Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316203202
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316203202.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, registračné číslo: 542 097
902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpená

Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti
žalovanej: U. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. d. XXX, o zaplatenie sumy 4 330,44 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 29. mája 2017, č.
k. 14C/31/2016-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok,ďalejlen„CSP“),rozsudkomzodňa29.mája2017,č.k.14C/31/2016-80rozhodol,žežalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4 330,44 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 3 914,56 eura od 03.07.2015 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo

zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na plnú náhradu
trov konania.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie, v rámci ktorého
považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 05.06.2014 Zmluvu
o splátkovom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú

službu o poskytovaní platobných služieb. Išlo o účelový úver, ktorého výška bola dohodnutá v sume
4 000 eur, s fixnou úrokovou sadzbou 13,99 %, 60 mesačných splátok po 99,55 eura, splatných 15.
deň v mesiaci, splatnosť 1. mesačne splátky 15.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol
úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, termín konečnej splatnosti úveru 15.07.2019 poplatok za
poistenie 6,99 %, RPMN vo výške 14,92 0, priemerná RPMN 18,90 %, celková čiastka k zaplateniu
5 583 eur.

2.2. Bolo dohodnuté, že v prípade, ak je v ZoSÚ dohodnutý účel úveru, dlžník je povinný preukázať
účel úveru do 6 mesiacov od poskytnutia úveru. Ak dlžník použije úver na iný účel ako je dohodnutý
v ZoSÚ alebo ak účel nepreukáže, je Cetelem oprávnený zvýšiť dohodnutú výšku úrokovej sadzby o
+/- 3% a účtovať si poplatok v zmysle aktuálneho sadzobníka poplatkov. V týchto prípadoch je Cetelem
oprávnený od ZoSÚ odstúpiť.3.1. Z úverového účtu žalovanej vyplynulo, že dňa 27.02.2015 boli žalovanej poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 3 886 eur a v tento deň jej bol účtovaný aj poplatok za nedokladovanie účelu vo
výške 200 eur, ktorý žalovaná neuhradila. V dôsledku uvedeného ako aj uplynutia lehoty 6 mesiacov

nenastalo ďalšie plnenie zo strany právneho predchodcu žalobcu do cieľovej sumy a žalovaná bola
povinná začať hradiť dlžnú sumu v splátkach, ktoré jej boli predpísané dňa 13.03.2015, 14.04.2015,
14.05.2015, 12.05.2015, avšak bezúspešne, v dôsledku čoho dlžná istina predstavovala sumu 3 886
eur, úroky, poistné a ostatné 244,44 eura a náklady 200 eur, takže spolu dlžná čiastka k 01.07.2015
predstavovala sumu 4 330,44 eura.

3.2. Podaním zo dňa 08.07.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru ku dňu 02.07.2015 s dlžnou sumou vo výške 4 330,44 eura, ktorú mala uhradiť do 14 dní
od doručenia oznámenia bez úrokov z omeškania, ale žalovaná zásielku v odbernej lehote neprevzala.

3.3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná

a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu spotrebiteľského úveru vo výške 3 886 eur aj s
príslušenstvom, ktoré tvorilo jednak poistenie a aj úrok zvýšený o 3 %, pretože žalovaná porušila svoju
zmluvnú povinnosť a bola sankcionovaná zvýšením úrokovej sadzby a vznikla jej tiež povinnosť zaplatiť
sumu 200 eur v zmysle sadzobníka. Žalovanej tak vznikla povinnosť okrem poskytnutej istiny uhradiť
žalobcovi aj kapitalizovaný úrok do zosplatnenia vo výške 251,88 eura, poistné vo výške 28,56 eura a

náklady vo výške 200 eur. Žalovanú preto súd zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 4 330,44 eura spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 914,56 eura od 03.07.2015 do zaplatenia, a to
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti, t.j. úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 215,88 eura a zo sumy 200 eur od 03.07.2015 do zaplatenia súd žalobu zamietol.

