Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917010336
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917010336.3

Uznesenie

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa
15.2.2018 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec obžalovanej C. C., nar. XX.XX.XXXX v C. R., trvale bytom
I. XX/XX, K., týkajúcu sa skutku právne kvalifikovaného ako prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa obžalovaná mala dopustiť tak, že

-včaseokolo06.00hod.dňa24.2.2017neoprávnenevniklacezotvorenévchodovédveredoobývaného
rodinného domu č. XX/XXX na I. ulici v obci K., v ktorom sa nachádzala poškodená Q. T., prehľadala
dve izby tohto rodinného domu, pričom nerešpektovala opakované výzvy poškodenej Q. T., aby opustila
rodinný dom a následne z domu sama odišla, pričom poškodenej Q. T. nevznikla žiadna materiálna
škoda,

p o s t u p u j e Okresnému úradu Trebišov na prejednanie veci ako priestupku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodenej a svedkov,
prečítaním zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanou a poškodenou z prípravného konania ako aj
listinnými dôkazmi a dospel k nasledovným zisteniam:

Obžalovaná C. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná a na svoju obranu uviedla, že v dome
a ani na dvore poškodenej nebola a stála iba na chodníku. V to ráno mal ísť jej manžel do práce o pol
šiestej, ale už večer sa chystal inak ako obvykle, a preto sa s jej synom dohodli, že pôjdu za ním, aby
ho prichytili (ako pôjde za poškodenou Q. T.). Ráno jej manžel neobvykle skoro vstal a odišiel do práce.
Tak sa hneď obliekla a išla za ním aj so svojím synom, pričom jej syn šiel najskôr pre auto a ona šla

za manželom. Jej manžel išiel po chodníku, ona prešla na druhú stranu, aby ju nezbadal. Keď videla,
ako vchádza dnu do domu poškodenej, zavolala synovi, a oznámila mu, že jeho otec teraz vošiel dnu.
Následne dorazil za ňou aj jej syn. Ona stála pri vedľajšom dome a sledovala dom poškodenej, kde sa
svietilo. Bol tam jeden čierny pes, ktorý začal strašne silno štekať a vyskakovať na bránu. Vtedy zbadala,
že svetlá v dome zhasli, predpokladá, že na štekanie psa ju vonku zbadali. Potom z chodníka pred
domom volala svojho manžela na mobilný telefón. Na prvé vytáčanie jej nedvihol, preto volala zas, kedy

už dvihol, a bol nervózny. Poškodená Q. T. otvorila dvere a začala kričať „poď dnu, porozprávajme sa“,
opakovane to kričala, ale ona jej odpovedala, že dnu nejde, že si to vysvetlí s jej manželom. Poškodenej
kričala „aká si ty žena, ktorá v ranných hodinách víta môjho manžela“, a ona opätovne „poď dnu, poď
dnu, vysvetlíme si to“. Počul to aj jej syn, ktorý stál s ňou na chodníku pri bráne. Syn jej vravel, aby
poškodenú nechala tak, na čo mu ona povedala, aby sa šiel pozrieť, že jeho otec išiel preč cez záhradu,
pretože cez tú záhradu sa dá dostať ku škole, kde pracuje. Jej syn sa tam vybral a aj tam našiel svojho

otca v záhrade, ide o koniec záhrady, kde nie je brána, je tam cesta a hneď škola, kde pracuje jej manžel.
Keď vravela synovi, aby išiel autom za svojim otcom, tak poškodená vošla znovu do domu. Ona už vtom čase stála opäť pri vedľajšom dome a keď sa vrátil jej syn, tak nastúpila do auta a šla domov, lebo
jej syn šiel do práce. Jej manžel sa potom vrátil domov a začal sa s ňou hádať, aby sa neopovážila volať
L. T., lebo on mu už volal a rozprával sa s ním. Ona mu však zavolala v nedeľu a povedala mu všetko,

čo ako bolo, a preto sa poškodená Q. T. a jej manžel, R. C. st., voči nej spykli. Poškodená sa podľa nej
takto bráni pred svojim manželom, ktorému sa nechce priznať, že má styk s jej manželom, pričom styk
udržiavajú už tri roky. Predtým boli ich rodiny veľmi za dobre a boli spolu dobrí priatelia, T. boli u nich
doma 5 dní v týždni a často boli u nich aj ich deti.

