Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/285/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208736
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714208736.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. R.,
narodený XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR, o zaplatenie
2 959,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa

25.5.2017, č.k. 5C/300/2014-64 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa
18.7.2017, č.k. 5C/300/2014-87, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z
r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 959,38

eur do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 657, § 658 ods.1, § 52 ods.1,2,3, § 53 ods.1,4, § 54 ods.1,2 , §
517 ods.2, § 544 ods.1,2, § 52 ods.1,2, 3,4, § 53 ods.1,2, 4 písm. k/, § 53 ods.1 až 6, ods.10, § 54
ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 4 ods.8 zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čl.3 ods.1, čl. 6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 a
vecnetým,žepovykonanomdokazovanízistil,žežalovanýuzavreldňa23.8.2012sožalobcomÚverovú
zmluvu č. XXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému finančné prostriedky vo výške 3 000
eur s výškou úrokovej sadzby 17,9%, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať 120 splátkami vo výške 54,30
eur pravidelne v 20-ty deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru bola dohodnutá do 22.8.2022 na
inkasný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, výška RPMN bola 20,96% s tým, že celková čiastka, ktorú musí

klient zaplatiť predstavovala sumu 6 754,80 eur. Z listu zo dňa 23.4.2013 mal súd prvej inštancie
preukázané, že žalobca upozornil žalovaného na neplnenie zmluvných povinností Úverovej zmluvy č.
XXXX a oboznámil ho, že banka rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru (doručenka nebola
ku konaniu pripojená). Z výpisu hlavnej knihy žalobcu ku dňu 17.5.2013 ďalej zistil, že nezaplatená
istina predstavuje 2.959,38 eur, nezaplatené úroky 216,34 eur, nezaplatené sankčné poplatky 3,34 eur
a ďalej odo dňa 16.5.2013 úroky 17,9% z nezaplatenej istiny, 8% sankčný poplatok z nezaplatenej istiny,

8% sankčný poplatok z nezaplatených úrokov, výška omeškaných splátok (istina + úrok) 220,54 eur,
výška anuitnej splátky 54,30 eur. V rozhodnutí konštatoval, že v prejednávanej veci dospel k záveru,
že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to v časti nešpecifikácie a rozpisu
úrokov, úrokov z omeškania a uplatnených sankčných poplatkov, okrem toho nebol presne vyčíslený a
špecifikovaný zostatok pohľadávky žalobcu v časti istiny a v časti úrokov. S poukazom na neprijateľné
zmluvné podmienky považoval predmetný úver za bezúročný.3. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. prihliadajúc na plný
úspech žalobcu v spore.

4. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, podal
žalobcavzákonnejlehoteodvolaniezdôvodu,že rozhodnutievychádza znesprávnehoprávneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b/ C.s.p.). Odvolateľ navrhol, aby v časti napadnutej odvolaním

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie mal v zamietajúcej časti za nepreskúmateľné, keď z neho nie je zrejmé, kde alebo
v čom mal konajúci súd za to, že absentuje presné vyčíslenie zostatku pohľadávky v časti istiny a v
časti úrokov. Sporové strany si upravili náležitosti zmluvného vzťahu v súlade so zákonom č. 129/2010
Z.z., vrátane náležitostí podľa § 9 ods.2, keď relevantné znenie citovaného zákona nevyžaduje, aby
zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku

istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a nedoplatky. Zmluva vrátane príslušných obchodných
podmienok umožňovali jednoduchým spôsobom priemernému spotrebiteľovi poznať všetky rozhodujúce
parametre spotrebiteľského úveru ako aj podmienky jeho splácania, vrátane nákladov, splatností, s
možnosťou porovnania oproti iným spotrebiteľským úverom na trhu čo bolo cieľom Smernice 2008/48
ako aj príslušnej úpravy. Keďže zákonom požadované náležitosti boli v úverovej zmluve obsiahnuté, táto

neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.

5. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378

ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
podané proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia, je podané dôvodne.

7. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zo
dňa 6.3.2016 a zmeny žaloby pripustenej v uznesení zo dňa 7.4.2016, č.k. 5C/300/2014-46 je
žaloba o zaplatenie istiny 2 959,38 eur, úrokov 216,34 eur, úrokov z omeškania 3,34 eur, úrokov 17,90
% ročne z nezaplatenej istiny 2 959,38 eur od 16.5.2013 do zaplatenia, úrokov z omeškania 8 %
ročne z nezaplatenej istiny 2 959,38 eur od 16.5.2013 do zaplatenia a úrokov z omeškania 8 % ročne

z nezaplatených úrokov 216,34 eur od 16.5.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí v prisudzujúcom výroku ( nenapadnutého odvolaním ) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2 959,38 eur a v zamietajúcom výroku , ktorý bol napadnutý odvolacími dôvodmi,
zamietol žalobu v časti o zaplatenie úrokov 216,34 eur, úrokov z omeškania 3,34 eur, úrokov 17,90 %
ročne z nezaplatenej istiny 2 959,38 eur od 16.5.2013 do zaplatenia, úrokov z omeškania 8 % ročne z

nezaplatenej istiny 2 959,38 eur od 16.5.2013 do zaplatenia a úrokov z omeškania 8 % ročne
z nezaplatených úrokov 216,34 eur od 16.5.2013 do zaplatenia.

