Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/81/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407205007
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4407205007.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu:

Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II. číslo 7, Nitra, IČO: 35 593 008,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Petruška & partners s.r.o., Nitra, Kupecká 18, IČO: XX 254
882 proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 o vydanie
nehnuteľností takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo
k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Leľa, obec Leľa, vedených na liste
vlastníctva číslo 231, parcely registra „E“, evidované na mape určeného operátu, parcela číslo 2376/1

Trvalé trávne porasty o výmere 230 m2 a na liste vlastníctva číslo 698, parcely registra „E“ evidované
na mape určeného operátu, parcela číslo 2376/2 Orná pôda o výmere 3014 m2 a parcela číslo 2376/3
Záhrady o výmere 7031 m2 a ktoré boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke číslo 5, katastrálne
územie Leľa v parcele číslo 582/b pasienok o výmere 25 455 m2, všetko do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko - trnavská arcidiecéza,
Hollého 10, Trnava, IČO: 00 419 702 sa v konaní domáhal voči žalovanému vydania nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v pozemnoknižnej vložke číslo 5, katastrálne územie Leľa, parcela číslo 546/b roľa
o výmere 57 068 m2, parcela číslo 547 roľa o výmere 2252 m2, parcela číslo 582/b pasienok o výmere
25 455 m2, parcela číslo 583 hospodárska budova o výmere 5183 m2 a ktoré sú vedené v katastrálnom
území a obci Leľa, v katastri nehnuteľností v registri „E“ na mape určeného operátu na liste vlastníctva

číslo 231 ako parcela číslo 2381/2 trvalé trávne porasty o výmere 87 495 m2, parcela číslo 2388 lesné
pozemky o výmere 2662 m2, parcela číslo 2376/1 trvalé trávne porasty o výmere 230 m2, ďalej na liste
vlastníctva č. 314 parcela č. 2382 ostatné plochy o výmere 1539 m2, na liste vlastníctva číslo 698 parcela
číslo 2376/2 orná pôda o výmere 3014 m2, parcela číslo 2376/3 záhrady o výmere 70,31 m2, parcela
číslo 2377 trvalé trávne porasty o výmere 295 m2, parcela číslo 2378/2 trvalé trávne porasty o výmere
215 m2, parcela číslo 2379/1 orná pôda o výmere 4972 m2, parcela číslo 2379/2 záhrady o výmere 260
m2 a to spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie, neurčitosť výzvy na navrátenie vlastníctva a v prípade parciel číslo 2388, 2377, 2378/2,
2379/1, 2379/2 namietal, že ku dňu 01.05.2005 nebol správcom ani držiteľom týchto nehnuteľností,pretože v skutočnosti sa malo jednať o lesné pozemky v správe Lesov Slovenskej republiky, štátny
podnik, Banská Bystrica. Okrem toho bolo namietané, že žalobca nepreukázal, v ktorom časovom
období a z akého dôvodu mali prejsť do vlastníctva štátu sporné nehnuteľnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, výzvy na
navrátenie vlastníctva a doručenky, výpisu z pozemnoknižnej vložky č . 5, katastrálne územie ( ďalej
aj k.ú. ) Leľa, výpisu z listu vlastníctva ( ďalej aj LV ) č. 231, k. ú. Leľa, výpisu z LV č. 314, k. ú.
Leľa, výpisu z LV č. 698, k. ú. Leľa, identifikácie parciel, potvrdení právnej subjektivity , potvrdenia

o pridelení identifikačného čísla, výpisu žalovaného z obchodného registra, medzinárodnej dohody
"Modus Vivendi", potvrdenia o právnom nástupníctve, prekladu z maďarského jazyka, preklad z jazyka
nemeckého, Apoštolskú konštitúcie potvrdenia o právnej subjektivite, rozhodnutia Okresného úradu
Nové Zámky , Kongregácie pre biskupov, oznámení bývalej Správy katastra Nové Zámky, schválenia
zjednodušeného registra pôvodného stavu, odpovedí Lesov Slovenskej republiky, š.p., evidenčného
listu č.1, k. ú. Leľa odpovede AGROCONS IPOS - Z spol. s r.o. Bratislava, odpovede Okresného úradu

Nové Zámky, pozemkový a lesný odbor, oznámenia Slovenského národného archívu Bratislava, zo
spisového materiálu bývalého Ministerstva lesného a vodného hospodárska SSR č. 3399/87-140/162 L
rozhodnutia Ministerstva lesného a vodného hospodárska SSR zo dňa 28.10.1987 a jeho prílohy č.1,
výpisu z obchodného registra a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Pôvodný žalobca Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko - trnavská arcidiecéza,
Hollého 10, Trnava, IČO: 00 419 702 mal podľa potvrdenia Štatistického úradu SR zo dňa 18.04.2005
pridelené IČO: 00 419 702 s tým, že sa jednalo o cirkevnú organizáciu a vznikom 31.12.1976.
Ministerstvo kultúry SR vystavilo dňa 15.07.2005 potvrdenie právnej subjektivity, ktorého obsahom
je konštatovanie, že pôvodný žalobca mal právnu subjektivitu (potvrdenia). Dňa 14.02.2008 bola

vyhlásená Apoštolská konštitúcia Slovachiae Sacrorum Antistites o vzniku diecéz a zmene hraníc a
mien diecéz a cirkevných provincií. Na základe konštitúcie došlo, okrem iného, k zmene označenia
Bratislavsko - trnavskej arcidiecézy na Trnavskú arcidiecézu, ktorá má právnu kontinuitu po Bratislavsko
- tnavskej arcidiecéze a je tým istým subjektom, ktorý bol zriadený Apoštolskou konštitúciou Qui
Divino z 30.10.1977. V tejto súvislosti Štatistický úrad SR podľa potvrdenia zo dňa 02.04.2008 pridelil

Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecéze, J. Hollého 10, Trnava, IČO: 00 419 702. Ministerstvo
kultúry SR potvrdením zo dňa 01.04.2008 potvrdilo zaevidovanie zmeny návrhu Rímskokatolíckej cirkvi,
Bratislavsko - Trnavskej arcidiecézy na Rímskokatolícku cirkev, Trnavskú arcidiecézu, J. Hollého 10,
Trnava, ktorá má právnu kontinuitu po Bratislavsko - Trnavskej arcidiecéze. Právoplatným uznesením
Okresného súdu Nové Zámky 10C/81/2007-325 zo dňa 23.10.2009 bolo vyhovené návrhu, aby na

miestodoterajšiehožalobcuRímskokatolíckacirkev,Trnavskáarcidiecéza,Hollého10,Trnava,P.O.BOX
78, IČO: 00 419 702 vstúpila Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II č.
7, Nitra, IČO: 35 593 008. Podkladom pre uvedené uznesenie súdu bola Apoštolská konštitúcia zo
dňa 14.02.2008, t.j. po začatí tohto súdneho konania a ktorou bola vyhlásená územná reorganizácia
Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Podľa vyhlásenia o právnej subjektivite Slovenských cirkevných

útvarov latinského obradu zo dňa 12.06.2009 poskytnutého kongregáciou pre biskupov, na Slovenskom
území sú dve metropolitné arcidiecézy Bratislava a Košice, 6 diecéz Trnava Nitra Žilina Banská Bystrica
a Rožňava, keď týchto 8 cirkevných útvarov má plnú právnu autonómiu na vlastnom území. Trnavská
arcidiecéza na základe reorganizácie zo dňa 14.02.2008 prestala byť jedným právnickým subjektom
aj pred štátnou autoritou vo veci spravovania materiálnych statkov, ktoré sa teraz nachádzajú na jej

území a taktiež vo veci reštitúcií majetkov. Trnavská arcidiecéza má teda vlastnú právnu subjektivitu iba
na jej aktuálne určenom území. Novými právnickými subjektami katolíckej cirkvi, schopnými spravovať
majetky nachádzajúce sa na ich vlastnom území a majúcimi práva a povinnosti voči štátnej autorite
ako napr. uznať, prípadne reštitúcie majetkov je každý jeden z ôsmych cirkevných útvarov: Bratislava,
Košice, Nitra, Trnava, Spiš, Rožňava, Žilina a Banská Bystrica. Všetky tieto útvary majú rovnaké práva

a povinnosti.
ŽalovanýjezapísanývobchodnomregistriOkresnéhosúduBratislavaIod19.8.1991sosídlomBúdkova
36, Bratislava a s prideleným IČOm: 17 335 345; zriadený bol podľa § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a pozemkových spoločenstvách (výpis žalovaného z obchodného registra).

Dňa 06.04.2006 bola žalovanému doručená výzva pôvodného žalobcu na navrátenie vlastníctva k
nehnuteľným veciam v k.ú. Leľa - pozemnoknižná vložka č. 5. Žalovaný bol vyzvaný na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľným veciam, nachádzajúcim sa v k.ú. Leľa, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu,
hospodárske budovy a iné stavby patriace pôvodnej hospodárskej usadlosti (výzva a doručenka).Uvedená výzva bola dňa 06.04.2006 doručená aj Slovenskému pozemkovému fondu, regionálny
odbor Nové Zámky, Svätoplukova 1, Nové Zámky (výzva a doručenka). Na uvedenú výzvu reagoval
žalovaný listami zo dňa 11.04.2006 a 01.06.2006, ktoré adresoval pôvodnému žalobcovi. Oznámil, že

nie je preukázané vlastnícke právo cirkvi a nehnuteľnosti zapísané do pozemnoknižnej vložky č. 5
k.ú. Leľa nespĺňajú podmienky § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 z.z.. Žalovaný mal ďalej za to, že k
odňatiu vlastníckeho práva v prospech štátu došlo ešte pred rokom 1945. K žalobe bola pripojená aj
pozemnoknižná vložka č. 5, k.ú. Leľa, ktorá obsahuje aj pozemnoknižné parcely č. 546, 547, 582, 583,
no jej text je jednak v maďarskom jazyku, v nemeckom jazyku a napokon aj v slovenskom jazyku. Pod

rádovým číslom 5 je v časti B uvedený posledný zápis a to v slovenskom jazyku zo dňa 15.6.1932.
Konštatuje sa v ňom, že na základe uznesenia Okresného súdu v Parkány zo dňa 15.06.1932 a
oznámenia Štátneho pozemkového úradu v Prahe zo dňa 30.05.1932, č.j. 188917/31-II/3 poznamenáva
sa, že podľa § 16 Záborového zákona zo dňa 16.04.1919 č. 215 zbierky zákonov a § 8 vládneho
nariadenia zo dňa 09.01.1920 č. 61 zbierky zákonov nehnuteľnosti zapísané v týchto vložkách sú
zabrané pre Československý štát (Štátny pozemkový úrad) podľa zákona zo dňa 16.04.1919 č. 215

zbierky zákonov, ďalej podľa § 2 a nasledujúce náhradového zákona zo dňa 08.04.1920 č. 329 zbierky
zákonov. Štátny pozemkový úrad v Prahe zamýšľa všetky, v týchto pozemnoknižných protokoloch
zapísaných nehnuteľností prevziať. Uvedené oznámenie Štátneho pozemkového úradu v Prahe sa
doručuje súčasne vlastníkovi vyššie uvedeného zabraného majetku vyzvaním, aby sa u tohto súdu
ako pozemnoknižnej vrchnosti do 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia písomne vyjadril súdu u

určených nehnuteľností, či uplatňuje svoje právo podľa § 11 Záborového zákona, v opačnom prípade
sa bude mať za to, že súhlasí so zamýšľaným prevzatím.
Sporné nehnuteľnosti, uvedené v petite žaloby sú vedené aj na LV č. 231, LV č. 314, LV č. 698,
všetko k.ú. Leľa. V prípade LV č. 231 sa jednalo o parcely registra „E“ evidované na mape určeného
operátu, parcela č. 2381/2 Trvalé trávne porasty o výmere 87495 m2, parcela č. 2376/1 Trvalé trávne

porasty o výmere 230 m2, parcela č. 2388 Lesné pozemky o výmere 2662 m2. Pri LV č. 314 sa jedná o
parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu číslo 2382 ostatné plochy o výmere 1 539 m2.
Napokon pri LV č. 698 sa jedná o parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu. Parcela
č. 2376/2 Orná pôda o výmere 3014 m2, parcela č. 2376/3 Záhrady o výmere 7031 m2, parcela č.
2377 Trvalé trávne porasty o výmere 295 m2, parcela č. 2378/2 Trvalé trávne porasty o výmere 215

m2, parcela č. 2379/1 Orná pôda o výmere 4972 m2 a parcela č. 2379/2 Záhrady o výmere 260 m2. V
prípade pozemknižnej vložky č. 5, k.ú. Leľa tak predmetom konania boli 4 pozemnoknižné parcely ( 546/
b, 547, 582/b, 583) a následne na základe identifikácií parciel, ktoré budú bližšie uvedené v ďalšej časti
odôvodnenia predmetom konania pôvodne bolo 10 parciel registra „E“ evidovaných na mape určeného
operátu pri LV č. 231, 314 a 698 tak, ako je uvedené vyššie. Pre väčšiu prehľadnosť sa udáva, že

