Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201110
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717201110.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného
právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5,
v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému D. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v N., G. A. H. č. XXX/X, zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so
sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 1.130,23 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 18Csp/19/2017-140 zo dňa 07.03.2018, ako súdu prvej inštancie,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 420,- € s
príslušenstvom zastavil (prvý výrok), žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % (tretí výrok); v odôvodnení rozsudku súd prvej

inštancie uviedol, že dňa 01.02.2017 doručil žalobca súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu nevráteného úveru; v priebehu konania vzal žalobca
žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 420,- € s príslušenstvom v dôsledku úhrad žalovaného v
období od 30.01.2017 do 28.02.2018; pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov dospel k záveru, že postúpenie spornej pohľadávky voči
žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 je neplatné a žalobca nie

je v spore aktívne vecne legitimovaný; žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“)
s odôvodnením, že „o trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému,
ktorý bol v spore plne úspešný plnú náhradu trov konania; čo sa týka trov zastavenej časti konania, túto
súd posudzoval podľa § 256 ods.1 C.s.p., t.j. podľa procesného zavinenia na zastavení konania; hoci
k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo na základe čiastočných úhrad zo strany žalovaného

počas súdneho konania, vzhľadom na závery súdu, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný na
uplatnenie žalovaného dlhu, potom nemožno priznať žalobcovi náhradu trov konania ani v tejto časti“.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 22.05.2018 (č.l. 152-153 spisu); rozsudok napadol v rozsahu výroku o trovách konania;
vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); zdôraznil, že v prejednávanom spore došlo k zastaveniu
konania v časti o zaplatenie sumy 420,- € na základe úhrad zo strany žalovaného po podaní žaloby;nakoľko žalovaný čiastočne uhradil dlžnú istinu, podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v tejto časti zavinil zastavenie
konania; pri rozhodovaní o trovách konania preto platí, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný
a je potrebné zohľadniť pomer úspechu strán v spore; nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,

že napriek skutočnosti, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo na základe úhrad žalovaného po
začatí súdneho konania, vzhľadom na záver súdu, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný,
nemožno mu priznať náhradu trov konania ani v tejto časti; vyjadril názor, že z ustanovenia § 256 ods. 1
C.s.p. jednoznačne vyplýva, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane; v prejednávanom spore došlo k naplneniu týchto predpokladov, pričom uvedené

ustanovenie nepripúšťa výnimku z jeho aplikácie; nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o
zaplatenie sumy 420,- € z dôvodu úhrad žalovaného, bol povinný postupovať podľa § 256 ods. 1 C.s.p.,
k čomu však nedošlo a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keďže napadnuté rozhodnutie nemá
oporu v žiadnom zákonom ustanovení; na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého rozsudku
tak, že odvolací súd prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,86 €, resp. navrhol
zrušenie napadnutého výroku rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.06.2018 (č.l. 163 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny vrátane výroku o trovách konania; odvolacie
námietky žalobcu považoval za vecne nesprávne; vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o

trovách konania je dôsledkom jeho záveru, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný; pokiaľ
žalobca v priebehu konania prijal od neho nejaké úhrady, na tieto nemal hmotnoprávny nárok a preto
ich nemožno hodnotiť ako úspech žalobcu v spore; na základe uvedeného navrhol potvrdenie výroku
napadnutého rozsudku o trovách konania.

2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk
dňa 28.06.2018 prostredníctvom pošty (č.l. 169 spisu) na vedomie.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa

§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
odvolania žalobcu a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o
odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok o trovách konania je vecne správny a

odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.); z obsahu spisu je zrejmé,
že žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2017 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
1.130,23 € s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru podľa zmluvy o úvere zo dňa 17.02.2004 s tým,
že pohľadávku proti žalobcovi mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015; v
období od 30.01.2017 do 28.02.2018 zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 420,- €, v dôsledku čoho vzal

žalobca žalobu v tejto časti späť a súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil; výsledkom sporu
bolo zamietnutie žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti, nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože sporná pohľadávka proti žalovanému
zo zmluvy o úvere na neho nebola postúpená platne (právne posúdenie veci ohľadne nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore nebolo napadnuté odvolaním a odvolací súd z neho pri

rozhodovaní vychádzal); výsledkom prejednávaného sporu tak bolo čiastočné zastavenie konania v
dôsledku späťvzatia žaloby v časti a zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti; zavinenie na zastavení
konania sa pri rozhodovaní o trovách konania prejaví rovnako ako neúspech; na základe uvedeného je
zrejmé, že na posúdenie dôvodnosti podaného odvolania je potrebné posúdiť správnosť záveru súduprvej inštancie, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca; rozhodnutie o podanom odvolaní je
preto závislé na interpretácii ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p.; odvolací súd pri rozhodovaní vzal do
úvahy, že „úlohou všeobecných súdov nie je len vyhľadávať abstraktné pokyny zakotvené v právnej

úprave, ale hľadať ich uplatnenie v konkrétnych prípadoch tak, aby rozhodnutia všeobecných súdov
odrážali pravý zmysel nachádzania spravodlivosti“ (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III.ÚS/125/2018 zo dňa 20.06.2018); aj keď procesné zavinenie na zastavení konania vo vzťahu
k späťvzatiu žaloby v prípade zaplatenia (časti) žalovanej sumy po podaní žaloby na súd, možno
v zásade pričítať žalovanému, súčasne je potrebné prihliadnuť na to, že „aplikácia tohto pravidla

nemôže byť slepá bez ohľadu na konkrétne okolnosti sporu; aj procesný úspech a neúspech v spore
v súvislosti s čiastočným zastavením konania v dôsledku späťvzatia žaloby je potrebné posudzovať
v širších súvislostiach a s rešpektom k požiadavke na zachovaní základných princípov spravodlivosti;
pri nachádzaní práva nie je možné postupovať výlučne formalistickým spôsobom, ale je nevyhnutné
vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu; výsledkom aplikácie zákona
nemôže byť zjavná extrémna nespravodlivosť, ktorá vždy znamená porušenie základného práva na

spravodlivý (riadny) proces“ (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS/3375/2017
zo dňa 19.06.2018); z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na výsledok prejednávaného sporu a právne
posúdenie vecnej legitimácie strán v spore nemožno pri interpretácii ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p.
opomenúť zohľadnenie skutočnosti, že podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie
nebol žalobca v prejednávanom spore aktívne vecne legitimovaný (t.j. právne posúdenie veci ohľadne

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore nemožno opomenúť pri skúmaní procesného
zavinenia na zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby); z hľadiska konkrétnych
okolnostíprejednávanéhosporupretoajkeďžalovanýpopodanížalobyzaplatilžalobcovičasťžalovanej
sumy, podľa výsledku konania nešlo o pohľadávku žalobcu, ktorý tak nebol oprávnený zaplatenú sumu
prijať (išlo o plnenie bez právneho dôvodu); preto keď žalobca ohľadne zaplatenej sumy vzal žalobu

čiastočne späť, procesné zavinenie na zastavení konania možno pričítať práve žalobcovi (plnenie
dlžníka subjektu odlišnému od jeho veriteľa tak nemožno považovať za správanie, v dôsledku ktorého
došlo k späťvzatiu žaloby); na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania je vecne správny, pretože kombinácia procesného
zavinenia žalobcu na zastavení konania a jeho neúspechu v spore predstavuje plný úspech žalovaného,

ktorému tak súd prvej inštancie správne priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania;
z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako
vecne správny potvrdil.

5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady
(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).