Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201023
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316201023.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu B. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom L. XXX, T., zast. JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom, Kudlovská 1, Humenné
proti žalovanému Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2,
Bratislava o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu a na náhradu
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu894,53eurspolus5,05%úrokomzomeškaniaročnezo
sumy 894,53 eur od 18.11.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania súd stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi titulom náhrady
škody sumu 990,82 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 27.10.2014
do zaplatenia a na úhradu sumy 3000 eur titulom nemajetkovej ujmy a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Na pojednávaní dňa 1.2.2017 súd na návrh žalobcu pripustil čiastočnú zmenu
žalobného návrhu, ktorý žiadal zaviazať žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 990,82 eur s 8,75% úrokom

z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 16.8.2012. Nárok na zaplatenie tejto sumy odôvodnil nárokom
na náhradu škody v súlade so zákonom 514/2003 Z. z. v platnom znení o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, keď podľa tohto zákona postupom
orgánov verejnej moci bola spôsobená žalobcovi škoda nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej
správy konkrétne uznesením Obvodného oddelenia PZ Humenné č. ČVS:O.-XXX/HE-T.-XXXX zo dňa
22.6.2012, ktorým bolo začaté trestné stíhanie žalobcu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
e) trestného poriadku na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku tohto uznesenia. Následne bol

žalobcarozsudkomOkresnéhosúduHumennévspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvPrešovevdanej
veci spod obžaloby oslobodený. Škoda, ktorú si uplatňoval žalobca v tomto konaní, sa rovná náhrade
účelne vynaložených nákladov a trov konania v súvislosti s právnym zastupovaním žalobcu v trestnej
veci. Taktiež si žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 3000 eur, ktorá bola žalobcovi spôsobená
tým, že neprofesionálnym prístupom, výsledkom ktorého bolo vznesenie obvinenia došlo k zásahu do
zdravia, cti a súkromia žalobcu. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy odvodzuje z ustanovení § 17
zákona č. 514/2003 Z.z.

2. V žalobe žalobca uviedol, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Humennom č. ČVS: O.-XXX/
HE-T.-XXXX zo dňa 22.6.2012 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu pre prečin krádeže podľa § 212 ods.
2, písm. e) Trestného poriadku nakoľko na základe zistených skutočností bol dostatočne odôvodnenýzáver, že žalobca v období od 9.11.2011 do 10.5.2012 vykonal neoprávnený zásah na prívodovom vodiči
medzi poistnou skriňou a elektromerovým rozvádzačom rodinného domu č. XXX v obci L. za účelom
napojenia rodinného domu mimo merania, a teda žalobca neoprávnene odoberal elektrickú energiu,

čím spôsobil Východoslovenskej distribučnej, a.s. Košice škodu vo výške 778,11 eur. V tejto veci sa na
Okresnom súde Humenné viedlo konanie pod sp.zn. 22T 50/2012, pričom žalobca bol rozsudkom zo
dňa 3.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 1Pv 406/2012 zo dňa 10.9.2012 spod
obžaloby oslobodený. Pre účely trestného konania sa nechal zastupovať advokátom, ktorý si vyčíslil
trovy obhajoby na sumu 990,82 eur.

Žalobca v konaní pôvodne žaloval za Slovenskú republiku Ministerstvo vnútra SR. V zmysle § 15 zákona
č. 514/2OO3 Z.z. zaslal žalobca pôvodnému žalovanému návrh na predbežné prejednanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podaním zo dňa 18.5.2015.
Pôvodnýodporcaprípisomzodňa25.5.2015oznámil,žežiadosťonáhraduškodypostúpilnaGenerálnu
prokuratúru Slovenskej republiky ako orgánu príslušnému na konanie. Generálna prokuratúra SR v
Bratislave dala žalobcovi na vedomie, že jeho žiadosť bola postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR

v Bratislave. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 17.7.2015 dala žalobcovi na vedomie, že
jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vracia späť Generálnej prokuratúre v
Bratislave. Generálna prokuratúra žalobcovi prípisom zo dňa 27.7.2015 oznámila, že príslušný orgán na
prejednanie žiadosti žalobcu nie je možné určiť a teda treba postupovať v zmysle § 4 ods. 2. zákona č.
514/2003 Z.z. a konať s Ministerstvom spravodlivosti SR. Na základe sťažnosti žalobcu zo dňa 3.8.2015

