Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412207983
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4412207983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: AGRONET, s.r.o., so sídlom Čierny Brod 357,
IČO: 34 098 801, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Rybovič, advokát, AK Banská Bystrica, Nám. Št.
Moysesa 4, proti žalovanému: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., M. R. D. XXXX/XX, o zaplatenie
560,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
08. novembra 2016, č. k. 10C/39/2012-390, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNovéZámky (do30.6.2016akosúdprvéhostupňavzmysle§9ods.1zákonač.99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 8. novembra 2016,
č. k. 10C/39/2012-390 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol, žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100% a štátu priznal nárok na náhradu trov štátu voči
žalobcovi vo výške 100 %.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia 560,43 eura s príslušenstvom titulom všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu. V
žalobe poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých medzi stranami vznikol pracovný pomer na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 10.06.2011 a žalovaný dňa 17.06.2011 pri plnení si svojich pracovných úloh na
diaľniciZ.malsťahačomG.zapadnúťdojamy,ktorúnevidel,čímdošlokpoškodeniunádrženapohonné
látky, roztrhnutie pneumatiky na vozidle a k ďalšiemu poškodeniu vozidla, ktoré malo byť vyprostené a
odtiahnuté asistenčnou službou do najbližšieho servisu na provizórnu opravu, keď konečná oprava sa

mala vykonať dodatočne v servise G. G..

2.2. Žalobca si uplatnil náhradu škodu z havarijného poistenia v Allianz - Slovenskej poisťovni a.s.,
keď od poistného plnenia bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 926 eur. Žalobca mal zato, že škoda
bola spôsobená žalovaným pri plnení jeho pracovných úloh v dôsledku nedostatočného venovania sa
vedeniu motorového vozidla. Na tomto základe bolo žalobcovi uhradených z poistenia žalovaného zo
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania 365,69 eura a doteraz neuhradených tak

zostalo 560,43 eura (926,12 eura - 365,69 eura).

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.4.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní z hľadiska skutkového stavu zistil, že žalobca je od
29.03.1994 zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava s obchodným menom Z., s.r.o., so
sídlom Q. H. XXX a s prideleným IČom: 34 098 801 a do predmetu jeho činnosti patrí, okrem iného aj

verejná cestná nákladná doprava a sprostredkovanie dopravy. Štatutárny orgánom sú konatelia J. N.
(od 18.01.2002), K. N. (od 18.01.2002) a V.. K. N. (od 20.06.2006). Každý z konateľov za spoločnosť
koná samostatne (výpis žalobcu z obchodného registra).

4.2. Dňa 10.06.2011 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom

uzatvorená v písomnej forme pracovná zmluva. Stranami bolo dohodnuté, že zamestnávateľ prijíma
zamestnanca do pracovného pomeru ako vodiča - opravára nákladného automobilu a na výkon inej
práce, podľa pokynov zamestnávateľa. Miesto výkonu práce bolo určené ako základné pracovisko
totožné so sídlom zamestnávateľa. Deň nástupu do práce bol určený od 14.06.2011, pracovný pomer
bol dohodnutý na dobu neurčitú a dohodnutá bola aj skúšobná doba v dĺžke tri mesiace (písomná
pracovná zmluva, vrátane jej článkov č. 3, 4, 5, 6 a zhodné postoje strán v konaní). Dňa 10.06.2011

žalovaný podpísal vyhlásenie, že bol oboznámený s pracovným poriadkom žalobcu, jeho obsahu
porozumel a zaviazal sa ho dodržiavať a dňa 14.06.2011 bola uzatvorená medzi stranami dohoda o
zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo, jeho príslušenstva, dokladov a prepravovaného nákladu
a ktorej obsahom bolo prebratie motorového vozidla zamestnancom, teda žalovaným EČV: K a návesu
EČV: K s príslušenstvom (výbavou): tankovacie karty, lekárnička, trojuholník, hasiaci prístroj, gurtne,

zdvihák, zabezpečovacia lata, rebrík, snehové reťaze, mobilný telefón s tým, že vozidlo a náves
zamestnanec preberá v bezchybnom a nepoškodenom stave (písomné vyhlásenie a písomná dohoda
o zodpovednosti).

4.3. Žalobca ako zamestnávateľ uložil dňa 14.06.2011 žalovanému, ako zamestnancovi vykonať

pracovnú cestu s vyššie citovaným ťahačom a návesom na trase Q. H., Q., T. do D. a naspäť. Dňa
17.06.2011 sa telefonicky ozval žalovaný žalobcovi, že na diaľnici Z pri meste K. došlo k vážnym
problémom na ťahači, pretože došlo k poškodeniu ľavej zadnej pneumatiky, no predovšetkým palivovej
nádrže, z ktorej mala na uvedenej diaľnici vytekať nafta a čo malo mať za následok zásah polície
i hasičov, pričom ťahač zostal nepojazdný. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné nie sú. Sporná

je forma, akou táto udalosť bola oznámená žalovaným žalobcovi. Podľa konateľky žalobcu K. N.,
žalovaný udalosť oznamoval telefonicky ďalšiemu konateľovi V.. K. N., žalovaný tvrdil, že udalosť
oznamoval telefonicky konateľke žalobcu K. N. a ďalší konatelia J. N. a V.. K. N., ktorý podľa vlastného
vyjadrenia ovláda dostatočne jazyk nemecký, tvrdili, že v skutočnosti žalovaný udalosť oznamoval zo
služobného telefónu SMS správou na mobilný telefón V.. K. N.. Bez ohľadu na tieto rozpory nasledovala

telefonická komunikácia medzi konateľom žalobcu V.. K. N. a žalovaným, kedy boli zistené vyššie
uvedenéskutočnostiazároveňdošloajktelefonickémurozhovorumedziV..K.N.abližšieneoznačeným
policajným príslušníkom v T. z dôvodu, že ťahač, spolu s návesom na diaľnici predstavovali prekážku a
na čo V.. K. N. mal oznámiť telefonicky policajnému príslušníkovi, že sa už rieši odťah, pretože k tomuto
kroku pristúpil bezodkladne prostredníctvom asistenčnej služby G. G. s.r.o..

4.4. Konateľ žalobcu V..K.N. si bol istý, že v súvislostis uvedenou udalosťou zo strany polície v T. nebolo
žalobcovi zaslané žiadne písomné vyrozumenie, rozhodnutie, alebo pokuta. Žalovaný tvrdil, že jemu
pokuta rovnako uložená nebola, no mal podpisovať nejakú bližšie nekonkretizovanú listinu predloženú
mu policajným príslušníkom, ktorú si mal ponechať a následne v ďalšom období predložiť žalobcovi,

ktorej prebratie však žalobca nepotvrdil. Asistenčná služba G. G. s.r.o. reagovala na vzniknutú situáciu
tak, že zabezpečila fyzický odťah ťahača s návesom do najbližšieho autoservisu, čo nie je sporné medzi
stranami a napokon je to potvrdené aj listom spoločnosti G. G. s.r.o. zo dňa 18.06.2013 a výpoveďou
svedka V.. S. Y..