Z výpovede svedkyne - poškodenej Q. T. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 24.2.2017 sa okolo
6.00 hod. zobudila na veľký buchot, keď niekto rukami búchal na predné vchodové dvere ich rodinného
domu. Na začiatku si myslela, že to búchajú policajti, a že jej chcú oznámiť nejakú správu ohľadom jej
manžela, ktorý pracuje v zahraničí. Na tento buchot sa okrem nej zobudili aj jej dvaja synovia C. S. a J.
Mátyas. Z. spali spolu v spálni, nakoľko jej manžel nebol doma. Na tento buchot vstala z postele a v
pyžame šla ku predným vchodovým dverám. Keď dvere otvorila, tak pred dverami stála v rozopnutom

kabáteobžalovanáazačalaponejpomaďarskykričať„Dajmimôjhomanžela!“.Onaspočiatkunevedela
ako má zareagovať a od dverí trocha ustúpila, pretože sa zľakla. Na to vošla obžalovaná do domu. Ona
jej povedala, aby opustila dom, že jej manžel sa v dome nenachádza, dnu ju pritom určite nepozývala.
Obžalovaná však na jej výzvu nereagovala a prešla okolo nej ďalej do domu. V ruke, ktorú mala vystretú,
držala asi mobilný telefón a s takto vystretou rukou vošla najskôr do predsiene a potom do spálne.

Obžalovaná prešla celú spálňu, kde v posteli už ležali obidvaja jej chlapci, keďže jej syn C. od nej ušiel,
keďobžalovanávošladodomu.Obžalovanásadokoncapozrelaajzaskriňuanahliadlaajdoďalšejizby,
ktorá ešte nie je prerobená a nachádza sa v nej rôzny bordel. Následne sa obžalovaná vrátila cez spálňu
dopredsiene,nahliadlaeštedojednejizby,doktorejsavchádzataktiežzpredsiene,aktorásanachádza
na druhej strane predsiene, a potom z domu odišla. Ako prehľadávala tieto izby, tak obžalovaná na ňu

v jednom kuse po maďarsky kričala rôzne vulgárne slová, ktoré stále dookola opakovala. Toto počuli
aj jej dvaja synovia. Počas kričania a chodenia po dome obžalovanej povedala, aby sa vulgárne v jej
dome nevyjadrovala, že v dome sú aj dve maloleté deti. Taktiež obžalovanú minimálne trikrát vyzvala,
aby opustila dom. Obžalovaná však na jej výzvy a prosby nereagovala a po dome chodila s vystretou
rukou ako zmyslov zbavená. Celý tento incident trval asi 2-3 minúty. Keď obžalovaná dom opustila,

vyšla na ulicu a s niekým telefonovala. Ona na to hneď zavolala svojmu manželovi, ale on jej nezdvihol
telefón, lebo pracoval, a ozval sa až cez obedňajšiu prestávku. Následne sa vonku na ulici zastavilo pri
obžalovanej auto, ktoré viedol syn obžalovanej. Obžalovaná mu niečo povedala a jej syn s autom od
nej odišiel smerom k základnej škole. Auto sa o chvíľu vrátilo, obžalovaná doň nastúpila a auto odišlo.
O tom, čo sa stalo, následne telefonicky informovala sesternicu svojho manžela M. M., ktorej všetko

povedala, teda to, ako obžalovaná vošla do jej domu a ako ho prehľadávala. Neskôr to povedala aj
svojej mame Q. K..

Svedkyňa - poškodená ďalej uviedla, že po tom, čo jej synovia v to ráno odišli do školy, tak jej volala
triedna učiteľka s tým, že J. je zle, a že sedí pri okne. Odvtedy má jej syn panický strach z obžalovanej,

nevie prejsť z jednej izby do druhej a bojí sa, že obžalovaná znova vtrhne do ich domu. J. potom ešte
v ten istý deň odniesla zo školy k lekárovi, kde dostal tabletku na ukľudnenie. Keď sa so synom vrátila
od lekára, tak si všimla, že ich pes menom „J.“, ktorý sa zvykne nachádzať v prednej časti dvora, sa
tam vtedy nenachádzal, pričom si myslí, že pes tam nemohol byť ani ráno o šiestej, lebo inak by určite
štekal. Tento pes sa dá zatvoriť do zadnej časti dvora a aj v minulosti sa už stalo, že jej svokra, s ktorou

spoločne bývajú v rodinnom dome, tohto psa zatvorila do zadnej časti dvora. Jej svokra pritom toto
všetko nepočula, nakoľko má izbu v zadnej časti domu, pričom obžalovaná prehľadala iba prednú časť
domu a v ostatných izbách sa nepohybovala.

Z jej výpovede taktiež vyplynulo, že manžel obžalovanej a jej manžel boli a sú kamaráti, pričom obe

rodiny sa v minulosti často navštevovali a boli v kamarátskom vzťahu, s obžalovanou si predtým zvykla
aj telefonovať. Odkedy však jej manžel v roku 2015 odišiel pracovať do G., odvtedy jej obžalovaná nedá
pokoj, a to z dôvodu, že si myslí, že má niečo s jej manželom.