adresovanej Ministerstvu vnútra SR bolo doručené žalobcovi oznámenie o výsledku šetrenia zo dňa
3.11.2015, v ktorom sa konštatuje, že Ministerstvo vnútra SR nie je príslušné konať v mene SR. Žalobca
uviedol, že so závermi pôvodného žalovaného sa nestotožňuje. Napriek tomu, že zákon vyslovene
neupravuje nárok žalobcu na náhradu škody pre prípad, že bol žalobca spod obžaloby oslobodený.
Nemajetkovú ujmu žalobca odôvodnil tým, že začatým trestným stíhaním bolo zasiahnuté do jeho

zdravia, cti a súkromia. Musel jednak vyhľadať lekársku pomoc a dlhodobo sa liečil na srdce, pretože
po trestnom oznámení utrpel infarkt myokardu. Aj spoluobčania v obci sa začali na neho pozerať
ako na zlodeja, pretože informácia o nelegálnom odbere elektrickej energie žalobcom sa v malej obci
rýchlo rozšírilo. Trestným stíhaním došlo k strate dôveryhodnosti žalobcu a spochybnenie žalobcu ako
seriózneho a poctivého človeka.

3. Žalobca predložil súdu listinné dôkazy a to zápis o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 11.5.2012,
odstúpenie od zmluvy o pripojení zo dňa 10.5.2012, uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa
22.6.2012, vyúčtovanie advokátskych trov zo dňa 2.10.2014, príjmový pokladničný doklad zo dňa
6.10.2014 na sumu 200 eur, zo dňa 16.8.2012 na sumu 300 eur, zo dňa 7.11.2012 na sumu 200 eur, zo

dňa 29.8.2012 na sumu 100 eur a zo dňa 29.8.2013 na sumu 200 eur, návrh na predbežné prejednanie
nároku na náhradu škody zo dňa 18.5.2015, postúpenie žiadosti zo dňa 25.5.2015, oznámenie zo dňa
11.6.2015, vrátenie postúpenej žiadosti zo dňa 17.7.2015, oznámenie Generálnej prokuratúry zo dňa
27.7.2015, sťažnosť proti postúpeniu veci zo dňa 3.8.2015, oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti
zo dňa 3.11.2015, rozsudok Okresného súdu Humenné č. 22T 50/2012 zo dňa 6.3.2014, uznesenie

Krajského súdu v Prešove č. 9To 28/2014 zo dňa 11.9.2014.

4. Uznesením č. 10C 24/2016 zo dňa 29.6.2016 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného,
kde na Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava.
Vzhľadom k tomu, že Generálna prokuratúra, ani Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgány príslušné

pre predbežné prerokovanie žalobcu neuspokojili nárok žalobcu a to ani v časti v zákonnej 6-mesačnej
lehote, podal žalobca žalobu na súd, kde sa domáhal voči Slovenskej republike, zast. Generálnou
prokuratúrou SR náhrady škody, ktoré mu vznikli pri účelne vynaložených nákladoch a trovách konania
v súvislostiach s jeho právnym zastúpením v trestnej veci. Z faktúry na čl. 9 spisového materiálu súd
zistil,žeprávnyzástupcažalobcuJUDr.JánSopiakvyfakturovalžalobcovitrovypovinnejobhajobysumu

990,82 eur. Ako to vyplýva z pokladničných dokladov zo dňa 6.10.2014 žalobca uhradil sumu 200 eur,
zo dňa 16.8.2012 žalobca uhradil sumu 300 eur, zo dňa 7.11.2012 žalobca uhradil sumu 200 eur, zo
dňa 29.8.2012 žalobca uhradil 100 eur a zo dňa 29.8.2013 žalobca uhradil sumu 200 eur. Spolu uhradil
žalobca sumu 1000 eur. Právny zástupca si vyfakturoval nasledujúce úkony právnej pomoci:
- dňa 16.8.2012 prevzatie a príprava obhajoby - 63,58 eur,

