Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236989
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115236989.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu v 1/
rade: Ing. C. M.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, v 2/ rade: F.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, obidvoch zastúpených právnym
zástupcom: JUDr. Irena Šurinová, advokátka, so sídlom Hollého 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému:
W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpenému právnym

zástupcom: JUDr. Martina Čelková, advokátka, so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné, v konaní
o zaplatenie 3 071, 71 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie vo veci žalobcu v 2/ rade voči žalovanému z a s t a v u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu konania v rozsahu 100 % trov konania. O
výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1/ rade sumu vo výške 656,51 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 656,51 eur od 01.07.2014 do zaplatenia a sumu vo výške
1 091,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 091,06 eur od 16.08.2016 do
zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne v 1/ rade z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v 1/ rade a žalobca v 2/ rade (žalobcovia) sa žalobou zo dňa 30.12.2015, doručenou
Okresnému súdu Žilina dňa 30.12.2015, a návrhom na zmenu žaloby zo dňa 12.07.2016, ktorú zmenu

okresný súd uznesením č.k. 41C/34/2015-277 zo dňa 19.07.2016 v súlade s príslušnými ustanovenia
CSP pripustil, domáhali spoločne a nerozdielne voči žalovanému zaplatenia sumy 3 071,71 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1 046,39 eur od 01.07.2013 do zaplatenia, vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 916,89 eur od 01.07.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 1 107,43 eur od 01.07.2015 do zaplatenia, a to spočiatku titulom zmluvného
záväzku, a po zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia, ako

sa domáhali voči žalovanému aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že pre predmet sporu je
dôležitáskutočnosť,ženasprávuvbytovomdomesúp.č.XXXX/XnauliciX.K.Ž.niejemožnéaplikovať
zákon č. 182/1993 Z.z., nakoľko vo veci na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6C 214/2012 prebieha
súdny spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na základe tejto skutočnosti mali za to, že v
bytovom dome nie je možné, aby bola vykonávaná správa domu podľa § 6 ods. 1 cit. zákona na základe
zmluvy o výkone správy uzatvorenou medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a inou právnickou,

či fyzickou osobou a nie je možné zriadiť ani spoločenstvo vlastníkov, keďže vlastníci nemajú v dome pre
spochybnenie vlastníctva v citovanom súdnom konaní nadpolovičnú väčšinu. Ďalej uviedli, že v záujmevyriešenia problému dodávky energií a médií do jednotlivých bytov, keďže dodávatelia neboli ochotní do
domu dodávať a zmluvu boli ochotní uzavrieť len s jednou osobou, resp. dvoma, nájomníci a vlastníci
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so žalobcami uzavreli tzv. Zmluvu o zabezpečení energií

- plyn, voda, elektrická energia podľa § 51 Občianskeho zákonníka (OZ), keď splnomocnili žalobcov,
aby uzavreli zmluvy s dodávateľmi energií a médií a zabezpečili prevádzku domu. Súhlas na jednanie s
dodávateľmi médií udelil žalobkyni v 1/ rade aj Ing. O. ako spolumajiteľ, proti ktorému je vedený súdny
spor. Zároveň žalobkyňa v 1/ rade, keďže banka môže uzatvoriť zmluvu o bežnom účte len s jednou
osobou uzatvorila dňa 02.11.2006 s Tatrabankou a.s. zmluvu o bežnom účte, z ktorého sú vykonávané

platby dodávateľom energií, služieb a médií a na ktorý nájomcovia a vlastníci bytov v bytovom dome
poukazujú mesačné platby. Poukázali, že so žalovaným bola takáto zmluva uzatvorená dňa 02.11.2006.
Uviedli, že zmysle uzatvorených zmlúv s dodávateľmi platili žalobkyňa v 1/ rade a žalobca v 2/ rade
dodávateľom za tieto dodávky energií a za služby za všetkých užívateľov bytov, vrátane žalovaného.
Ďalej uviedli, že tieto platby sa uhrádzajú z bankového účtu, ktorý na tento účel zriadila žalobkyňa v 1/
rade. Tvrdili, že dodávky energií a poskytovanie služieb boli zo strany žalobcov riadne zabezpečené a

dodávateľom riadne uhradené na základe faktúr od dodávateľov. Uviedli, že vyúčtovanie za príslušné
roky 2012 až 2014 na byt žalovaného č. 27 bolo žalovanému zaslané prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s. Tvrdili, že žalovaný v roku 2012 ako jeden z užívateľov bytov spotreboval dodávky energií, služby
a jednorázové náklady v hodnote 1 046,39 eur (výťah 57,30 eur, upratovanie 32,14 eur, elektrina 19,22
eur, ústredné kúrenie 750,68 eur, teplá úžitková voda 0 eur, studená voda 174,48 eur, fond opráv priame

platby 12,57 eur) a v roku 2013 v hodnote 966,89 eur (výťah 20,78 eur, upratovanie 32,14 eur, elektrina
11,01 eur, ústredné kúrenie 679,93 eur, teplá úžitková voda 0 eur, studená voda 148,21 eur, fond opráv
priame platby 74,82 eur), pričom v roku 2013 žalovaný zaplatil zálohu 50 eur, t.j. spotreboval dodávky v
celkovej hodnote 916,89 eur. Ďalej tvrdili, že v roku 2014 žalovaný spotreboval dodávky energií, služby
a jednorázové náklady v hodnote 1 107,43 eur (výťah 24,56 eur, upratovanie 32,14 eur, elektrina 2,37

eur, ústredné kúrenie 628,13 eur, teplá úžitková voda 0 eur, studená voda 290,09 eur, fond opráv priame
platby 130,14 eur). Zdôraznili, že v bytovom dome nie je možné zriadiť spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov a nie je možné ani uzatvoriť zmluvy o výkone správy pre nedoriešené vlastnícke
vzťahy. Mali za to, že žalovaný je povinný platiť preddavky a následne vyúčtovanie za dodávky služieb
a energií za byt č. XX v bytovom dome v súlade s uzatvorenou zmluvou. Zároveň žalobcovia zdôraznili,

že voči žalovanému si uplatňujú len skutočné náklady. Rozsah žalovaného právneho nároku videli v
rozdiele sumy energií, služieb a jednorázových nákladov, ktoré žalovaný využíval v rokoch 2012 až 2014
a súm, ktoré za tieto energie a služby za roky 2012 až 2014 žalovaný zaplatil. Právnu argumentáciu
v podanej žalobe spočiatku opreli vychádzajúc z existencie zmluvného záväzku o § 35 ods. 2, § 489,
§ 491 ods. 2, § 494 OZ. Uplatnili si aj úroky z omeškania v hore uvedenej výške, a to v súlade s §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., od 01.07.
nasledujúceho kalendárneho roka s použitím analógie § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z..

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 10.06.2016, doručenom Okresnému súdu
Žilina dňa 15.06.2015, so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú a nepodloženú zamietnuť.

Tvrdenie, že v dome nie je možné na správu bytového domu aplikovať zákon č. 182/1993 Z.z. považoval
bez odôvodnenia za nepravdivé. Uviedol, že Zmluvu o zabezpečení energií už raz súd označil za
absolútne neplatnú. Nesúhlasil s tvrdením, že dodávky energií boli riadne zabezpečené. Uviedol, že v
byte sa mu nekúrilo, pričom na reklamácie žalobcovia nereagovali, resp. reagovali tak, že mu odpojili
dodávku vody do bytu, čím mu znemožnili riadne užívanie bytu. Tvrdil, že vyúčtovanie vo forme ako

bolo predložené súdu vidí prvý krát. Uviedol, že doteraz sa márne snažil nahliadnuť do faktúr. Mal za
to, že faktúry nie sú kompletné. Bol názoru, že vyúčtovanie nespĺňa podmienky ako sa majú jednotlivé
položky účtovať. Tvrdil, že žalobcom navrhol spoločné riešenie veci, avšak bezvýsledne. Uviedol, že sa
nebráni platbe za dodané energie, ale energie musia byť riadne dodané, ako je pre byt prvej kategórie
predpísané, riadne vyúčtované a dokladované, čo zo strany žalobcov nebolo dodržané.