4.5. Spoločnosť G. G. s.r.o. súdu oznámila, že dňa 17.06.2011 o 15:37 hod. bola oslovená G. Z. V.. K. N.
o pomoc pri zabezpečení opravy ťahača EČV: K.torý mal nehodu na diaľnici A XX v T. pri zjazde K., keď
podľa vyjadrenia vodiča došlo k poškodeniu pneumatík, palivovej nádrže a zadných svetiel na ťahači.
Zákazník si po dohode so zmluvnou spoločnosťou zabezpečil odťah celej jazdnej súpravy, teda ťahača
a návesu do servisu Z. M. D.. Po vykonaní základnej diagnostiky bola cena za provizórnu opravu, teda

aby bolo urýchlene jazdy schopné, stanovená na 3 000 eur. Následne G. Z. kontaktovala domáceho
dealera V.. S. Y., ktorý mal odsúhlasiť krytie opravy v uvedenej výške a výsledná cena za provizórnu
opravu vozidla činila 3 367,86 eur. Vozidlo opustilo servis 18.06.2011 o 17:27 hod. Potom, ako bol ťahač
provizórne opravený, absolvoval s ním žalovaný určenú cestu do D. a následne naspäť na G..5.1. Po uzatvorení zápisu o škode č. 1 zo dňa 30.06.2011 žalovaný dňa 21.07.2011 nahlásil Allianz
- Slovenskej poisťovni a.s., s ktorou mal uzatvorenú poistnú zmluvu z poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone povolania č. XXXXXXXXXX poistnú udalosť, keď za poškodeného označil
žalobcu, škoda bola spôsobená pri plnení pracovných úloh dňa 17.06.2011 na diaľnici Z v T. pri meste K.
a na objasnenie uviedol, že počas jazdy zapadol do neviditeľnej jamy, čo malo za následok roztrhnutie
pneumatiky na ťahači, prasknutú palivovú nádrž, poškodené zadné blatníky s držiakmi, svetlomet a
vozidlo bolo potrebné vyprostiť. Na základe hlásenia škodovej udalosti žalovaným Allianz - Slovenská

poisťovňa a.s. oznámila žalobcovi listom zo dňa 03.08.2011, že žiada o predloženie kópie pracovnej
zmluvy a kópie denného záznamu o prevádzke poškodeného motorového vozidla v čase vzniku poistnej
udalosti. Ďalším listom zo dňa 07.12.2011 poisťovňa dala na vedomie žalobcovi, že poistné plnenie
z havarijného poistenia motorového vozidla bolo vo výške 4 776,60 eura pri skutočnej výške škody 3
863,82 eura, a preto škodová udalosť bola vybavená bez náhrady škody. Uvedenému ešte predchádzal
list poisťovne zo dňa 20.10.2011 adresovaný poisťovňou žalovanému a ktorého obsahom je oznámenie,

že zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania sa poukázala
náhrada škody za poškodenie motorového vozidla J.: K. vo výške 365,69 eura na účet poškodeného.
Poistné plnenie pozostávalo z nákladov na opravu poškodeného vozidla 5 307,33 eura amortizácie -
1565,41 eura, skutočnej výšky škody 3 741,92 eura, keď z havarijného poistenia bolo poistné plnenie
vyčíslené vo výške 4 776,60 eura. V ďalšej časti listu bola poisťovňou určená skutočná výška škody

(zvyšné odpočítané spoluúčasti) 406,32 eura pri spoluúčasti - 40,63 eura a výška poistného plnenia tak
bola určená na výsledných 365,69 eura.

5.2. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že po vykonaní provizórnej opravy sa podarilo
žalovanému docestovať s kamiónom na G., pričom ťahač, ako potvrdil aj vyššie označený svedok V..

S. Y., bol umiestnený do servisu G. v G.. Žalovaný vykonal aj ďalšiu služobnú cestu, ktorej priebeh
a následky nie sú predmetom tohto súdneho konania. Nesporné ale je, že dňa 30.06.2011 došlo k
stretnutiu všetkých troch konateľov žalobcu a ďalšieho zamestnanca žalobcu I.. K. N. - syna K. N., v sídle
žalobcusožalovaným,inéosobyprítomnéneboli.Predmetomichstretnutiabolospísaniezápisuoškode
č. 1 zo dňa 30.06.2011. Písomný zápis o škode č. 1 obsahuje vlastnoručné podpisy žalovaného a dvoch

konateľov žalobcu K. N. a J. N.. Jeho obsahom je konštatovanie, že dňa 17.06.2011 podľa prepravného
príkazusižalovanýplnilsvojupracovnúpovinnosťapočasjazdyzapadoldoneviditeľnejjamy,čomaloza
následok prasknutie nádrže na PHM, roztrhnutie pneumatiky, poškodenie zadných blatníkov s držiakmi
a svetlometom, krytu batérie a bočnej zábrany. Vozidlo bolo potrebné odtiahnuť, aby nebola blokovaná
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky asistenčnou službou, ktorá motorové vozidlo odtiahla do

najbližšieho servisu na provizórnu opravu a definitívna oprava bola uskutočnená v servise G. G..
Obsahom zápisu o škode č. 1 je aj konštatovanie, že príčinou poškodenia motorového vozidla bolo, že
vodič M. W. nevenoval dostatočnú pozornosť pri riadení motorového vozidla. V priebehu podpisu zápisu
o škode č. 1 sa strany vyjadrili rozdielnym spôsobom. Podľa tvrdení všetkých troch konateľov žalobcu,
ako aj ich zamestnanca I.. K. N., ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok, vyhotovenie zápisu prebehlo

v kľudnej atmosfére a bez toho, aby bol vyvíjaný akýkoľvek nátlak, podľa žalovaného v skutočnosti bol
vyvíjaný nátlak, pretože označení konatelia žalobcu sa mali vyhrážať, že mu nevyplatia mzdu, a preto
pristúpil na podpísanie tohto zápisu. Situácia medzi stranami sa v ďalšom období skomplikovala, pretože
žalobca nebol spokojný s plnením si pracovných úloh žalovaným a preto s ním ukončil pracovný pomer v
skúšobnej dobe listom zo dňa 18.07.2011 s tým, že k ukončeniu pracovného pomeru dôjde k 21.07.2011.

Táto listina obsahuje vlastnoručný podpis konateľky žalobcu K. N. a žalovaného.