- dňa 7.9.2012 podanie vo veci samej - 63,58 eur,
- dňa 27.9.2012 podanie vo veci samej - 63,58 eur,
- dňa 4.10.2012 obhajoba na hlavnom pojednávaní - 63,58 eur,
- dňa 31.10.2012 obhajoba na hlavnom pojednávaní - 63,58 eur,- dňa 16.11.2012 obhajoba na hlavnom pojednávaní od 11.00 do 13.15 - 127,16 eur,
- dňa 3.7.2013 podanie vo veci samej - 57,95 eur,
- dňa 26.8.2013 obhajoba na hlavnom pojednávaní od 9.00 - 12.35 - 115,90 eur,

- dňa 23.1.2014 obhajoba na hlavnom pojednávaní - 60,11 eur,
- dňa 6.3,2014 obhajoba na hlavnom pojednávaní - 60,11 eur,
- dňa 11.9.2014 obhajoba na hlavnom pojednávaní - 60,11 eur (cestovné Humenné - Prešov a späť
0,087x160x1,5+o,183x160) - 50,16 eur, náhrada za stratu času 12.02 x 5 - 60,11 eur,
- režijný paušál 6x 7,63, 2x 6,95, 3x7,21 eur - 81,31 eur

Z obsahu spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 22T 50/2012 bolo súdom zistené, že dňa 6.3.2014 sa
neuskutočnilo žiadne pojednávanie a preto nepatrí advokátovi náhrada vo výške 60,11 eur (na hlavnom
pojednávaní dňa 23.1.2014 bo vyhlásený rozsudok) a za podanie vo veci dňa 3.7.2013 patrí náhrada
iba v jednej polovici podľa ustanovení § 14 ods. 3, písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pretože išlo o
návrh na vykonanie dokazovania t.j. suma 28,97 eur. Keďže sa pojednávanie dňa 6.3.2014 nekonalo,

ani nebolo vytýčené, nepatrí advokátovi náhrada za režijný paušál vo výške 7,21 eur za rok 2014. Preto
právnemu zástupcovi žalobcu v trestnom konaní patrila náhrada vo výške 894,53 eur (990,82 - 60,11
- 28,97 - 7,21).

5. Podľa §3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím.

6. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny
orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, alebo správnom
konaní.

7. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

8. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

9. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

10. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v

konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Na pojednávaní dňa 1.2.2017 žalovaný uviedol, že v predmetnej trestnej veci v čase vydania uzneseniao vznesení obvinenia boli splnené všetky zákonné podmienky, uznesenie nebolo prokurátorom zrušené
a nikdy nebol konštatovaný nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní. Vyšetrovateľ vzniesol
obvinenie, boli vykonané všetky dôkazy v prospech i neprospech obvineného. Po skončení prípravného

konania neboli predpoklady pre zastavenie trestného stíhania a za danej dôkaznej situácie mohol
rozhodnúť iba súd. Taktiež poukázal žalovaný na rozhodnutie Ústavného súdu 1ÚS 548/2012 zo dňa
7.11.2012, kde súd zdôraznil, že v predmetných veciach o náhradu škody štát zodpovedá za nezákonné
rozhodnutie resp. nezákonný úradný postup a nie za výsledok trestného konania. Preto žalovaný navrhol
žalobu zamietnuť.

12. Už súdna judikatúra doterajšia dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti
občanovi, bola odčinená. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona
č. 514/2003 účinného od 01.07.2004 a rovnako je podľa predtým platného zákona 58/1969 Zbierky

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, účinného do 30.06.2004. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom doterajšia prax
dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal,
a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím

trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti, teda aj zákonnosti začatia, teda aj vedenia trestného stíhania
je neskorší výsledok trestného konania. Tieto zásady boli obsiahnuté v starej úprave platného zákona
58/1969 Zbierky, avšak ostali použiteľné aj pri súčasnej platnej právnej úprave. Orgány činné v trestnom
konaní sú prokurátor a policajt, pričom policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ PZ.

Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania je zavŕšený
podaním obžaloby, vykonávajúc svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ PZ, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady
škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci
v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. V
danom prípade podal žiadosť o predbežné prejednanie nároku žalobca na Ministerstvo vnútra SR, ktoré

postúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre SR a preto súd mal za to, že boli splnené všetky podmienky
pre to, aby Generálna prokuratúra posúdila tento nárok žalobcu ako orgán kompetentný túto žiadosť
posúdiť.