3.Žalobcoviavreplikezodňa22.08.2016uviedli,žežalovanýčerpámédiánaúkorostatnýchobyvateľov
bytového domu. Mali za to, že ak je žalovaný účastníkom súdneho konania sp. zn. 6C 214/2012 je
oboznámený so situáciou v bytovom dome. Tvrdili, že žalovaný bol pri uzatváraní jednotlivých zmlúv s
dodávateľmi médií, bol tiež pri príprave a overovaní zmlúv s nájomníkmi a vlastníkmi bytov v bytovom

dome. Bol prvý z aktérov po súhlase vlastníka Ing. D. na uzatvorenie zmlúv s dodávateľmi energií
a služieb spolu so žalobcami, a to s cieľom, aby bytový dom, čo sa týka dodávok médií fungoval
bez odstávok a vypnutí. Mali za to, že ak mal žalovaný výhrady k zmluve tieto mohol dať do zmluvy
zapracovať a tiež v priebehu rokov mohol podať návrh ako situáciu v bytovom dome riešiť. Tvrdili, že vbytovom dome sa riadne zabezpečujú energie a služby v zmysle hore uvedenej zmluvy. Nakoľko dlh u
žalovaného dosiahol sumu viac ako 1 000 eur do konca roka 2009 boli na základe hlasovania vlastníkov
a nájomníkov spravené úpravy ohľadom dodávok teplej vody na zamedzenie vzniku ďalších nákladov

na účet obyvateľov bytov v bytovom dome, ktoré spotreboval žalovaný. Zdôraznili, že žalovaný ma však
naďalej dodávanú studenú vodu a ostatné služby a energie. Ďalej tvrdili, že žalovaný sa nezúčastňuje
schôdzí, ktoré sa konajú v bytovom dome, ale musí byť o nich informovaný, keďže zápisnice sú po
schôdzi vždy vyvesené na verejne prístupnom mieste vo vchode bytového domu. Tvrdili, že viac krát
bol žalovaný oslovený, aby prišiel nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa faktúr za bytový dom, ale nikdy

na dohodnutý termín neprišiel. Naposledy sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, ani ním určeného termínu
05.04.2016 a následne 07.04.2016. Podotkli, že každý obyvateľ môže, pondelok v párnom týždni v čase
od 17:00 do 19:00 hod, prísť konzultovať pripomienky, návrhy a nahliadať do dokladov týkajúcich sa
bytového domu a robiť si z nich kópie. Žalovaný ani raz neprišiel. Zdôraznili, že predložené faktúry sú
zhodné s rozpočítanými nákladmi na byty a vyúčtovanie vo forme ako bolo predložené súdu je zhodné s
vyúčtovaním ako sa predkladá všetkým nájomníkom a vlastníkom bytov. Poukázali, že v zmluve nebola

dohodnutá forma vyúčtovania. Zároveň zdôraznili, že dodávky energií a poskytovanie služieb boli zo
strany žalobcov riadne zabezpečené a dodávateľom riadne uhradené na základe faktúr od dodávateľov.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 03.09.2016, okresnému súdu doručenej dňa 05.10.2016, uviedol, že v
dome sa riadne nezabezpečujú dodávky energií a služby, riadne sa nekúri v dôsledku nimi prevádzaných

zásahov do vykurovacej sústavy a neochotou riešiť danú situáciu. Spochybnil, že mu je dodávaná
studená voda. Tvrdil, že voda je mu dodávaná len do kuchyne a v kúpeľni a WC ma odstavenú
vodu. Tvrdil, že vodu mu odpojili po tom ako spochybnil spôsob merania a výšku faktúr. Mal za to, že
vyúčtovanie nespĺňa formu podľa vyhlášky. Mal za to, že dlžoby sa súdnou cestou vymáhajú len od
tých obyvateľov bytového domu, ktorí sa dožadovali riadneho vyúčtovania, predloženia faktúr a riadnej

dodávky energií.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 14.11.2016 a v dôsledku jeho odročenia
z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania dňa 12.12.2016, 20.01.2017, 12.05.2017, 19.06.2017 a
11.09.2017, na ktorom súd vo veci rozhodol.

6. Žalobca v 2/ rade podaním zo dňa 05.06.2017, okresnému súdu doručeným dňa 06.06.2017 (č.l. 418
spisu), vzal žalobu v celom rozsahu voči žalovanému späť.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať

žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje
vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v 2/ rade podaním zo dňa 05.06.2017, okresnému súdu
doručeným dňa 06.06.2017 (č.l. 418 spisu), vzal žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť,

pričom žalovaný so späťvzatím žaloby žalobcu v 2/ rade súhlasil (č.l. 436 spisu), súd konanie v zmysle
ustanovenia § 145 ods. 1 CSP konanie vo veci žalobcu v 2/ rade voči žalovanému zastavil. Na tomto
mieste súd považuje za potrebné uviesť, že na strane žalobcov vyhodnotil existenciu samostatného
procesného spoločenstva v súlade s § 76 CSP. Súd naviac dodáva, že v prípade žalobcu v 2/ rade ustálil
nedostatok aktívnej legitimácie, a teda ak by žalobca v 2/ rade nezobral žalobu späť, táto by bola v jeho

prípade zamietnutá, a to z dôvodov uvedených nižšie v texte odôvodnenia tohto rozhodnutia.

9. Právna zástupkyňa žalobcov v rámci prednesov pred súdom uviedla, že sa pridržiavajú žaloby,
rozšírenia žaloby, všetkých vyjadrení a po predbežnom právnom posúdení veci z ich strany zmenenejprávnej kvalifikácie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka (OZ). Právne argumentovala § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Vzhľadom na predbežné právne
posúdenie zo strany súdu a stanovisko krajského súdu v predmetnom zrušujúcom uznesení č.k.

10Co/674/2015-321 zo dňa 26.01.2017 mala za to, že právny základ nároku je daný. Uviedla, že Krajský
súd v Žiline v predmetnom uznesení zaujal stanovisko, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa
02.01.2006 je neplatným právnym úkonom. Zdôraznila, že nájomníci a vlastníci bytov však majú ďalší
úkon a to, že žalovaný splnomocnil žalobcov splnomocnením zo dňa 02.11.2006 na všetky úkony a to
aj na uzatvorenie zmlúv s dodávateľmi médií. Mala za to, že v súlade s § 31 a nasl. OZ je však za byt

č. XX povinný znášať náklady zo zákona priamo žalovaný. Zdôraznila, že žalovaný si svoje povinnosti
neplnil a tak za neho plnili žalobcovia. Súčasne zdôraznila, že u žalovaného si žalobcovia uplatňujú
len reálne za neho uhradené náklady, ktoré žalovaný spotreboval a mal si zaplatiť sám. Uviedla, že
žalobkyňa v 1/ rade na zriadený účet platí mesačné zálohy 140 eur. Uviedla, že k správnosti vyúčtovania
žalobcovia predložili znalecký posudok. Spárovali jednotlivé platby, aby bolo jasné koľko žalobcovia za
žalovaného plnili. Uviedla, že znaleckým posudkom preukazujú výšku uplatnenej pohľadávky s tým, že

v znaleckom posudku sa znalkyňa stotožnila s výpočtami, ktoré vykonáva žalobkyňa v rámci ročného
zúčtovania nedoplatkov a jednotlivých nákladov za platby. Zdôraznila, že znalkyňa sa nezaoberala
priamymiplatbami. Konštatovala,ženastranežalobcovneexistovalaprávnapovinnosťplatiťnákladyza
žalovaného. Uviedla, že žalobcovia za žalovaného náklady uhrádzali a nie proti vôli žalovaného, nakoľko
tento jednak uzatvoril zmluvu a jednak splnomocnil žalobcov na jednanie s dodávateľmi médií. Mala

za to, že žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Mala za to, že
žalovaný je povinný svoje tvrdenia doložiť dôkazmi a nezaťažovať predkladaním dôkazov druhú stranu.
Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania právne argumentovala aplikáciou § 107 ods. 3 OZ. Tvrdila,
že žalobkyňa v 1/ rade na bankový účet v roku 2012 poukázala sumu 1 690 eur, v roku 2013 sumu 1 740
eur a v roku 2014 sumu 1 615 eur. Po prednese právnej zástupkyne žalovaného uviedla, že považuje

za úsmevné, že žalovaný si zvolil právneho zástupcu kvázi po skončení dokazovania. Zdôraznila, že
žalovaný mal znalecký posudok k dispozícii od júna 2017, mohol sa k nemu vyjadriť. Namietanie
znaleckého posudku zo strany žalovaného až na poslednom pojednávaní označila za absolútne
nemorálne. Z vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného usúdila, že táto nie je absolútne oboznámená s
vecou. Uviedla, že čiastky vyčíslené v žalobe a v znaleckom posudku sa nezhodujú, pretože znalkyňa

sa zaoberala iba skutočnými nákladmi. Zdôraznila, že teplá voda nie je žalovanému účtovaná. Žiadala
aplikovať § 181 CSP a absolútne nepripustiť prezentované názory a iné ďalšie dokazovanie vo veci. V
rámci záverečnej reči uviedla, že žalobkyňa hradí dodávateľom médií úhrady z účtu zriadeného na tento
účel v Tatra banke, č. ú. IBAN SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Jedná sa o účet na jej meno
a ona je jedinou osobou oprávnenou s účtom disponovať. Žalobkyňa je jedinou osobou zodpovednou

dodávateľom a ako jediná disponuje predmetným účtom a hradí z neho všetky faktúry dodávateľom
médií a služieb za predmetný bytový dom, vrátane žalovaného, ktorý si svoje povinnosti neplní a za
médiá a služby, ktoré odoberá, neplatí. Mala za to, že chovanie žalovaného je v rozpore s dobrými
mravmi a nemôže používať právnu ochranu. Žalovaný pozná situáciu v bytovom dome a túto výslovne
zneužíva vo svoj prospech. Poukázala na základné princípy upravené v článku 2 ods. 1 CSP. Mala za

to, že vo veci treba vychádzať z konkrétnych zistení, a to zo situácie v bytovom dome. Konštatovala, že
súdy sú povinné poskytovať spravodlivosť, v materiálnom ponímaní nemôžu postupovať pri rozhodovaní
prísneformálne,pričomformalizmusbybolvrozporesprincípmispravodlivosti.Považovalazanemožné
vykladať, že žalobkyňa mohla voľne nakladať len s prostriedkami, ktoré výlučne ona poukázala na
účet, nakoľko táto má k účtu výlučne dispozičné právo. Zdôraznila, že žalovaný v rámci procesnej

obrany nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by ho oprávňoval neplatiť úhrady súvisiace s užívaním
predmetného bytu.

10. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci prednesu pred súdom uviedla, že znalecký posudok, ako
taký nemôže byť podkladom pre konanie, rozhodnutie vo veci, jednak z procesných dôvodov, keď

znalecký posudok doložený žalovanému neobsahuje prílohy, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku,
a to vo forme CD, resp. MP3. Tvrdila, že CD nosiče ako prílohy žalovaný neobdržal. Uviedla, že
znalecký posudok vychádzal z podkladov, ktoré žalovanému nie sú dané k dispozícii a nevyplývajú
ani z obsahových listín ako príloh znaleckého posudku, predovšetkým týkajúcich sa priamej spotreby
žalovaným. Žalovaný preto nemal možnosť dať si vykonať kontra posudok, ani dať to na nahliadnutie

k preskúmaniu inému znalcovi, keďže znalkyňa vychádzala z podkladov, ktoré nie sú v ňom zahrnuté
ako dôkazy. Jedná sa o dôkazy, ktoré majú byť obsiahnuté na CD nosiči, ale aj samotné podklady,
z ktorých má vyplývať napríklad priama spotreba studenej, ale aj teplej vody a z toho vypočítané
náklady. Mala za to, že z priebehu celého konania jednoznačne vyplynulo, aj keď to spočiatku žalobkyňapopierala, že žalovanému bola za žalované obdobie znefunkčnená dodávka teplej vody, čo nakoniec
bolo preukázané, keď sú nulové náklady na dodávku teplej vody. Nijakým spôsobom sa to neprejavilo
pri rozúčtovávaní vodného a stočného, kde žalovaný naďalej platí vodné a stočné aj za dodávku teplej

vody. Mala za to, že zo znaleckého posudku priame náklady na byt žalovaného č. XX vôbec nevyplývajú.
Znalecký posudok sa priamo vyúčtovaním bytu žalovaného nezaoberá. Poukázala, že pri vyúčtovávaní
tepla ako ústredného kúrenia, vôbec nie je v znaleckom posudku ani v samotnom vyúčtovaní, ktoré
bolo podkladom pre znalecký posudok zahrnutý koeficient zohľadňujúci nepriaznivú polohu v objekte
žalovaného, ktorý má byt na najvyššom poschodí s dvoma stenami. Uviedla, že znalecký posudok sa

zaoberá len nákladmi na bytový dom. Bola názoru, že správnosť výpočtu vyúčtovania pre žalovaného
znalkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala a ani sa tým nezaoberala. Poukázala na to, že v žalobe a
v tabuľke č. 9 znaleckého posudku sú sumy rozdielne, pretože kým žalobkyňa si za rok 2012 uplatňuje
sumu 1 046, 39 eur, znalkyňa sa dopracovala k sume 1 027,22 eur; za rok 2013 je to suma 916,87
eur, znalkyňa 892 eur; za rok 2014 suma 1 100 eur, znalkyňa 972 eur. Namietala, že znalkyňa, ani
žalobkyňa sa žiadnym spôsobom k odlišnosti výpočtov nevyjadrili. V rámci záverečnej reči uviedla, že

pokiaľ by sa domáhala žalobkyňa vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu
a z plnenia z úkonu údajne synalagmatického záväzku, ktorý v danom prípade neexistuje, bolo by
za potrebné preukázať, že žalobkyňa naozaj jednoznačne sama plnila za žalovaného. Uviedla, že v
priebehuceléhotohtokonanianedošlokžiadnejzmenevskutkovompreukázanínárokužalobkynevtom
zmysle, že by naozaj preukázala v akom rozsahu, akým spôsobom a predovšetkým kedy ona sama za

žalovaného plnila. Žalovaný tak nemohol využiť svoje právo riadne vzniesť námietku premlčania, keďže
nie je zrejmé, kedy považuje žalobkyňa svoj nárok za uskutočnený. Mala za to, že minimálne za rok 2012
jepremlčanápohľadávka.Ďalejuviedla,žekrajskýsúdopakovanezdôraznil,žežalobkyňajevlastníčkou
účtu, nie je však vlastníčkou všetkých peňažných prostriedkov na tomto účte. Uviedla, že nedošlo k
špecifikácii záväzku priamo zo strany žalobkyne. Žalobca v 2/ rade zobral žalobu späť, nedošlo však

k žiadnemu späťvzatiu žaloby aspoň v časti. Mala tak za to, že skutočnosť, že žalobkyňa v 1/ rade za
žalovaného plnila v plnom rozsahu za každý jeden rok nevyplýva z predložených listinných dôkazov.
Uviedla, že žalobkyňa v 1/ rade si uplatňuje za rok 2012 sumu 1 046,39 eur , za rok 2013 sumu 916,89
eur a za rok 2014 sumu 1 107,43, avšak tieto sumy nie sú z predložených bankových výpisov, resp.
zo žiadneho iného účtovníctva, zaúčtované do účtovníctva bytového domu ako pohľadávka uhradená.

Žalovaný je stále vedený ako neplatič. Považovala za nejasné akým spôsobom malo dôjsť k uhradeniu
pohľadávkyžalobkyňouv1/rade,takabysimohlapohľadávkuuplatňovať.Malazato,žezpredložených
bankových výpisov vyplýva, že minimálne za tri roky sama žalobkyňa v 1/ rade za svoj byt uhrádzala
nedoplatok v rámci vyúčtovania. V žiadnom prípade jej nemohla vzniknúť preplatková povinnosť, ktorú
by mohla určitým spôsobom zaúčtovať na dlh žalovaného. Iný spôsob, ktorým by preukázala, že sama

za žalovaného plnila, nebol predložený a preukázaný. Namietala, že do dnešného dňa nedošlo ani k
predloženiu ďalších plných mocí. Uviedla, že žalobkyňa v 1/ rade mohla na jednotlivých schôdzach
zabezpečiť udelenie plných mocí na zastupovanie v tomto konaní a teda uplatňovať túto pohľadávku
v rámci celého bytového domu, k čomu však nedošlo. Mala za to, že ostatní nájomcovia si svoje
pohľadávky voči žalovanému neuplatňujú. Nespochybňovala, že žalobkyňa v 1/ rade dávala príkazy na

úhradu faktúr za dodávky energií, ktoré boli dodávané do bytového domu, avšak išlo o príkazy na plnenie
z účtu, na ktorom boli finančné prostriedky nie jej, ale ostatných účastníkov. Poukázala, že žalobkyňa si
uplatňuje pohľadávky v ďalších súdnych konaniach v celkovej výške 57 600 eur, pričom žiadny z týchto
neplatičov nebol odpojený od studenej, ani od teplej vody.

11. Žalobkyňa pred súdom nad rámec písomných podaní uviedla, že celej vzniknutej situácii
predchádzala skutočnosť, že byty v bytovom dome, ktoré boli vo vlastníctve štátneho podniku
Pamiatkostav, kúpili v roku 1997 do osobného vlastníctva vtedajší riaditeľ Ing. O. D. a majoritný
akcionár Ing. Ž.. Nájomníci o tejto kúpe nemali vedomosť. Všetkých obyvateľov však menovaní stále
ubezpečovali, že byty si môžu odkúpiť podľa zákona o vlastníctve bytov od nástupníckej organizácie

Pamiatkostavu, t. j. od spoločnosti STAR, a.s., za ktorú tiež vystupovali. Byty boli prideľované
prostredníctvom Mesta Žilina. Vedľa bytového domu sa nachádzajú po oboch stranách rovnaké bytovky,
ktorých vlastníci boli tiež štátne podniky, kde si nájomníci predmetné byty odkúpili do osobného
vlastníctva a teda neplatičov riešia podľa zákona 182/1993 Z.z. V roku 2005, keď sa sprístupnil kataster
nehnuteľnosti na internete, sa nájomníci bytov dozvedeli informáciu, že v roku 1997 boli ich byty

prevedené na súkromné osoby. V roku 2005 podali nájomníci žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy. Do
októbra 2006 obyvatelia bytov v bytovom dome platili zálohové platby za užívanie bytu Ing. Kmeťovi,
ktorý stále vystupoval pod firmami STAR a.s. a STAR s.r.o. Koncom roka 2006 bol bytový dom odpojený
z dodávok plynu. Práve bolo obdobie do -25°. Celá táto situácia tak nastala z dôvodu, že majiteľ, sktorým prebieha hlavný súd o majetkové vyrovnanie tejto bytovky prestal platiť za energie. Keďže bytový
dom má vlastnú plynovú kotolňu, obyvatelia zostali v mrazoch bez kúrenia a bez teplej vody. Vtedy
sa obyvatelia dozvedeli o nedoplatku za bytový dom v plynárňach, vodárňach a elektrárňach, nakoľko

