Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoPv/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109209044
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6109209044.4

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu Intersnack Slovensko, a.s., so sídlom Nozdrkovce 1798, 911 04 Trenčín, IČO: 31 450 211,
zastúpenéhoadvokátkouJUDr.KatarínouKalabovou,sosídlomKrasovského13,85101Bratislava,proti
žalovanému RK s.r.o. ( predtým Danubia Snack, s.r.o. ), so sídlom Kuzmányho 713/3, 911 01 Trenčín,

IČO: 36 347 418, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Legerským, so sídlom Nám. Sv. Anny 25, 911
01 Trenčín, o zdržanie sa zasahovania do práv k ochranným známkam, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 16CbPv/4/2009-1165 zo dňa 11. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 16CbPv/4/2009-1165 zo dňa 11. decembra 2017 v
napadnutej časti vo výrokoch II. a III. o trovách konania potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že stranám
konania náhradu trov konania nepriznáva a výrokom III. súd priznal štátu právo na náhradu trov konania
voči žalobcovi a žalovanému, voči každému zvlášť vo výške po 50 %.

2. Súd v rozsudku konštatoval, že už vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16CbPv/4/2009-919 zo dňa
4.9.2013, ktorým žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pričom Krajský súd v Banskej
Bystrici, ako súd odvolací predmetný rozsudok uznesením sp.zn. 41Cob/315/2013 zo dňa 30.9.2014
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd okrem iného zastal názor, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu názoru, že v povedomí spotrebiteľov nebude dochádzať k zámene výrobkov
strán sporu. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a zistil, že žalovaný už dlhodobo

nepoužíva obaly, ktoré boli predmetom petitu žaloby a nemá teda aké výrobky namietané žalobcom
stiahnuť z trhu, nakoľko už žiadne nedistribuuje. Z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že dôvod
konania odpadol a žalobu zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 257 CSP tak, že stranám konania
náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že neuplatnil všeobecne platný princíp zásady zodpovednosti

za výsledok a zodpovednosti za zavinenie, nakoľko zhodnotil, že v konaní existujú dôvody hodné
osobitého zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania „úspešnej“ strane sporu. Súd poukázal na to,
že žaloba bola podaná v čase, kedy žalovaný uvádzal na trh výrobky v obaloch, ktoré obsahovali
prvky nápadne pripomínajúce označenie používané žalobcom. Aj zo znaleckého posudku vyplýva, že
zameniteľnosť niektorých obalov je zrejmá. Keďže žaloba bola zamietnutá v dôsledku zmeny skutkovej
situácie, podľa názoru súdu by bolo neprimerane tvrdé zaviazať na náhradu trov žalobcu, ktorý si v

konaní dôvodne bránil svoje ohrozené práva z ochranným známok. Súčasne sa súdu nejavilo ako
nespravodlivé, aby ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady vzhľadom na existenciuokolností súvisiacich so stavom pred začatím konania a s okolnosťami uplatneného nároku. Súd tiež
poukázal na to, že žalovaný neuviedol dôvody, pre ktoré upustil od používania obalov výrobkov, ktoré
žalobca namietal, tieto výrobky prestal uvádzať na trh, čiže odpadol dôvod konať o žalobnom návrhu

žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal toho, aby žalovaný upustil od používania takýchto obalov. Náhradu
škody za konanie žalovaného si žalobca neuplatňoval. Z týchto dôvodov súd stranám náhradu trov
konania nepriznal a uviedol, že o výške o trov strán konania už nebude ani rozhodovať v zmysle § 262
ods. 2 CSP.

4. Súd zároveň konštatoval, že trovy štátu predstavujú sumu 1.589,42 Eur, ktorá bola vyplatená z
rozpočtových prostriedkov súdu znalkyni za znalecký posudok č. 1/2016, pričom súd rozhodol, že ukladá
povinnosť uhradiť trovy štátu v 1 t.j. vo výške 50 % žalobcovi i žalovanému s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

5. Proti rozsudku čo do výrokov II. a III. o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal,

aby odvolací súd v napadnutých častiach napadnutý rozsudok na základe § 388 CSP zmenil tak, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a štát má nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň, aby žalovanému priznal aj nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

6. Pokiaľ ide o výrok II. rozsudku odvolateľ uviedol, že predmetný výrok súdu prvej inštancie je nielen
založený na celkom nesprávnej a neopodstatnenej aplikácii ustanovenia § 257 CSP, ale ani samotná
formulácia tohto výroku nie je správna a zodpovedajúca použitej aplikácii tohto zákonného ustanovenia.
Podľa názoru odvolateľa výrok II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd
stranám konania náhradu trov konania nepriznáva nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovení

CSP. Takto znejúci výrok by prichádzal do úvahy len za procesnej situácie predpokladanej v ustanovení
§ 255 ods. 2 CSP. V tomto prípade je nesporné, že stranou v spore plne úspešnou bol žalovaný, keď
súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a že z hľadiska rozhodovania o náhrade trov
konania strán sporu prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, teda aplikácia ustanovenia, v

ktorom je zakotvená zásada zodpovednosti za výsledok sporu. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že v dôsledku zamietnutia žaloby je úspech vo veci na strane žalovaného,
avšak napriek konštatovaniu tejto nespornej skutočnosti, túto pri rozhodovaní o náhrade trov konania
strán sporu nezohľadnil, a to ani vo formulácii samotného výroku a ani pri zisťovaní dôvodov hodných
osobitého zreteľa na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, ako plne úspešnej

strane sporu. Podľa názoru žalovaného skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá preto, že žalovaný
prestal uvádzať na trh výrobky v obaloch, ktoré obsahovali prvky nápadne pripomínajúce označenia
používané žalobcom, čím odpadol dôvod konania nie je dôvodom na takýto postup. Keďže žalobca
zotrval na žalobe, tak nesie plnú zodpovednosť za výsledok sporu a takýto jeho postup v konaní
nemôže zakladať dôvody hodné osobitého zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania plne úspešnému

žalovanému. Žiadne iné okolnosti pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia na výnimočné nepriznanie
náhrady trov konania plne úspešnému žalovanému súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
nekonštatoval a ani objektívne neboli dané. Rozhodnutie o náhrade trov konania má svoj základ výlučne
v procesných predpisoch a odvíja sa vždy od výsledku konania vo veci samej, a preto pri zamietnutí
žaloby v celom rozsahu, nemajú úvahy o akejsi možnej počiatočnej čiastočnej dôvodnosti žaloby pre

rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden význam, pokiaľ žalobca nenakladal so žalobou spôsobom
zodpovedajúcim skutočnostiam, ktoré boli v priebehu konania zistené. Z týchto dôvodov je podľa
žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania strán sporu nesprávny.

7. Pokiaľ ide o výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania štátu, tento tiež podľa

žalovaného je celkom nesprávny, a to v zásade s poukazom na skutočnosti už uvedené v odvolaní
vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania strán sporu. Nad rámec uvedeného poukázal na to, že
trovy konania štátu vznikli zaplatením znalečného za podaný znalecký posudok v konaní z rozpočtových
prostriedkov súdu, pričom dôvod, pre ktorý súd vo veci samej žalobu zamietol bol daný už dávno
pred nariadením predmetného znaleckého dokazovania, keď žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol,

že žiadne výrobky už dlhodobo na trh neuvádza a keď žalobca ani túto skutočnosť nerozporoval a
nepreukazoval jej opak. Teda aj k vykonaniu znaleckého dokazovania došlo len preto, že žalobca
zotrval na žalobe napriek tomu, že jeho žalobná požiadavka, pre neaktuálnosť ktorej súd prvej inštancie
napokon žalobu zamietol, bola daná v rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov už pred nariadenímtohto znaleckého dokazovania. Trovy konania štátu teda vznikli výlučne zavinením žalobcu, ktorý bol
navyše v spore plne neúspešný, a preto je potrebné, aby štátu bola priznaná náhrada trov konania len
voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Z týchto dôvodov je podľa žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie

aj v časti o náhrade trov konania štátu nesprávny.

8. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach zmenil v zmysle petitu odvolania a zároveň aby žalovanému priznal aj náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

9. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného a uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi žalovaného uvádzanými
v ním podanom odvolaní a napadnutý rozsudok v napadnutej časti o náhrade trov konania považuje
za správny. Uviedol, že sám zvažoval podať odvolanie v časti náhrady trov konania v prospech
štátu, nakoľko tieto trovy vznikli v dôsledku vypracovania znaleckého posudku, na ktorom opakovane
trval žalovaný, a ktorý podľa názoru žalobcu nebol vo veci potrebný a ani nebol podkladom pre

rozhodnutie vo veci. Naviac výsledky znaleckého posudku preukázali, že zo strany žalovaného došlo k
protiprávnemu konaniu, ktorým zasiahol do práv žalobcu. Nakoľko súd výsledky znaleckého posudku
vôbec v rozhodnutí vo veci nepoužil, išlo podľa názoru žalobcu o nehospodárne vynaložené trovy, ktoré
vôbec neboli potrebné. V záujme ukončenia veci však po dôkladnom zvážení v tejto časti rozsudok
nenapadol a bol ochotný sa podieľať na náhrade polovice trov štátu.