7. Z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. vyplýva požiadavka, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo okrem
iného stručné a výstižné vysvetlenie , ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil , prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V rozhodnutí je zároveň potrebné premietnuť jednotlivé
preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) do záveru o skutkovom stave veci do tzv. do skutkovej vety,
ktorý záver stručne a výstižne vyjadruje zistený skutkový stav veci a ktorý je rozhodujúci pre právne

posúdenie veci.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („ďalej len „Dohovor“)
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces

neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa ztohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi
procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).

9. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (R 111/1998)
považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), dôsledkom ktorej nebolo odňatie možnosti
účastníka konať pred súdom . Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti
potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu,

ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS
364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta
ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,

ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.

10. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje odvolací súd za plne opodstatnené
aj v preskúmavanej veci, a to pokiaľ ide o odvolaním napadnutý zamietajúci výrok rozsudku súdu

prvej inštancie. Konštatuje, že práve daný prípad poskytuje podklad pre to, aby sa na daný prípad
uplatniladruháveta tohtostanoviskaanalogickyaplikovanéhonapodmienkyodvolaciehokonania,ktorá
predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú
znakyrelevantnéajpodľajudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva(ďalejlen„ESĽP“).Otakýprípad
ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa

vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z
roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti
Rusku, rozsudok z roku 2003).

11. Rozsudok sa musí skladať z troch predpísaných častí, t. j. z časti úvodnej, tzv. záhlavia, z výrokovej

časti (enunciát) a z odôvodnenia s poučením o odvolaní. Zvýšenú pozornosť je súd povinný venovať
odôvodneniu svojho rozhodnutia, pretože až v súvislosti s ním, sa rozsudok stáva pre strany sporu
zrozumiteľným. Odôvodnenie pritom musí obsahovať odôvodnenie skutkové aj právne, pričom po
skutkovej stránke je súd povinný uviesť najprv stručné a výstižné prednesy strán a ich konečné návrhy
vo veci samej. V odôvodnení musí byť preto vždy uvedené, ktoré skutočnosti mal súd zistené a ktorými

dôkaznými prostriedkami, nestačí uviesť iba obsah dôkazov bez uvedenia, z akých dôvodov súd dospel
k záveru o ich pravdivosti. Značnú pozornosť je však nutné venovať i formálnej stránke písomného
vyhotovenia odôvodnenia. Je predovšetkým nutné sa vyvarovať doslovnému popisovaniu skutkových
tvrdení strán alebo výsledkov vykonaných dôkazov a v súlade so starostlivosťou o zvýšenú úroveň
rozsudkov sa kladie dôraz i na požiadavku, uviesť v odôvodnení všetko, čo malo vplyv na konečný návrh

strán a naopak javí sa ako úplne zbytočné uvádzať v ňom to, čo pre vlastné meritórne rozhodnutie
nemalo žiadny význam.

12. Súd prvej inštancie sa však uvedeným postupom neriadil, keď v rozpore s citovaným zákonným
ustanovením vypracoval svoje rozhodnutie spôsobom nezodpovedajúcim zákonom predpísanej forme.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá náležitosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení,
nakoľko obsahuje opis žaloby, avšak absentuje v ňom čo do myšlienkových postupov, vysporiadanie
sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo a tiež s argumentáciou
strán (žalobcu) majúcich vzťah k prejednávanej veci. V napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie
absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie konajúci súd založil, a z toho

vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti žaloby v časti napadnutej odvolaním (t.j. v
zamietajúcom výroku). V rozhodnutí súd prvej inštancie síce uviedol čoho sa žaloba žalobou domáhal,
aké skutočnosti tvrdil a aké dôkazy označil, uviedol právne predpisy, podľa ktorých posudzoval nárok
uplatnený v žalobe (bez vysvetlenia opakovaného uvedenia znenia §52, § 53, § 54 Občianskeho
zákonníka), avšak úvahu „o existencii neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere„ viažucich

sa výlučne na spotrebiteľské zmluvy dostatočným a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil. Stručné
odôvodnenierozhodnutiauvedenévods.39 je zároveňrozpornéivtom,žesúdprvejinštancienajednej
strane stroho konštatuje, že „okrem toho nebol presne vyčíslený a špecifikovaný zostatok pohľadávky
žalobcu v časti istiny a úrokov“, ale zároveň v ods. 11 konštatuje preukázanie výšky nezaplatenej istiny 2959,38eur(ktorúžalobcovivprisudzujúcomvýrokupriznal) aivýšku nezaplatených úrokov216,34eur,
sankčných poplatkov 3,34 eur, úrokov 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2 959,38 eur od 16.5.2013
do zaplatenia, 8 % sankčného poplatku z nezaplatenej istiny, 8 % sankčného poplatku z nezaplatených

úrokov, výšku omeškaných splátok (istina a úrok) v sume 220,54 eur a výšku anuitnej splátky 54,30 eur.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku a v závislom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil, pretože jeho
nepreskúmateľnosťou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil v rozsahu zrušenia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní
veci skúmať a posúdiť opodstatnenosť zostávajúceho nároku žalobcu, opätovne vo veci rozhodnúť a
odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a
jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení
žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti

považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyapodakýprávnyrežimpodriadil zistenépodstatné
skutkové okolnosti; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania
(§ 396 ods.3 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).