Ing. D. dodávateľom médií neplatil. Bytový dom sa snažili zachrániť tým, že po schôdzi vlastníkov a
nájomníkov bývajúcich v tomto dome, požiadali o uzatvorenie zmlúv o dodávkach energie a služieb
dodávateľov, a to vtedy jediného SPP pre dodávku plynu, SEVAK pre dodávku vody, SSE, a.s. pre
dodávku elektrickej energie, ELPAS, s.r.o. na služby spojené s výťahom a T+T, s.r.o. na odvoz odpadu.
Súhlas k rokovaniu dal aj vlastník p. D.. Dodávatelia SPP, a.s. Sevaku, a.s. a SSE, a.s. trvali na tom,

aby zmluvy podpísal aspoň jeden vlastník bytu v bytovom dome. Všetci obyvatelia dokonca i žalovaný,
súhlasili, aby tieto zmluvy o dodávkach podpísala žalobkyňa v 1/ rade. Súhlas vyjadrili overeným
podpisom na splnomocnení. Žalobkyňa zdôraznila, že do dnešného dňa si svoje povinnosti plní a
všetci majú zabezpečené dodávky energií a služieb. Ďalej uviedla, že pán A., spravoval bytovku na
pokyn organizácie, ktorej bytovka patrila. Začal vybavovať pripojenie, zaplatili všetky nedoplatky. Na
to bol potrebný súhlas pána D., s ktorým on jediný dokázal komunikovať. Na základe toho mohli

uzavrieť zmluvy. Z. A. však nebol vlastníkom bytu v bytovom dome, preto pristúpila žalobkyňa v 1/
rade ako majiteľka bytu. Robila záruku pre dodávateľov. Podpisovala všetky zmluvy s dodávateľmi
energií s tým, že predtým sa všetci stretli a dohodli sa, že takýmto spôsobom vedia situáciu vyriešiť.
Snažili sa bytový dom dať do správy buď bytového podniku, alebo OSBD. Z dôvodu nevyporiadaných
majetkovo-právnych veci ohľadom celej bytovky, ich nikto nechcel zobrať. Neskôr niektorí ľudia, vrátane

žalovaného, prestali platiť. Energie sa platia v zmysle zálohových alebo vyúčtovacích faktúr. Každá
organizácia má svoj systém, akým sa to uhrádza. Vždy na základe dokladu od dodávateľa dodávku
uhradí. Pokiaľ sa jedná o nejaké opravy existuje dohoda, že od 500 eur sa vždy ľudia stretnú, odsúhlasia
to a dajú jej právomoc na úhradu. Drobnosti na základe dohody hradí bez toho, aby si to odsúhlasila.
Všetky peniaze, ktoré odchádzajú z účtu, má odsúhlasené nájomníkmi a vlastníkmi v bytovom dome.

Platby za neplatičov uhrádzajú z predmetného účtu. Obyvatelia, ktorí majú vo vyúčtovaní nejasnosti,
prídu a všetko im vysvetlí. Na vyúčtovanie, okrem neplatičov, nemala ešte ani jednu reklamáciu. Vo
väčších investíciách obyvatelia v bytovom dome komunikujú, stretávajú sa. Snaží sa uzatvárať dodatky
s dodávateľmi pri výhodných cenách energií, a to hlavne s plynárňami, aby čo najviac ušetrili, nehovoriac
o opravách, údržbách. Zdôraznila, že ona ako fyzická osoba má podpísané zmluvy s dodávateľmi, čiže

dala hlavu na klát za všetkých tých, ktorí sú tam, a v prípade neplatenia dodávateľom, by jednoducho
išli po nej. Zároveň zdôraznila, že ručí celým svojim majetkom a v prípade, že nebude plniť svoje
povinnosti voči dodávateľom, vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzavrela, bude len voči nej vedená exekúcia.
Bola rozhodnutá, že v prípade, ak nedôjde k náprave plnenia si povinností zo strany žalovaného
a ostatných neplatičov, vypovedá všetky zmluvy s dodávateľmi médií. Uviedla, že originál faktúr na

žiadosť neposkytovala, nakoľko je to jediný doklad, ktorý majú o jednotlivých platbách, avšak bola
možnosť nahliadnutia do faktúr. Tvrdila, že so žalovaným boli v poslednom čase niekoľkokrát dohodnutí,
on však neprišiel ani na jeden termín, ktorý si sám určil. Uviedla, že žalovanému vadí faktúra za
vodomery, jemu vadí faktúra za opravu schodov, jemu vadí všetko, len aby nemusel platiť. Pokiaľ ide
o kotolňu, túto neopravovali svojpomocne, pretože to nevedeli urobiť tak aby bezpečne fungovala.

Kotolňu urobili s najnižším možným nákladom so zachovaním rozvodov, s namontovaním novej kotolne
a zvyregulovaním. Na systém vyregulovania bytovky sa pýtala konkrétnej firmy, ktorá prevádzala opravu
kotolne. Takéto vyregulovanie by bolo finančne náročné, preto reguláciu neriešili. Chýbajú im finančné
prostriedky, sú radi, že majú na zaplatenie energií. Na poschodí žalovaného sú 4 byty. Troch sa pýtala,
a tým sa kúri v poriadku. Nechápala, prečo práve k žalovanému jednoducho kúrenie nepríde, keď je

to v jednom systéme. Nerozumela, z akého dôvodu iba jeden byt má problém. Uviedla, že všetci majú
povymieňané okná, cez ktoré nefúka. Tým pádom majú dva, tri stupne navyše. Uviedla, že nech si
žalovaný tiež vymení plastové okná, ktoré mu ale oni platiť nebudú. Uviedla, že nemôže za to, že
žalovanému v byte prefukuje cez všetky škáry. Ohradila sa, že nebude kvôli jednému bytu pridávať
na kúrení, aby všetci ostatní kúrenie púšťali von oknom. Ďalej uviedla, že na úhradu za žalovaného

z finančných prostriedkov na účte použitá celá suma. O skutočnosti, že žalovaný sa bezdôvodne
obohacuje sa dozvedela z vyúčtovania jednotlivých ročných vyúčtovaní za jednotlivé roky.

12. Žalovaný v rámci prednesov pred súdom uviedol, že teplú vodu nepoberal ani v dobe, keď mu vodu
odpojili, pretože teplá voda bola v nedostatočnej kvalite. Odpojenie od teplej vody označil sa svojvoľnú

akciu. Vodu si nahrieval pomocou bojlera. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že dlh dosiahol sumu viac
ako 1 000 eur do konca roka 2009, a teda boli na základe hlasovania vlastníkov a nájomníkov spravené
úpravy ohľadom dodávok teplej vody na zamedzenie vzniku ďalších nákladov na účet obyvateľov bytov v
bytovomdome,ktoréspotreboval.Uviedol,žeakodôkazmôžepoužiťzáznamyzvodomerov.Nefunkčnékúrenie reklamoval u pána A., ktorý nereagoval. Kúril si liehovým krbom. Po namontovaní vodomerov,
spochybnil merania teplej vody, pretože mu vyšli vysoké cifry na spotrebu teplej vody. Faktúry nemal
k dispozícii. Ďalej uviedol, že na fond opráv nebol zriadený osobitný účet a z fondu opráv sa platili aj

právne služby a podobne. Spochybnil merania teplej aj studenej vody, nakoľko nevidel certifikáty od
namontovaných meračov. Uviedol, že sa zúčastnil schôdze, na ktorej si dohodol s pani Chudyvániovou
za prítomnosti žalobkyne v 1/ rade prerokovanie vykurovacej sústavy. Nevidel dôvod, z ktorého by sa
išiel pozrieť na faktúry, keď faktúry má. Rovnako nevidel dôvod, z akého by sa išiel pozrieť na spôsob
vyúčtovania, keď spôsob vyúčtovania dostal a tento sa nezakladá na nejakej vyhláške. Pravidlo, že

každý obyvateľ môže prísť v pondelok konzultovať pripomienky a nahliadnuť do dokladov bolo zavedené
až po 05.04.2016, dovtedy nie. Zdôraznil, že dodávky energií a služieb zo strany žalobcov možno
uhradené boli, ale riadne zabezpečené neboli. Vzniesol námietku premlčania uplatnenej istiny za rok
2012 a 2013. Poukázal, že dňa 27.11.2016 podal návrh na doplnenie, kde žiadal platné certifikáty k
meracím prístrojom, ktorých hodnoty slúžili k výpočtu sumy, faktúru za prevedené práce pri odpojení
dodávky vody do bytu č. 27, objednávku na prevedenie týchto prác, kompletné výpisy z účtov, na ktoré

sa poukazujú platby za energie bytovky a z ktorého sa platia faktúry za dodané energie, kompletné
výpisyzúčtufonduopráv,aktakýtovôbecexistuje,všetkyčíslakonaniasúdnehovymáhaniapohľadávok
ostatných dlžníkov a vyúčtovanie nákladov zodpovedajúce vyhláške. Uviedol, že pre výpočet spotreby
teplej vody bolo používané odčítanie vodomerov v jednotlivých bytoch, preto žiadal od týchto vodomerov
platné certifikáty. Mal za to, že vodomer bez platného certifikátu nemôže slúžiť k nejakému meraniu.

Tvrdil, že faktúra za prevedené práce pri odpájaní vody do bytu č. XX, by mala preukazovať, že
žalobcovia ho odpojili od dodávky vody svojvoľne. Zároveň pred súdom uviedol, že k predloženým
výpisom z účtu sa pre krátkosť času bude môcť vyjadriť až neskôr. Uviedol, že platby, ktoré žalobcovia
uviedli neplatili za neho, ale platili svoje náklady za služby, ktoré v tomto dome užívali. Ďalej uviedol, že
samozrejme sa mohlo stať, že nejaká adekvátna časť bola navyše a táto platba nebola platba určená

za neho.

