Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 8T/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213010322
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7213010322.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

20.2.2018 v Košiciach, v trestnej veci obžalovanej Q.. Z. Z., nar. XX.X.XXXX v Z., bytom E., ul. T. č.
X, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodzuje obžalovanú Q.. Z. Z. spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 2Pv 843/2010 zo dňa 6.2.2013 pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe,
ž e

ako konateľka spoločnosti U. spol. s.r.o., S. XX, E. v úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky C.. K. E.
vzniknutej z nároku na náhradu mzdy vo výške 542.767,- Sk (18.016,56 €) dňa 17.06.2009 uzavrela
ako predávajúca kúpnopredajnú zmluvu, ktorou previedla vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku
spoločnosti - budove, súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXXX, kat. územie
R., obec E. - T. a v rovnaký deň bol podaný aj návrh na vklad do katastra, pričom uvedenou zmluvou
previedla vlastnícke právo na svojho otca Z. U. ako kupujúceho, ktorý následne darovacou zmluvou zo
dňa 22.6.2009 previedol vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti na syna obvinenej A. Z., čím takto

svojím konaním spôsobila poškodenej C.. K. E. škodu vo výške 18.016,56 €
- keďže skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú C.. K. E., nar. XX.X.XXXX v E., trvale
bytom E., R. X s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II dňa 12.2.2013 podal obžalobu sp. zn.: 2Pv 843/2010 zo dňa
6.2.2013 na obžalovanú Q.. Z. Z. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania veriteľa
podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom

skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 8T/16/2016 zo dňa 1.12.2014 bola Q.. Z. Z. za spáchanie
uvedeného skutku odsúdená na peňažný trest vo výške 2.000,- Eur a pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, obžalovanej súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr .por. okresný súd odkázal poškodenú C.. K. E., nar. XX.X.XXXX s uplatneným
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 7To/34/2015 zo dňa 4.6.2015 bol na podklade odvolania
obžalovanej rozsudok zrušený, vec bola vrátená okresnému súdu podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Obžalovanávyhlásila,žejenevinná.Vosvojejvýpovediuviedla,žeopohľadávkepoškodenejvedela,ale
akútne sa ňou nezaoberala. Ani potom, čo nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu Košice,
ktorý pohľadávku poškodenej priznal (31.7.2009) mzdu poškodenej nevyplatila, lebo mala v úmysle proti

rozhodnutiu súdu podať dovolanie. Medzi tým poškodená začala svoj nárok uplatňovať v exekučnom
konaní. Po smrti manžela mala starosti s firmou. Vlastnícke práva k nehnuteľnosti - administratívnej
budove na ul. S., boli prevedené dňa 19.6.2009 na jej otca. Prevod vlastníckych práv z otca obžalovanej
na syna obžalovanej darovacou zmluvou súvisel so zabezpečením nárokov detí po smrti manžela
obžalovanej a v súvislosti s prevodom jeho obchodného podielu. Podstatou jej obhajoby však bolo

tvrdenie, že pohľadávka poškodenej mohla byť uspokojená z iného majetku spoločnosti. Obhajoba v
konaní na okresnom súde predložila dôkazy, podľa ktorých obžalovaná mala okrem prevedenej budovy
aj iný majetok. Súčasťou oficiálne podaného daňového priznania boli súvahy a výsledovky za roky
2009 a 2010 a podľa týchto listinných dôkazov spoločnosť obžalovanej v uvedenom období evidovala
pohľadávky a taktiež mala skladové zásoby. Ich hodnota presiahla niekoľkonásobne výšku škody, ktorá
malabyťkvalifikačnýmznakomstíhanéhotrestnéhočinu.Obžalovanáďalej uviedlahodnotyhnuteľného

majetku, ktorý vlastnila spoločnosť U. s.r.o. Košice.