5.3. V súvislosti so vzniknutou škodou na motorovom vozidle žalobcu bola zahlásená poistná udalosť
Allianz-Slovenskejpoisťovnia.s.,ktoránavýzvusúdupredložilasvojspissúvisiacispoistnouudalosťou
č. XXXXXXXXXX. Jeho súčasťou sú aj 4 oznámenia označenej poisťovne adresované žalobcovi. Prvým

listom zo dňa 06.07.2011 poisťovňa oznámila žalobcovi, že mu poukazuje poistné plnenie v rozsahu
1 997,10 eura pri spoluúčasti 530,73 eura a dlžnom poistnom 2 779,50 eura. Ďalším listom poisťovňa
oznámila žalobcovi, že mu poukazuje poistné plnenie - doplatok vyprostenia vo výške 3 031,07 eura, v
čom bolo zahrnuté vyprostenie a spojazdnenie 3 367,86 eura, náklady na vyprostenie a spojazdnenie
5 307,33 eura, spoluúčasť - 867,52 eura, dlžné poistenie - 2 779,50 eura a poskytnutá záloha - krycí

list G. - 1997,10 eura. Tretím listom zo dna 01.08.2011 uviedla poisťovňa žalobcovi, že mu poukazuje
poistné plnenie 527,40 eura, ktoré pozostáva z nákladov na vyprostenie 586 eur pri spoluúčasti 58,60
eura. Napokon posledným listom zo dňa 09.09.2011 poisťovňa dala na vedomie žalobcovi poukázanie
poistného plnenie 98,38 eura, pri nákladoch na opravu 109,31 eura a spoluúčasti 10,93 eura.6.1. Súd prvej inštancie zabezpečil úradné preklady listín, ktoré boli žalobcom predložené súdu v
nemeckom jazyku a tak zistil, že Poriadkový úrad mesta Engen vyzval žalobcu na zaplatenie nákladov

za zásah zo dňa 17.06.2011 vo výške 586 eur do 15.08.2011, pričom sa jednalo o zásah Dobrovoľného
hasičského zboru J. pri prečerpaní 350 l nafty z vozidla K. Z. M., Y. faktúrou č. XXXXX zo dňa 01.07.2011
vyfakturoval žalobcovi objednané práce EČV: K.Z. model G. v konečnej sume 3 367,86 eur. M. I.
odťahová služba, G. faktúrou č. XXXXXXX vyfakturovala odtiahnutie ťahača, návesov po poruche K.
dňa 17.06.2011 v čase od 17:00 hod do 20:30 hod. v celkovej výške 1 534,66 eura. Rozhodnutím mesta

K. zo dňa 29.08.2011 bolo žalobcovi uložené zaplatiť 109,31 eura z titulu náhrady výdavkov spojených s
nasadením Hasičského zboru K. v spojení so sadzobníkom mesta K. z dôvodu úniku veľkého množstva
naftového paliva na diaľnici Z dňa 17.06.2011 o 15:30 hod. Na základe žiadosti Okresného súdu
Nové Zámky o vykonanie dôkazu Okresný súd Tuttlingen listom zo dňa 25.05.2016 oznámil, že po
vykonaní žiadosti o prizvanie policajnej stanice Tuttlingen, resp. dopravného inšpektorátu Mühlhausen
bolo zistené, že v súvislosti s udalosťou dňa 17.06.2011 vyšetrovaný spis na polícii nebol nikdy založený,

dotknutá osoba bola len ústne varovaná. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj elektronickým podaním
dopravného inšpektorátu Mühlhausen - Ehingen.

6.2. Prvoinštančný súd si zaobstaral fotokópiu spisu Okresného riaditeľstva PZ Galanta ČVS:ORP-19/
GA-GA-2012 a zistil z neho, že dňa 03.01.2012 žalovaný na Okresnom riaditeľstve PZ Galanta podal

trestné oznámenie z dôvodu, že v období od 10.06.2011 do 27.07.2011 pracoval u žalobcu ako vodič
kamiónu a pre ktorého vykonal dve cestu. Pri prvej pracovnej ceste na diaľnici v T. mu praskla ľavá
zadná pneumatika na ťahači z dôvodu, že tam bol iba zimný protektor, ktorý nebol vhodný na vyššie
teploty. Uvedenú skutočnosť mal telefonicky oznámiť konateľke žalobcu K. N., ktorá oznámila, že vozidlo
je havarijne poistené, a po provizórnej oprave v T. s vozidlom pokračoval na ceste do D. a naspäť na SK,

kde bolo vozidlo opravené v G.. V ďalšom období však pani N. mala vysloviť požiadavku, aby napísal
prehlásenie, že s ťahačom vbehol do jarku a tam dostal defekt a po odmietavom stanovisku sa mu
mala vyhrážať, že bude visieť v skleníku a že ho zabijú. Pod touto hrozbou mal pristúpiť na požiadavku
K. N., no napriek tomu sa mu nejaká osoba mala vyhrážať, že nech sa do celej záležitosti nemieša,
lebo N. hľadajú niekoho, kto ho dá fyzicky napadnúť. Uvedeným trestným oznámením žalovaný vyslovil

podozrenie, že N. sa dopustili poistného podvodu nahlásili na poisťovňu viac vecí, ktoré nie sú pravdivé a
sú vymyslené. Dňa 25.01.2012 boli na polícii v K. vypočutí K. a J. N., konatelia žalobcu, ktorí skutočnosti
uvádzané žalovaným v trestnom oznámení ohľadom poistného podvodu a vyhrážok popreli. Listom zo
dňa 30.01.2012 Okresné riaditeľstvo PZ Galanta celý spisový materiál zaslalo odboru kriminálnej polície
ORPZGalanta,pretožebolopotrebnérozhodnúť,čijevovecidôvodnépodozreniezospáchaniaprečinu

poisťovacieho podvodu. Okrem toho, Obvodné oddelenie Galanta vec vedenú pod ČVS:ORP-19/GA-
GA-2012 vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania odovzdalo Obvodnému úradu Galanta - referátu
priestupkov dňa 30.01.2012.

6.3. Rozhodnutím Obvodného úradu Galanta č. ObÚ-GA-OVVS-160/2012/00692-MM zo dňa

24.04.2012, právoplatné dňa 27.04.2012 bolo zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť K. N., bytom Q. H. XXX úmyselným narušením občianskeho
spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví tým, že sa mala dňa 21.07.2011 v Q. H. vyhrážať M. W.
slovami „že bude visieť v skleníku ako vianočná ozdoba“, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa konalo,
nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Uznesením OR PZ v Galante ČVS: ORP-57/OEK-GA-2012

zo dňa 01.03.2012, právoplatné 13.03.2012 bolo odmietnuté trestné oznámenie podávané M. W. v časti
týkajúcej sa podozrenia zo spáchania prečinu poisťovacieho podvodu, ktorého sa mali dopustiť manželia
N. ako majitelia spoločnosti Z. s.r.o. so sídlom Q. H. XXX tým, že dňa 17.06.2011 na diaľnici asi 500
metrov pred odbočkou na Q. v T., praskla M. W. ľavá zadná pneumatika na nákladnom motorovom
vozidlo G. J.: K. ktorého majiteľom je spoločnosť Z. s.r.o., pre ktorú M. W. v predmetom čase pracoval

ako vodič, pričom pri následnom riešení tejto poistnej udalosti na Slovensku nahlásili manželia N. na
poisťovni viac vecí, ktoré buď neboli poškodené, alebo boli poškodené už pred touto poistnou udalosťou,
čím mali uviesť do omylu poisťovňu Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. a spôsobiť jej škodu vo výške
najmenej 266 eur, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods.
2 Tr. por.