13. Svedkyňa W. T. pred súdom v rámci výsluchu uviedla, že je obyvateľkou bytového domu. V bytovom
dome býva XX rodín a vedie sa súdny spor o vlastníctvo bytového domu. Celý základ je v tom, že
nájomníci si tie byty nemohli kúpiť v zmysle zákona o bytoch. V roku 2006 ich vypli z energií. Riešilo sa to

tým spôsobom, že sa spísala zmluva s majiteľom, spísali sa zmluvy so všetkými nájomníkmi, medzitým
tam už boli nejakí vlastníci bytov, asi 1/3. Zmluvy sa napísali na žalobkyňu v 1/ rade, ako fyzickú osobu.
Dohodlo sa, že zo spoločného účtu, ktorý je tiež na jej meno, sa budú uhrádzať všetky tieto platby.
Finančnéprostriedkyprichádzajúnajejmeno.Dohodlisa,ževšetcibudúzálohovoplatiť,abysatieveľké
platby elektrárňam, plynárňam a vodárňam mohli uhrádzať. Dohodli sa, že na tom účte nepôjdu žiadne

iné transakcie. Čo sa týka úhrady platieb, žalobkyňa v 1/ rade má plnú moc, aby tie platby uhrádzala.
Keby to neuhradila, celý bytový dom bude trpieť. Mala za to, že keď sa elektrárňam nezaplatí, tak pôjdu
za žalobkyňou v 1/ rade, nepôjdu za všetkými nájomníkmi, keďže tá zmluva je na ňu napísaná. Žalovaný
bol pri všetkých jednaniach, ktoré sa týkali plynární, ktoré sa týkali majiteľa Kmeťa. Je účastníkom sporu
o vlastnícke právo, a teda je informovaný o tom, aká je situácia v bytovom dome od roku 2006. Uviedla,

že v bytovom dome nemôže byť žiadna správa bytového družstva, ani bytového podniku. V roku 2006 aj
neskôr sa riešilo aj s bytovým podnikom, aj bytovým družstvom, aby ich zobrali pod správu, ale tým, že
nie sú vyriešené vlastnícke vzťahy, ich odmietli. Vzali sa založiť spoločenstvo, tým, že na liste vlastníctva
bolo 8 bytov a tých ďalších bolo ako nebytový priestor. Behom týždňa boli rozpísané všetky byty na
liste vlastníctva, cez spoločenstvo im vtedy okresný úrad zápis zamietol. Nemali inú možnosť, len takúto

správu urobiť. Ďalej uviedla, že keď prídu posledné faktúry, niekedy až v marci, posledné sú plynárne,
tak až vtedy sa začínajú rozúčtovávať spotreby za predchádzajúci rok. Zálohy za predchádzajúci rok
musia zaplatiť s tým, že nedoplatok na tom ktorom byte sa zisťuje k marcu. Majú vo vchode veľkú
tabuľu, kde majú vyvesené všetky náklady, ktoré sú na byt a všetky zálohy, ktoré sa platia. Takže každý
si vie aj odkontrolovať, či si zaplatil zálohovú platbu, každý si vie pozrieť, koľko sa zaplatilo elektrárňam,

plynárňam, vodárňam. Tvrdila, že námietky k spôsobu nakladania s účtom zo strany žalobkyne v 1/ rade
nie sú. Dohodli sa, že obyvatelia bytového domu do faktúr môžu prísť nahliadnuť a odfotiť si ich každý
druhý pondelok. Odmietli vydať originály, pretože nikdy by sa k nim už nedostali. Takisto aj bytový podnik,
ani bytové družstvo do vyúčtovania nedáva žiadne originály faktúr svojim obyvateľom. So žalovaným
sa niekoľkokrát dohodli, že príde, ale nikdy neprišiel. Mal možnosť sa do faktúr pozrieť a prefotiť si ich.

Uviedla, že so žalovaným bola v Poľsku kupovať bojler, ktorý si namontoval a vyhlásil, že on od nich
teplú vodu nepotrebuje, pretože je drahá a on si bude sám zabezpečovať teplú vodu. Schôdzou bolo
následne odsúhlasené odpojenie žalovaného od teplej vody. Žalovanému posledné roky nie je účtovaná
teplá voda, lebo má nulovú spotrebu. Má však účtovanú studenú vodu, kúrenie, výťah a osvetleniespoločných priestorov. Uviedla, že žalovaný dodávku studenej vody do bytu zabezpečenú má. Nevedela
sa vyjadriť z akého dôvodu nemá studenú vodu v kúpelni a WC.

14. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu,
a to vyúčtovacími faktúrami od SPP, a.s za rok 2012 (č.l. 16 - 29 spisu), zbernými faktúrami za vodné a
stočné od SEVAK, a.s. za rok 2012 (č.l. 30 - 41 spisu), faktúrami za dodávku a distribúciu elektriny od
SSE, a.s. za rok 2012 (č.l. 42- 45 spisu), faktúrami vystavenými spoločnosťou ELPAS, s.r.o. za rok 2012
(č.l. 46-54 spisu), faktúrou od dodávateľa ALU METAL s.r.o. zo dňa 09.01.2012 (č.l. 55 spisu), faktúrou

018/2012vystavenoudňa01.03.2012predávajúcimHESPO -G.O. (č.l.56spisu),faktúrouč.22082014
vyhotovenou dňa 28.09.2012 dodávateľom X. S. (č.l. 57 spisu), vyúčtovacími faktúrami od SPP, a.s. za
rok2013(č.l.58-77spisu),zbernýmifaktúramizavodnéastočnéodSEVAK,a.s.zarok2013(č.l.78-89
spisu), faktúrami za dodávku a distribúciu elektriny od SSE, a.s. za rok 2013 (č.l. 90- 93 spisu), faktúrami
vystavenými spoločnosťou ELPAS, s.r.o. za rok 2013 (č.l. 94-98 spisu), faktúrou č. XX/XXXX zo dňa
28.12.2012 od X. S. (č.l. 99 spisu), faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 28.02.2013 od A. Š. (č.l. 100 spisu),

faktúrou č. XXXXXX zo dňa 20.09.2013 (č.l. 101 spisu), predajkou č. Z.-XXX-XX-XXXXX (č.l. 102 spisu),
faktúrou č. XXX/XX/K zo dňa 26.09.2013 od O. D. I. (č.l. 103 spisu), podacím hárkom (č.l. 104 spisu),
doručenkou (č.l. 105 spisu), listinou s názvom „odoslané zásielky“ (č.l. 182 spisu), podacím hárkom EPH
XXXXXXXXX (č.l. 183 spisu), faktúrami od ELPAS, s.r.o za rok 2014 (č.l. 186-191 spisu), zákazkou č.
K. XXX (č.l. 188 spisu), faktúrami za dodávku a distribúciu elektriny od SSE, a.s. za rok 2014 (č.l. 192-

195 spisu), faktúrami od SPP, a.s za rok 2014 (č.l. 196 - 235 spisu), zbernými faktúrami za vodné a
stočné od SEVAK, a.s. za rok 2014 (č.l. 236 - 246 spisu), listinou s názvom „bankové poplatky z rok
2014“ (č.l. 247 spisu), pohybom na účte IBAN SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX (č.l. 248-251 spisu),
príjmovým pokladničným dokladom na sumu 600 eur (č.l. 252 spisu), faktúrou č. XXX/XX od O. D. I. zo
dňa 25.01.2014 (č.l. 256 spisu), pracovným výkazom č. 012/01 (č.l. 257 spisu), faktúrou od O.. U. Š. č.

XXXX/XX (č.l. 258 spisu), fotokópiami príjmových pokladničných dokladov (č.l. 260-262 spisu), podacím
hárkom č. EPH XXXXXXXXX (č.l. 263 spisu), faktúrami od DEKTRADE (č.l. 264-270 spisu), zmluvou o
bežnom účte fyzickej osoby na meno C. M. zo dňa 02.11.2006 (č.l.302 spisu), zmluvou o zabezpečení
energií - plyn voda, el. energia podľa § 51 Občianskeho zákonníka zo dňa 02.11.2006 (č.l. 303 spisu),
udelením súhlasu zo dňa 02.11.2006 (č.l. 304 spisu), zmluvou o určení platcu faktúr za vodné a stočné

zo dňa 18.12.2006 (č.l. 306 spisu), zmluvou o dodávke elektriny č. XXXXXXX-X zo dňa 17.01.2007 (č.l.
307 - 308 spisu), zmluvou o dodávke elektriny č. XXXXXXX-X zo dňa 17.01.2007 (č.l. 309 - 310 spisu),
zmluvou o dodávke elektriny č. XXXXXXX-X zo dňa 17.01.2007 (č.l. 311 - 312 spisu), zmluvou o dodávke
elektrinyč.7217656-3zodňa17.01.2007(č.l.313-314spisu), zmluvouourčeníplatcufaktúrzavodnéa
stočnézodňa18.12.2006(č.l.315spisu),zmluvounaobsluhukotolneavýmenníkovejstanicevbytovom

dome na X. Q. XXXX/X K. Ž. zo dňa 01.12.2006 (č.l. 316 spisu), dodatkom k zmluve na obsluhu kotolne
a výmenníkovej stanice v bytovom dome na X. ulici XXXX/X K. Ž. zo dňa 01.12.2006 (č.l. 317 spisu),
zmluvou o dodávke plynu zo dňa 03.11.2006 (č.l. 318 spisu), zmluvou č. XXXX o zabezpečení zberu,
prepravy a zneškodnenia komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov zo dňa 04.12.2006
(č.l. 319-321 spisu), dohodou o upratovaní spoločných priestorov a priestorov pred vstupom do BD na