Poškodená C.. K. E. vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v spoločnosti
U., s.r.o. pracovala 10 mesiacov. Následne dostala výpoveď. Preto podala v predmetnej veci žalobu na
Okresný súd Košice II dňa 11.5.2004. Okresný súd jej návrhu vyhovel, rozhodol o neplatnosti skončenia

pracovného pomeru a v ďalšom konaní bolo rozhodnuté o náhrade mzdy vo výške 18 000 €, ktorá
vyplatená nebola. Zo strany obžalovanej jej nebolo umožnené nastúpiť do práce, preto nakoniec dala
výpoveď ona sama. Obžalovaná jej pri osobných stretnutiach povedala, že jej nezaplatí ani korunu.
Poškodená vedela, že spoločnosť U., s.r.o. E. vlastní budovu na ul. S., tri motorové vozidlá, stroje a
zariadenia kancelárie. Od exekútora sa dozvedela, že firma obžalovanej majetok nemá.

K výpovedi poškodenej sa obžalovaná vyjadrila v tom význame, že poškodená mala informácie o
existencii majetku spoločnosti U., s.r.o. iba zo správy A.. X. zo dňa 4.5.2010, ktorá napriek snahe o jej
predloženie,súduzabezpečenánebola.Namietala,žetvrdeniapoškodenej,žejejžiadnumzdunevyplatí
boli nepravdivé. Poukázala na to, že podľa vyjadrenia poškodenej k vyjadreniam o nevyplatení mzdy
malo dôjsť počas civilných pojednávaní v roku 2007 za prítomnosti jej nebohého manžela. Obžalovaná

zdôraznila, že jej manžel zomrel dňa 31.8.2004, preto nemohol byť svedkom udalostí, ktoré poškodená
popísala.
Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý aj exekútor A.. A. X., ktorý popísal okolnosti
vymáhania pohľadávky oprávnenej K. E. voči povinnej spoločnosti U. s.r.o. E.. Uviedol, že na
podklade exekučného titulu a poverenia súdu dňa 4.1.2010 vydal exekučný príkaz na vykonanie

exekúcie predajom hnuteľných vecí za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 18.016,56 Eur aj
s príslušenstvom. Dňa 4.1.2010 vykonal aj súpis vecí podliehajúcich exekúcii. Následne zistil, že
na podklade záložnej zmluvy nachádzajúcej sa v notárskom registri záložných práv sa veci patriace
spoločnosti U., s.r.o. E. založili v prospech veriteľa A. Z.. Jednalo sa o motorové vozidlá Q. R., Q. F., L.
A., notebook, kopírovací stroj, stroje a prístroje a zariadenia špecifikované a identifikované v zozname

náradia. Na tieto veci ako exekútor preto siahnuť nemohol. Taktiež zistil, že Q.. Z. Z. bola v minulosti
majiteľkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho územia R.. Tieto nehnuteľnosti však
previedla dňa 22.6.2009 na inú osobu. Účtovné doklady k dispozícii nemal, ani ich nežiadal. Taktiež
nezisťoval, či spoločnosť U. s.r.o. E. má nejaké pohľadávky voči svojím dlžníkom, ktoré by mohli
byť predmetom exekúcie. Exekúcia preto nebola úspešná. Do dnešného dňa exekúcia trvá, procesne

zastavená nebola.
Obžalovaná Q.. Z. Z. mohla predpokladať, že voči nej bude začatá exekúcia, keďže predchádzajúce
súdne konanie sa viedlo niekoľko rokov. Upovedomenie o začatí exekúcie obžalovanej Q.. Z. doručil
dňa 30.11.2009. Dovtedy obžalovaná Q.. Z. o vykonaní exekúcie upovedomená nebola. Exekúciu viedol
voči spoločnosti U., s.r.o. E. tak, ako bolo uvedené v poverení.