7.1. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 9C 256/2011-95 zo dňa 02.07.2012 bola žalovanému
M. W. uložená povinnosť zdržať sa ďalších neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu Z.
s.r.o., Q. H. XXX, IČO: 34 098 801 a jeho štatutárnych zástupcov a zároveň bola žalovanému uloženápovinnosť odstrániť závadný stav odstránením uverejnených tvrdení o spoločnosti žalobcu ospravedlniť
sa žalobcovi za verejne vyjadrené nepravdivé tvrdenia o jeho spoločnosti a uverejniť na internetovej
stránke www.profivodic.sk nasledujúce ospravedlnenie: „ja, M. W. sa týmto verejne ospravedlňujem

spoločnosti Z. s.r.o., so sídlom v Q. H. a jej štatutárnym zástupcom za nepravdivé tvrdenia, ktoré
som uviedol na ich adresu v diskusii na internetovej stránke www.profivodic.sk“. V časti o zaplatenie
primeraného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu bola žaloba zamietnutá.

7.2. Na odvolanie žalovaného bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre 8Co/335/2012-140 zo dňa

14.03.2013, právoplatný 22.05.2013, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej, vyhovujúcej časti
potvrdený. Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 9C/256/2011-95 zo dňa 02.07.2012 tak vo
vyhovujúcej časti nadobudol právoplatnosť 22.05.2013 a v zamietajúcej časti dňa 28.08.2012.

8. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 179 ods. 1, 2 Zákonníka
práce a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

9.1. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 318/2009 zo dňa 21.10.2010, z ktorého
vyplývajú predpoklady, ktoré musia byť zároveň splnené na to, aby zamestnanec zodpovedal z titulu
všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa § 179 Zákonníka práce. Bolo nepochybné,
že k poškodeniu kamiónu žalobcu došlo dňa 17.06.2011 na diaľnici A 81 v T. pri meste K. za

okolností, ktoré medzi stranami zostali sporné. Na druhej strane je ale nepochybné, že sa tak stalo
pri plnení si pracovných povinností žalovaného u žalobcu. Prípadnú zodpovednosť žalovaného za
škodu je tak potrebné podradiť pod všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa § 179
ods. 1, 2 Zákonníka práce, ktoré jasne stanovuje, že zamestnávateľ, v danom prípade žalobca, je
povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 Zákonníka

práce, o ktoré prípady ale v konaní nejde, pretože ustanovenie § 182 Zákonníka práce sa týka
zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný
vyúčtovať a ustanovenie § 185 Zákonníka práce upravuje zodpovednosť zamestnanca za stratu
zverených predmetov.

9.2. Podľa súdu prvej inštancie bola preukázaná aj skutočnosť, že dňa 17.06.2011 došlo k vzniku
škody žalobcovi v dôsledku poškodenia ťahača G. v rozsahu uvedenom vyššie, pričom súd poukázal
predovšetkým na roztrhnutú pneumatiku, prasknutú nádrž na PHM, znehodnotené zadné blatníky s
držiakmi a svetlometom, kryt batérie a bočná zábrana proti podbehnutiu. Motorové vozidlo žalobcu síce
bolo havarijne poistené, čo napokon potvrdila aj Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., ktorá súdu predložila

svoj poistný spis k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, no v skutočnosti neuhradila v rámci poistnej
udalosti žalobcovi celú vzniknutú škodu, pretože boli zohľadnené aj ďalšie faktory, vrátane spoluúčasti.
Z listov Allianz - Slovenskej poisťovne a.s. adresovaných žalobcovi bolo bezpečne preukázané, že v
súvislosti s poistnou udalosťou zostalo neuhradených 926,12 eura, z ktorej čiastky bolo dodatočne
uhradených žalobcovi tou istou poisťovňou, no na základe iného poistenia a to zmluvného poistenia

žalovaného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania ďalších 365,69 eura a
neuhradených tak zostalo 560,43 eura, čo predstavuje žalovanú istinu.

9.3. Predpoklad vzniku škodu pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením je
preukázaný. Ďalšími dvomi predpokladmi sú porušenie povinnosti žalovaného pri plnení pracovných

úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom a príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Pri predpoklade porušenia povinnosti pri plnení
pracovných úloh zamestnancom alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie zamestnanca
proti dobrým mravom možno mať výhrady voči konaniu žalovaného ako zamestnanca v tom, že bez
vedomia a predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľa mal umožniť, aby spolujazdcom bol jeho syn I.

W., ktorý vo veci bol aj vypočutý ako svedok. Hodnovernosť jeho výpovede je spochybnená jeho blízkym
príbuzenským vzťahom k žalovanému, no na druhej strane jeho výpoveď nepriniesla do prípadu žiadne
zásadné okolnosti než tie, ktoré boli zistené aj ďalšími dôkaznými prostriedkami. Pre súd je zvláštne, že
označený svedok si nepamätá na podrobnosti uvedené vyššie a na ktoré by si ako spolujazdec pamätať
mal. Z tohto pohľadu je vôbec otázne, či v skutočnosti menovaný I. W. bol alebo nebol spolujazdcom

žalovaného. Pokiaľ by aj spolujazdcom bol, súd by to vyhodnotil ako porušenie povinnosti zamestnanca
pri plnení pracovných úloh, čo ale nie je vôbec v príčinnej súvislosti k vzniknutej škode.10.1. V konaní nebolo preukázané a v konečnom dôsledku ani len namietané, že by k škode na
kamióne žalobcu prišlo určitým konaním svedka I. W., ktoré by nezodpovedalo štandardnému správaniu
spolujazdca. Žalobca v konaní na pojednávaní dňa 08.11.2016 namietal, že žalovaný pri ceste do D. na

niekoľko hodín zaparkoval v H. bez predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľa, čo nakoniec žalovaný
ani nespochybnil. Ak by aj súd vyhodnotil, že uvedená prestávka počas cesty bola vykonaná v rozpore
s plánom jazdy, absentuje tu príčinná súvislosť k vzniknutej škode, pretože škoda vznikla až dodatočne
s časovým odstupom na území T..

10.2. Konanie žalovaného ako zamestnanca nie je možné hodnotiť ani ako úmyselné konanie proti
dobrým mravom. Žiadny z vykonaných dôkazných prostriedkov nenasvedčuje tomu, že by škoda
vznikla úmyselným konaním žalovaného proti dobrým mravom. Úmysel, ako forma zavinenia nebola
ničím preukázaná a v konečnom dôsledku žalobcom ani namietaná, preto ani predpoklad porušenia
povinnostípriplnenípracovnýchúlohúmyselnýmkonanímprotidobrýmmravomdanýnieje.Poslednými
dvomi predpokladmi sú protiprávny úkon zamestnanca a zavinenie na strane zamestnanca. Súd dospel

k názoru, že ani posledné dva citované predpoklady splnené nie sú. Protiprávne konanie zamestnanca
by muselo byť v takej forme, že by predstavovalo rozpor s nejakou právnou povinnosťou vyplývajúcou
z pracovného pomeru. Vo všeobecnosti by sa dalo uvažovať o protiprávnom konaní, ak by žalovaný
vykonával dohodnutý druh práce bez toho, aby na to nespĺňal kvalifikačné predpoklady, napr. ak by
zatajil, že nemá zodpovedajúci vodičský preukaz, prípadne, že trpí zdravotnými problémami, ktoré

by vylučovali vykonávanie tejto činnosti a podobne. Žiadna z týchto naznačených možností však
vykonaným dokazovaním preukázaná nebola, pričom dôkazné bremeno nesie žalobca.