3.4. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 2, § 121
ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4.1. Ohľadom dlhšej lehoty splatnosti poukázal na to, že za tento čas si žalovaná prostredníctvom
rodinných príslušníkov môže upraviť svoje majetkové pomery tak, aby uhradila dlžnú sumu v celosti.
Žiadosti žalovanej o úhradu dlžnej sumy v splátkach vo výške 20 eur nevyhovel vzhľadom na výšku
dlžnej sumy a omeškanie žalovanej s úhradou dlžnej sumy. Zohľadnil pritom skutočnosť, že žalovaná
si brala úver v čase, keď bola na dôchodku, teda od uzatvorenia zmluvného vzťahu nedošlo k zmene

v jej majetkovej sfére, pretrvávali aj jej zdravotné problémy a bola si vedomá, že zo svojho dôchodku
vo výške cca 146 eur bude uhrádzať mesačné splátky vo výške 99,50 eura + 7,14 eura a následne
zvýšené o 3 % úroku vo výške 109,29 eura a napriek tomu úverový vzťah podpísala, plne si vedomá
záväzku, čo potvrdil pred súdom. Navyše žalobcovi nepreukázala ani účel poskytnutia úveru, žalobcovi
neuhradila žiadnu sumu ,a preto jej žiadosť pre jej zrejmú neopodstatnenosť zamietol.

4.2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v spore
priznalplnúnáhradutrovkonaniavočižalovanej,pretoženeúspechžalobcubollenvnepatrnomrozsahu
spočívajúcom v časti príslušenstva, ktoré nepredstavovalo základ pre výpočet trov konania.

4.3. V poučení o odvolaní, okrem iného uviedol, že žalovaná odvolanie podať nemôže, pretože sa ho
výslovne vzdala po vyhlásení rozsudku.

5.1. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v 15 dňovej lehote od jeho doručenia odvolanie, v ktorom
poukázala na to, že nakoľko sa nevie vyjadrovať, požiadala o tlmočníka zo slovenského jazyka do

maďarského jazyka a opačne. Má už svoj starobný vek, dostala sa do situácie, kde niektorým pojmom
a vyjadreniam vôbec nerozumie, nemá toľko financií, aby si mohla dovoliť platiť advokáta, ktorý by jej
vysvetlil odborné názvy, ktorým nerozumie, ako napríklad odvolanie a iné. Súdu dala na vedomie, že
úver jej mal pomôcť splácať jej syn. Popritom dostala upomienku, ktorú vyplatila v sume 57 eur, prvá
splátka sa uskutočnila dňa 10.07.2014 a boli aj ďalšie, preto nepochopí, kde sa podela suma 561,65

eura, ktorú doteraz vyplatila spoločnosti, preto žalobca nemôže tvrdiť, že nezaplatila ani jednu splátku,
a preto posiela doklady o zaplatení. Pravdou je, že nepreukázala žalobcovi na aký účel úver použila,
pretože vzhľadom na svoj vek nerozumie niektorým pojmom.5.2. Považuje za nesprávne, aby mala svoj dlh vyplatiť v celom rozsahu, čo nie je v jej silách, preto žiada
súdonariadenieďalšiehopojednávaniaaorozhodnutieosplátkachdlžnejsumy,ktorúbyvedelasplácať
mesačnou splátkou max. vo výške 20 eur zo svojho malého dôchodku 146,60 eura. Je si vedomá toho,

že porušila svoju povinnosť, bolo jej nevoľno, necítila sa dobre, preto si nepamätá, že sa slovne vzdala
odvolania. Navrhla, aby ctený súd ešte raz prešetril jej situáciu, zvážil jej odvolanie a aby rozhodnutie
bolo ku spokojnosti oboch strán. Odvolaciemu súdu navrhla, aby zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie
konanie a zrušil trovy konania. Priložila fotokópie poštových poukážok o úhrade súm po 99,55 eura
adresátovi CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava v dňoch 10.07.2014, 14.08.2014, 16.09.2014 a

19.02.2015, o úhrade sumy 106,45 eura dňa 08.12.2014 a sumy 57,00 eur dňa 23.02.2015.