Svedok R. C. ml., syn obžalovanej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď v to ráno jeho otec odišiel

do práce, mama sa vybrala za ním a volala aj jeho. Najskôr šiel do garáže pre auto a keď už mal auto z
garáže vonku, tak mu zavolala mama, že otec už je tam, a že práve vošiel do domu. Z garáže preto išiel
pred dom poškodenej, pred ktorým aj zastavil, pootvoril dvere na aute asi do polovice a vtedy počul, že
jej mame poškodená Q. T. hovorí, aby vošla dnu, že si to vysvetlia. Jeho mama Q. T. vravela, že dnunejde, že zavolá jej manželovi, aby sa hanbil za to, ako sa správa a čo robí. Pes T. medzitým veľmi štekal
a vyskakoval vysoko až do výšky brány. Následne jeho mama prišla k autu a vravela mu, aby išiel rýchlo
na koniec záhrady, smerom kde je škola, že otec je určite tam. Keď pod tú záhradu dorazil, čo bolo asi

jeden a pol minúty, tak jeho otec sa tam naozaj nachádzal a keď tadiaľ prešiel, tak otec spravil rukami
gesto akože „čo je“. Následne sa vrátil k autu, do ktorého nastúpila aj mama, ktorú odniesol domov a
potom šiel do práce. Keď sa v ten deň vrátil z práce domov a odložil auto do garáže, tak stretol pani M.,
ktorá sa ho pýtala, že čo bolo ráno, nech jej povie, pretože sa rozprávala s poškodenou Q. T. cez telefón
a tá jej vravela „Predstav si, C. tu hľadala ráno svojho muža a trepala dve na tri“. Q. T. jej hovorila aj to,

že obžalovanú volala aj do vnútra a jeho videla ako šiel za otcom ku škole, a že obžalovaná rozprávala
hlúposti.

Z výpovede svedka R. C. st., manžela obžalovanej, súd zistil, že v predmetný deň išiel pred šiestou
do práce na základnú školu, kde pracuje ako údržbár. O pár minút na to mu zvonil asi trikrát telefón,
volala mu jeho manželka, aby šiel von. On sa pýtal odkiaľ má ísť von, na čo mu manželka odpovedala,

že z domu, pretože si myslela, že sa nachádza u T.. Na to mu o dve minúty volala jeho mama, ktorá
sa tiež pýtala, že kde je. Ako tretia volala Q. T. s tým, že jeho manželka k ním vošla. Potom chcel ísť
domov a vtedy sa stretol so svojím synom, ktorý na miesto dorazil autom. Po príchode domov bola jeho
manželka na dvore, kde si vymenili pár slov. Následne sa vrátil späť do práce. V predmetný deň sa teda
v rodinnom dome T. nenachádzal, iba okolo neho prechádzal, keď šiel ráno do práce. Naposledy tam

bol vtedy, keď bol doma na dovolenke manžel Q. T.. Inak ich rodiny mali predtým spolu blízky vzťah,
boli rodinnými priateľmi.

Svedkyňa M. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň poškodená Q. T. zavolala jej
manželovi a povedala mu „C. ráno vtrhla k nám, chlapci sa zľakli“. Najprv vravela, že obžalovaná k ním

vošla, potom už vtrhla, medzitým plakala a potom povedala, že C. volala dnu, ale dnu nešla a potom
zas vravela, že sa chlapci zľakli a že ich nosila k lekárovi. Keď potom volala s poškodenou Q. T., tak tá
jej najprv povedala „C. k nám vtrhla“, následne vravela, že „ju volala dnu, no nechcela vojsť“.

Z výpovede svedkyne Q. T. vyplýva, že o tom, či obžalovaná bola alebo nebola v ich dome, nič nevie.

Nič o tom nepočula ani od poškodenej Q. T..

Svedok maloletý C. S. T. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v to ráno k ním obžalovaná vtrhla do
domu, pričom najskôr búchala silno na dvere. Mama sa zobudila a šla jej otvoriť, on šiel za ňou a keď sa
obžalovaná dostala dnu, tak sa zľakol a bežal naspäť do svojej postele. Zľakla sa aj jeho mama, ktorá

obžalovanej vravela, aby šla von. Obžalovaná vošla aj do spálne, kde si niečím svietila, asi baterkou
alebo mobilom, a kričala škaredé veci. Potom obžalovaná odišla a cez okno videl, že na ulicu prišiel aj
jej syn R.. Potom ich mama zobrala do školy, kde prišlo jeho bratovi zle. Pani učiteľka zavolala mame,
tá prišla a zobrala ich oboch k lekárke.
Rovnako aj maloletý svedok J. M. T. potvrdil, že v predmetné ráno k ním obžalovaná vtrhla do domu,

pričom predtým silno búchala na dvere. Spolu so svojím bratom C. boli najskôr v spálni, potom jeho bral
vybehol za mamou, ale hneď sa vrátil späť do spálne a vravel, že je tu teta C. (obžalovaná). Teta C.
potom vošla do spálne a zasvietila im niečím do očí a kričala škaredé veci. Potom vošla aj do ostatných
izieb, kde hľadala svojho muža, pričom mama ju upokojovala a vravela jej, aby šla von a potom odišla.
K babke do izby nevošla, nakoľko babka má zamknuté dvere na kľúč. Keď bol v dome krik, tak babka

zo svojej izby nevyšla, nakoľko spala. Mama ich potom zobrala do školy, kde mu prišlo zle a bolo mu
na zvracanie. Následne šli s mamou k lekárke.