X. XXXX/X K. Ž. zo dňa 01.12.2006 (č.l. 323 spisu), zmluvou o dielo č. X/XXXX zo dňa 01.10.2006 (č.l.
324-325 spisu), zmluvou o dielo č. X/XXXX z dňa 15.03.2007 (č.l. 326-327 spisu), záznamom z schôdze
dňa 02-03.11.2006 a prezenčnou listinou (č.l. 329 -330 spisu), zápisom zo schôdze dňa 19.12.2006
a prezenčnou listinou (č.l. 331-332 spisu), vyúčtovaním za byt č. XX za rok 2008 ( č.l. 338 spisu),
listinou s názvom splnomocnenie a súhlas s overenými podpismi zo dňa 02.11.2006 (č.l. 388- 393 spisu),

tabuľkou vyúčtovaných nákladov (č.l. 394 spisu), výpisom z bežného účtu č. XXXXXXXXXX K.edeného
v Tatrabanke, a.s. za rok XXXX-XXXX (č.l. 395-413 spisu), zmluvou na obsluhu kotolne a výmenníkovej
stanice v bytovom dome na X. Q. XXXX/X K. Ž. zo dňa 01.12.2006 (č.l. 316 spisu), dodatkom k zmluve
na F. D. W. K. S. K. I. B. E. X. ulici XXXX/X K. Ž. zo dňa 01.12.2006 (č.l. 414-415 spisu), znaleckým
posudkom č. X/XXXX vypracovaným znalkyňou Ing. A. D. (prílohová obálka č.l. 416 spisu), vyúčtovaním

nákladov na byt (č.l. 423 spisu), prehľadom platieb zo dňa 07.06.2017 (č.l. 429-430 spisu).

15. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobkyňa v 1/ rade ako aj
žalovaný v rozhodnom období (roky 2012-2014) užívali svoj byt v predmetnom bytovom dome Č..
XXXX/X E. Q.. X. K. Ž., pričom pre nedoriešené vlastnícke vzťahy v bytovom dome nebolo možné

výkon správy domu zabezpečiť podľa právneho režimu zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Žalobkyňa v 1/ rade ako fyzická osoba prevzala na seba aktívnu činnosť
spočívajúcu tak v povinnostiach, ako aj zodpovednosti zabezpečiť prevádzku bytového domu, a to
nielen vo svojom záujme, ale aj v záujme všetkých vlastníkov, či nájomcov bytov v bytovom dome. Dňa02.11.2006 bola uzavretá zmluva o zabezpečení energií - plyn, voda, elektrická energia podľa § 51
Občianskeho zákonníka (OZ) medzi žalobcami ako splnomocnenými objednávateľmi a žalovaným ako
vlastníkom/ nájomníkom. Účelom zmluvy bolo zabezpečiť plynulé dodávky energií - plyn, voda elektrická

energia pre bytový dom na č. XXXX/X E. X. Q. K. Ž.. Užívatelia bytov splnomocnili objednávateľov
na uzavretie zmlúv pre celý predmetný bytový dom s dodávateľmi energií. Dohodli sa, že užívatelia
bytov budú platiť mesačné zálohové platby na osobitný účet zriadený splnomocnenými objednávateľmi
na spotrebu plynu, elektrickej energie a vody vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci podľa
zálohového predpisu. Zmluva obsahuje ďalšie povinnosti objednávateľov, či užívateľov bytov. Zmluva je

za nájomníka/vlastníka podpísaná bez pochybností žalovaným a za splnomocnených objednávateľov
podpísaná žalobcami. Následne na základe tejto zmluvy žalobkyňa uzavrela zmluvy s konkrétnymi
dodávateľmi energií a zabezpečila tak dodávku energií (plynu, vody, elektriky) do jednotlivých bytov v
bytovom dome. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa na základe zmluvy o zabezpečení
energií následne dňa 18.12.2006 uzavrela vo svojom mene zmluvu o určení platcu faktúr za vodné a
stočné so SEVAKOM, a.s., dňa 07.01.2017, zmluvu o dodávke elektriny so SSE, a.s. dňa 03.11.2006,

zmluvu o dodávke plynu s SPP, a.s., dňa 1.12.2006, zmluvu na obsluhu kotolne a výmeníkovej stanice
s F. A. dňa 04.12.2006, zmluvu č. 1099 o zabezpečení zberu, prepravy a zneškodnenia komunálnych a
drobnýchstavebnýchodpadov sT+T,a.s.dňa01.12.2006,dohoduoupratovaníspoločnýchpriestorova
priestorovpredvstupomvbytovomdomesW.D..RovnakouzavrelazmluvysospoločnosťouMProgres,
s.r.o. a Elpas, s.r.o. na kompletný servis výťahu (č.l. 306-327). Okrem zmluvy o zabezpečení energií

žalobkyňa bola v 1/ rade splnomocnená vlastníkmi a nájomcami bytov v bytovom dome splnomocnením
a súhlasom zo dňa 02.06.2011 (č.l. 388 spisu).

Podľa§35ods.1až3OZprejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môžesastaťvýslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony

vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak
než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na
vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Okresný súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o zabezpečení energií - plyn, voda, elektrická
energia podľa § 51 Občianskeho zákonníka zo dňa 02.11.2006, od ktorej žalobcovia spočiatku
odvodzovali svoj nárok, ako nárok zo zmluvného vzťahu, je v zmysle § 37 OZ neurčitá, nakoľko prejav

vôlejeneurčitý,akojeneurčitýajjejobsah. Konajúcemusubjektusanepodariloobsahvôlejednoznačne
stanoviť. Okresný súd konštatuje, že ani výkladom v zmysle § 35 OZ nebolo z jeho strany možné dospieť
k nepochybnému záveru, čo chceli účastníci zmluvného vzťahu prejaviť. Interpretácia v zmysle § 35 OZ
neumožnila súdu dospieť ku konkrétnemu poznaniu, resp. vymedzeniu predmetu danej zmluvy. Súd má
za to, že obsah zmluvy je nejednoznačný. Nejednoznačným ostal obsah zmluvy aj po vyjadreniach strán

sporu v danom konaní. Strany sporu sa okrem iného nezhodli v obsahu a účelu použitia finančných
prostriedkov na zriadenom účte. Ako dôvod neurčitosti tejto zmluvy okresný súd vzhliadol aj označenie
zmluvných strán, keď článku 1 je uvedené „všetci vlastníci a všetci nájomcovia“ a následne zmluva je
uzatváraná iba so žalovaným. V zmluve nie je konkretizovaný ani bankový účet, na ktorý majú vlastníci
a nájomcovia finančné prostriedky posielať. Nie je špecifikovaný ani účel, na aký sa majú tieto finančné

prostriedky používať, aké konkrétne služby sa majú hradiť, ani nie je uvedené s akými konkrétnymi
dodávateľmi sa majú zmluvy o dodávke energií uzavrieť. V zmluve absentuje aj výška mesačnej platby.
Zároveňabsentujúajzásadyhospodárenias finančnýmiprostriedkami,čizásadyplateniaúhradstýmito
finančnými prostriedkami. Okresný súd tak dospel k záveru, že predmetná zmluve je z pohľadu § 37
OZ pre neurčitosť zmluvy neplatným právnym úkonom. Strany sporu, ani po vytvorenom procesnom

priestore na argumentáciu vo vzťahu k tomuto právnemu záveru okresného súdu, záver o neplatnosti
danej zmluvy v konaní žiadnym spôsobom nespochybnili.

17. Na základe vyššie uvedeného právneho záveru okresný súd uplatnený nárok právne posúdil ako
nárok z titulu bezdôvodného obohatenia na základe neplatného právneho úkonu. V konečnom dôsledku

uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia pre neplatný právny úkon právne prekvalifikovala aj
žalujúca strana.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
18. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. 1 a 2 OZ. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom
zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým,
na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že

obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho

zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008) (nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2013, č. k. IV. ÚS
554/2012-35).

19. V prvom rade sa okresný súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie v spore. Podmienka vecnej

legitimácienastranežalovanéhojepodľanázoruokresnéhosúdusplnená.Pasívnavecnálegitimáciana
strane žalovaného nebola v danej veci ani sporná. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v rozhodnej
dobe, t.j. v rokoch 2012 až 2014, byt č. XX v predmetnom bytovom dome užíval. Služby a energie
odoberal.Náhradunavopreddohodnutýbankovýúčetzadodanéenergieaslužbyvovýškepripadajúcej
najehobytnezaplatilvúplnej,aleibačiastočnejvýške,atovovýške50eurvroku2013,ktorúskutočnosť

žalovanývkonanínerozporoval. Bezpochybytakzvyšnáčasťdovýškyplnejúhradybolazažalovaného
vyplatená z vopred dohodnutého bežného účtu. Okresný súd konštatuje, že s oprávnením užívať byt
súvisí aj povinnosť uhradzovať náklady spojené s jeho užívaním, povinnosť znášať aj hradiť náklady
svojho bývania (rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10 Co/674/2015-321 zo dňa 26.01.2017).