žalobca, resp. aj pôvodný žalobca disponovali so žalobou a premietlo sa to do nasledovných uznesení
súdu.PrávoplatnýmuznesenímOkresnéhosúduNovéZámky10C/81/2007-240zodňa16.10.2008bolo
zastavené konanie v časti o vydanie a navrátenie žalobcovi vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k.ú. Leľa, vedenej v katastri nehnuteľností v registri „E“ na mape určeného operátu na LV č. 314, ako
parcela č. 2382 Ostatné plochy o výmere 1539 m2. Ďalším právoplatným uznesením Okresného súdu

Nové Zámky 10C/81/2007-514 zo dňa 14.02.2013 bolo konanie v časti o vydanie a navrátenie žalobcovi
vlastníctva k nehnuteľnosti v k.ú. Leľa, obec Leľa, v katastri nehnuteľnosti v registri „E“ na LV č. 231 ako
parcela č. 2381/2 Trvalé trávne porasty o výmere 87459 m2 a v časti o vydanie dokumentácie zastavené.
Napokon právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/81/2007-685 zo dňa 20.04.2015
bolo konanie v časti o vydanie a navrátenie žalobcovi vlastníctva k nehnuteľnosti vedenej v k.ú. Leľa

v pozemnoknižnej vložke č. 5 parcela č. 546/b roľa o výmere 57068 m2 zastavené. Právoplatnosťou
vyššie citovaných uznesení tunajšieho súdu sa vymedzil aktuálny predmet konania.
Žalobca predložil súdu preklad pozemnoknižnej vložky č. 5, k.ú Leľa a to jednak z maďarského jazyka
a jednak z nemeckého jazyka. Pri preklade z maďarského jazyka citovaná pozemnoknižná vložka č. 5
obsahuje pod bodom I. urodzený majetok B. 1., poradové číslo 1 až 13 a miestopisné čísla 48, 87, 546,

547, 582, 583, 584, 585,586, 588, 591,731 a 732, ako aj označenie nehnuteľností, napr. dom pod č.
45, nová krčma a pivnica v intraviláne, ornica, pastviny, hospodárske budovy v intraviláne, lúka, les. Pri
preklade z nemeckého jazyka citovaná pozemnoknižná vložka č. 5 obsahuje pri nečitateľnej pečiatke
Ostrihomské arcibiskupstvo patriace panstvu Ostrihom a šľachtický majetok s poradovým č. 1 až 11
a miestopisné čísla 5, 48, 326, 1188, 1286, 1561, 1608, 1609, 1611, 1676, 1857, ako aj označenie

nehnuteľností, napr. pivnica, dom pod č. 45, pole, gazdovský dom a záhrada, lúka, les. Z identifikácie
parciel bývalej Správy katastra Nové Zámky zo dňa 06.04.2006, 21.11.2007 a 16.06.2011 bolo zistené,
že parcela č. 547 roľa o výmere 2252 m2, vedená v pozemnoknižnej vložke č. 5 k.ú. Leľa je vedená
na LV č. 231 ako parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu č. 2388 lesné pozemky ovýmere 2662 m2. Parcela č. 582/b pasienok o výmere 25455 m2, pozemnoknižná vložka č. 5, k.ú. Leľa
je vedená na LV č. 231 ako parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu parcely č. 2376/1,
trvalé trávne porasty o výmere 230 m2, parcela č. 2376/2 orná pôda o výmere 3014 m2, ako aj na LV č.

698, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu č. 2376/3 záhrady o výmere 7031 m2 a
parcela č. 2377 trvalé trávne porasty o výmere 295 m2. Parcela č. 583 hospodárska budova o výmere
5183 m2 pozemnoknižná vložka č. 5, k.ú. Leľa je vedená na LV č. 698 ako parcela registra „E“ evidované
na mape určeného operátu parcely č. 2378/2 trvalé trávne porasty o výmere 215 m2, parcela č. 2379/1
orná pôda o výmere 4972 m2 a parcela č. 2379/2 záhrady o výmere 260 m2.

Bývalej Správe katastra Nové Zámky bola dňa 29.07.2013 a spoločnosti AGROCONS IPOS-Z spol.
s r.o., Beckovská 42, Bratislava dňa 31.07.2013 doručená výzva, aby v lehote 10 dní oznámili a
prípadne aj preukázali predložením listinných dôkazov skutočnosti, z ktorých bude vyplývať, kedy a
na základe akých skutočností prešli do vlastníctva štátu sporné nehnuteľnosti. Zároveň bola vznesená
požiadavka na oznámenie skutočného, teda reálneho správcu alebo držiteľa sporných nehnuteľností ku
dňu 01.05.2005. Správa katastra NZ na to reagovala listom zo dňa 06.08.2013, ktorým oznámila, že

zasiela fotokópiu rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva č.j. 491/97 zo dňa 24.03.1997 o schválení zjednodušeného registra pôvodného
stavu v k.ú. Leľa, fotokópiu súvisiacej časti ZRPS časť B (vlastníci na parcelách), týkajúcej sa parciel
registra E-KN č. 2388, 2376/1, 2376/2, 2376/3, 2377, 2378/2, 2379/1, 2379/2 v súčasnosti evidovaných
na LV č. 231 a 698 v k.ú. Leľa a fotokópiu osvedčenia č. Fin:9/N/89/Or zo dňa 28.021989 o nadobudnutí

vlastníctva k nehnuteľnosti podľa § 453 ods. 2 OZ, hospodárskej zmluvy č.:FIN.3/HZ/9/N/Or a zoznamu
súvisiacich parciel. Bývalá Správa katastra zaslala aj výpis z evidenčného listu č. 1 z k.ú. Leľa, v ktorých
sú evidované parcely z registra C-KN, pričom údaje o užívateľoch - nájomcoch alebo držiteľoch boli
platné do 31.12.2004. Označený evidenčný list č. 1 k.ú. Leľa obsahuje parcely registra „C“ evidované
v kat. mape číslo 2376/1 Trvalé trávne porasty o výmere 230 m2, parcela č. 2376/2 Orná pôda o