10.3. To isté platí aj na posledný predpoklad zavinenia zamestnanca. Žalobca v priebehu celého konania
namietal, že žalovaný zavinil poškodenie jeho veci, teda návesu G. tým, že nevenoval dostatočnú

pozornosť pri ceste po diaľnici A XX pri meste K., kde mal údajne zapadnúť do neviditeľnej jamy, resp.
výtlku. Uvedené tvrdenie žalobcu zostalo výlučne v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, hoci je to
práve žalobca, teda zamestnávateľ, ktorý je povinný uvedené skutočnosti preukázať bez akýchkoľvek
pochybností. Súd mal záujem objasniť skutkový stav veci, a preto sa obrátil so žiadosťou o vykonanie
dôkazu na Okresný súd Tuttlingen, ktorému jasne zadefinoval, aké dokazovanie sa má vykonať. Snahou

súdu bola podrobne objasniť okolnosti, za ktorých došlo dňa 17.06.2011 k poškodeniu ťahača G. na
vyššie uvedenej diaľnici. Výsledok uvedeného dokazovania je oznámenie Okresného súdu Tuttlingen
na podklade dopravného inšpektorátu I. - J., že v súvislosti s uvedenou udalosťou nebol založený žiadny
policajný spis, keďže dotknutá osoba bola ústne varovaná.

11.1. Súd je presvedčený, že pokiaľ by k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo v dôsledku
porušenia pravidiel cestnej premávky žalovaným, polícia v T. by sa neuspokojila len s ústnym
napomenutím a to obzvlášť, keď v dôsledku poškodenia ťahača G. jednak vznikla kolóna áut na diaľnici,
no predovšetkým došlo k úniku pohonných hmôt z nádrže na pohonné hmoty a na tom základe muselo
dôjsť aj asistencii hasičského zboru, čo potvrdzujú jednoznačne listiny v nemeckom jazyku, ktoré boli

preložené do jazyka slovenského a v podrobnostiach sú uvedené vyššie.

11.2. Súd jednoznačne netvrdí, že k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo z dôvodu
uvádzaného žalovaným, teda že na ťahači sa nachádzal v letnom období zimný protektor, resp. zimná
pneumatika, ktorá sa roztrhla, ale vychádzal z toho, že žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno,

nepreukázal bezpečným spôsobom zavinenie žalovaného. Jeden z konateľov žalobcu V.. K. N. pred
súdom výslovne uviedol, že v súvislosti s uvedenou udalosťou žalobca neobdŕžal od nemeckých
policajných orgánov žiadne rozhodnutie a ani pokutu, čím sa len potvrdzuje záver súdu, že žalobca v
konaní nepreukázal zavinenie žalovaného pri vzniku škody. Na tomto závere nič nemení ani zápis o
škode č. 1 zo dňa 30.06.2011 a hlásenie škodovej udalosti žalovaným z poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone povolania. Ak by sa aj zápis o škode č. 1 zo dňa 30.06.2011 posudzoval
ako uznanie záväzku podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, čo ale neprichádza do úvahy, pretože v tomto
zápise absentuje uznanie záväzku zamestnanca nahradiť škodu v určenej sume zamestnávateľovi, aj v
takomprípadebynebolomožnévychádzaťlenzobsahuzápisuoškode,pretožeprávnydôvodomvzniku
takéhoto záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie zamestnanca, s ktorým Zákonník práce

spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. Úroveň vzťahov medzi stranami sa v priebehu krátkeho
časového obdobia jún až júl 2011 výrazne zhoršila a to dokonca až natoľko, že viedla k súdnemu
konaniu o ochranu povesti právnickej osobe a náhrady majetkovej ujmy (konanie tun. súdu 9C/256/2011
v podrobnostiach uvedené vyššie a trestné oznámenie žalovaného smerujúce voči žalobcovi, resp.voči jeho konateľom a ktoré čiastočne bolo ukončené v priestupkovom konaní a čiastočne v trestnom
prípravnom konaní tak, ako je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia). Uvedené konania sú však
už len dôsledkom narušenia vzťahov medzi stranami a nie sú v žiadnej príčinnej súvislosti k udalosti zo

dňa 17.06.2011 a predovšetkým k vzniknutej škode na motorovom vozidle žalobcu. Z vyššie uvedených
dôvodov a citovaných ustanovení súd žalobu zamietol ako bezdôvodnú.

12. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo

výške 100 %. Po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP sa
súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a
f/ Civilného sporového poriadku (CSP) z dôvodu, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14.1. Uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní skúmal, či sú splnené predpoklady všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce a v odôvodnení rozsudku
konštatuje, že nie je sporné že k poškodeniu kamiónu žalobcu došlo dňa 17.06.2011 na diaľnici A

81 v Nemecku pri meste K., pri plnení pracovných povinností žalovaného u žalobcu. Rovnako bolo
preukázané,žežalobcovivzniklaškoda,spočívajúcavpoškodeníťahačaG.J.:K.ktoránebolažalobcovi
poisťovňou v rámci poistnej udalosti uhradená v plnej výške, pričom neuhradených zostalo 560,43 eura,
čo predstavuje žalovanú istinu. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že je preukázaný predpoklad
vzniku škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

14.2. Za splnenú ale súd nepovažoval ďalšiu podmienku zodpovednosti za škodu, a to porušenie
povinnosti žalovaného pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, resp. úmyselné
konanie proti dobrým mravom, a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Pri
skúmaní uvedeného predpokladu sa súd prvej inštancie zameral na porušenie povinnosti žalovaného

spočívajúce v tom, že žalovaný mal bez vedomia a súhlasu žalobcu umožniť, aby ho na služobnej ceste
ako spolujazdec sprevádzal jeho syn I. W., ako aj v tom, že žalovaný pri ceste do D. na niekoľko hodín
zaparkoval v H. bez predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľa a pritom vyhodnotil, že ani jedno z
uvedených porušení nebolo v príčinnej súvislosti k vzniknutej škode.