Z výpovede poškodenej bolo zrejmé, že listom zo dňa 4.5.2010 mal exekútor poškodenej písomne
oznámiť, že jej pohľadávku nie je možné uspokojiť vzhľadom na neexistenciu majetku. Táto skutočnosť
bola dôvodom, pre ktorý podala poškodená na obžalovanú trestné oznámenie. Svedok A.. A. X. sa
k existencii tohto oznámenia na hlavnom pojednávaní vyjadriť nevedel, spomínanú písomnosť mal
predložiť súdu, čo však do rozhodnutia súdu neurobil. Hoci svedok tvrdil, že z pohľadávky poškodenej

nič nevymohol, dňa 23.4.2010 bola z účtu Q.. Z. Z. na účet exekútora zaslaná suma 166,- Eur, čomu
nasvedčovalo potvrdenie o vklade predloženého obhajobou, ktoré bolo prečítané ako listinný dôkaz.
Zo súpisu hnuteľných vecí (č.l. 90) zo dňa 4.1.2010 vyplynulo, že okrem troch motorových vozidiel sa
iný majetok nezistil. Následne exekútor zistil, že tieto motorové vozidlá boli založené v prospech A. Z..Existenciu iného majetku než hnuteľného majetku a nehnuteľnosti, (uvedenej v skutkovej vete obžaloby)
exekútor nezistil, a Iný majetok ani nezisťoval.
Skutočnosť, že poškodenej Bc. K. E. vznikol nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia

pracovného pomeru vyplýva z prečítaných súdnych rozhodnutí (č.l. 24 až 61), (169-191), a to z rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co 279/2006 zo dňa 12.12.2006, ktorým bol potvrdený rozsudok
OkresnéhosúduKošiceII18C498/2001azrozsudku KrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.11Co97/2008,
ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 30C 100/2004. Z kúpnopredajnej
zmluvy (č.l. 156-157) uzavretej dňa 17.6.2009 jednoznačne vyplynulo, že obžalovaná previedla na

svojho otca Z. U. vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku spoločnosti - budove, súp. č. XXXX na
parcele č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXXX, kat. územie R., obec E. - T.. Toho istého dňa bol podaný
aj návrh na vklad do katastra. Z. U. následne darovacou zmluvou (č.l. 80) zo dňa 22.6.2009 previedol
vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti na syna obžalovanej - A. Z.. Dňa 1.7.2009 A. Z. uzavrel
nájomnú zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť na ul. S.. XX so spoločnosťou U. s.r.o. a v katastrálnom
centrálnom registri záložných práv (č.l. 91) zaregistroval záložné právo na základe záložnej zmluvy,

pričom predmetom zálohy sa stal súbor vecí a to troch motorových vozidiel a ďalších strojov a prístrojov
z majetku firmy U. s.r.o. E., ktorej konateľom bola jeho matka - obžalovaná Q.. Z. Z.. Na podklade návrhu
obhajoby boli vykonané listinné dôkazy svedčiace o tom, že obžalovaná vlastnila aj iný majetok, ktorý
však nebol predmetom exekučného konania.
Povykonanívšetkýchdostupnýchdôkazovprokurátorkaprítomnánahlavnompojednávanívzáverečnej

reči navrhla, aby súd uznal obžalovanú vinnou v zmysle podanej obžaloby a obžalovanej uložil rovnaký
trest, ako v predchádzajúcom rozsudku. Podľa názoru prokurátorky bolo preukázané, že obžalovaná Q..
Z. Z. sa dopustila konania uvedeného v obžalobe prevodom majetku spoločnosti U., s.r.o. na iné osoby.
Zapríčinila, že pohľadávka poškodenej C.. K. E. ani v exekučnom konaní nemohla byť uspokojená.
Obhajca v záverečnej reči uviedol, že neboli zodpovedané základné otázky trestnoprávnej

zodpovednosti obžalovanej za prejednávaný trestný čin. Hoci obžalovaná už v štádiu prípravného
konania potvrdila, že disponovala aj iným majetkom než tým, ktorý bol uvedený v obžalobe, orgány
činné v trestnom konaní tento majetok nezisťovali. Pritom je potrebné zdôrazniť, že sa nejednalo
iba o nehnuteľnosť, ktorú obžalovaná previedla, ale mala majetok vo výrazne väčšej hodnote, než
bola pohľadávka poškodenej. Hoci túto povinnosť orgánom činným v trestnom konaní uložil príslušný

