípade prekročená, čím došlo ku zásahu do jeho práva na súkromie.

12. Ustanovenie § 12 Občianskeho zákonníka upravuje dva druhy zákonných licencií na použitie

prejavov osobnej povahy bez súhlasu oprávnenej osoby. Jedným z nich je aj spravodajská zákonná
licencia. Predpokladom dovoleného zásahu do osobnostného práva podľa ustanovenia § 12 ods.
3 Občianskeho zákonníka je, že uvedené predmety ochrany možno použiť primeraným spôsobom
so zreteľom na prípustný účel. Primeranosť treba posudzovať z hľadiska účelu, na ktorý má slúžiť.
Posúdenie, či bolo použitie v rozpore so oprávneným záujmom fyzickej osoby závisí od okolností

konkrétneho prípadu. Avšak oprávnené záujmy dotknutej osoby podľa by mali ustúpiť v prospech
verejného záujmu, v prospech záujmu verejnosti na informácie, pričom verejný záujem o informácie
musí byť oprávnený a aktuálny. Podľa názoru súdu v danom prípade nebola zákonná licencia na použitie
prejavu osobnej povahy bez súhlasu žalobcu prekročená. Svedok V. I. uviedol, že po predstavení sa
žalobcovi v telefonickom rozhovore povedal, že tento rozhovor nahráva a ak žalobca nechcel sa ku

veci vôbec vyjadrovať, mal možnosť odmietnuť rozhovor, ukončiť rozhovor, prípadne ho odložiť na iný
pre neho vhodnejší čas, avšak pokračoval v danom rozhovore s redaktorom, ku téme sa vyjadroval.
Pri posudzovaní účelu použitia mena, priezviska a hlasového prejavu žalobcu súd zobral do úvahy
skutočnosť, že téma reportáží sa týkala využívania verejných financií, témou bola oprávnená kritika
M. Z. a jeho nákupu P. pre Z. O. a v tej súvislosti aj zistenia, že ponuka Q. je na stránke, ktorú má

registrovanú žalovaný. Túto informáciu žalobca neoznačil ako nepravdivú, ani je nepoprel v spore, súd
ju preto považoval za pravdivú a v takom prípade je legitímne, že záujem žalovaného sa sústredil na
žalobcu ako fyzickú osobu a nie na spoločnosť, v ktorej je spoločníkom a konateľom. Súd v tom nevidí
záujem na škandalizácii žalovaného, ale oprávnený záujem verejnosti na informáciách ku téme, ktoré
bola aktuálna a navyše sa týkala nakladania s verejnými financiami.

13. Právo na ochranu osobnosti zakotvuje náš právny poriadok ako základné ľudské právo. V
rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé dielčie práva, ktoré zabezpečujú
občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí jej
celkovej fyzickej a psychickej integrity. Jedným z týchto dielčích práv je i právo na ochranu cti a ľudskej

dôstojnosti. Otázku či skutkové tvrdenia, prípadne nepravdivé skutkové tvrdenia, sa dotýkajú cti a
dôstojnosti fyzickej osoby, musí súd skúmať z objektívneho hľadiska, nie iba zo subjektívnych pocitov
a vnímaní dotknutej osoby. Musí vychádzať z toho, či uverejnené tvrdenie je za daných konkrétnych
okolností objektívne spôsobilé dotknúť sa chránených práv fyzickej osoby. Občiansky zákonník
poskytuje ochranu len proti takému konaniu, ktoré je objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu na osobnosti

subjektu práva tým, že znižuje jeho česť u iných ľudí a tým ohrozuje vážnosť postavenia a uplatnenia v
spoločnosti. Za skutkové tvrdenie možno považovať vyjadrenie o skutkovej podstate alebo o postupe,
ktoré sa vyznačuje objektívnym vzťahom medzi prejavom a realitou, ktorého pravdivosť, úplnosť a
presnosť možno preveriť dokazovaním. Na rozdiel od hodnotiaceho úsudku, ktorým sa prejavuje názor,vyslovuje myšlienka, vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj
tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných subjektívnych kritérií.
Hodnotiaci úsudok je vybudovaný ako záver, ktorý má vyplývať z určitých premís. Aj Európsky súd

pre ľudské práva rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami, pričom podľa neho
zásadný rozdiel spočíva v možnosti ich preukázania, existenciu skutkových tvrdení možno dokázať,
pravdivosť hodnotiacich úsudkov sa preukázať nedá, lebo hodnotiace úsudky nepopisujú skutočnosť,
ale ju viac alebo menej voľne interpretujú. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno zaťažiť
dôkazným bremenom hodnotiaci úsudok, požiadavku dokazovať pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie

je možné splniť a táto požiadavka porušuje slobodu vlastného názoru, ktorá je základnou časťou
práva zabezpečeného článkom 10 dohovoru (rozsudok zo dňa 23. 10. 2007 k sťažnosti č.21279/02
a č. 36448/02). Určiť rozdiel medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom môže byť niekedy
problematické, je to vecou posúdenia súdu.