15.1. Súd prvej inštancie sa však nedostatočne zaoberal žalobcom tvrdeným porušením povinností
žalovaného, ktoré spočívalo v tom, že zavinil poškodenie návesu tým, že pri ceste po diaľnici A XX
nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, v dôsledku čoho zapadol do „neviditeľnej jamy“, resp.
výtlkuatomalozanásledokroztrhnutejpneumatiky,prasknutienádrženaPHM,znehodnotenie zadných
blatníkov s držiakmi a svetlometom, krytu batérie a bočnej zábrany proti podbehnutiu. Vozidlo bolo

potrebné vyprosťovať, aby neblokovalo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Porušenie povinnosti
žalovaného súd nepovažoval za preukázané, čo odôvodnil tým, že z oznámenia Okresného súdu
U. na podklade správy dopravného inšpektorátu Muhlhausen-J. vyplýva, že v súvislosti s uvedenou
udalosťou nebol založený žiadny policajný spis, keďže dotknutá osoba bola ústne varovaná. Súd
vychádzal z presvedčenia, že pokiaľ by k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo v dôsledku

porušenia pravidiel cestnej premávky žalovaným, polícia v Nemecku by sa neuspokojila len s ústnym
napomenutím. Za relevantný nepovažoval ani zápis o škode č.1 zo dňa 30.06.2011 a hlásenie škodovej
udalosti žalovaným z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.

15.2. Žalobca poukázal na čl.10 bod 10.5 a 10.6 pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými

stranami dňa 10.06.2011 ako ja na ust. § 178 ods. 11 Zákonníka práce a ust. § 3 ods. 2 písm. a/ a
§ 4 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a trvá na tom, že v konaní bolo preukázané,
že príčinou poškodenia vozidla žalobcu (návesu Scania) došlo tým, že žalovaný vbehol do jamy,
resp. výtlku na ceste, ktorý nevidel. Uvedený priebeh škodovej udalosti žalovaný potvrdil aj svojím
podpisom na zápise o škode č. 1 zo dňa 30.06.2011, ako aj v písomnom hlásení škodovej

udalosti z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. V uvedených listinách
potvrdil aj to, že sa nevenoval v plnej miere vedeniu vozidla, resp. nevenoval dostatočnú pozornosť
riadeniu motorového vozidla. Žalovaný tým porušil aj prevenčnú povinnosť chrániť majetok žalobcu pred
poškodením, vyplývajúcu z pracovnej zmluvy, pracovného poriadku a Zákonníka práce.16.1. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil interné predpisy zamestnávateľa, ako aj všeobecne
záväzný právny predpis vzťahujúci sa na ním vykonávanú prácu (zákon č. 8/2009 Z.z.), keď nevenoval

dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla a neprispôsobil jazdu dopravno-technickému stavu
cesty, v dôsledku čoho vbehol s vozidlom do jamy a to malo za následok poškodenie vozidla, ktoré
zostalo nepojazdné. Je tak naplnená ďalšia podmienka vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu,
a to porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Táto príčina vzniku škody nebola spočiatku medzi stranami sporná a žalovaný ju i písomne potvrdil,

rozporovať ju však začal až potom, ako do neho žalobca začal požadovať náhradu škody, ktorá mu
nebola vyplatená poisťovňou.

16.2. Tvrdenia žalovaného, že škoda vznikla v dôsledku toho, že na vozidle boli namontované zimné
pneumatiky (protektory), ktoré neboli vhodné na jazdu počas letného obdobia, pričom jedna z pneumatík
z ničoho nič praskla, sa v konaní nepotvrdili, naopak, boli vyvrátené výpoveďami svedkov a písomným

vyjadrením výrobcu o použiteľnosti protektorovaných pneumatík, ktoré možno používať na celoročnú
prevádzku.

17.1. Súd prvej inštancie sa s dôkazmi a svedeckými výpoveďami dostatočne nevysporiadal a neuviedol,
ak tieto dôkazy vyhodnotil, prihliadol na vyjadrenie žalovaného, že nevenoval dostatočnú pozornosť

pri ceste po diaľnici A XX pri meste K., kde mal zapadnúť do „neviditeľnej jamy“, resp. výtlku, ale na
druhej strane neprihliadol na dôkazy, ktoré uvedené tvrdenie žalobcu preukazujú a v odôvodnení svojho
rozhodnutia ich dostatočne presvedčivo nezdôvodnil, ale iba konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie z tohto hľadiska nepreskúmateľné a arbitrárne.
Žalobca preto namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

17.2. Súd prvej inštancie neurobil ani jednoznačný záver o tom, či I. W. bol alebo nebol spolujazdcom
žalovanéhopripredmetnejpracovnejceste,pričomvzmyslepracovnéhoporiadkužalobcu vodičnesmie
dovoliť zdržiavať sa vo vozidle cudzej osobe, t. j. osobe, ktorá nie je zamestnancom spoločnosti a z
hľadiska bezpečnosti nie je žiaduce, aby bol vodič pri jazde rozptyľovaný prítomnosťou svojho rodinného

príslušníka, a teda súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami majúcimi význam pre
rozhodnutievoveci.Dopravnýinšpektorátvosvojejspráveneuvádza,žezostranyžalovanéhonedošlok
porušeniu pravidiel cestnej premávky, preto záver súdu o tom, že žalovaný neporušil povinnosť venovať
sa plne vedeniu vozidla, je založený len na domnienke súdu, čo je v rozpore s požiadavkou riadneho
a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ak by sa žalovaný plne venoval vedeniu vozidla

a sledoval situáciu v cestnej premávke, mohol sa jame vyhnúť a škode zabrániť, sám však uviedol, že
jamu vôbec nevidel. Za splnenú považuje žalobca aj podmienku zavinenia, a to vo forme nedbanlivosti,
pretože žalovaný ako vodič z povolania poznal pravidlá cestnej premávky , bol si vedomý povinnosti
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a musel si byť vedomý, resp.
mal byť vedomý, že pokiaľ s naloženým vodidlom vbehne do jamy, môže tým spôsobiť na vozidle škodu.

18. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
08.1.2016č.k.10C/39/2012-390zmeniltak,žežalobevplnomrozsahuvyhoviealebouvedenýrozsudok
zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

19. Žalovaný sa písomne vyjadril o odvolaniu poukazujúc na to, že skutok tak, ako ho opisuje žalobca
sa nezakladá na pravde a jeho jediným cieľom v tomto súdnom spore je vysúdiť sumu 560,43 eura, aby
sa mu tak znížili náklady, ktoré mal spojené so škodovou udalosťou zo dňa 17.06.2011.

20.1. K tejto udalosti opakovanie uvádza, že sa tak stalo z dôvodu nekvalitnej protektorovanej záberovej

pneumatiky obutej na žalobcovom vlastnom ťahači zn. G., ktorá pod vplyvom veľkej váhy a v tom čase
pomerne vysokej teplote nevydržala prevádzku, praskla, čo malo za následok poškodenie vozidla. Nie je
pravdou,žebysuvedenýmvozidlomzapadoldoneviditeľnejjamyakotouvádzajúkonateliaspoločnosti.
K jeho podpisu na škodový zápis došlo pod nátlakom a hrozbami nevyplatenia mzdy, ako aj hrozbami,
že mu ublížia na zdraví a nebude mu umožnené zobrať z uvedeného vozidla ani svoje osobné veci.