prokurátor vo svojom pokyne z 30.3.2011 vyšetrovateľovi a v zmysle uznesenia Krajského súdu v
Košiciach, bola táto povinnosť orgánom činným v prípravnom konaní uložená, ďalší majetok obžalovanej
zisťovaný nebol. Preto navrhol oslobodiť obžalovanú spod obžaloby, keďže jej konanie uvedené vo
výroku nie je možné považovať za trestný čin.
Obžalovaná sa v záverečnej reči pripojila k vyjadreniam jej obhajcu. Zdôraznila, že sa naďalej cíti

nevinná. V rozhodujúcej dobe došlo k smrti jej manžela a v tom čase musela riešiť iné záležitosti, než
pohľadávku poškodenej. Civilný spor o nevyplatenú mzdu prehrala z dôvodu pochybenia jej vtedajšieho
právneho zástupcu JUDr. T..
Na naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty prečinu poškodzovania veriteľa podľa 239 ods. 1
písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona sa vyžaduje obžalovanej preukázať, že zmarila uspokojenie

svojho veriteľa tým, že predala svoj majetok a spôsobila takým činom väčšiu škodu.
Povyhodnotenívykonanýchdôkazovokresnýsúdvsúladesvyslovenýmprávnymnázoromodvolacieho
súdu dospel k záveru, že k naplneniu skutkovej podstaty poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného
zákona nemôže dôjsť, ak sa preukáže, že dotknutá pohľadávka mohla byť uspokojená aj z iného majetku
ako toho, ktorý sa stal predmetom napríklad prevodu.

Napriek tvrdeniu obhajoby iný majetok obžalovanej v trestnom konaní zisťovaný nebol. Obžalovaná bola
v prejednávanej veci stíhaná ako fyzická osoba a povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní bolo
zistenie všetkého majetku tejto osoby. Za rozhodujúci nie je možné považovať iba výsledok exekučného
konania vo vzťahu k spoločnosti U..Z.. s.r.o. E..
Pri posudzovaní otázky trestnosti konania obžalovanej však nie je súd viazaný výsledkami exekučného

konania. Aj keď zistenia exekútora mohli odôvodňovať podozrenie zo spáchania trestného činu, pri
posúdení trestnej zodpovednosti obžalovanej je potrebné zohľadniť aj ďalšie dôkazy vykonané počas
trestného stíhania.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok, pre

ktorý je obžalovaný stíhaný nie je trestným činom.
Orgány činné v prípravnom konaní postavili obžalobný návrh výlučne na výpovedi poškodenej, ktorá
o existencii majetku obžalovanej mala iba informácie z exekučného konania. Iný majetok obžalovanej
zisťovaný nebol. Obhajoba obžalovanej spočívajúca v tvrdení, že v inkriminovanom čase vlastnilamajetok prevyšujúci výšku pohľadávky poškodenej vyvrátená nebola. Úmysel obžalovanej spáchať
trestný čin, ktorý jej bol kladený za vinu preukázaný nebol. Keďže za existujúcej dôkaznej situácie
pohľadávka poškodenej mohla byť uspokojená aj z iného jej majetku ako toho, ktorý bol uvedený v

obžalobe, nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného
zákona. Preto súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil.
Keďže obžalovanú súd spod obžaloby oslobodil, podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal
poškodenú s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. Zároveň je potrebné zdôrazniť,
že o priznanom nároku poškodenej v civilnom konaní už rozhodnuté bolo. Vymoženie súdom priznanej

pohľadávky je vecou vykonávacieho konania, preto o nároku poškodenej rozhodovať opakovane nie je
možné.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súdeKošiceII.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnostitoho,komutrebarozsudokdoručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.