Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112231707
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112231707.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa GEOBAU, s. r. o. so
sídlom Šintava 566, 925 51 Šintava, IČO:36 681 237, s adresou na doručovanie H. Y. XXX, XXX XX
Z., zastúpeného ŠKODA LEGAL, s. r. o., Komenského 18/b, 974 01 Banská Bystrica, IČO:47 244 259,
v mene ktorej koná konateľ, advokátka JUDr. Ing. Veronika Škodová proti odporcovi Ing. Mgr. Miroslav
Šperka, LL.M., so sídlom Kancelárie správcu Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, správca úpadcu
DONIVO TD, s. r. o. „v konkurze" so sídlom Zvolenská cesta 165, 974 05 Banská Bystrica, IČO:36 746
321, zastúpenému Aequitas so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 628 841, o určenie
pravosti popretej pohľadávky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 61Cbi/16/2012-218 zo dňa 30. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/16/2012-218 zo dňa 30. októbra 2013 zrušuje
a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľa zaviazal nahradiť
odporcovi trovy konania vo výške 397,91 eur na účet právneho zástupcu odporcu a trovy konania štátu
vo výške 113,67 eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica. V odôvodní uviedol, že navrhovateľ sa
svojim návrhom domáhal určenia „že navrhovateľ je veriteľom úpadcu DONIVO TD, s.r.o., so sídlom
Zvolenská cesta 165, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 746 321, z právneho dôvodu zmluvy o preprave
na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100050, istina vo výške 24 232,21 Eur,
úroky z omeškania vo výške 4 035,72 Eur v celkovej výške 28 267,93 Eur prihlásených súhrnnou
prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 95; z právneho dôvodu
zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a fa. č. 2010/100059, istina vo výške
11 311,66 Eur, úroky z omeškania vo výške 1 765,30 Eur, v celkovej sume 13 076,96 Eur, prihlásených
súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 96, z právneho
dôvodu zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry 2010/100064, istina vo
výške 866,32 Eur, úroky z omeškania vo výške 133,35 Eur v celkovej sume 999,67 Eur, prihlásených
súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 97, z právneho
dôvodu od zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100073,
istina vo výške 26 858,24 Eur, úroky z omeškania vo výške 4 024,96 Eur, v celkovej sume 30 883,20
Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka
pod číslom 98, z právneho dôvodu zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a
faktúry č. 2010/100078, istina vo výške 633,50 Eur, z úroky z omeškania vo výške 90,30 Eur, v celkovej
sume 723,80 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná
pohľadávka pod č. 99, z právneho dôvodu zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa 01. 06.
2010 a faktúry č. 2010/100094, istina vo výške 5 353,93 Eur, úroky z omeškania vo výške 759,- Eur,
v celkovej sume 6 112,39 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v
poradí iná pohľadávka pod č. 100“. Navrhovateľ sa teda domáhal určenia právneho dôvodu, výšky a
poradia prihlásených pohľadávok voči úpadcovi DONIVO TD, s.r.o., v celkovej výške 80 063,95 Eur. Svoj

nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe faxovej objednávky úpadcu zo dňa 01. 06. 2010 vykonal
navrhovateľ v prospech úpadcu prepravu zeminy pri stavbe rýchlostnej cesty R1 v období od augusta
2010 do novembra 2010, pričom mesačne vyššie uvedenými faktúrami bola vyúčtovaná dohodnutá cena
za vykonanie prepravy zeminy na danej stavbe. Vyššie uvedený záväzok úpadcu zaplatiť dohodnutú
cenu za prepravu zeminy si úpadca nesplnil a po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu si navrhovateľ
súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012 prihlásil a uplatnil voči úpadcovi vyššie uvedenú pohľadávku
vo výške 80 063,95 Eur za dopravu na výstavbe R1. Správca zapísal navrhovateľom prihlásené a
uplatnené pohľadávky do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 95 až 100, pričom správca poprel
navrhovateľom prihlásené pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu, že ohľadne týchto
pohľadávok je vedené súdne konanie, a teda sú ku dňu vyhlásenia konkurzu sporné.

Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k názoru, že právny vzťah založený na základe
objednávky úpadcu zo dňa 1. 6. 2010 špecifikovanej emailom úpadcu zo dňa 28. 6. 2010, ako aj na
základe individuálnych dojednaní ohľadne rozsahu a prác prepráv, nezodpovedá vymedzeniu zmluvy
o preprave vecí podľa § 610 Obch. zák., keďže podstatnou záležitosťou zmluvy o preprave veci
podľa § 610, ktoré vymedzenie prepravnej zmluvy v uvedenom ustanovení je kogentné vzhľadom na
znenie § 263 ods. 2 Obch. zák. je presné vymedzenie miesta odoslania a miesta určenia zásielky. Ani
objednávka úpadcu zo dňa 1. 6. 2010, ani doplnenie tejto objednávky úpadcu emailom zo dňa 28. 6.
2010 takéto podstatné náležitosti zmluvy o preprave veci neobsahujú. Súd bol toho názoru, že uvedená
objednávka úpadcu na základe jej doplnenia emailom úpadcu zo dňa 28. 6. 2010 a individuálneho
dojednania konkrétneho rozsahu a prác je povahou nepomenovanou zmluvou podľa § 269 Obch.
zák., ktorej obsahom je záväzok navrhovateľa vykonávať úpadcom požadovanú prepravu tovaru, v
danom prípade zeminy, pri stavbe rýchlostnej cesty R1 z individuálne dojednaných podmienok každý
deň vykonávania týchto prepráv. Súd je toho názoru, že navrhovateľom uplatnený dôvod v súhrnnej
prihláške pod označením „doprava na výstavbe R1“ nie je v rozpore so žalobným petitom, kedy sa
navrhovateľ domáhal určenia právneho dôvodu na základe zmluvy o preprave podľa objednávky zo dňa
1. 6. 2010. Samotný pojem „doprava“ uvedený v prihláške je možné subsumovať pod rôzne zmluvné
typy, napr. zasielateľská zmluva, zmluva o preprave veci, komisionárska zmluva, mandátna zmluva,
resp. nepomenovaná zmluva, resp. zmluva o prevádzke dopravného prostriedku. Súd dospel k záveru,
že bola v konaní preukázaná existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľom a úpadcom, a to na
základe nepomenovanej zmluvy založenej na základe objednávky zo dňa 1. 6. 2010, doplnenej emailom
úpadcu zo dňa 28. 6. 2010 a jednotlivými úkonmi špecifikácie rozsahu a trasy vykonávania prepráv.
Súd mal ďalej preukázaný vznik nároku navrhovateľa voči úpadcovi na zaplatenie dohodnutej ceny
vykonávania prepravných úkonov podľa uvedenej objednávky úpadcu, t. j. v závislosti od vzdialenosti a
množstva 13 m3 pri naložení jedného motorového vozidla a nemal preukázaný rozpor medzi uplatnením
právneho dôvodu navrhovateľa v súhrnnej prihláške voči žalobnému petitu. Súd neakceptoval tvrdenia
odporcu o odlišnej dohode ceny plnenia s odkazom na geodetické zameranie, navyše pokiaľ svedok Z.
vo svojej výpovedi potvrdil, že samotná osoba oprávnená za úpadcu, a to L.. I. oznámil svedkovi Z.
existenciu dohody medzi úpadcom a ďalšími prepravcami vo vzťahu k cene plnenia, a to s odkazom
na 13 m3 naloženia jedného motorového vozidla. Takisto súd neakceptoval ani námietky odporcu, že
poverená osoba úpadcom, svedok Z. nekontroloval reálne množstvo prepravenej zeminy, ale len počet
otočiek motorových vozidiel vzhľadom k tomu, že takéto podmienky zadal samotný úpadca a dokonca
poveril osobu odlišnú od vlastných zamestnancov na kontrolu tohto množstva s odkazom na počet
motorových vozidiel a 13 m3 na jedno naloženie motorového vozidla, kedy za osobu oprávnenú na
kontrolu týchto skutočností úpadca poveril zamestnanca tretieho subjektu svedka Z.. Napriek všetkým
uvedeným záverom súdu o preukázaní existencie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a úpadcom
na základe záveru súdu o vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie ceny plnenia podľa dohodnutých
podmienok v zmysle objednávky zo dňa 1. 6. 2010, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Zdôraznil, že predmetom konania je okrem iného určenia právneho dôvodu popretej pohľadávky, ktorá
bola správcom popretá čo do právneho dôvodu ako aj výšky. Z povahy predmetu tohto konania vyplýva,
že sa jedná o určovací nárok navrhovateľa, ktorého neoddeliteľnou súčasťou žalobného petitu je určenie
právneho dôvodu popretej pohľadávky. Navrhovateľ určil v žalobnom petite právny dôvod pohľadávky
tak, že sa má jednať o právny dôvod na základe zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa
1. 6. 2010. Navrhovateľ týmto žalobným petitom vymedzil predmet konania v časti určenia právneho
dôvodu tak, že súd mal určiť existenciu právneho dôvodu uplatnenej a popretej pohľadávky správcom
na základe zmluvy o preprave veci podľa § 610 a nasl. Obch. zákonníka. Odporca na pojednávaní dňa
30. 10. 2013 namietol, že takýto právny dôvod z vykonaného dokazovania nevyplýva a nemohlo dôjsť
medzi navrhovateľom a úpadcom ku vzniku zmluvy o preprave veci podľa objednávky zo dňa 1. 6.

