Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/293/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221711
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116221711.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti žalovanému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX U., o zaplatenie sumy 8.437,79 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. februára 2017 č.k.
25Csp/55/2016-50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p

o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
6.576,62 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.543,26 eura od 01.05.2016 do zaplatenia
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 55,88 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami §

3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 488, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 546, §
559 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1, § 879j, § 778 Občianskeho zákonníka, § 708 Obchodného zákonníka.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu podľa
Obchodného zákonníka. Konštatoval, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa a vzhľadom formulárový typ zmluvy,
kedy spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Preto tento zmluvný vzťah
strán sporu posudzoval podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na jeho základe

dospel k záveru, že pre žalovaného, ako spotrebiteľa, je výhodnejšia aplikácia ustanovení Občianskeho
zákonníka
1.3. Mal preukázané, že v predmetnom zmluvnom vzťahu žalobca poskytol žalovanému finančné
prostriedky a žalovaný nesplnil svoju povinnosť tieto vrátiť. Preto považoval nárok žalobcu v časti
nesplatenej istiny v sume 5.543,26 eura, vyčíslených úrokov do zosplatnenia dlhu, vyčíslených úrokov z
omeškania do zosplatnenia a poplatkov za dôvodne podaný. Konštatoval, že s plnením dlhu sa žalovaný
dostal do omeškania a zaviazal ho na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z istiny.

1.4. Nárok žalobcu na úrok z úveru po splatnosti dlhu považoval za nedôvodný. Konštatoval, že výzvou
na predčasné splatenie dlhu a následným zosplatnením celého dlhu zanikla zmluva ako celok. Dospel
k záveru, že zmluva bola časovo ohraničená do jej ukončenia zmluvnými stranami, po tomto dátume
si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania. K tomuto záveru poukázal naustálenú súdnu prax (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 143/98 a rozsudok
Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015).
1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal

náhradu trov konania v rozsahu 55,88 %, keďže žalobca bol úspešný v sume 6.576,62 eura - 77,94 %
a neúspešný v sume 1.861,17 eura - 22,0 6% (77,94 - 22,06 = 55,88).

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v zamietajúcej časti
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal

žalobcovi náhradu trov konania. Dôvodil tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1
písm. a) CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b)
CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods. 1
písm. d) CSP), súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365
ods. 1 písm. e) CSP), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
2.2. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odôvodnení nepreskúmateľné, čím bolo
porušené jeho právo vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K tomu citoval

viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, nález Ústavného súdu Českej republiky a
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
2.3. Tvrdil, že v prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy spojené
s istinou. Od jej existencie závisí zmluvný úrok, ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie úveru.
Žalovaný si bol tohto nároku vedomý a podpisom na zmluve sa zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Úroky

je dlžník povinný platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, či už
v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky nemá vplyv zosplatnenie úveru, táto povinnosť trvá
do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého
súbežným uplatňovaním úroku z úveru a úroku z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa a
ide o dvojité sankcionovanie žalovaného. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR IV 476/2012 a

Najvyššieho súdu SR 4 Obo 143/1998.
2.4. Tvrdil, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno uplatňovať na právne vzťahy
vzniknuté pred 01.04.2015, nakoľko sa naň vzťahuje zákaz retroaktivity.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd uznesením zo dňa 13. septembra 2017 č.k. 25Co/293/2017-88 vyhovel návrhu
pôvodného žalobcu (D. a.s.) tak, že na jeho miesto vstúpil žalobca.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu

v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363
CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti

trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7.1. Žalobca v odvolaní namietal vady konania spočívajúce v nesplnení procesných podmienok a v
porušení jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. a), písm. b) CSP) a vadu konania
spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d)
CSP). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadami namietanými
žalobcom.

7.2. Procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou
predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie ak súd vec prejednal napriek tomu,
konanie trpelo nedostatkom žaloby, právomoci a príslušnosti súdu, nedostatkom procesnej subjektivitya procesnej spôsobilosti strán sporu alebo prekážkou začatej a rozhodnutej veci. Žiadny z vyššie
uvedených nedostatkov prejednávanej veci odvolací súd nezistil.
7.3. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces.

Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní pred
súdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Súčasťou tohto práva
je realizácia procesných práv, ktoré strane sporu priznáva Civilný sporový poriadok. Z obsahu spisu
odvolací súd nezistil procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo žalobcovi znemožnené, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).
7.4. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje

ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného
ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery

zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia
špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.
7.5.PodľajudikatúryNajvyššiehosúdu(R111/1998)zobdobiaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku
nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť
bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok

prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b)
OSP).
7.6. Na tejto zásade zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré
nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba
považovať aj naďalej za aktuálne“. Druhá veta stanoviska R 2/2016 sa týka prípadov, keď rozhodnutie

súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie.
7.7. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobca domáhal
a z akých dôvodov. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia
právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Posudzujúc obsah odôvodnenia rozhodnutia v

napadnutej zamietajúcej časti nie je možné konštatovať absenciu akýchkoľvek dôvodov.
7.8. Odvolací súd nezistil namietané vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok
zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

8. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 8.437,79 eura, úroku z úveru vo výške 19 % ročne zo sumy 5.543,26 eura od 01.05.2016 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.543,26 eura od 01.05.2016 do
zaplatenia a trov konania. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 6.576,62 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.543,26 eura od
01.05.2016 do zaplatenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho konania na základe

odvolaniažalobcujezamietajúcačasťuplatnenéhonárokutýkajúcasaúrokuzúveruvdohodnutejvýške
z istiny úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení až zaplatenia.9. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z úveru vo
výške 19 % ročne zo sumy 5.543,26 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal v tejto časti v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie skutkového

stavu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že predčasným zosplatnením zmluva zanikla ako celok a po dátume jej ukončenia žalobcovi
nepatrí nárok na úrok z úveru, ale len na úrok z omeškania. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, podľa ktorého vyhlásením predčasnej splatnosti zmluva zanikla. Stotožňuje sa však
s jeho záverom, podľa ktorého žalobcovi nepatrí nárok na úrok z úveru, pričom upresňuje, že tento

nárok žalobcovi nepatrí po zosplatnení úveru (po vyhlásení predčasnej splatnosti). Preto v napadnutej
zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil.

10.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že
novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. doplnením ustanovenia § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka definitívne normatívne stanovila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014 a zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo
17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za
podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením §
565 Občianskeho zákonníka, v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia §
506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.
10.2.Ustanovenie§53ods.9Občianskehozákonníka,podľaktorého,akideoplneniezospotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšejako15dnínauplatnenietohtopráva,sleduje,abydodávateľprineplnenípovinnostispotrebiteľom
dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie
povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa

omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané
postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou
od 1. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zaviedol nové pravidlo, podľa
ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu

uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po
jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody
postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom
spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa,

ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru (dôvodová správa
k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo
však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti

výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť
kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa §
565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.

10.3. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012 sp.zn. IV.ÚS
476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom

Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil
zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.10.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate
jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové
a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé

obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu spoplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ
nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu

na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby
finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by
tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou

záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej
pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie
veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu.
10.5. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel, zhodne

so súdom prvej inštancie, k záveru, že po spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté
za poskytnutý úver.

11.1. Žalobca v odvolaní voči zamietajúcej časti rozhodnutia, okrem vád konania spočívajúcich v
nesplnení procesných podmienok, v porušení jeho práva na spravodlivý proces a v nepreskúmateľnosti

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd vyporiadal v bode 7., tvrdil,
že na úroky z úveru má nárok od okamihu reálneho poskytnutia peňazí dlžníkovi do okamihu ich
reálneho vrátenia, či už v lehote alebo v omeškaní. Namietal, že na povinnosť platiť úroky nemá vplyv
zosplatnenie úveru a namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého súbežným uplatňovaním
úroku z úveru a úroku z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa a ide o dvojité sankcionovanie

žalovaného. Uvedené tvrdenia a námietky žalobcu odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené v bode
10. nepovažoval za dôvodné.
11.2. Žalobca ďalej tvrdil, že na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno uplatňovať na
právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015, nakoľko sa naň vzťahuje zákaz retroaktivity. K tomu odvolací
súd uvádza, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015,

explicitne stanovuje, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Uvedenou právnou úpravou zákonodarca reagoval na ustálenú prax súdov pri rozhodovaní sporov,
ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené
ustanovenie sa vzťahuje aj na predmetný právny vzťah. Takýto právny názor je v súlade so záverom

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého
ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. Preto odvolací súd ani uvedené tvrdenie žalobcu v odvolaní neakceptoval.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).