13. Na základe citovaných právnych ustanovení súd mal za to, že žalobca v konaní preukázal, že

má nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mu bola spôsobená nezákonným
rozhodnutím a to uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ v Humennom zo dňa
22.6.2012, ktorým bolo voči nemu vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e)
Trestného poriadku. Aj keď toto rozhodnutie v neskoršom konaní nebolo zrušené a žalobca bol v konaní
pred súdom oslobodený spod obžaloby, za ústavne konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v

prípadeposudzovaniazodpovednostištátuzaškoduspôsobenúrozhodnutímozačatítrestnéhostíhania
a vznesení obvinenia zastavenie trestného stíhania, alebo oslobodenie spod obžaloby má rovnaké
dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania. Žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na
náhradu škody, ktorá mu vznikla úhradou účelne vynaložených nákladov a trov konania v súvislosti
s jeho právnym zastúpením v trestnej veci. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že

škoda, ktorú uplatňuje žalobca, je v príčinnej súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím a z obsahu
pripojeného trestného spisu jednoznačne bolo preukázané, že žalobca bol v trestnom konaní právne
zastúpený. Z vyúčtovania vyplýva, právny zástupca si vyúčtoval odmenu vo výške 990,82 eur za úkony,
ktoré sú uvedené v odseku 4 tohto odôvodnenia. Ako už bolo vyššie uvedené obsahu spisu Okresného
súdu Humenné sp. zn. 22T 50/2012 bolo súdom zistené, že dňa 6.3.2014 sa neuskutočnilo žiadne

pojednávanie a preto nepatrí advokátovi náhrada vo výške 60,11 eur (na hlavnom pojednávaní dňa
23.1.2014 bo vyhlásený rozsudok) a za podanie vo veci dňa 3.7.2013 patrí náhrada iba v jednej polovici
podľa ustanovení § 14 ods. 3, písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pretože išlo o návrh na vykonanie
dokazovania t.j. suma 28,97 eur. Keďže sa pojednávanie dňa 6.3.2014 nekonalo, ani nebolo vytýčené,
nepatrí advokátovi náhrada za režijný paušál vo výške 7,21 eur za rok 2014. Preto právnemu zástupcovi

žalobcu v trestnom konaní patrila náhrada vo výške 894,53 eur (990,82 - 60,11 - 28,97 - 7,21). Preto
súd priznal žalobcovi náhradu vo výške a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobca si uplatnil aj nemajetkovú ujmu vo výške 3 000 eur, ktorú odôvodnil tým, že vznesenie obvinenia
zasiahlo do jeho zdravia a do jeho cti a súkromia. Podľa vyjadrenia žalobcu po trestnom oznámenídostal infarkt myokardu a aj spoluobčania v obci začali na neho pozerať ako na zlodeja, pretože
informácia o jeho trestnom stíhaní sa v dedine rýchlo rozniesla. Na preukázanie tohto nároku žalobca
nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by tento nárok

odôvodňovali. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

15. Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 141/2014 Z.z. účinného
k 18.11.2015 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16.Žalobcasiuplatnilúrokzomeškaniavovýške8,75%zosumy990,82eurod16.8.2012dozaplatenia.
Žalobca podal návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody dňa 18.5.2015. Podľa názoru
súdu až márnym uplynutím 6 mesačnej lehoty na prerokovanie tohto sa dostal žalovaný do omeškania,
pretože do podania návrhu na predbežné prejednanie nároku nemal žalovaný o dlžnej sume vedomosť.
Od podania návrhu šesťmesačná lehota uplynula dňa 18.11.2015 a preto súd v zmysle hor citovaných

ustanovení zákona zaviazla žalovaného uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% od
19.11.2015 a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

20. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie sumy 990,82 eur a sumy 3000 eur. Súd mu priznal sumu
894,53 eur. Jeho úspech v konaní bol 22,41% a úspech žalovaného vo výške 77,59%. Žalovaný bol v
konaní úspešnejší a patrila by mu náhrada trov konania. Tento si však trovy konania neuplatnil, preto súd

náhradu trov konania stranám nepriznal. Žalobcovi z dôvodu jeho neúspechu a žalovanému z dôvodu,
že tento si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.