2010 vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o preprave veci, t. j. z dôvodu neurčenia
miesta odoslania a miesta určenia prepravovanej veci. Ďalej okresný súd uviedol, že predmetná žaloba
je žalobou určovacou, a súd je v danom prípade viazaný žalobným petitom navrhovateľa. Pokiaľ
navrhovateľ žiadal vo svojom žalobnom petite určiť právny dôvod na základe zmluvy o preprave veci
vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam, a pokiaľ súd dospel k záveru o existencii iného právneho
dôvodu, a to nepomenovanej zmluvy, súd nemohol vyhovieť žalobe navrhovateľa a určiť vo výroku svojho
rozhodnutia iný právny dôvod ako bol uplatnený navrhovateľom v jeho žalobnom petite. Ďalej uviedol,
že súdu je známa judikatúra o tom, že právne posúdenie veci je povinnosťou a vecou súdu, avšak toto
konštatovanie platí dovtedy, pokiaľ by bolo predmetom tohto konania uplatnenie peňažnej pohľadávky,
pričom právny dôvod priznania tejto pohľadávky je vecou a povinnosťou súdu. V danom prípade je
situácia odlišná, pretože priamo súčasťou výroku je určujúci výrok súdu o určení právneho dôvodu a súd
preto nemôže priznať iný právny dôvod uplatnenej pohľadávky ako ten, ktorého sa navrhovateľ domáha.
Na základe záveru súdu o existencii iného právneho dôvodu, akého určenia sa navrhovateľ domáhal
v žalobnom petite, súd návrh zamietol. Pokiaľ by súd návrhu vyhovel a určil by právny dôvod, výšku a
poradie navrhovateľom prihlásenej pohľadávky na základe iného právneho dôvodu ako bol uplatnený
navrhovateľom v žalobnom petite, postupoval by v tomto prípade ultra petit, t. j. priznal by navrhovateľovi
niečo, čoho sa svojim návrhom v žalobnom petite nedomáhal. O trovách konania rozhodol súd podľa
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech odporcu, ktorý bol v konaní úspešný a priznal mu náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 397,91 eur a zároveň zaviazal
navrhovateľa zaplatiť na účet okresného súdu náhradu trov konania štátu, a to svedočné vo výške
113,67 eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že záver
súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, pretože ak nemal za preukázané, že by v konaní bolo
preukázané uzatvorenie zmluvy o preprave medzi navrhovateľom a úpadcom, t. j. právny dôvod vzniku
pohľadávky, mal súd prvého stupňa správne postupovať tak, že mal skúmať, či identifikácia skutku v
prihláške a v incidenčnej žalobe neumožňuje záver, že prihlásený nárok je daný z iného titulu (napr. z inej
zmluvy vzhľadom na vykonané dokazovanie a skutočnosti opísané v žalobe a prihláške).V rozhodovacej
praxi súdov je ustálený záver, že právnym dôvodom vzniku prihlasovanej pohľadávky sa rozumejú
skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda skutkové okolnosti, z ktorých je možné vyvodiť
existenciu tejto pohľadávky. Tieto skutočnosti boli podrobne popísané v predmetnej incidenčnej žalobe,
na čo v podstate poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Dal do pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 729/2006, z ktorého vyplýva, že aj v konkurznom konaní
v prípade incidenčných sporov súd postupuje obdobne ako v prípadoch, keď predmetom konania je
uplatnenie peňažnej pohľadávky. V danom prípade súd prvého stupňa dospel k záveru, a to na základe
skutočností popísaných v žalobe, ako aj na základe vykonaného dokazovania a vyjadrení navrhovateľa
na pojednávaniach, že medzi navrhovateľom a úpadcom vznikol právny vzťah - zmluva podľa § 269
Obch. zák., konkrétne tak, že práva a povinnosti zmluvných strán boli vymedzené podľa objednávky
odporcu zo dňa 28. 6. 2010 doplnenej emailom úpadcu zo dňa 28. 6. 2010 a individuálnym určovaním
konkrétneho rozsahu práv a povinností pri vykonanávaní prepráv v konkrétnych dňoch vo vzťahu k
rozsahu a trasám týchto prepráv. Na túto samotnú objednávku ako aj konkrétne faktúry sa odvolával
navrhovateľ v incidenčnej žalobe. Nakoľko mal súd prvého stupňa preukázané, že došlo k plneniu zo
strany navrhovateľa na základe objednávky úpadcu, len z jedného právneho dôvodu ako bol uplatnený
navrhovateľom, mal postupovať podľa vyššie uvedených právnych záverov a určiť pohľadávku z tohto
dôvodu, keďže išlo aj v tomto prípade o inú právnu kvalifikáciu toho istého skutku (podrobne opísaného
v prihlásenej pohľadávke ako aj v incidenčnej žalobe), čo nie je zmenou právneho dôvodu prihlásenej
pohľadávky a potom nemohol ísť ani nad rámec petitu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel podľa petitu,
ktorý uviedol v odvolaní alebo alternatívne aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Žiada, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom okresného
súdu a jeho odôvodnením, ktoré je dostatočné a presvedčivé. Zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach,
že v zmysle § 32 ods. 1 ZKR správca nemal inú možnosť postupu vo veci ako prihlásené pohľadávky
poprieť. Popretie pohľadávky odporca odôvodnil tým, že prihliadol na námietky úpadcu a na súdne
konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod č. 63Cb/108/2011, z čoho nepochybne vyplýva,
že pohľadávka veriteľa je sporná. Vzhľadom na uvedené, odporca pohľadávky z opatrnosti poprel čo do
dôvodu a výšky. Ďalej uviedol, že v zmysle zákona sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu

prihlásenej pohľadávky, avšak v žalobe sa môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Tento právny
názor odporcu je podložený judikatúrou súdov, napr. R ČR 52/1998, R 32/2001. Podľa názoru odporcu je
teda správny právny názor prvostupňového súdu, ktorý keďže navrhovateľ sa domáhal určenia právneho
dôvodu popretej pohľadávky a ním uvedený právny dôvod je nesprávny, žalobu zamietol. Skutočnosť, že
medzi účastníkmi nedošlo k vzniku zmluvy o preprave, ale ich vzájomný zmluvný vzťah sa riadil ust. § 269
Obch. zák. upravujúcim nepomenovanú zmluvu, bola v priebehu prvostupňového konania nepochybne
preukázaná. Keďže prvostupňový súd bol vzhľadom na vyššie cit. judikatúru i zákonné znenie viazaný
žalobným petitom navrhovateľa a dôvodov vzniku pohľadávky určeným v prihláške a navrhovateľ sa
domáhal určenia právneho dôvodu popretej pohľadávky na základe zmluvy o preprave veci, pričom sa
preukázalo, že k vzniku takéhoto zmluvného vzťahu nedošlo, súd podľa názoru odporcu postupoval
správne, keď žalobu o určenie popretej pohľadávky zamietol. Uviedol, že si uplatňuje náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 83,99 eur a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods.
1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 21.
12. 2012 domáhal určenia, že navrhovateľ je veriteľom úpadcu právneho dôvodu zmluvy o preprave,
domáhal sa určenia právneho dôvodu, výšky a poradia prihlásených pohľadávok v celkovej výške
80.063,95 eur. Svoj nárok odôvodňoval tým, že na základe faxovej objednávky úpadcu zo dňa 1. 6. 2010
vykonal navrhovateľ v prospech úpadcu prepravu zeminy pri stavbe rýchlostnej cesty R1 v období od
augusta 2010 do novembra 2010, pričom uvedenými faktúrami bola vyúčtovaná dohodnutá cena za
vykonanie prepravy zeminy na danej stavbe. Keďže uvedený záväzok úpadca nesplnil, po vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu si navrhovateľ súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012 prihlásil a uplatnil
voči úpadcovi uvedenú pohľadávku vo výške 80.063,95 eur za dopravu na výstavbe R1. Správca
konkurznej podstaty zapísal navrhovateľom prihlásené pohľadávky do zoznamu pohľadávok pod por. č.
95 až 100, pričom správca poprel navrhovateľom prihlásené pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky
z dôvodu, že ohľadne týchto pohľadávok je vedené súdne konanie a ku dňu vyhlásenia konkurzu sú
sporné. Okresný súd v priebehu konania vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy podľa § 269 Obch. zák., nebola uzatvorená zmluva o
preprave podľa ust. § 610 Obch. zák., nakoľko objednávka úpadcu ani doplnenie objednávky podstatné
náležitosti zmluvy o preprave neobsahovali. Okresný súd po rozsiahlom dokazovaní mal za preukázanú
existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a úpadcom v rozsudku sa vysporiadal podrobne a
dostatočne s námietkami odporcu a aj napriek zisteniu, že medzi navrhovateľom a úpadcom došlo
k uzatvoreniu zmluvy - nepomenovanej podľa § 269 Obch. zák., návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol z toho dôvodu, že predmetom konania je určenie právneho dôvodu, výšky a poradia
prihlásených pohľadávok, s tým, že navrhovateľ žiadal v žalobnom petite určiť právny dôvod na základe
zmluvy o preprave veci vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam, avšak pokiaľ súd dospel k záveru o
existencii iného právneho záveru, a to nepomenovanej zmluvy, nemohol vyhovieť žalobe navrhovateľa
a určiť vo výroku rozhodnutia iný právny dôvod ako bol uplatnený navrhovateľom.