6.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na druhý odsek poučenia vo vydanom
rozsudku, podľa ktorého žalovaná nemôže podať odvolanie, pretože sa ho výslovne vzdala po vyhlásení
rozsudku. K jej tvrdeniu ohľadom neporozumenia niektorých pojmov uviedol, že v konaní pred súdom
sa mohla dať zastúpiť nielen advokátom, ale podľa § 89 CSP akoukoľvek plnoletou osobou, ktorá je

spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu alebo podľa § 291 CSP s prihliadnutím na postavenie
žalovanej ako spotrebiteľa aj právnickou osobou založenou lebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa.

6.2. K tvrdeniu žalovanej ohľadom úhrad vo výške 561,65 eura uviedol, že úver, ktorý je predmetom
tohto konania, žalobca eviduje pod číslom XXXXXXXXXXXXXX na základe úverovej zmluvy zo dňa

05.06.2014, ktorou boli dňa 27.02.2017 odfinancované peňažné prostriedky na splatenie starších
úverov žalovanej, a to konkrétne úverov č. XXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXX, preto
žalobca uvádza, že platby, o ktorých žalovaná predložila potvrdenia eviduje, ale s prihliadnutím
na dátumy jednotlivých úhrad a uvedené variabilné symboly s koncovkami XXXXXXXXXXXXXX a
XXXXXXXXXXXXXX boli tieto platby zaúčtované na starších úverových prípadoch žalovanej a nie na

úverovom prípade, ktorý je predmetom konania. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa žalobca v
celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 29.05.2017 a opätovne pripomína,
že žalovaná sa vzdala práva na podanie odvolania, a preto podanie žalovanej považuje za účelové, v
snahe oddialiť splatenie dlžnej sumy.

7. Žalovaná sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcu uvádzajúc, že nechápe, prečo žalobca tvrdí,
že má viac a starších úverov, keď má len jeden úver od žalobcu, ktorý podpísala a je to číslo úveru
XXXXXXXXXXXXX, ktorý bol schválený dňa 16.06.2014 a ktorý je ochotná splácať v mesačných
splátkach maximálne po 20 eur. Nechápe, prečo jednotlivé úhrady na úver vo výške sumy 561,65 eura,
ktoré žalobcovi uhradila, idú na staršie úvery, o ktorých nemá vedomosť.

8. Žalobca sa vyjadril aj k vyjadreniu žalovanej poukazujúc na ust. § 368 CSP, podľa ktorého osoba
oprávnená podať odvolanie sa môže svojho práva na odvolanie vzdať. Vzdať sa odvolania možno len
voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Odvolanie žalovanej považuje za bezpredmetné a navrhol
ho odmietnuť.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) rozhodol o odvolaní žalovanej bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a po zistení, že žalovaná sa po vyhlásení
rozsudku vzdala odvolania (§ 368 CSP) odvolanie žalovanej podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol.

10.1. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

10.2. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10.3. Podľa § 362 ods. 1 prvá veta CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
11.1. Podľa § 368 CSP osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania
možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

11.2.Podľa§386písm.b/CSPodvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodanéneoprávnenouosobou.

12. Po vyhlásení rozsudku alebo uznesenia súdu prvej inštancie sa osoba oprávnená na podanie
odvolania (§ 359 až § 361) môže vzdať práva podať odvolanie, teda po tom, ako súd vyhlási rozhodnutiea oprávnená osoba voči súdu prehlási, že odvolanie nebude podávať a že sa výslovne vzdáva práva
podať odvolanie. K strate subjektívnej legitimácie na podanie odvolania dochádza účinným vzdaním sa
odvolania v zmysle § 368 CSP a tiež späťvzatím skôr podaného odvolania.