20.2. Z tohto rozhovoru, kedy bol riešený predmetný spor medzi žalobcom a žalovaným vznikol zvukový
záznam, ktorý všetko jasne dokazuje, avšak po tom ako v predošlom súdnom spore bol prehraný aj
sú súhlasom žalobcu, kde bolo jasne počuť ich vyhrážanie a nátlak, už v ďalšom súdnom spore nedalisúhlas na jeho vypočutie. Dodal, že z ním predložených fotografií z miesta udalosti je bezpochyby
vidieť poškodenie pneumatiky, ktoré nemohlo nastať inak ako výbuchom nekvalitnej protektorovanej
pneumatiky. Dodal, že žiadny zákon ani podniková smernica neurčuje kde a akým spôsobom má vodiť

vykonať bezpečnostnú prestávku, ktorú bol v tom čase ako stál v Bratislave nútený vykonať.

21.1. Či s uvedeným vozidlom stál v Bratislave, vo D. prípadne v H. nemalo žiadny vplyv na uvedenú
škodovú udalosť a rovnako tak nemalo na uvedenú skutočnosť vplyv ani to, či bol v tom čase v kabíne
sám alebo nie. Jeho tvrdenie, že v danom čase s uvedeným vozidlom nespáchal žiadny priestupok

dokazuje aj fakt, že privolaná nemecká polícia s ním nespísala zápisnicu o priestupku a ani ho nijak
nepotrestala, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj Okresnú súd Tuttligen. Ak by bolo pravdou čo tvrdí
žalobca, že v čase škodovej udalosti bola na nemeckej diaľnici A81 taká veľká jama, na ktorej by mohlo
prísť k tak závažnej kolízii a poškodeniu vozidla, tak by táto jama bola riadne označená a bola by znížená
rýchlosť, aby k takejto udalosti nemohlo dôjsť.

21.2. Ak by sa skutok stal za predpokladu ako ho opisuje žalobca, musel by on v tom prípade obísť,
preraziť či sa inak vyhnúť značeniu, že je poškodená vozovka a až potom vbehnúť do tej jamy ako
popisuje žalobca. Keďže sa nič také nestalo a celá situácia vznikla z dôvodu nekvalitnej pneumatiky,
ktorú si majitelia firmy sami zakúpili, nemohla nemecká polícia konať inak, ako nespísať žiaden záznam
a celú vec riešiť ústne. Toto vyjadrenie považuje za dostačujúce a dodal, že rovnako ako má vodič

svoje povinnosti, má svoje povinnosti aj zamestnávateľ, ktorý má v prvom rade dbať o svoje vozidlo, má
nakupovať a montovať iba kvalitné autodiely a pneumatiky, aby tak predchádzal podobným udalostiam.
Verí, že jeho vyjadrenie je dostačujúce a odvolací súd rozhodne vecne správne a potvrdí rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky.

22.1. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že príčinou škodovej
udalosti zo dňa 17.06.2011 boli nekvalitné protektorové pneumatiky na vozidle, nevhodné na použitie
pri vysokých teplotách, resp. v letnom období, čo bol dôvod, že jedna z nich praskla, toto tvrdenie
bolo vyvrátené vyjadrením výrobcu o použiteľnosti protektorovaných pneumatík, ktoré potvrdzuje, že
použité pneumatiky 305/70R22,5 GoodYear RHD M+S sú protektory špičkovej kvality od renomovaného

výrobcu, odporúčané na kamiónovú prepravu a celoročnú prevádzku, jednalo sa o nové pneumatiky,
zakúpené a namontované na vozidlo v apríli 2011.

22.2. Žalovaný ničím nepreukázal, že na neho mal byť zo strany žalobcu vyvíjaný nátlak, aby
podpísal škodový zápis. Žalovaný dňa 17.06.2011 z T. telefonoval žalobcovi, aby ho informoval, že

zapadol do jamy, ktorú nevidel, pričom mu praskli pneumatiky, naftová nádrž, z ktorej vytiekla nafta
a vozidlo zostalo nepojazdné. Žalobca okamžite kontaktoval poisťovňu Allianz a asistenčnú službu
G. za účelom zabezpečenie odťahu vozidla do najbližšieho servisu za účelom opravy. V zmysle tejto
skutočnosti po príchode žalovaného do firmy žalobcu bol spísaný Zápis o škode č. 1 z 30.06.2011,
ktorý žalovaný dobrovoľne a bez nátlaku, na základe svojej slobodnej a vážnej vôle podpísal. Žalobca

odmieta osočovanie zo strany žalovaného o nátlaku, či vyhrážkach zo strany jeho konateľov a
osočujúce tvrdenia žalovaného neboli potvrdené ani následnom priestupkovom konaní. Pokiaľ žalovaný
poukazuje na zvukový záznam, ktorý bol ako dôkaz použitý v súdnom konaní o ochranu dobrej povesti
vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9C/256/2011, žalobca uvádza, že táto účelová
obrana žalovaného neobstála ani v uvedenom konaní, keďže okresný súd žalobe žalobcu vyhovel

a žalovaného zaviazal zdržať sa ďalších neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu a jeho
štatutárnych zástupcov a odstránil závadný stav odstránením uverejnených tvrdení o spoločnosti
žalobcu, ospravedlnil sa žalobcovi za verejne vyjadrené nepravdivé tvrdenia o jeho spoločnosti uverejnil
na internetovej stránke www.profivodic.sk ospravedlnenie.

23.1. Žalobca popiera akékoľvek urážanie žalovaného a poukazuje na to, že pracovný pomer nebol
skončený výpoveďou zo strany žalovaného, ale zo strany žalobcu. Čo sa týka úvah žalovaného, že ak
by bola na diaľnici taká veľká jama, na ktorej by mohlo prísť ku kolízii, tak by bola riadne označená a bola
by znížená rýchlosť, a žalovaný by teda musel obísť, preraziť, či sa inak vyhnúť značeniu o poškodení
vozovky, ide iba o úvahy žalovaného, ktoré nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie vo veci. Je možné,

že poškodenie vozovky v čase nehody nebolo označené, ale nie je možné vylúčiť ani to, že tu takéto
označenie bolo a žalovaný ho prehliadol v dôsledku nedostatočného venovania pozornosti v cestnej
premávke.23.2. Skutočnosť, že žalovaný nebol postihnutý zo strany nemeckej polície za žiadny priestupok taktiež
nevylučuje, že k škode došlo zavinením žalovaného v súvislosti s porušením povinností pri vedení
vozidla. Keď sa diaľničná polícia vykonávajúca bežnú hliadku zastavila pri už v tom čase nepojazdnej

jazdnej súprave žalobcu, bol už zabezpečený odťah asistenčnou službou G., a keďže už bol zaistený
odťah a nikomu nebola spôsobená žiadna škoda, polícia nevyvodzovala voči žalobcovi či žalovanému
žiadne dôsledky a vec vyriešila len ústnym napomenutím. Žalobca zotrváva na to, že príčinou škodovej
udalosti bolo zavinené porušenie povinností žalovaného pri plnení pracovných úloh, ktorý nevenoval
dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, keď si nevšimol jamu na vozovke a vbehol do nej, čo malo

za následok poškodenie vozidla. Žalovaný začal uvedený priebeh škodovej udalosti spochybňovať a
produkovať ničím nepodložené tvrdenia o inom priebehu udalosti až keď si voči nemu začal žalobca
uplatňovať nárok na náhradu škody. Jeho obranu preto nemožno vyhodnotiť inak, len ako účelovú.