14.Žalobcasadomáhaluloženiapovinnostizdržaťsazverejňovaniareportáží,videonahrávok,fotografií,

alebo akéhokoľvek iného poskytovania nepravdivých, zavádzajúcich alebo difamujúcich informácií
týkajúcich sa žalobcu a to prostredníctvom televíznej stanice E. B. a webovej stránky I. stiahnutie
predmetných reportáží z webovej stránky a hypertextových odkazov a akýchkoľvek iných verejne
dostupných médií, ďalej ospravedlnenia a náhrady nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur.

15. V prvom rade treba dať za pravdu žalovanému, že žalobca v žalobe presne neoznačil, ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nepravdivé a spôsobilé zasiahnuť do jeho osobnostných práv, čo by mohol byť
dôvod jeho neúspech v spore. Súd však nezvolil tento formálny prístup a zaoberal sa všetkými výrokmi,
ktoré žalobca uviedol aj na pojednávaní, kde tvrdil, že predmetné reportáže obsahovali tvrdenia, že
žalobca je súčasťou siete, ktorá spočíva v prepojení M. Z. A. P., firmy Z. Q., spoločnosti G. a P. A. s.r.o..

Namietal tvrdenie, že niekto zarobí dvakrát, že ide o biznis, v ktorom sa niekto napakuje. Uvádzal, že
išlo o snahu žalovaného o senzáciu, respektíve škandalizovanie a nie o verejný záujem, preto došlo ku
zásahu do jeho dobrého mena a dobrej povesti.

16. Reportáž, ktorá bola podľa žalobcu uverejnená dňa XX.XX.XXXX a venovala sa téme V. P. do L.F.,

bola zameraná predovšetkým na obchod M. Z.. Táto reportáž obsahovala vo vzťahu ku žalobcovi iba
hodnotiaci úsudok (...R. E. Z....) a skutkové tvrdenie, že obaja muži (žalobca a Z.) sa poznajú, čo v spore
nebolo sporné, túto skutočnosť potvrdil sám žalobca. V reportáži údajne zo dňa XX.XX.XXXX odznela
informáciatýkajúcasažalobcu,žeinternetovástránkapodnikateľaZ.ponúkaQ.,ktorýakojedinýdokáže
zachytiť daný P.. Túto informáciu žalobca nerozporoval, preto sa jej pravdivostnou hodnotou súd ani

nezaoberal. Tvrdenie, že obaja muži sú kamaráti, žalobca tiež nerozporoval ani ho neoznačil ho ako
nepravdivé, naopak, sám potvrdil, že sa poznajú. Nerozporoval ani skutočnosť, že spolu s pánom Z.
spomínaný P. na verejnosti prezentoval. Ostatné vyjadrenia týkajúce sa žalobcu v predmetnej reportáži
súd považoval za hodnotiace úsudky, ktoré nie sú spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu.
Za takéto tvrdenie súd považoval aj výrok, J. G. J. V., že T. o K., v C. sa G. G.. V reportáži nebolo

povedané, že je to žalobca a predovšetkým reportáž sa týkala V. P. do O.F., nie konkrétneho nákupu
produktov, ktoré na predaj ponúkala firma žalobcu na jeho internetovej stránke.

17. Závažnosť vzniknutej ujmy žalobca v spore preukazoval svedeckými výpoveďami, svedok W. O.
uviedol, že videl reportáž ohľadom P. a Q., bol tam spomenutý žalobca a reportáž pôsobila negatívnym

dojmom. Svedok Z. H. uviedol, že zachytil v televízii meno žalobcu, vo vzťahu ku žalobcovi pocítil
nedôveru a išlo o nedôveru vo vzťahu ku splácaniu pôžičky, ktorú poskytol žalobcovej firme. Svedok
T. B. W. uviedol, že spolupracuje s firmou žalobcu a informáciu, že žalobca zastupuje aj konkurenčnú
značkuzachytilnaverejnýchfórach,kdeboliodkazynareportážetelevízieB.,pričomžalobcuajtakstále
vníma ako rovného človeka. Podľa názoru súdu žiaden z vypočutých svedkov sa priamo nevyjadroval

ku ujme na osobnostných právach žalobcu, žalobca nepreukázal akým spôsobom reportáže zasiahli do
jeho práv.

18. Keďže súd dospel ku záveru, že v oboch reportážach neboli uverejnené nepravdivé informácie
ani hodnotiace úsudky, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, súd žalobu

zamietol. Návrh žalobcu na stiahnutie reportáže zo dňa XX.XX.XXXX „V." a reportáže zo dňa
XX.XX.XXXX „Z." z označenej webovej stránky a hypertextových odkazov, súd zamietol aj z dôvodu, že
žalobca v spore nepreukázal, že tieto reportáže na webovej stránke boli a v čase rozhodovania súdu aj
naďalej sú uverejnené. Zároveň treba prisvedčiť argumentácii žalovaného, že uloženie povinnosti, takvšeobecne formulovanej -zdržať sa zverejňovania reportáží, videonahrávok, fotografií a akéhokoľvek
iného poskytovania nepravdivých, zavádzajúcich alebo difamujúcich informácií týkajúcich sa žalobcu
prostredníctvom televíznej stanice E. B. a webovej stránky <.. je neurčité, nepresné, nevykonateľné.

Podobne ako návrh na uloženie povinnosti stiahnuť reportáže z hypertextových odkazov a akýchkoľvek
iných verejne dostupných médií je nevykonateľný a aj z tohto dôvodu ho súd zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo

veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v plnej
výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka

tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.