13. V predmetnej veci žalovaná na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 29.05.2017 za
prítomnosti súdom ustanovenej tlmočníčky PaedDr. Ireny Turzovej do zápisnice o pojednávaní uviedla:
„Uznávam, že pôžičku som si brala už ako dôchodkyňa, za príjmu 146,60 eura, avšak s tým, že syn
mi mal pomáhať a hradiť dlžnú sumu, čo však nevykonal, keďže ochorel a tiež je invalidný dôchodca.

Splátky v rozsahu vyššie ako požaduje žalobca uhrádzať neviem a preto súhlasím so splatnosťou
dlžnej sumy v celosti, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na uvedené vyhlasujem, že
uznávam istinu vo výške 4.330,44 eura a zákonný úrok z omeškania tak, ako ho stanoví súd. Na
znak súhlasu podpisujem.“ Žalovaná to vlastnoručne podpísala a obsah zápisnice jej bol pretlmočený.
Po vykonaní dokazovania a vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o odvolaní a o možnosti
exekúcie žalovaná prehlásila, že sa výslovným vyhlásením vzdáva možnosti podať odvolanie, čo aj

vlastnoručne podpísala.

14. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, teda vzdaniu sa práva podať odvolanie zo strany
žalovanej po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý prejav vôle o vzdaní sa odvolania je
neodvolateľný, nemohla už žalovaná podať odvolanie, vzdaním sa odvolania stratila subjektívnu

legitimáciu na podanie odvolania, a preto odvolací súd odvolanie žalovanej podľa § 386 písm. b/ CSP
odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou a nemohol sa už zaoberať vecnou správnosťou
napadnutého rozsudku.

15.1. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15.2. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15.3. Podľa článku 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
15.4.Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilatrovykonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

15.5. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP

per analogiam legis tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný
sporový poriadok výslovne nemá ustanovenie o trovách odvolacieho konania v prípade odmietnutia
odvolania v zmysle § 386 CSP ak a/ odvolanie bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou
osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo d/ nemá náležitosti
podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. V tomto smere je

možno na roveň postaviť pojem odmietnutie odvolania s pojmom zastavenie odvolacieho konania,
keďže v konaní o odvolaní nedošlo k posúdeniu veci samej, a tak tu nemožno ani hovoriť o úspechu
či neúspechu tej ktorej strany sporu, ale o nedostatku procesnej podmienky konania, keďže v prípade
odmietnutia odvolania z hľadiska rozhodovania o trovách odvolacieho konania je najbližšia problematika
rozhodovania o trovách zastaveného konania. Preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho

konania podľa analogického použitia ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou
povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho,
aby odvolací súd rozhodoval o veci samej.

17.1. Podľa § 373 ods. 3 CSP odvolanie doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom, a ak odvolanie

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili, a určí na vyjadrenie
lehotu nie kratšiu ako desať dní.17.2. Pretože v zmysle ust. § 373 ods. 3 CSP súd prvej inštancie doručí odvolanie ostatným subjektom
bez ohľadu na to, či sú splnené podmienky na odmietnutie odvolania podľa § 386 CSP a ak odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, zároveň ich vyzve na vyjadrenie v určenej nie ako desať

dní kratšej lehote, môže tak subjektom, ktoré sa vyjadrili k odvolaniu vzniknúť trovy konania, avšak
oprávnený subjekt ich musí preukázať a odôvodniť, a to aj z hľadiska ich účelnosti. Subjekt, ktorý
sa vyjadril k odvolaniu, ktoré bolo odvolacím súdom odmietnuté, a teda ktorý nezapríčinil odmietnutie
odvolania, avšak vo vyjadrení k odvolaniu nepožadoval priznať náhradu trov odvolacieho konania, svoje
trovy neodôvodnil a nevyčíslil, potom pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania je treba vychádzať

z ust. § 257 CSP a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov odvolacieho konania.

17.3. Vychádzajúc z tohto právneho názoru odvolací súd rozhodol, že žiadnej zo strán náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods.

9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).