výmere 3014 m2, parcela č. 2376/3 Záhrady o výmere 7031 m2, parcela č. 2379/1 Lesné pozemky o
výmere 4972 m2, parcela č. 2379/2 Lesné pozemky o výmere 260 m2 a parcela č. 2388 Lesné pozemky
o výmere 2662 m2 s tým, že za držiteľa boli označené Lesy SR, štátny podnik, Banská Bystrica. V
súvisiacej časti ZRPS k.ú. Leľa, časť B vlastníci na parcelách je pri parcelách č. 2376/1, 2376/2, 2376/3,
2377, 2378/2, 2379/1 uvedená SR, SPF, Búdkova 36, Bratislava. Spoločnosť AGROCONS IPOS-Z

spol. s r.o., Beckovská 42, Bratislava listom zo dňa 08.08.2013 oznámila, že pod svojim aktuálnym
vedením nevykonáva podnikateľské a profesné činnosti , ktoré by umožňovali predmetné dôkazy
zabezpečiť.Súdsapritomobrátilnauvedenúspoločnosťajztohodôvodu,žeOkresnýúradNovéZámky
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č.j. 491/97 zo dňa 24.03.1997 schválil
zjednodušený register pôvodného stavu k nehnuteľnostiam v extraviláne pre k.ú. Leľa spracovaného

zhotoviteľom AGROCONS IPOS-Z spol. s r.o., Beckovská 42, Bratislava (citované rozhodnutie).
Dňa 23.12.2013 bola tunajšiemu súdu od Slovenského národného archívu v Bratislave doručená kópia
spisového materiálu bývalého Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR č. 3398/97-140/162L.
Jeho súčasťou je aj trvalé vyňatie pozemkov z lesného pozemkového fondu a v prípade k.ú. Leľa podľa
geometrického plánu č. 243-244-013-87 oblasť Dolný Ipeľ pri parcelách č. 2374/1, 2374/2, 2379/1,

2379/2.
V Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica sú od 29.10.1999 zapísané Lesy SR, štátny
podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 s právnou formou štátny podnik (výpis
z obchodného registra). Lesy SR, š.p. listom zo dňa 06.08.2013 oznámili, že parcela E-KN č. 2388 o
výmere 2662 m2, vedená na LV č. 231 ako lesný pozemok bola ku dňu 01.05.2005 v správe Lesov

SR, š.p. - odštepný závod Palárikovo. Ďalším listom zo dňa 06.08.2013 Lesy SR, š.p. uviedli, že lesný
hospodársky plán pre lesný hospodársky celok Štúrove pre obdobie rokov 2004-2013, teda časovo
zahrňujúci aj rok 2005 sa týkal aj sporných parciel nasledovne: parcela E-KN č. 2377 je v rozsahu
približne190m2súčasťouC-KNparcelyč.2379/1anatútoparcelujevrozsahuasi190m2vypracovaný
lesný hospodársky plán; parcela E-KN č. 2378/2 je celá súčasťou C-KN parcely č. 2378/2 a na celú

výmeru je vypracovaný lesný hospodársky plán; parcela E-KN č. 2379/1 je celá súčasťou C-KN parcely
č. 2379/1 a na celú výmeru je vypracovaný lesný hospodársky plán; parcela E-KN č. 2379/2 je v
rozsahu približne 210 m2 súčasťou C-KN parcely č. 2379/2 a v tomto rozsahu je vypracovaný aj lesný
hospodársky plán; napokon parcela E-KN č. 2388 je celá súčasťou C-KN parcely č. 2388 a na celú
výmeru je vypracovaný lesný hospodársky plán. Súd sa obrátil aj na Okresný úrad NZ, pozemkový a

lesný odbor, ktorý listom zo dňa 16.12.2013 oznámil, že lesný hospodársky plán s platnosťou pre roky
2004-2013 zahŕňa v sebe len lesné pozemky. V prípade parciel č. 2388, 2378/2, 2379/1 je na celú
výmeru vypracovaný lesný hospodársky plán. V prípade parcely č. 2377 je v rozsahu približne 190 m2vypracovaný lesný hospodársky plán a v prípade parcely č. 2379/2 je v rozsahu 210 m2 vypracovaný
lesný hospodársky plán.
V januári 1928 bola medzi Česko-slovenskou republikou a Svätou stolicou uzatvorená medzinárodná

dohoda "Modus Vivendi" platná od 2.2.1928, podľa ktorej sa zúčastnené strany dohodli, že žiadna
diecéza Česko-slovenského štátu nebude presahovať štátne hranice a že bude uzatvorená dohoda o
novom ohraničení a dotáciách diecézam, keď na prípravu tejto dohody sa mali ustanoviť dve navzájom
nezávisle komisie. Z rozhodovacej činnosti je súdu všeobecne známa skutočnosť, že Ministerstvo
kultúry SR Bratislava potvrdením zo dňa 17.1.2006 oznámilo, že právnym subjektom s právom

nástupníctva do vlastníctva všetkých nehnuteľností Rímskokatolíckej cirkvi, ktoré sú pozemnoknižne
zapísané na zahraničné subjekty Rímskokatolíckej cirkvi, ako sú napr. Ostrihomské arcibiskupstvo,
Ostrihomská (stoličná) kapitula, Ostrihomský seminár, Ostrihomská fundácia (pokladnica), Fundácia
Ostrihomského primasa a podobne, je pôvodný žalobca, teda Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-
Trnavská arcidiecéza. Ministerstvo kultúry SR vychádzalo z pápežskej konštitúcie zo dňa 30.12.1977
a z "Modus Vivendi" medzi Československou republikou a Svätou stolicou zo dňa 2.2.1928. V

označenom potvrdení bolo ďalej uvedené, že dňa 30.12.1977 bola na základe Apoštolských konštitúcií
"Praescriptionum sacrosancti" a "Qui divino" zriadená samostatná Slovenská provincia. Na základe
týchto konštitúcií boli prispôsobené hranice cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam. Túto skutočnosť
potvrdil vo svojom liste N.2172/96/Rs zo dňa 11.3.1996 i arcibiskup Jean - Lous Tauran, tajomník Sekcie
pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu jeho Svätosti (potvrdenie o právnom nástupníctve).

5. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej aj "citovaného
zákona") vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria
a)poľnohospodársku pôdu

b)hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti
c)lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním
d)podiely k spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa§2ods.2citovanéhozákonaprávonanavrátenievlastníctvaknehnuteľnýmveciampodľaodseku

1 môžu uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom
na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do
vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do1.
januára 1990 spôsobom uvedeným v odseku 3.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam,
ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č.
142/1947 zb. o revízií prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej
reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku
dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich
časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej

osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto
zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniťoprávnenáosobapísomnouvýzvouvočipovinnejosobedo30.4.2006,akvtejtolehotepreukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia

písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci, ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonávať
úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po prekonaní týchto údajov.Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa ods. 2 alebo
ak sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12mesiacov od
doručenia písomnej výzve. Inak právo zaniká.

Podľa § 6 citovaného zákona vlastníctvo sa nevracia k
a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín
b) pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný, ak bol pozemok
zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesne kultúry, zdravotníctva, kultúry, na poskytnutie služieb

sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne
postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely
c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada
d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia
e)pozemku,ktorýslúžinaúčelyobranyštátu,ťažbuvyhradenýchnerastov,chránenéhoareálu,národnej
prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo

štvrtým stupňom ochrany.

6. V súvislosti s pôvodne uplatneným nárokom a rešpektovaním dispozičných úkonov
žalobcu, resp. pôvodného žalobcu súd konanie už čiastočne zastavil tromi samostatnými a
právoplatnými uzneseniami , ktoré sú v podrobnostiach špecifikované v predchádzajúcej časti

odôvodnenia. Uvedené malo za následok, že predmetom konania tak už nie je vydanie nehnuteľností
vedených v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. 5, k.ú. Leľa a to parcela č. 546/b roľa o výmere 57068
m2, ako aj parcely E-KN č. 2381/2 Trvalé trávne porasty o výmere 87495 m2, vedené na LV č. 231 a
parcela E-KN č. 2382 Ostatné plochy o výmere 1539 m2, vedenej na LV č. 314. Po takto ustálenom
predmete sporu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti, a to v časti uvedenej

vo výrokovej časti I. tohto rozsudku. Jedná sa teda o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území Leľa, obec Leľa, vedených na liste vlastníctva číslo 231, parcely registra „E“, evidované na mape
určeného operátu, parcela číslo 2376/1 Trvalé trávne porasty o výmere 230 m2 a na liste vlastníctva
číslo 698, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcela číslo 2376/2 Orná pôda
o výmere 3014 m2 a parcela číslo 2376/3 Záhrady o výmere 7031 m2 a ktoré boli pôvodne vedené v

pozemnoknižnej vložke číslo 5, katastrálne územie Leľa v parcele číslo 582/b pasienok o výmere 25
455 m2.
Zákon č. 161/2005 Z.z. je podľa predmetu v ňom obsiahnutej právnej úpravy reštitučným predpisom,
ktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Orgány štátu sú pri aplikácii
a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých

ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy
interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o
zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo ( uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2010 sp.zn. 4 Cdo 247/2009 a rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 208/2009 zo dňa 30.11.2010 ).

Otázku, či je Rímskokatolícka cirkev (registrovaná cirkev na území Slovenskej republiky) právnym
nástupcom po Ostrihomskej kapitule (Ostrihomskej arcidiecéze) riešil nielen rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 3 Cdo 119/2002, ale i rozsudok Krajského súdu v Bratislave 17Co/257/96 z 10.
09. 1996, v ktorom námietku, že Rímskokatolícka cirkev na území Slovenskej republiky nie je právnym
nástupcom po pozemnoknižnom vlastníkovi Ostrihomskom arcibiskupstve (cirkvi nachádzajúcej sa

mimo územia Slovenskej republiky) vyriešil tak, že "cirkevný majetok bol upravený osobitne, nemohol
byť riešený po vzniku Československej republiky orgánmi štátu, ale orgánmi cirkvi; podľa "Modusu
Vivendi" medzi Československou republikou a Svätou stolicou z 02. 02. 1929 a Pápežskej konštitúcie
slovenskosti z 30. 12. 1977 bola na základe konštitúcií "Praescriptionum sacrosancti" a "Qui divino"
zriadená samostatná Slovenská provincia a na základe týchto konštitúcií boli zosúladené hranice

cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam, pričom Farnosti, predovšetkým na juhu Slovenska, patriace
do pôsobnosti Ostrihomskej arcidiecézy sa stali súčasťou diecéz v rámci Slovenskej provincie; takto
došlo k úprave a zosúladeniu diecéz a nástupníctvu právnemu k cirkevnému majetku na území
Slovenskej republiky, keď právnym nástupcom vo vlastníctve všetkých nehnuteľností Rímskokatolíckej
cirkvi, ktoré sú zapísané pozemnoknižne na zahraničné právne subjekty a nachádzajú sa na území

Slovenskej republiky je príslušné biskupstvo, na území ktorého sa nehnuteľnosti nachádzajú". Nastolenú
otázku riešili i novšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. 2 Cdo 208/2009 z 30.
11. 2010 ("Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku bola na základe právneho nástupníctva
podľa územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaných v Pozemkovýchknihách na zahraničné cirkevné právne subjekty, teda aj na Ostrihomskú kapitulu na Slovensku") a
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 200/2010 z 27. 02. 2012 ("Rímskokatolícka
cirkev bola na území Slovenska štátom uznaná cirkev aj v období, ktoré je podľa zákona č. 161/2005

Z. z. rozhodné pre zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a
náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom
vedené v Pozemkových knihách na Ostrihomskú arcidiecézu alebo iný zahraničný právny subjekt
Rímskokatolíckej cirkvi. Ostrihomská arcidiecéza nemala k týmto majetkom v období odňatia štátom už
žiadne práva ani de facto ani de jure. Svätá stolica im právo spravovať tieto majetky odňala 29. 05.

