Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201275
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8818201275.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: M. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. Z. XX, zastúpenej: JUDr. Kristína Tomková, advokát, Udavské 391, 067 31 Udavské
proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava - Rača, IČO: 00 151 653,
zastúpeného: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri, s.r.o., Bočná 10, Košice - Staré Mesto,

IČO: 36 863 017, 2. DRAŽOBNÍK, s.r.o., Hviezdoslavova 6, Košice - Staré Mesto, IČO: 36 764 281,
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/60/2018-30 zo dňa 24.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že ukladá žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva a dražby
nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX. v k.ú. X. Z., a to rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele
KN-C č. XX/X, parcela KN-C XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 927 m2, parcela KN-C XX/

X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parcela KN-C XX/X- záhrady o výmere 1.398 m2 a
parcela KN-C XX/X- záhrady o výmere 159 m2.

Ukladá žalobkyni, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala žalobu vo veci samej o
zdržanie sa výkonu dobrovoľnej dražby. Stranami konania vo veci samej budú žalobkyňa a žalovaný

v 1. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovaným
zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľností zapísané na LV č. XXX v k.ú. X. Z. -
rodinný dom súp. č. XX a súvisiace pozemky. Súd prvej inštancie uviedol, že potrebu úpravy pomerov
vyvodzuje žalobkyňa len z tej skutočnosti, že v nehnuteľnostiach, ktoré poskytli ako záloh záložnému

veriteľovi jej rodičia, býva rodina s maloletým dieťaťom. Tvrdí, že ich obydlie je nedotknuteľné a z
toho dôvodu žalovaný v 1. rade nemôže záložné právo vykonávať na základe záložnej zmluvy, ktorej
platnosť a účinnosť žalobkyňa nespochybňuje. Súd prvej inštancie poukázal na to, že záložné právo
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne vzniklo podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka.
K zriadeniu záložného práva v roku 2014 pristúpili rodičia žalobkyne dobrovoľne v súvislosti s
hypotekárnym úverom a zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 15.12.2014. Žalovaný v 1. rade ako

záložný veriteľ začal výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností. Výkonom záložného
práva sleduje žalovaný legitímny - cieľ uspokojenie svojej pohľadávky spôsobom dovoleným zákonom.
Predaj založených nehnuteľností sa uskutočňuje podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Súd prvej
inštancie uviedol, že Ústavný súd SR v rozhodnutí PL ÚS 23/14 z 24.09.2014 uviedol, že podstatou
dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe
určitého predmetu. Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení

záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom
dobrovoľnej dražby. Záložný veriteľ je podľa názoru Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkonzáložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu. Vlastníkovi veci patrí
na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie uviedol,
že ako žalobkyňa v konaní vystupuje dlžníčka, nie osoby, ktoré sú záložcami. Záložcovia návrh na

vydanie neodkladného opatrenia nepodali, a teda žalobkyňa nemá postavenie záložcu a ani ako
postavenie aktívne legitimovanej strany v spore. Žalobkyňa ani neosvedčila potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov. Záložný veriteľ a dražobník postupujú v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý
pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, a to v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Vlastnícke

právo fyzickej, ako aj právnickej osoby musí požívať rovnakú ochranu. Žalobkyňa neosvedčila potrebu
chrániť jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu než právo žalovaného na vrátenie
poskytnutého úveru. Je potrebné vziať zreteľ aj na legitímny cieľ procesu dobrovoľnej dražby - ochranu
veriteľa a plnenie uhradzovacej funkcie zálohu vo vzťahu k záložnému veriteľovi. Žalobkyňa v návrhu
neuviedla,činejakýmspôsobomspochybňujeuzavretúzmluvuospotrebiteľskomúvere,záložnúzmluvu
alebo ich platnosť. Z obsahu návrhu nevyplýva, že by žalobkyňa ako dlžníčka či záložcovia v súdnom

konaní tieto zmluvy napadli. Súd nezistil, že by sa žalobkyňa nejakým spôsobom domáhala na súde
ochrany ako spotrebiteľ v súvislosti s uzavretými zmluvami. Neobstojí žalobné tvrdenie o prípadnej
nesprávnej výške uvedených nehnuteľností. Dodržiavanie ustanovení zákona 527/2002 Z.z. kontroluje
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Tento zákon poskytuje žalobkyni dostatočnú ochranu
proti prípadnému porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách tým, že pripúšťa žalobu

o určenie neplatnosti dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách poskytuje aj prostriedky ochrany a
preskúmanie jednotlivých krokov počas dražby a možnosť aj samotného súdneho prieskumu vykonanej
dražby. Tieto prostriedky má žalobkyňa ako dlžníčka a záložcovia využiť. Z obsahu návrhu vyplýva, že k
samotnému vydraženie nehnuteľnosti ešte nedošlo. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol. Uviedol,
že pokiaľ nebolo dôvodné vyhovieť návrhu voči žalovanému v 1. rade, nebol dôvod vyhovieť návrhu ani