Svedkyňa Q. K., matka poškodenej Q. T., na hlavnom pojednávaní uviedla, že dcéra jej rozprávala, čo
sa stalo a rozprávali jej o tom aj jej vnuci, teda C. S. T. a J. M. T.. Prišli k nej nasledujúci týždeň a povedali

jej, že sa obaja chlapci veľmi zľakli, lebo skoro ráno počuli búchanie na dvere. Dcéra nevedela kto to
je a šla otvoriť, a vtedy zbadala obžalovanú. Tá vyrazila dvere a vošla dnu do domu, kričiac a hádajúc
sa, pritom používala škaredé slová a kričala na jej dcéru. So svetlom vošla do izby, kde chlapci spali
a potom chodila po každej izbe, pričom používala vulgárne výrazy, špinila jej dcéru a hľadala svojho
muža, ktorého nakoniec nenašla. Potom obžalovaná z domu odišla. Vie ešte toľko, že v deň, keď sa

mala odohrať táto udalosť, tak chlapci následne šli do školy a citlivejšiemu z nich, J., prišlo v škole zle.
Toto všetko vie z rozprávania svojich vnukov, ktorí jej o tom rozprávali viackrát, hovorila jej o tom aj jej
dcéra Q. T..Z prečítanej zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanou a poškodenou vyplýva, že ako obžalovaná tak
aj poškodená zotrvali na svojich tvrdeniach aj v rámci konfrontácie vykonanej v prípravnom konaní.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj zápisnicou o dodatočnej ohliadke miesta činu vrátane súvisiacej
fotodokumentácie.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd dostatočne za preukázané, že sa obžalovaná C.
C. dopustila konania uvedeného v obžalobe, čo spoľahlivo vyplynulo z výpovedí poškodenej Q. T. a

maloletých svedkov C. S. T. a J. M. T., pričom uvedenému záveru nasvedčujú aj skutočnosti zistené
z výpovedí svedkov R. C. st., M. M. a Q. K.. V kontexte uvedených výpovedí vyhodnotil súd obranu
obžalovanej ako účelovú a nezodpovedajúcu skutočnosti.

Vzhľadom na charakter prejednávaného skutku skúmal súd aj materiálnu stránku konania obžalovanej,
pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zákona, v zmysle ktorého

nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Spôsob konania obžalovanej a okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu prečinu, jeho následky,
mierazavineniaakoajpohnútkakonaniaobžalovanej,súdostatočnezrejmézvykonanéhodokazovania,

a aj keď konanie obžalovanej formálne naplnilo znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, nedosiahlo podľa názoru súdu takú
intenzitu závažnosti, ktorá by bola väčšia než nepatrná. Je nepochybné, že v danom prípade
sa obžalovaná dopustila protispoločenského konania, za ktoré by však nemusela byť nevyhnutne
postihnutásankciamitrestnéhopráva,pričomajspoukazomnajejdoposiaľbezúhonnýspôsobživotasa

javí byť dostatočným postihnutie jej konania normami správneho práva, postihujúceho menej závažné
protispoločenské delikty. Súd teda dospel k záveru, že je daný dôvodný predpoklad, že žalovaný skutok
by mohol byť príslušným orgánom posúdený ako priestupok.

Preto trestnú vec obžalovanej postúpil Okresnému úradu Trebišov, ktorý ju v priestupkovom konaní

prejedná a posúdi, či v prípade konania obžalovanej ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v aktuálnom znení (Priestupkový zákon), prípadne o iný
priestupok.Zároveňsúddodáva,žeorgánoprávnenýprejednávaťpriestupkyjeoprávnenývrámcisvojej
právomoci v tomto smere záväzne rozhodnúť a nie je pri rozhodovaní viazaný právnym názorom súdu,
ktorý mu vec postúpil a nemusí skutok posúdiť ako priestupok. Nemôže ho však postúpiť opätovne súdu

z dôvodu, že v ňom vidí trestný čin, pretože v tomto smere, t.j. že skutok nie je trestným činom, je právny
názor súdu záväzný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresný súd Trebišov.