1922 a práve toto územie aj odčlenila od Ostrihomskej arcidiecézy a pripojila k Trnavskej apoštolskej
administratúre dňa 02. 09. 1937"), ale aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS
216/2011-36 z 25. 05. 2011 alebo III. ÚS373/2012-23 z 23. 08. 2012, a tiež nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 42/2011 z 20. 09. 2012, v ktorých nesprávnosť tohto historického
výkladu právneho nástupníctva všeobecnými súdmi ústavným súdom vytknutý nebol.
Od začatia konania nastala ďalšia právna skutočnosť, v dôsledku ktorej sa oprávnenou osobou v konaní

o navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 161/2005 Z. z. stala Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra.
Dňa 14. 02. 2008 bola vyhlásená Apoštolská konštitúcia "Slovachiae sacrorum Antistites" o vzniku
diecéz a zmene hraníc a mien diecéz a cirkevných provincií. Apoštolskou konštitúciou zo 14. 02.
2008 zanikla Bratislavsko-trnavská arcidiecéza a boli zriadené nové diecézy. Právne nástupníctvo z
pôvodného žalobcu Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy so sídlom v Trnave na

Rímskokatolícku cirkev, Biskupstvo Nitra, je preukázané potvrdením Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky zo 16.03. 2009 o právnej subjektivite Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra. Právny záver
o právnom nástupníctve Biskupstva Nitra po Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze na základe Apoštolskej
konštitúcie "Slovachiae sacrorum Antistites" vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 1 Cdo 87/2010 zo 16.03.2011 uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky vo zv. 3 ročník 2011 na str. 41 pod poradovým (publikačným) č. 36/2011, ako aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 139/2010 z 10. 03. 2011. Z tejto argumentácie
má súd zato, že v súdenej veci žalobca je aktívne legitimovanou osobou a teda oprávnenou osobou
podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, pričom zároveň bolo preukázané, že pôvodným vlastníkom
sporných nehnuteľností bolo Ostrihomské arcibiskupstvo (výpis z pozemnoknižnej vložky č. 5), ktoré z

vyššie uvedených dôvodov tak bolo právnym predchodcom žalobcu.
K otázke vecnej pasívnej legitimácie žalovaného sa udáva nasledovné. Skutočnosť, že povinnou osobou
v súdnom konaní o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č.161/2005 Z. z. môže
byť i právnická osoba, ktorá spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, potvrdzuje
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. 03. 2012 IV. ÚS111/2012, v ktorom Ústavný

súd Slovenskej republiky poukázal na rozdielny výklad zákona č. 161/2005 Z.z. všeobecnými súdmi
a Najvyšším súdom Slovenskej republiky v otázke, či pasívne legitimovaným subjektom v konaní o
navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 161/2005 Z. z. má byť právnická osoba, ktorá
ku dňu účinnosti zákona č. 161/2005 Z. z. spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky
alebo sa v súdnom konaní môže oprávnená osoba domáhať vydania veci len voči vlastníkovi. Ústavný

súd uviedol: "ak zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k tejto otázke prijaté
nebolo, za jeden z možných záverov, ktorý nevykazuje znaky arbitrárnosti a je ústavne udržateľný je
ten, že vecne pasívne legitimovaným účastníkom v spore pred súdom má byť vlastník nehnuteľností -
štát". Argumentom "a contrario" pripúšťa sa aj taký výklad, že vecne pasívne legitimovaným subjektom
v spore o navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 161/2005 Z.z. je právnická osoba, ktorá nehnuteľnosti

vo vlastníctve štátu spravuje. Rovnakým spôsobom upravoval označenie povinnej osoby i zákon
č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským
spoločnostiam, ktorý v § 3 za povinnú osobu určoval štát, obec, štátom alebo obcou založené alebo
zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom, ktoré hospodária s majetkom štátu
aleboobce,prípadnehospravujúakudňuúčinnostizákonavecdržia.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky

už v rozsudku 2 Cdo 160/2006 zo dňa 29. 05. 2007 vyslovil názor, že vecne pasívne legitimovaným
účastníkom v spore o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č.282/1993 Z. z. môže byť nielen vlastník
nehnuteľnosti, ale aj právnická osoba spravujúca majetok štátu, ktorá ku dňu účinnosti toho zákona
nehnuteľnosti držala. Zistenie práva správy k sporným pozemkom, a to bez ohľadu na stav zápisu v
evidencii nehnuteľností, ovplyvňujú postavenie účastníkov v tomto konaní (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 2 Cdo 208/2009 zo dňa 30.11.2010 ). Žalovaný sa v priebehu celého konania bránil,
že v rozhodnom období, teda ku dňu účinnosti citovaného zákona, to je k 1.5.2005 nebol správcom časti
sporných nehnuteľností a to parciel E-KN č. 2388, 2377, 2378/2, 2379/1, 2379/2, keď na druhej strane
nespochybňoval, že boli vo vlastníctve štátu. Povinnou osobou je podľa § 4 ods. 1 citovaného zákonaprávnickáosoba,ktorákudňuúčinnostitohtozákonaspravujenehnuteľnévecivovlastníctveSlovenskej
republiky, obce, alebo nehnuteľnú vec drží. . S poukazom na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu
SR 2Cdo 208/2009 zo dňa 30.11.2010 pre súd nie je smerodajné, kto bol ku dňu 1.5.2005 zapísaný

v evidencii nehnuteľností, ako správca sporných nehnuteľností, ktoré v tej dobe už nesporne boli vo
vlastníctve štátu.
V súdenej veci je s otázkou povinnej osoby spätá aj otázka charakteru nehnuteľnosti vydania a
navrátenia vlastníctva, ktorej sa žalobca v konaní domáha. Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) citovaného
zákona je zrejmé, že vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciach, ktoré tvoria poľnohospodársku

pôdu. Rozhodnou skutočnosťou je, aký skutočný, teda reálny charakter na mieste samom sporné
nehnuteľnosti majú. Nie je rozhodujúce, ako sú zapísané v katastri nehnuteľností.
O reštitučný dôvod "prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu" ide vtedy, keď vlastník veci nebol
postupom štátu síce formálne pozbavený svojho vlastníckeho práva, bola mu však odňatá možnosť vec
držať, užívať ju a používať jej plody a úžitky, teda že sa štát zmocnil veci vo vlastníctve cirkvi alebo
náboženskej spoločnosti a nakladal s ňou ako vlastnou (vec okupoval) bez toho, že by sa k tomu

mal nejaký právne relevantný dôvod(titul), s ktorým vtedy platné právo spájalo prechod vlastníckeho
práva ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 M Cdo 4/2009 zo dňa 24. februára 2010
a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 300/2008 zo dňa 27.10.2010).
Po účinnosti predpisov o revízii prvej pozemkovej reformy a novelizácii náhradového zákona po II.
svetovej vojne, stačilo k prechodu vlastníckeho práva u nehnuteľností, u ktorých bola vyznačená