voči žalovanému v 2. rade ako dražobníkovi.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že
draženou vecou je obydlie záložcu a výsledkom dobrovoľnej dražby je strata hlavného obydlia záložcu a
jeho rodiny. Pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom nevynímajúc ani súdny proces s

následnou exekúciou, vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok. Dobrovoľná dražba musí predstavovať
akési ultima ratio, a teda nie je možné žalobkyňu pripraviť o obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia
pohľadávky. V takomto prípade má ochrana obydlia prednosť pred výkonom záložného práva. Poukázal
na to, že zriadenie záložného práva má účinky aj na právneho nástupcu a na to, že nehnuteľnosti od
svojich rodičov nadobudla, a teda je aktívne legitimovaná v konaní. Hoci k vydraženiu nehnuteľnosti

nedošlo, bude žalovaný v 1. rade pokračovať vo výkone záložného práva, nakoľko nechce pristúpiť na
úhradu dlhu formou splátok. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne niekoľkokrát oslovila
žalovaného v 1. rade na úhradu dlhu formou splátok. Potreba úpravy pomerov medzi účastníkmi je
osvedčená tým, že malo dôjsť k vydraženie nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že súd opomenul v uznesení
uviesť výrok o trovách konania. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrhu vyhovel.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný v 2. rade uviedol, že sa s rozhodnutím stotožňuje. Poukázal na
to, že neodkladným opatrením nemožno priznať ochranu takému účastníkovi konania, ktorý si neplní
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
z 21.11.1995, sťažnosť č. 18072/91, podľa ktorého efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť

tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov a ďalej na to, že podľa rozsudku Veľkej komory
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 18.01.2001, sťažnosť č. 27238/95 fakt, že sa prípadne jedná
o obydlie žalobcu, nemôže teda sám o sebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva,
ani jeho následného výkonu. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný v 1. rade taktiež navrhol uznesenie potvrdiť, poukázal na
to, že uznesenie je mimoriadne precízne a presvedčivo odôvodnené. Uviedol, že tvrdenými, ale
neosvedčenými zostali kľúčové tvrdenia, že nehnuteľnosti, ktorých sa týka podaný návrh sú obydlím
žalobkyne, že existuje iný primeranejší, menej invazívny spôsob uspokojenia úverovej pohľadávky, keď
poukázal na to, že žalobkyni nič nebránilo, aby prípadným speňažením iného majetku získala potrebné

finančnéprostriedkynasplneniejejzáväzku.Uviedol,žezustanovenízákonajenepochybné,žeexistuje
ucelený spôsobom prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, ktorou sa ten,
kto tvrdí, že jeho právne postavenie bolo nezákonnou dražbou dotknuté, môže bez väčšej zložitosti
domôcť ochrany svojich práv. Poukázal na to, že podľa rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešovenie je možné vypratanie predchádzajúceho vlastníka svojpomocou, je nutné iniciovať osobitné súdne
konanie, v ktorom je nutné prerušenie takéhoto konania do skončenia prípadného paralelného sporu
o určenie neplatnosti dražby. Ochrana obydlia ako faktického stavu je teda plne garantovaná. Navrhol,

aby odvolací súd uznesenie potvrdil a priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a
zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Dobrovoľná dražby obydlia fyzickej osoby je vrcholným
prostriedkom riešenia zadĺženosti tejto osoby, tento prostriedok možno použiť až po vyčerpaní

iných vhodných prostriedkov. Skutočnosť, že má byť vydražené obydlie žalobkyne, je dôvodom pre
poskytnutie predbežnej ochrany. V odvolacom konaní bolo zistené, že žalobkyňa nielen v uvedených
nehnuteľnostiach býva, ale je aj ich vlastníčkou. Aj keď žalobkyňa nespochybňuje platnosť úverovej ani
záložnej zmluvy, podstatnou pre rozhodnutie je neproporcionalita zásahu veriteľa do práv žalobkyne.
Pokiaľ existujú iné prostriedky, ktorými by mohla byť pohľadávka žalovaných vymožená (pričom zo spisu
vyplýva, že žalovaný v 1. rade napriek záujmu žalobkyne o iné riešenie zaplatenia pohľadávky sa ani

nepokúsil o riešenie pohľadávky iným, menej zaťažujúcim spôsobom), je potrebné uprednostniť tie pred
výkonom dobrovoľnej dražby. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie zmenil postupom podľa §
388 CSP a návrhu v celom rozsahu vyhovel.

6. Zároveň odvolací súd podľa § 336 ods. 1,2 CSP uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej. O

trovách konania nebolo potrebné rozhodovať, pretože o nich rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.