Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215823
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115215823.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej v právnej veci žalobcu: SAVAS
- BOBROVNÍK, s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 30 841 283, proti
žalovanému: Ing. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Jurajom Strählem, advokátom, so sídlom K. E. XX/XXX, XXX XX X., v konaní o
uloženie povinnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/4/2015-99
zo dňa 9. júna 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/4/2015-128 zo
dňa 8. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/4/2015-99 zo dňa 9. júna 2017 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/4/2015-128 zo dňa 8. januára 2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd uložil žalovanému povinnosť
odovzdať žalobcovi obchodné a účtovné doklady a dokumenty žalobcu, a to: hlavnú účtovnú knihu
spoločnosti žalobcu, daňové priznanie podané za žalobcu za rok 2010 a 2011, osvedčenie o registrácii
a pridelení daňového identifikačného čísla (šedá kartička) a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej

hodnoty (ružová kartička), a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd zároveň
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V odôvodnení
okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému podať
daňové priznanie za spoločnosť žalobcu a odovzdať likvidátorovi všetky obchodné a účtovné doklady a
dokumenty spoločnosti žalobcu. Nárok odôvodnil tým, že žalobca je v likvidácii a žalovaný ako konateľ
spoločnosti bol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie pred vstupom do likvidácie a
odovzdať všetky dokumenty likvidátorovi. Následne žalobca návrh na výzvu okresného súdu opravil tak,

že špecifikoval doklady, ktoré požadoval vrátiť, pričom pôvodne požadoval, aby tieto doklady boli vrátené
likvidátorovi, keďže likvidátor je ten, ktorý toho času koná za spoločnosť.

2. Okresný súd uznesením zastavil konanie na uloženie povinnosti žalovanému podať daňové priznanie
za spoločnosť žalobcu za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo pred vstupom spoločnosti do likvidácie a
skončilo dňom predchádzajúcim dňu jej vstupu do likvidácie, t.j. za zdaňovacie obdobie od 01.01.2012
do09.04.2015.Predmetomkonaniatakzostalnávrhnauloženiepovinnostiodovzdaťlikvidátorovivšetky

obchodné a účtovné doklady a dokumenty spoločnosti, ktoré špecifikoval žalobca vo svojom podaní
zo dňa 02.09.2015 tak, že požadoval hlavnú účtovnú knihu spoločnosti žalobcu, daňové priznanie za
rok 2010 a 2011, osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla a osvedčenie o
registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Žalobca písomnými podaniami upravil petit tak, že požadovalzaviazať žalovaného vrátiť špecifikované doklady, a to žalobcovi. Okresný súd túto úpravu neposúdil ako
zmenu návrhu, ale ako úpravu/opravu petitu, keďže išlo o úpravu/opravu na základe výzvy súdu a čo sa
týka určenia subjektu, komu má žalovaný odovzdať doklady, okresný súd to považoval za upresnenie

subjektu v súlade s označením strany konania, ktorou je žalobca a nie likvidátor.

3. Okresný súd mal z vykonaných dôkazov preukázané, že spoločnosť žalobcu bola uzneseniami,
prijatými na valných zhromaždeniach dňa 05.04.2012 a 25.05.2012, zrušená a žalobca vstúpil do
likvidácie ku dňu 10.04.2012, pričom zároveň bol ustanovený likvidátor - Ing. J. T., ktorému bol žalovaný

ako konateľ spoločnosti povinný odovzdať všetky obchodné a účtovné doklady a dokumenty žalobcu.
Žalovaný napriek opakovanej výzve predmetné doklady a dokumenty neodovzdal. Žalovaný výslovne
potvrdil, že predmetné doklady má k dispozícii, ale odmieta ich vydať, nakoľko má za to, že valné
zhromaždenie konané v roku 2012 bolo v rozpore so zákonom. Okresný súd mal zistené, že tomuto
konaniu predchádzalo súdne konanie o neplatnosť valného zhromaždenia žalobcu v roku 2012, na
ktoré poukazoval žalovaný, ale žaloba bola okresným súdom v spojení s rozhodnutím Krajského súdu