poznámka zamýšľaného prevzatia, faktické prevzatie štátom, prípadne prídelcom, po uplynutí
výpovednej doby z hospodárenia na zabranej pôde. K prechodu vlastníckeho práva prevzatím pritom
nebolo potrebné vykonanie zápisu do pozemkovej knihy, ani vyhotovenie vkladovej listiny. Pokiaľ sa štát
aleboorgán,ktorývmeneštátuzabranúpôduprevzaldovlastníctva,nepostaralovykonanieknihovného
poriadku v pozemkovej knihe alebo o zápis vlastníckeho práva štátu ihneď, respektíve vôbec, bol tak,

resp. je zapísaný ako vlastník stále ten subjekt, ktorý vlastnil zabraný majetok pred jeho prechodom
na štát. Samotná okolnosť, že vlastníctvo štátu nie je v katastri zapísané tam, kde bola v pozemkovej
knihe zapísaná poznámka zamýšľaného prevzatia, ešte neznamená, že štát sa vlastníkom zabraných
nehnuteľností nestal. Rozhodujúca je tu okolnosť, či štát nehnuteľnosti fakticky prevzal ( rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 180/2009 zo dňa 31.1.2011). Prídely možno rozdeliť na :

1. prídely spred roku 1945 (pridelené napr. podľa zákl. č. 81/1920 Zb.)
2. prídely po roku 1945 - tieto prideľovali:
a) Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave - podľa nariadenia č. 104/45 zb.
n. SNR a č. 104/46 Zb. n. SNR výmermi o vlastníctve pôdy
b) Osídľovacím úrad pre Slovensko v Bratislave (neskôr aj Krajské národné výbory) - podľa zákona č.

148/47 Zb. a vládneho nariadenia č. 30/48 Zb. výmermi o prídele do vlastníctva
c) Okresné národné výbory podľa zákona č. 142/47 Zb. a zákona čl. 46/48 Zb. prídelovými listinami.
Navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe je možné, pokiaľ nehnuteľné veci prešli do vlastníctva štátu
alebo obce niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) až j) citovaného zákona. V
súdenej veci súd dospel k záveru, že sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z vlastníctva

právneho predchodcu žalobcu (Ostrihomského arcibiskupstva) spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písm.
h) citovaného zákona, teda bez právneho dôvodu. Úvaha, že žalovanému nevznikla
povinnosť vydať nehnuteľnosti, keď právny predchodca žalobcu Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-
trnavskáarcidiecézavovýzvenavydanienehnuteľnostíneuviedolreštitučnýtitul podľa§3ods.1zákona
č.161/2005 Z.z. nie je dôvodná. Vo výzve na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam adresovanej

žalovanému právnym predchodcom žalobcu bolo uvedené, že podľa zákona č. 161/2005 Z. z. vyzýva
žalovaného, ako povinnú osobu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v
pozemnoknižnej vložke č. 5 k. ú. Leľa. Ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že pre
splnenie požiadavky určitosti výzvy postačuje konkretizovať nehnuteľnosti označením pozemnoknižnej
vložky a katastrálneho územia. "Hodnotenie skutočnosti, že vo výzve nebol konkretizovaný dôvod, o

ktorý oprávnená osoba svoj nárok opiera, spomedzi viacerých dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 zákona č.
161/2005Z.z.akonesplneniepožiadavkyurčitostivýzvysajavíakoformalistickáaneprípustnáaplikácia
zákona, ktorá opomína jeho účel." Tento záver vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn.
I. ÚS250/2010-42 z 11. 11. 2010 aj I. ÚS 12/2010-47 zo 07. 07. 2010. Z uvedeného je zrejmé, že vo výzve
oprávnenej osoby postačilo uviesť, že sa domáha navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré

prešli do vlastníctva štátu podľa konkrétneho dôvodu § 3 zákona č. 161/2005 Z. z. a nebolo potrebné
priamo k výzve doložiť dôkazy preukazujúce naplnenie tvrdeného reštitučného titulu, čo bolo napokon
dodržané aj v tejto veci.Z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľných veciach
cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam je zrejmé,
že oprávnená osoba , ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území

SR, vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva
štátu, obce v období od 08.05.1945 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 3. Z oznámenia Správy
katastra NZ zo dňa 06.08.2013, ktoré je v podrobnostiach vymedzené vyššie, ako aj z pripojeného
archívneho spisu bývalého Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR č. 33/99/87-140/162L
je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období, teda medzi

08.05.1945 a 01.01.1990 a pritom má súd za to, že sa tak udialo z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1
písmeno h) citovaného zákona, teda nehnuteľné veci prešli do vlastníctva štátu prevzatím bez právneho
dôvodu. Je síce pravdou, že pozemnoknižná vložka č. 5 má posledný zápis ešte z 15. júna 1932, v
ktorom sa konštatuje, že Československý štát v zmysle záborového zákona zamýšľa prevziať sporné
nehnuteľnosti, no či k tomu reálne v tom období prišlo, už jasné nie je. Okrem toho je potrebné dodať, že
samotným vyslovením záboru sa právne postavenie vlastníkov dotknutých nehnuteľností nezmenilo a v

tejto súvislosti sa v podrobnostiach poukazuje na žalobcom predložené uznesenie Krajského súdu v NR
8Co/994/2015-664 zo dňa 03.11.2016. Z týchto skutočností súd vyvodil skutkový záver, že nehnuteľnosti
prešli na štát v rozhodnom období podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z.. Pri hodnotení, v ktorom
období došlo k odňatiu vlastníckeho práva žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a že to bolo z
dôvodu, že nehnuteľné veci prešli do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu, súd zohľadnil aj uznesenie

Najvyššieho súdu SR 4Cdo247/2009 z 28.09.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo208/2009
zo dňa 30.11.2010, ktorých právne vety sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia, no pre
úplnosť súd dodáva, že orgány štátu pri aplikácii citovaného zákona sú povinné postupovať v súlade
so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná, a teda aby
súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o

zmiernenie niektorých majetkových krívd. Na základe týchto skutočností a vyššie uvedených dôvodov
súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto
rozsudku. V tejto, teda vyhovujúcej časti bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, ako oprávnenej
osoby podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, pasívna legitimácia povinnej osoby podľa § 4 ods. 1
citovaného zákona, existencia a včasné uplatnenie písomnej výzvy na navrátenie vlastníctva podľa §