Navrhovateľ v odvolaní proti napadnutému rozsudku poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 29 Odo/729/2006 zo dňa 12. decembra 2008, v ktorom rozhodnutí bola riešená otázka viazanosti
právnym dôvodom uplatneným v prihláške pohľadávky. Podľa uvedeného rozhodnutia rozhodovacia
prax súdu je ustálená v závere, že právnym dôvodom vzniku prihlasovanej pohľadávky sa rozumejú
skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda také skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať
existenciu tejto pohľadávky. Pritom platí, že konkurzný veriteľ môže až do preskúmania ním prihlásených
pohľadávok, pokiaľ jeho pohľadávka nie je zistená alebo účinne popretá (čo do pravosti, výšky
alebo poradia), meniť tak skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá ako aj výšku alebo poradie
pohľadávky. Zhodne rozsudok Najvyššieho súdu uverejnený pod č. 74/2000 Sbírky soudních rozhodnutí
a stanovisek. Ak konkurzný veriteľ (prihlasovateľ pohľadávky) vo včas podanej žalobe o určenie pravosti,
výšky alebo poradia nevykonateľnej pohľadávky popretej správcom konkurznej podstaty alebo niektorým
z konkurzných veriteľov uvedie popri rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré obsahovala prihláška ďalšie
potrebné dôležité tvrdenia, významné podľa hmotného práva pre jeho úspech v incidenčnom spore,
potom tým nevybočuje z medzí kladených jeho žalobným návrhom ustanovením § 23 ods. 2 veta prvá
ZKV. Z tohto pohľadu nie je významné, že konkurzný veriteľ prihlásil pohľadávku ako nárok zo zmluvy

a nie ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Rovnako ako v prípade bežného sporu i pre prieskum
prihlásenej pohľadávky v incidenčnom spore platí, že ak dospeje súd k záveru, že zmluva, o ktorú sa
prihlásená pohľadávka opiera je neplatná, alebo vôbec nevznikla, musí zvážiť, či identifikácia skutku
v prihláške a v incidenčnej žalobe dovoľuje urobiť záver, že prihlásený nárok je daný z iného titulu
(napr. z titulu bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody). Iná právna kvalifikácia toho istého skutku
zmenou právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky nie je. (rozhodnutie NS ČR 29 Odo 729/2006).

Vo vyjadrení k odvolaniu odporca poukazoval na rozhodnutie R ČR 52/1998, podľa ktorého je žaloba
o pravosť, výšku alebo poradie popretej pohľadávky poprípade o práve na jej oddelené uspokojenie
žalobou určovacou. Táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu sporná nie je, nakoľko aj samotný
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa jedná o žalobu určovaciu, ďalej
na rozhodnutie R 32/2001, podľa ktorého ak sa v žalobe o určenie pravosti, výšky alebo poradia
pohľadávky konkurzný veriteľ domáha iného právneho dôvodu než uviedol v prihláške alebo na
prieskumnom pojednávaní, súd žalobu zamietne. V tomto prípade sa navrhovateľ tak v prihláške ako aj
v žalobe domáhal svojej pohľadávky z toho istého právneho dôvodu. Uvedené rozhodnutie sa na daný
prípad nevzťahuje.

Na základe vyššie uvedených skutočností, hlavne s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 29Odo 729/2006 dospel odvolací súd po preskúmaní veci k záveru, že okresný súd nerozhodol
správne, keď návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol s poukazom na nemožnosť vyhovieť žalobe
navrhovateľa a určiť vo výroku svojho rozhodnutia iný právny dôvod ako bol uplatnený navrhovateľom
v jeho žalobnom petite.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. mu vrátil vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd opätovne nárok navrhovateľa posúdi, najmä v kontexte záverov
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 729/2006 a o návrhu navrhovateľa opätovne rozhodne.

O náhrade trov konania rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.