v Žiline zamietnutá a konanie bolo právoplatne skončené. Do obchodného registra bolo zapísané, že
spoločnosť žalobcu je v likvidácii a v jej mene koná likvidátor, ktorý však ku svojej činnosti potrebuje
predmetné účtovné doklady. Okresný súd zdôraznil, že predmetom tohto konania nebola neplatnosť
valného zhromaždenia a v tomto konaní nemohol prejudiciálne skúmať platnosť uznesenia valného
zhromaždenia žalobcu v roku 2012, pričom súdne konanie o jeho neplatnosť už bolo vedené a bolo

právoplatne skončené. Okresný súd nezistil ani žiadne dôvody pre spochybnenie likvidácie žalobcu.
Okresný súd uviedol, že z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že si je vedomý svojej povinnosti odovzdať
požadované doklady, na ktoré má likvidátor opodstatnený nárok, avšak tieto doklady odmieta vrátiť v
snahe zabrániť likvidácii, nakoľko spôsob konania likvidátora považuje za rozporný so zákonom a chce
sa brániť a zachrániť existenciu spoločnosti žalobcu. Podľa okresného súdu nemôže obstáť tvrdenie

žalovaného, že chráni svoj majetok, keďže v danej spoločnosti nie je konateľom ani spoločníkom.
Žalovaný pritom uviedol, že ak bude vo veci vydané rozhodnutie, dá voči nemu odvolanie, aby natiahol
čas a aby sa mohol brániť. Podľa okresného súdu tak žalovaný svojvoľne neakceptuje rozhodnutie
žalobcu o vstupe do likvidácie bez akéhokoľvek vyslovenia súdu o neplatnosti takéhoto uznesenia
valného zhromaždenia a svojvoľne zadržiava doklady, hoci vstupom spoločnosti do likvidácie už konateľ

nekoná v mene spoločnosti, ale na jeho miesto vstupuje likvidátor.

4. Okresný súd s poukazom na ust. § 70 ods. 2, 3, § 71 ods. 1, 7, § 72 ods. 1, § 74, § 131
ods. 1, 5 a ust. § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konštatoval, že likvidátor pre výkon svojej
činnosti nevyhnutne potrebuje účtovné doklady, ktoré mu žalovaným neboli predložené, hoci tento nimi

disponuje. S prihliadnutím na rozhodnutie valného zhromaždenia o likvidácii spoločnosti už žalovaný
nemôže vystupovať ako štatutárny zástupca spoločnosti, a preto je povinný odovzdať všetky doklady,
a to bez ohľadu na to, či akceptuje likvidáciu alebo nie. Tým, že žalovaný už ani nie je konateľom,
je nepochybne jeho povinnosťou tieto doklady vrátiť žalobcovi, keďže na ich dispozíciu nemá žiadny
právne relevantný dôvod. Keďže žalovaný už nie je konateľom spoločnosti, nie je žiadny dôvod na to,

aby zadržiaval doklady spoločnosti žalobcu bez ohľadu na to, či žalobca je alebo nie je v likvidácii
a je jeho povinnosťou tieto doklady žalobcovi vrátiť. Okresný súd preto vyhodnotil žalobný návrh ako
opodstatnený a uložil žalovanému požadovanú povinnosť vydať žalobcovi účtovné a obchodné doklady,
tak ako sú špecifikované vo výroku rozsudku. Okresný súd uviedol, že všetky dôkazy hodnotil podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom tvrdený

skutkový stav nebol nikým a ničím relevantným spochybnený. Podľa okresného súdu, hoci v právnych
predpisoch nie je výslovne uvedená povinnosť konateľa odovzdať účtovné doklady likvidátorovi či
žalobcovi, vyplýva táto povinnosť nepochybne z vyššie citovaných zákonných ustanovení, v zmysle
ktorých, keďže je spoločnosť žalobcu v likvidácii, vykonáva likvidáciu likvidátor ako štatutárny orgán,
ktorývmenespoločnostirobíúkonysmerujúceklikvidáciispoločnosti,kčomupotrebujeúčtovnédoklady