24. Žalovaný v duplike na repliku žalobcu poznamenal, že všetky skutočnosti, ktoré predchádzali jeho
popisu škodovej udalosti riadne vysvetlil v konaní pred súdom a aj vo svojom podaní na PZ SR v Galante

dňa03.01.2012.KvyjadreniužalobcukzvukovémuzáznamupoužitémupredsúdomvNovýchZámkoch
pod sp. zn. 9C/256/2011 uviedol, že aj vďaka tomuto záznamu v právnom spore uspel v 2/3, neuspel
iba v jednom bode. Žiadal, aby si uvedený zvukový záznam celý a neprerušovane vypočul odvolací súd
a následne potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky.

25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359
CSP), malo zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vo výroku vecne správny potvrdil.

26.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

26.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

26.3. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,

v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

27. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne

predpisy a vo veci aj v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými
a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení výroku o
zamietnutí žaloby, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

28. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací poznamenáva, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny predpis alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

29. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so
všetkými skutočnosťami majúcimi význam pre rozhodnutie veci a že záver súdu o tom, že žalovaný
neporušil povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla, je založený len na domnienke súdu, čo je v rozpores požiadavkou riadneho a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Za splnenú považoval
odvolateľ aj podmienku zavinenia vo forme nedbanlivosti, pretože ak by sa žalovaný ako vodič z
povolaniapoznajúcipravidlácestnejpremávky plnevenovalvedeniuvozidlaasledovalsituáciuvcestnej

premávke, mohol sa jame vyhnúť a škode zabrániť; sám však uviedol, že jamu vôbec nevidel a musel si
byť vedomý, resp. mal byť vedomý, že pokiaľ s naloženým vodidlom vbehne do jamy, môže tým spôsobiť
na vozidle škodu.

30. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

31. Ak výrok rozsudku vyjadruje v stručnej a presnej formulácii záverečný úsudok o predmete
občianskeho súdneho konania (teraz civilného sporového konania), potom odôvodnenie rozsudku
sleduje účel vyložiť opodstatnenosť, pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku
súdu.Účelomodôvodneniajetedapredovšetkýmdosiahnuťpresvedčivosťrozsudkuaprehĺbiťvýchovný

účinok rozsudku, čoho základom je však zákonu zodpovedajúci výrok rozhodnutia.

32. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad
dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne
konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28. mája 2010 sp. zn. Obo/23/2008).

33. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie § 157 ods.2 OSP ( teraz 220 ods. 2 CSP) sa totiž chápe aj z hľadiska práv
strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne
konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom

na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci GarcíaRuiz proti
Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že
rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah
tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej
veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia.

34. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku
možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo

niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do
úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky
odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008).

35. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2
CSP, a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa žalobca domáha a zakých dôvodov, aké je stanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a
akéskutočnostiznichsúdzistil,akýskutkovýstavbolsúdomzistený,aképrávnenormynavecaplikoval,
ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, aké právne

závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich
obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti
rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje
základné právo strán sporu na spravodlivý súdny proces. Z hľadiska odôvodnenia napadnutý rozsudok
spĺňa parametre (limity) zákonného rozhodnutia a stranám sporu, teda aj žalovanému dáva odpoveď na

podstatné (zásadné) otázky a námietky žalovanej, preto ich odvolací súd ďalej nemieni opakovať a plne
sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

36.1. Na margo vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu a k argumentom
žalobcu v odvolaní odvolací súd zdôrazňuje, že Zákonník práce v ustanovení § 179 ods. 1
ustanovuje rámcové pravidlá pre všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktoré sa aplikujú

na zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorá vznikla zavineným porušením povinnosti zamestnanca
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a nie sú upravené iným osobitným
ustanovením. Zamestnávateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať všetky predpoklady na vznik
nároku zo zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to: a) protiprávne konanie
zamestnanca spočívajúce v porušení povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti

s plnením pracovných úloh, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody, d) zavinenie zamestnanca.

36.2. Zavinenie je subjektívna právna kategória, ktorú právna teória definuje ako vnútorný psychický
vzťahfyzickejosobykukonaniuakvýsledkomtohtokonania.Zavineniemôžespočívaťvdvochformách,

a to vo forme úmyslu a nedbanlivosti. Pri úmyselnom zavinení zamestnanec vedel, že svojím konaním
spôsobí škodu, a tento výsledok chcel dosiahnuť, alebo vedel, že škodu môže spôsobiť, a pre prípad,
že vznikne, bol s takým výsledkom uzrozumený. O nedbanlivostné zavinenie ide vtedy, ak konajúci
zamestnanec vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju
nespôsobí, alebo síce nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné

pomery o tom vedieť mal a mohol. Zavinenie ako predpoklad zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú
škodu v zmysle § 179 Zákonníka práce musí zamestnávateľ preukazovať. Povinnosť zamestnávateľa
preukázať zavinenie zamestnanca je dôkazom o aplikácii prezumpcie neviny v Zákonníku práce.

36.3. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením

povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný
preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 (§ 179 ods. 1
Zákonníka práce). Z ustanovenia § 179 vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca
za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných

úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane zamestnanca. Pre
zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie všetkých
uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto
ustanovenia nezodpovedá (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. októbra 2010,

sp. zn. 3Cdo 318/2009).

37. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, keď všetky argumenty žalobcu uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako
nedôvodné a neprinášajúce žiadne argumenty, na ktoré by jej nebol dal odpoveď v odôvodnení

napadnutého rozsudku súd prvej inštancie a dodáva, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
nepreukázal, aký konkrétny právny predpis resp. ako konkrétne ustanovenie právneho predpisu
Nemeckej spolkovej republiky mal žalovaný ako vodič porušiť pri plnení svojich pracovných povinností
na jej území dňa 17.06.2011, kedy došlo ku škode na nákladnom vozidle žalobcu a v prípade, čo
žalovaný v súdnom konaní popiera, že by k nehode malo dôjsť v dôsledku toho, že žalovaný ako

vodič počas jazdy mal zapadnúť do neviditeľnej jamy na vozovke, čo malo za následok vznik škody na
vozidle,potomsimoholžalobcauplatňovaťnáhraduškodyuprevádzkovateľacestyZprimesteK.,tobôž
ak nemecká polícia žalovaného žiadnym spôsobom nepostihla za porušenie dopravných nemeckých
predpisov pri premávke na pozemných komunikáciách v NSR.38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania , pretože si žiadne odvolacie trovy ku dňu tohto rozhodnutia o podanom odvolaní neuplatnil a
preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).