20. Rovnako mal okresný súd za nesporne preukázané splnenie podmienky aktívnej vecnej legitimácie
u žalobkyne v 1/ rade. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyni v 1/ rade vyplývalo
splnomocnenie na uzatváranie zmlúv s jednotlivými dodávateľmi energií, nielen zo zmluvy o
zabezpečení energií zo dňa 02.11.2006, ktorú okresný súd kvalifikoval ako neplatný právny úkon,
ale predovšetkým zo splnomocnenia a súhlasu zo dňa 02.11.2006 (č.l. 388 spisu), ktorým vlastníci a

nájomcovia splnomocnili žalobkyňu v 1/ rade a súhlasili, aby ich zastupovala vo veci právnych úkonov
v plnom rozsahu, vrátane uzatvárania zmlúv týkajúcich sa energetického zabezpečenia, t.j. plyn voda,
elektrická energia, vývoz domového odpadu a fondu údržby a opráv bytového domu. Predmetné
splnomocneniežalobkyniv1/radepodpísalasúhlasudelilajžalovaný(č.l.389spisu).Zaúčelomúhrady
dodávok energií od dodávateľov bol žalobkyňou v 1/ rade so súhlasom aj žalovaného zriadený bežný

účet v banke, ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou. Na schôdzi konanej dňa 02. - 03.11.2006
vlastníci a nájomcovia bytového domu sa jednoznačne zhodli na vedení účtu z ktorého budú uhrádzať
platby za dodané energie, pričom tento účet bude viesť žalobkyňa v 1/ rade (č.l. 329 spisu). Žalobkyňa
v 1/ rade následne dňa 02.11.2006 uzavrela s Tatrabankou, a.s. Zmluvu o bežnom účte fyzickej
osoby, na jej meno, č.ú. XXXXXXXXXX. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na tomto

bežnom účte v banke zriadenom na meno žalobkyne v 1/ rade sa sústredili, pravidelne uhradzovali
platby za dodané energie a služby od vlastníkov, či nájomcov jednotlivých bytov. Z tam sústredených
finančných prostriedkov sa následne uhrádzali platby za dodané energie za celý bytový dom jednotlivým
dodávateľom.21. V tejto súvislosti okresný súd považuje za potrebné uviesť, že účet zriaďuje peňažný ústav pre
jeho majiteľa na základe zmluvy o bežnom účte (§ 708 až 715 Obchodného zákonníka). Uzavretím

zmluvy vzniká medzi peňažným ústavom a majiteľom účtu dvojstranný záväzkový právny vzťah, ktorý
je okrem iného charakterizovaný tým, že zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok

určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších
zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Obchodný zákonník používa
v ustanovení § 708 a nasl. termín „majiteľ účtu“, i keď účet sám o sebe nemá majetkovú hodnotu a
peňažné prostriedky na ňom uložené sú v majetku peňažného ústavu. Za „ majiteľa účtu“ je treba z

pohľadu ustanovení Obchodného zákonníka o bežnom účte považovať osobu, pre ktorú peňažný ústav
zriadil na základe zmluvy účet. Na základe zmluvy o bežnom účte je peňažný ústav povinný prijať na
účet peňažné vklady vykonané majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v jeho prospech bez ohľadu na
to, kto je majiteľom peňažných prostriedkov, ktoré sa týmto spôsobom na účet ukladajú. Pri vykonávaní
výplat z účtu sa peňažný ústav riadi pokynmi (event. písomnými príkazmi ) majiteľa účtu; skutočnosť, kto

bol majiteľom peňažných prostriedkov uložených na účet, nie je významná. Nie je rozhodujúce, koho boli
peňažné prostriedky, ktoré boli na účet uložené. Peniaze sú nesporne zastupiteľnými vecami. Podstatné
z tohto hľadiska je jedine skutočnosť, kto je majiteľom účtu. Vzhľadom k uvedeným právnym záverom
má okresný súd za to, že jedinou aktívne legitimovanou osobou je v predmetnej veci žalobkyňa v 1/ rade.
Nemožno tak súhlasiť s názorom, že na žalujúcej strane v danej veci mali vystupovať aj ostatní vlastníci,

či nájomcovia bytov v bytovom dome, alebo títo mali žalobkyňu v 1/ rade v danej veci splnomocniť.
Jedinou majiteľkou účtu, z ktorého boli uhrádzané platby jednotlivých dodávateľom bola žalobkyňa v 1/
rade, a teda jedine ona je osobou aktívne legitimovanou na podanie žaloby, a to bez významu, že na
predmetný účet sa sústredili finančné prostriedky od ostatných vlastníkov, či nájomcov bytov v bytovom
dome. Z uvedeného dôvodu tak nemohol byť aktívne legitimovaný v danej veci ani žalobca v 2/ rade,

preto ak by tento nezobral žalobu späť, bola by v jeho prípade zamietnutá pre nesplnenie procesnej
podmienky, a to nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane.

22. Následne okresný súd pristúpil k zisťovaniu rozsahu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd pri
určovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia prvotne prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo

strany žalovaného. Dĺžku premlčacej doby posudzoval podľa ustanovenia § 100 a § 107
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 až 3 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia s premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

23. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník upravuje subjektívnu, ako aj

objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo
na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených
lehôt. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a začiatok jej plynutia sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený z BO dozvedel, že došlo k BO a o
tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri BO začínajú

spravidla plynúť rôzne, a to v závislosti od druhu BO. K bezdôvodnému obohateniu získanému z
absolútne neplatného právneho úkonu dochádza spravidla od poskytnutia plnenia na základe absolútne
neplatného právneho úkonu (objektívna premlčacia doba). Subjektívna premlčacia doba začne plynúť
odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tietookolnosti sa oprávnený obvykle dozvie vtedy, keď na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie.(III. ÚS
158/99: „Ak je právny úkon neplatný od samého počiatku (absolútna neplatnosť), tak akékoľvek plnenie
najehozákladeposkytnutéjeodtohtookamihuplnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu,t.j.bezdôvodným

obohatením a týmto okamžikom začína plynúť objektívna lehota na jeho vydanie.“). Súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011, podľa ktorého tam vysloveného právneho
záveru oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného

obohateniaaoosobeobohatenéhoatobezohľadunato,žesaotýchtoskutočnostiachmoholdozvedieť
aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností,
možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
vôbec relevantné (subjektívna lehota na vydanie ).

24. Vychádzajúc z uvedeného v intenciách citovaných zákonných ustanovení súd vyhodnotil uplatnený

nárok žalobkyne v 1/ rade ako čiastočne premlčaný. Rozhodným pre prezentovaný právny názor
okresnéhosúduboldátum30.12.2013,keďžalobabolapodanádňa30.12.2015.Okresnýsúdvychádzal
z predložených listinných dôkazov, a to jednotlivých faktúr.

25. Vzhľadom k vyššie uvedenému má okresný súd za to, že uplatnený nárok zodpovedajúci roku

2012 je premlčaný v celom rozsahu, nakoľko márne uplynula subjektívna premlčacia doba. Žalobkyňa
mala vedomosť kto sa na jej úkor obohatil, t.j. mala preukázateľne vedomosť o osobe obohateného.
Z predložených listinných dôkazov vo vzťahu k roku 2012 je nesporné, že o rozsahu bezdôvodného
obohatenia, resp. o skutkových okolnostiach na základe ktorých mohla žalobkyňa podať žalobu
na plnenie z bezdôvodného obohatenia sa dozvedela z vyúčtovacích faktúr, či mesačných faktúr

vystavených jednotlivými dodávateľmi. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vyúčtovacie faktúry
od SPP, a.s. za fakturačné obdobie od 19.02.2012 - 31.03.2012 a od 01.04.2012 do 31.12.2012 boli
žalobkyni v 1/ rade doručené najneskôr v mesiaci 1/2013, keď vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX
bola datovaná 20.04.2012 a vyúčtovacia faktúra XXXXXXXXXX bola datovaná 15.01.2013 (č.l. 16-29
spisu). Zberné faktúry za vodné a stočné od SEVAK, a.s. boli v roku 2012 vystavované mesačne, t.j.

faktúra za mesiac X/XXXX bola vystavená dňa 31.01.2012, splatná dňa 20.02.2012 a faktúra za mesiac
XX/XXXX bola vystavená dňa 31.12.2012 splatná dňa 21.01.2013 (č.l. 30-41 spisu). Vyúčtovacie faktúry
od SSE, a.s. za fakturačné obdobie od 19.07.2011 do 18.07.2012 a od 19.07.2012 do 30.06.2013 boli
žalobkyni v 1/ rade doručené najneskôr v mesiaci X/XXXX, keď vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX
bola podaná dňa 24.07.2012 a vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX bola podaná dňa 01.07.2013

(č.l. 42 a 91 spisu). Ďalšie faktúry v súvislosti s prácami na výťahoch, lištovaním vstupných dverí,
servisom, prehliadkou plynových kotlov a tmelením dilatačných špár predložených žalujúcou stranou na
preukázanie uplatneného nároku v roku 2012 (č.l. 46 -57 spisu), boli podľa ich obsahu splatné najneskôr
15.01.2013 a uhradené 16.01.2013 (prípadne skôr). Naviac aj svedkyňa uviedla, že keď prídu posledné
faktúry, niekedy až v marci, posledné sú plynárne, tak až vtedy sa začínajú rozúčtovávať spotreby za

predchádzajúci rok. Vychádzajúc z preukázaného skutkového stavu veci je zrejmé, že vo vzťahu k roku
2012 žalobkyňa v 1/ rade preukázateľne zistila skutkové okolnosti, na základe ktorých mohla podať
žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia najneskôr podľa výpovede svedkyne v mesiaci
X/XXXX, resp. podľa názoru okresného súdu až v mesiaci X/XXXX, kedy bola žalobkyni v 1/ rade
doručená posledná vyúčtovacia faktúra od SSE, a.s. súvisiaca s rokom 2012. Subjektívna premlčacia

doba tak podľa názoru okresného súdu začala plynúť najneskôr v mesiaci XX/XXXX, uplynula v mesiaci
X/XXXX a teda je evidentné, že keď žalobkyňa v 1/ rade uplatnila svoj nárok na zaplatenie peňažného
dlhu za rok 2012 až v mesiaci XX/XXXX konkrétne 30.12.2015 uplatnila ho po uplynutí subjektívnej
premlčacej lehoty. Ak v súvislosti s rokom 2012 márne uplynula subjektívna premlčacia lehota, nebolo
možné žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Objektívnou lehotou sa okresný

súd už nezaoberal.