na zostavenie likvidačnej účtovnej súvahy. Je preto potrebné, aby mal k dispozícii účtovné doklady a je
povinnosťou žalovaného ako bývalého konateľa žalobcu tieto doklady žalobcovi odovzdať.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255, § 256, § 257, § 261 ods. 1 a 2
a podľa čl. 4 CSP tak, že v zastavenej časti nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania,

nakoľko k zastaveniu došlo pred prvým pojednávaním v čase odstraňovania vád a do toho času z ničoho
nevyplývalo, že by žalovanému vznikli trovy. V časti, ktorá zostala predmetom konania, bol žalobca plne
úspešný, a preto mu okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.6.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.Vodvolaníuviedol,žesrozsudkom
okresného súdu nesúhlasí. Uviedol, že na valné zhromaždenia konané dňa 5.4.2012 a 25.5.2012,
kde bolo rozhodnuté o vstupe žalobcu do likvidácie ku dňu 10.4.2012, nebol pozvaný a ani o nich

nebol informovaný, hoci v uvedenom období bol konateľom spoločnosti. Na tieto zhromaždenia neboli
pozvaní ani členovia dozornej rady a ani tichí spoločníci spoločnosti, čím boli tieto zhromaždenia zvolané
v rozpore so spoločenskou zmluvou a zmluvami o tichom spoločenstve. Likvidátor bol podľa § 74
Obchodného zákonníka povinný zostaviť ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie účtovnú súvahu a
zaslať prehľad o imaní spoločnosti každému spoločníkovi, a teda aj tichým spoločníkom. Táto povinnosť

likvidátora spoločnosti nebola a nie je splnená. Žalovaný nebol vyzvaný k spracovaniu účtovnej súvahy
ku dňu likvidácie a nie je jasné, na základe akých dokladov likvidátor túto súvahu zostavil, keď sa
týchto dokladov domáha súdnou cestou päť rokov po daní spoločnosti do likvidácie. Okresný súd sa s
touto požiadavkou nezaoberal a nekonal v zmysle zákona, keď zo strany likvidátora došlo k závažnému
porušeniu zákona a práv veriteľov. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 3.5.2012 ako konateľ spoločnosti
zvolal valné zhromaždenie na 11.6.2012, pričom nevedel, že spoločnosť bola daná do likvidácie.

Podľa spoločenskej zmluvy na valné zhromaždenie pozval spoločníkov, členov dozornej rady a tichých
spoločníkov. Toto valné zhromaždenie sa v danom termíne konalo, avšak nebolo uznášaniaschopné pre
neúčasť spoločníčky pani Ing. E.. Predmetom zvolaného valného zhromaždenia bolo schválenie ročnej
účtovnejuzávierkyzarok2011aschváleniezmluvyoprevodečastiobchodnéhopodieluIng.C.T.naIng.
C. X. K 31.12.2011 presahoval čistý majetok spoločnosti viac ako 10.000.000,- Eur, pričom spoločnosť

mala vydané právoplatné rozhodnutie na výstavbu športovo-rekreačného areálu SAVAS-BOBROVNÍK.
Na deň 21.8.2012 bolo opätovne zvolané valné zhromaždenie s tým istým programom, ktoré však pre
neúčasť spoločníčky Ing. E. nebolo uznášaniaschopné.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že dokumenty a doklady spoločnosti, ku vydaniu ktorých bol zaviazaný

okresným súdom, preukazujú spôsob nadobudnutia majetku spoločnosti a konania spoločnosti do
dňa vstupu do likvidácie a preukazujú hodnotu majetku spoločnosti. Ako veriteľ spoločnosti predkladá
uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 18Er/3620/2011-117 zo dňa 30.3.2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.7.2017. Žalovaný vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, kde navrhol vypočuť členov štatutárnych

orgánov a všetkých spoločníkov spoločnosti, vrátane tichých spoločníkov a ďalej v konaní prešetriť
právoplatnosť a správnosť dokladov predložených súdu pri vstupe do likvidácie.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že toto považuje za zmätočné z dôvodu, že
žalovaný odvolaním neodôvodnil žiadny zo zákonných dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 CSP.