10. Žalobca tiež uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní existujú dôvody
hodné osobitého zreteľa, a preto sa náhrada trov konania nepriznala žiadnej zo strán sporu. Žalovaný v
spore uspel len z dôvodu, že od svojho protiprávneho konania v čase trvania sporu upustil. Samotným
dôvodom na začatie konania a jeho trvanie bolo protiprávne konanie žalovaného. Podľa názoru žalobcu

je správny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému aj napriek jeho úspechu v konaní náhradu trov
konania nepriznal. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti výrokov
II. a III. o náhrade trov konania v celom rozsahu potvrdil a aby žalovaného zaviazal k náhrade trov
odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1
CSP ) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil, ako vecne

správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zdržania sa
zasahovania do práv k ochranným známkam a nekalosúťažného konania. Súd prvej inštancie vo veci
rozhodol rozsudkom č.k. 16CbPv/4/2009-919 zo dňa 4.9.2013, ktorým žalobu ako nedôvodnú v celom

rozsahu zamietol, pričom odvolací súd napadnutý rozsudok uznesením č.k. 41Cob/315/2013 zo dňa
3.9.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v uznesení vyslovil názor, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu názoru, že v povedomí spotrebiteľov nebude dochádzať k zámene
výrobkov strán sporu. Následne v priebehu súdneho konania žalovaný upustil od používania obalov
na výrobkoch, ktoré sú predmetom petitu žaloby, následkom čoho súd prvej inštancie žalobu zamietol

z dôvodu, že žaloba sa stala bezdôvodnou. Súd však mal za to, že v danom prípade boli splnené
podmienky hodné osobitého zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalovanému, ako v spore úspešnému
nárok na náhradu trov konania a postupoval v súlade s § 257 CSP. Zároveň súd trovy štátu rozdelil
medzi obidve strany konania v pomere 50 %, nakoľko znalečné za vypracovaný znalecký posudok bolo
vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.

13. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitého
zreteľa.16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

18. Predmetom odvolacieho konania sú výroky rozsudku, ktorými súd prvej inštancie rozhodol o nároku
nanáhradutrovkonaniaaonárokunanáhradutrovkonaniaštátu.Odvolacísúdsastotožňujesprávnym
názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je namieste aplikácia ustanovenia § 257 CSP.
Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný mal síce v konaní plný úspech, a teda by mu mal vzniknúť
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s § 255 ods. 1 CSP, avšak zo spisového

materiálu je zrejmé, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene obalov, ktorých vizuálnou stránkou
malo dochádzať k zásahu do ochranných známok žalobcu. Tento právny názor bol vyslovený odvolacím
súdom v predchádzajúcom uznesení, ako aj vo vypracovanom znaleckom posudku.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že je pravdou, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku

od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Odvolací súd zastáva
názor, že priznanie trov konania žalovanému, ako strane úspešnej v konaní by bolo nespravodlivé,
teda v rozpore s článkom II ods. 1 CSP. Postup súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil, považuje odvolací súd za spravodlivý, zohľadňujúci zásah žalovaného do práv
žalobcu chránených ochrannými známkami. Odvolací súd v súlade s uvedenou zásadou spravodlivosti

považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj ohľadne trov konania štátu, keď ich súd
rozdelil medzi obdive strany konania pomerom 50 % pre každú stranu. Zo spisu je zrejmé, že práve
žalovaný sa v konaní domáhal nariadenia znaleckého dokazovania a vypracovaný znalecký posudok
je v prospech žalobcu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozdelil nárok
spojený s vypracovaním znaleckého posudku medzi obidve strany rovnakým dielom.

20. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že v danom prípade neboli splnené podmienky
pre postup v súlade s § 257 CSP, nakoľko aplikácia tohto zákonného ustanovenia je výlučne v
kompetencii súdu, teda jeho aplikácia závisí od voľnej úvahy súdu. V každom prípade jednotlivo však
treba skúmať a brať do úvahy, či boli splnené dôvody hodné osobitého zreteľa a či ide o výnimočné

okolnosti. Odvolací súd má za to, že v danom prípade boli kumulatívne splnené obidve podmienky pre
možnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia.

21. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil, na základe akých skutočností považoval
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP za dôvodnú, pričom odvolací súd sa s dôvodmi uvádzanými súdom

prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje a na ne odkazuje. Tiež sa v celom rozsahu stotožňuje s
moderačnýmprávomsúduprvejinštancieohľadnetrovkonaniaštátu,nakoľkopodľanázoruodvolacieho
súdu dal žalovaný dôvod na podanie žaloby, ako aj samotný podnet na vypracovanie znaleckého
posudku.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch II. a III. v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, ako vecne správny.

23. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2
CSP súdny úradník súdu prvej inštancie.

24. Uznesenie bolo schválené jednohlasne členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).