5 ods. 1 citovaného zákona, keďže písomná výzva musela byť doručená povinnej osobe najneskôr
do 30.04.2006 a v súdenej veci tak tomu bolo 06.04.2006. V súlade s § 5 ods. 3 citovaného zákona
bolo súdne konanie začaté do 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy povinnej osobe (konanie
bolo začaté 05.04.2007). Zároveň bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti nemajú charakter stavby.
Napokon bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období

uvedenom v § 2 ods. 2 citovaného zákona a zároveň spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písmeno h)
citovaného zákona.
Situácia je však iná v prípade zostávajúcej časti uplatneného nároku. V tejto časti totiž súd dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná a to z jedného zásadného dôvodu. Povinnou osobou podľa § 4 ods.
1 citovaného zákona je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona (01.05.2005) spravuje

nehnuteľné veci vo vlastníctve SR, obce, alebo nehnuteľnú vec drží. V zmysle ustálenej rozhodovacej
činnosti uvedenej vyššie, nie je rozhodujúce, aký bol zápis na evidenčných listoch do 31.12.2004,
keďže v ďalšom období sa evidenčné listy zrušili, prípadne nebol podstatný záznam užívacieho stavu
k 01.05.2005, na základe iných listín. Podstatné a rozhodujúce je, kto bol skutočným, teda reálnym
správcom, resp. držiteľom nehnuteľností ku dňu účinnosti citovaného zákona, teda k 01.05.2005. V

prípade zostávajúcej časti uplatneného nároku, týkajúcej sa nehnuteľnosti E-KN a to v k.ú. Leľa, parcela
č. 2388 (LV č. 231), parcela č. 2378/2 (LV č. 698), parcela č. 2379/1 (LV č. 698) je situácia jednoznačná
v tom, že správcom, resp. držiteľom týchto nehnuteľností v celosti nebol žalovaný, pretože nimi boli
Lesy SR, štátny podnik, Banská Bystrica. Potvrdzujú to nielen opakované oznámenia Lesov SR, š.p.,
ktoré sú citované v predchádzajúcej časti odôvodnenia, a stanovisko žalovaného, ale predovšetkým

odpoveď Okresného úradu NZ, pozemkový a lesný odbor zo dňa 16.12.2013, ktorý jasne a bez
akýchkoľvek pochýb potvrdil, že v prípade citovaných parciel č. 2388, 2378/2, 2379/1 bol v celom
rozsahu vypracovaný lesný hospodársky plán pre roky 2004 až 2013, ktorý zahŕňa v sebe len lesné
pozemky. Z tohto pohľadu je preto prirodzené a pre súd akceptovateľné tvrdenie Lesov SR, š.p., že
citované parcely skutočne boli v ich správe, resp. držbe ku dňu 01.05.2005. Situácia je čiastočne iná

v prípade zostávajúcich nehnuteľností a to parcely č. 2377, k.ú. Leľa ( LV č. 698), parcely č. 2379/2,
k.ú. Leľa ( LV č. 698), obe parcely predstavujú nehnuteľnosti E-KN. Ako je podrobne citované vyššie,
na parcelu č. 2377 bol vypracovaný lensý hospodársky plán na roky 2004 až 2013, teda vrátane roku
2005 v rozsahu 190 m2 a pri parcele 2379/2 v rozsahu 210 m2. Bez akýchkoľvek pochybností topotvrdil Okresný úrad NZ, pozemkový lesný odbor zo dňa 16.12.2013, no obdobne to bolo potvrdené aj
oznámením tak žalovaného ako aj Lesov SR, š.p., Banská Bystrica. Žalobca, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu opakovane v konaní deklaroval zabezpečenie geometrického plánu, ktorom by bolo

jasne vymedzené, ktorá konkrétna časť v prípade naposledy dvoch uvedených parciel predstavuje v
skutočnosti lesné pozemky a ktorá časť iné ako lesné pozemky. Žalobcovi bol vytvorený dostatočný
časový priestor na odstránenie tohto nedostatku v trvaní prevyšujúcom jeden rok, no v konečnom
dôsledku, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaujal stanovisko, že geometrický plán
nezabezpečí. Napriek tomu, že ide o reštitučný spor a výklad zákona 161/2005 Z.z. má byť v prospech

oprávnenej osoby, ústretovosť súdu nemôže byť bezbrehá. Naopak, súd má za to, že žalobca, hoci
aj v reštitučnej veci, má povinnosť si ujasniť, čoho sa vlastne v konaní domáha a čo mieni dosiahnuť.
Súd zvažoval, či by v prípade naposledy uvedených dvoch parciel nebolo potrebné vyzvať žalobcu
na odstránenie vád, no v konečnom dôsledku od tohto postupu upustil, pretože súdu je jasné, čoho
sa aj v tomto prípade žalobca domáha. Príslušné parcely sú pomenované parcelným číslom, listom
vlastníctva, druhom a výmerou pozemku, takže z formálneho hľadiska nie je možné mať za to, že ide o

nedostatky, pre ktoré by súd nemohol pokračovať v konaní. Výsledkom toho je ale konštatovanie, že ak
pri parceliach č. 2377 a 2379/2 ich časti predstavujú lesné pozemky, tak žalovaný nemohol byť ku dňu
účinnosti citovaného zákona, teda k 01.05.2005 užívateľom, resp. držiteľom a preto súdu nezostávalo
nič iné, ako žalobu aj v tejto časti zamietnuť.

7. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,

a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny
poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p.
a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

9. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 05.04.2007, Občiansky súdny poriadok

(ďalej aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok,
ktorý zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
teda na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p.
je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie,

sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom
vychádza z ustanovení § 255 až § 256 C.s.p. a rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262
ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca mal vo veci úspech
v prípade troch z pôvodne uplatnených desiatich parciel E-KN (parcely č. 2376/1, 2376/2, 2376/3),
žalovaný mal vo veci úspech v prípade zostávajúcich siedmich parciel E-KN. Je zrejmé, že pomerný

úspech v konaní dosiahol žalovaný, no tomu nárok na náhradu trov konania priznaný nebol, pretože na
pojednávaní dňa 21.03.2017 sa tohto nároku vzdal.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).