Podľa žalobcu žalovaný zrejme pozabudol, že o jeho námietkach už bolo rozhodnuté právoplatným
súdnym rozhodnutím v konaní sp.zn. 11Cb/126/2012 s tým, že vstup spoločnosti do likvidácie bol plne
v súlade so zákonom a žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o vstupe do
likvidácie v celom rozsahu zamietol. Žalovaný bol opakovane ústne aj písomne likvidátorom spoločnosti
vyzvaný, aby mu odovzdal obchodné a účtovné doklady, aby mohol likvidátor zostaviť účtovnú súvahu a

podať ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie daňové priznanie. Všetky výzvy na odovzdanie dokladov
boli žalovaným ignorované, a preto likvidátorovi nezostávala iná možnosť, ako podať žalobu o uloženie
povinnosti. O námietkach žalovaného v súvislosti s tichými spoločníkmi bolo rozhodnuté právoplatným
súdnym rozhodnutím v konaní sp.zn. 9Cb/166/2012 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš s tým, že
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaný nie je veriteľom spoločnosti SAVAS-BOBROVNÍK,

s.r.o. „v likvidácii“, a to ani v súvislosti s uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Er/3620/2011.
Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. V reakcii na vyjadrenie žalobcu žalovaný cestou právneho zástupcu trval na podanom odvolaní a
žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť. Keďže žalobca podal návrh na vstup spoločnosti do likvidácie a

ako súčasť tohto návrhu priložil aj účtovnú závierku, musel mať všetky žalobou požadované obchodné a
účtovné doklady a dokumenty a keďže nimi disponoval pri podaní návrhu, mal by ich mať aj v súčasnosti,
a teda žaloba je neoprávnená.

10. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že účtovnú závierku k návrhu na vstup

spoločnosti do likvidácie nepredkladal.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v
spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajskýmsúdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3:0.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/26/2018-134 zo
dňa 22.5.2018 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní

pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

16. Žalovaný v podanom odvolaní namietal priebeh a zvolanie valných zhromaždení spoločnosti,
ktoré mali byť zvolané v rozpore so spoločenskou zmluvou a zmluvami o tichom spoločenstve,
neplnenie povinností likvidátora a spoločnosti po vstupe do likvidácie, ďalej skutočnosť, že sám zvolal

valné zhromaždenia, ktoré však neboli uznášaniaschopné a žiadal vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie, kde žiadal predvolať a vypočuť všetkých členov štatutárnych orgánov a všetkých
spoločníkov, vrátane tichých spoločníkov. Krajský súd vo vzťahu k takto vymedzeným odvolacím
dôvodom žalovaného považuje za potrebné poukázať na predmet prebiehajúceho sporového konania
tak, ako je tento vymedzený žalobou žalobcu. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti

žalovanému vydať obchodné a účtovné doklady žalobcu, ktoré boli bližšie špecifikované v petite
žalobného návrhu. Žalovaný pritom tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom
odvolaní namietal okolnosti, týkajúce sa samotného vstupu spoločnosti žalobcu do likvidácie na
základe rozhodnutia príslušných valných zhromaždení a skutočnosť, že na tieto zhromaždenia neboli
pozvané osoby, ktoré podľa tvrdenia žalovaného sa na tomto zhromaždení mali zúčastniť, a že tieto

valné zhromaždenia boli zvolané v rozpore so spoločenskou zmluvou. Závery okresného súdu, ktorý
konštatoval, že s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný už nie je konateľom spoločnosti žalobcu a
nemá tak žiadny právny dôvod na to, aby predmetné doklady žalobcu zadržiaval, žalovaný v podanom
odvolaní nijakým spôsobom nespochybnil. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadom nedostatkov
týkajúcich sa zvolania a priebehu žalovaným uvádzaných valných zhromaždení spoločnosti žalobcu,

krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že uznesenia prijaté na týchto valných
zhromaždeniach spoločnosti, ich platnosť či neplatnosť, ani prípadné nedostatky pri zvolávaní a konaní
týchto valných zhromaždení, neboli predmetom konania vymedzeného žalobou žalobcu. Rovnako tak
s predmetom konania nesúvisia ďalšie námietky žalovaného v podanom odvolaní ohľadom plnenia/
neplnenia zákonom stanovených povinností likvidátora spoločnosti žalobcu. Nebolo preto dôvodné,

aby sa okresný súd zaoberal námietkami žalovaného ohľadom spracovania účtovnej súvahy ku dňu
likvidácie ani otázkou, na základe akých dokladov likvidátor túto súvahu zostavil. Ak žalobca podanou
žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť vydať žalobcovi účtovné doklady spoločnosti žalobcu, tak
v konaní bolo dôvodné, tak ako to vecne správne ustálil súd prvej inštancie, zaoberať sa otázkou, či
žalovaný predmetnými dokladmi disponuje a či je daný právny dôvod, pre ktorý je oprávnený s týmito

dokladmi nakladať, alebo či tieto doklady je povinný vydať žalobcovi. Ak žalovaný v podanom odvolaní
spochybňoval závery, na ktorých okresný súd postavil svoje rozhodnutie, tak ako tieto závery vyplývali
z vykonaného dokazovania, tak námietka žalovaného vo svojej podstate smerovala voči výsledkom
hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...

„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nieje obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním

a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi
názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu
v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového

stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu,
ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného
súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvoinštančnom konaní
a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne

zistený skutkový stav veci.

17. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu krajský súd poukazuje na skutočnosť,
že žalovaný nie je aktuálne konateľom ani spoločníkom spoločnosti žalobcu, pričom v konaní pred
súdom prvej inštancie a ani v podanom odvolaní nespochybnil konštatovanie okresného súdu, že

dokladmi, ktorých vydanie je predmetom tohto konania, disponuje. K týmto dokladom v podanom
odvolaní žalovaný uviedol len to, že doklady, ku ktorých vydaniu bol zaviazaný okresným súdom,
preukazujú spôsob nadobudnutia majetku spoločnosti a konania spoločnosti do dňa jej vstupu do
likvidácie a že preukazujú hodnotu majetku spoločnosti. Žalovaný tak skutočnosťami, ktoré uviedol v
podanom odvolaní, jednak nespochybnil zistenia okresného súdu, že predmetnými dokladmi disponuje

a nijakým spôsobom nespochybnil ani záver okresného súdu, že na jeho strane nie sú dané žiadne
právne dôvody, na základe ktorých by mohol akékoľvek doklady žalobcu zadržiavať. Tieto doklady,
ktorých vydanie je predmetom konania, sú pritom účtovnými dokladmi, ktoré sú nevyhnutne potrebné
pre činnosť likvidátora spoločnosti žalobcu, na ktorého v zmysle ust. § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka
prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti. Tým na likvidátora spoločnosti prešli aj

všetky práva a povinnosti súvisiace s vykonávaním likvidácie a s vykonávaním pôsobnosti štatutárneho
orgánu. Likvidátor spoločnosti je tak okrem iného povinný plniť aj všetky účtovné či daňové povinnosti
spoločnosti žalobcu. Z predložených dokladov je zrejmé, že Ing. I. T., ako likvidátor žalobcu, opakovane
vyzýval žalovaného na odovzdanie všetkých písomností, týkajúcich sa spoločnosti žalobcu, a to výzvami
zo dňa 18.9.2012 (č.l. 34 spisu), zo dňa 13.3.2013 (č.l. 36 spisu) a zo dňa 20.5.2015 (č.l. 37 spisu).

Napriek týmto výzvam žalovaný predmetné doklady žalobcovi neodovzdal, pričom na pojednávaní pred
okresným súdom opakovane potvrdil, že tieto doklady má k dispozícii (napr. zápisnica z pojednávania
zo dňa 4.2.2016, č.l. 49-52 spisu). Žalovaný rovnako na tomto pojednávaní uviedol, že má vedomosť o
tom, že žaloba na určenie neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti bola právoplatne zamietnutá.
Napriek tejto skutočnosti opakovane v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a rovnako tak v

podanom odvolaní namietal okolnosti vstupu spoločnosti žalobcu do likvidácie rozhodnutím valného
zhromaždenia.

18. V podanom vyjadrení zo dňa 10.10.2017 (č.l. 118 spisu) žalovaný cestou právneho zástupcu v
reakcii na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu uviedol, že žalobou požadované obchodné a

účtovné doklady a dokumenty musel mať žalobca k dispozícii, keď podával návrh na vstup spoločnosti
do likvidácie. Krajský súd vo vzťahu k tejto dodatočne uplatnenej námietke žalovaného uvádza,
že z odvolacích dôvodov žalovaného môžu byť v odvolacom konaní vzaté do úvahy len tie, ktoré
nemali charakter novo tvrdených skutočností neuvádzaných žalovaným v konaní pred súdom prvej
inštancie. Rozsudok okresného súdu preto mohol byť posudzovaný na základe podaného odvolania len

v medziach tých odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočnosti neuplatnených pred súdom
prvej inštancie a zároveň tých odvolacích dôvodov, ktoré boli uplatnené vo včas podanom odvolaní.
V danom prípade nie je naplnená žiadna z okolností vyžadovaných ust. § 366 CSP, len za naplnenia
ktorých okolností by bolo možné prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboliuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, použiť v odvolacom konaní. Námietku, že požadované
doklady mal žalobca k dispozícii už v čase vstupu spoločnosti do likvidácie, pritom žalovaný neuplatnil vo
včas podanom odvolaní, ale až následne v rámci reakcie na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu

žalovaného. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na ust. § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania. Krajský súd napriek uvedenému považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný
ním tvrdené okolnosti, že predmetné doklady, ktorých vydanie žalobca v konaní požaduje, mal mať
žalobca k dispozícii už v čase vstupu spoločnosti do likvidácie, nijakým spôsobom nepreukázal. Naopak,

ak už bolo konštatované, z opakovaných vyjadrení žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie
vyplýva, že predmetné doklady má k dispozícii práve žalovaný. Skutočnosť, že by tieto doklady mal
mať k dispozícii, žalobca v dodatočnom písomnom vyjadrení zo dňa 7.11.2017 (č.l. 121 spisu) poprel.
Krajský súd obdobne považuje za potrebné vyjadriť sa k tej časti odvolania žalovaného, kde žalovaný
uvádza, že predkladá uznesenie Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. 18Er/3620/2011. V súvislosti s
týmto uznesením treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný toto uznesenie okresného súdu nepredložil

a v podanom odvolaní ani nevymedzil skutočnosti, či odvolacie dôvody, ktoré mali byť týmto uznesením
Okresného súdu Žilina preukázané.

19. Vo vzťahu k okresným súdom zistenému skutkovému stavu, vykonanému dokazovaniu a jeho
zhodnoteniu odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané

dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za
aplikácie § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup súdu, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v
rámci občianskeho súdneho konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec.
Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a
unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní
(rozsudok NS SR 4 Cdo 256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so

skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany zásadne nemôže bez ďalšieho
dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana uplatňuje

svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04). V
súvislosti so zhodnotením vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom poukazuje odvolací súd aj
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...
„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

20. Na základe uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k názoru o vecnej správnosti rozsudku súdu

prvej inštancie. Krajský súd preto pristúpil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu tohto rozsudku
okresného súdu tak v napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť odovzdať
žalobcovi dotknuté obchodné a účtovné doklady, ako aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania,
ktorý výrok nebol osobitne odvolaním žalovaného napadnutý a ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci
samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

21.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca,
ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.