26. Rovnako posudzoval okresný súd aj nasledujúce roky 2013 a 2014. Z obsahu spisového
materiálu vyplýva, že v príslušnom roku 2013 boli vyúčtovacie faktúry od SPP, a.s. za fakturačné
obdobie od 01.01.2013 do 18.02.2013 a od 19.02.2013 do 18.02.2014 žalobkyni v 1/ rade doručené

najneskôr v mesiaci X/XXXX, keď vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX bola datovaná 20.02.2013,
vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX dňa 08.04.2013 a vyúčtovacia faktúra XXXXXXXXXX bola
datovaná 20.02.2014 a odoslaná dňa 20.02.2014 (č.l. 65 - 68 spisu). Zberné faktúry za vodné a
stočné od SEVAK, a.s. boli v roku 2013 vystavované mesačne, t.j. faktúra za mesiac X/XXXX bolavystavená dňa 31.01.2013, splatná dňa 22.02.2013, faktúra za mesiac XX/XXXX bola vystavená dňa
29.11.2013 splatná dňa 23.12.2013. Jedine faktúra za mesiac XX/XXXX bola vystavená dňa 31.12.2013
a splatná dňa 25.01.2014 (č.l. 78 - 89 spisu). Vyúčtovacie faktúry od SSE, a.s. za fakturačné obdobie od

19.07.2012 do 30.06.2013 a od 01.07.2013 do 31.07.2014 boli žalobkyni v 1/ rade doručené najneskôr
v mesiaci X/XXXX, keď vyúčtovacie faktúry za fakturačné obdobie od 19.07.2012 do 30.06.2013
boli podané dňa 01.07.2013 (č.l. 90-93 spisu) a vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX za fakturačné
obdobie 01.07.2013 do 31.07.2014 bola podaná dňa 05.08.2014 (č.l. 192 spisu). Ďalšie faktúry v
súvislostisprácaminavýťahoch,montážouplastovýchokienaparapetnýchdosiek,čistenímkanalizácie

tlakovým zariadením opravou elektroinštalácie faktúrou od DEKTRADE zo dňa 03.06.2013, prácami v
bytovom dome predložených žalujúcou stranou na preukázanie uplatneného nároku v roku 2013 (č.l.
94-103 spisu), boli podľa ich obsahu splatné od 15.01.2013 do 10.10.2013 a uhradené najneskôr dňa
10.10.2013. Faktúra č. XXXXXXXX (č.l. 97 spisu) bola jediná vystavená 31.12.2013, splatná 10.01.2014
a uhradená 10.01.2014. Vychádzajúc z takto preukázaného skutkového stavu veci, v súlade s vyššie
uvedenými právnymi závermi a relevantným dátumom 30.12.2013 dospel okresný súd k záveru, že za

rok 2013 nie je premlčaný nárok žalobkyne v 1/ rade vo vzťahu s faktúrami vystavenými od SSE, a.s.,
keď až v mesiaci X/XXXX bola žalobkyni v 1/ rade doručená posledná vyúčtovacia faktúra od SSE,
a.s. súvisiaca s rokom 2013. Rovnako nie je premlčaný nárok žalobkyne v súvislosti s SPP, a.s., keď
až v mesiaci X/XXXX bola žalobkyni v 1/ rade doručená posledná vyúčtovacia faktúra od SPP, a.s.
súvisiaca s rokom 2013. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne uplatnený v súvislosti s vodným a stočným od

SEVAK, a.s. má okresný súd za to, že za nepremlčaný možno považovať jedine nárok žalobkyne v
súvislosti s faktúrou za mesiac 12/2013, ktorá bola vystavená až dňa 31.12.2013 a splatná až dňa
25.01.2014 na sumu 428,50 eur (č.l. 89 spisu), ostatné faktúry boli vystavené, splatné a aj uhradené
pred relevantným dátumom 30.12.2013. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1/ rade opierajúci sa o faktúry
obsiahnuté na č.l. (č.l. 94-103 spisu) súvisiace s vykonanými prácami v bytovom dome okresný súd

považuje za nepremlčaný jedine nárok vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXX na sumu 65,72 eur (č.l.
97 spisu) ktorá bola vystavená dňa 31.12.2013, splatná 10.01.2014 a uhradená 10.01.2014. V týchto
vymedzených prípadoch bola rovnako dodržaná objektívna premlčacia lehota, nakoľko z vykonaného
dokazovania listinami, k úhradám dodávateľom, a teda k plneniu za žalovaného došlo po relevantnom
dátume 30.12.2015, v priebehu roku 2013. Vystavenie, splatnosť a aj úhrada zvyšných faktúr súvisiacich

sprácamivbytovomdomespadajúdoobdobiapredrelevantnýmdátumom30.12.2013.Okresnýsúdtak
konštatuje, že zvyšok uplatneného nároku okrem vyššie vymedzeného (SSE, a.s., SPP, a.s., faktúra za
vodné a stočné za mesiac XX/XXXX a faktúra za výťah č. XXXXXXXX) možno považovať za premlčaný,
nakoľko márne uplynula subjektívna lehota. Okresný súd nesúhlasí s názorom žalobkyne v 1/ rade, že
o rozsahu sa dozvedela až z ročných vyúčtovaní niekedy v marci nasledujúceho roka, keď skutkové

okolnosti, na základe ktorých sa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia zistila oveľa skôr,
a to z jednotlivých vystavených faktúr, ktoré naviac aj uhradila.

27. Uplatnený nárok žalobkyne v 1/ rade za rok 2014 na základe preukázaného skutkového stavu veci,
v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi a relevantným dátumom 30.12.2013 považuje okresný

súd za nepremlčaný v celom rozsahu. Z listinných dôkazov, t.j. jednotlivých do spisu predložených
vyúčtovacích faktúr, faktúr, pokladničných dokladov (č.l. 186-27 spisu) okresný súd z ich obsahu mal za
preukázané, že tieto boli vystavené, splatné a naviac aj uhradené až po rozhodnom dátume 30.12.2013,
a teda subjektívna, či objektívna premlčacia lehota nemohla v tomto prípade márne uplynúť.

28. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným okresný súd poukazuje na rozsudok NS ČR
sp.zn.25Cdo1960/1999zodňa26.09.2001,zktoréhovyplýva,žestranasporu,ktoráuplatnilanámietku
premlčania je povinná tvrdiť skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie behu premlčacej doby a svoje
tvrdenia doložiť dôkazmi. Aj druhá strana sporu má právo tvrdiť k otázke premlčania skutočnosti, ktoré
je rovnako povinná doložiť dôkazmi. Pokiaľ strana sporu uplatňujúca námietku premlčania povinnosť

tvrdenia nesplní, súd ju poučí a jej splneniu vyzve, prípadne vychádza z vykonaných dôkazov, ktoré
sú pre právne posúdenie otázky premlčania relevantné, alebo sám potrebné dôkazy vykoná. Nemôže
však za takej situácie pri absencii tvrdení rozhodujúcich z hľadiska premlčania strane sporu v ktorej
neprospech bola námietka uplatnená bez ďalšieho nepriznať právo pre premlčanie s argumentom, že
neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V danej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania

za rok 2012 a 2013 bez bližšej špecifikácie a bez doloženia dôkazov k behu premlčacej doby. Žalobkyňa
v1/radetvrdila,ženárokpremlčanýnieje,keďobezdôvodnomobohatenísadozvedelaažzjednotlivých
ročných vyúčtovaní, ktoré v konaní aj predložila. Okresný súd tak pri posudzovaní námietky premlčania
vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä predložených listinných dôkazov, nakoľko tieto považovalpri otázke premlčania za relevantné. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle uvedeného
nemohol postupovať tak, že by vznesenú námietku premlčania z dôvodu jej bližšieho nešpecifikovania
neakceptoval, tak ako žiadala žalobkyňa v 1/ rade a ani nepovažoval za procesne správne námietku

premlčania zo strany žalovaného za roky 2012 a 2013 bez ďalšieho akceptovať, túto považovať
za riadne, resp. účinne vznesenú a v dôsledku tejto akceptácie nároky týmto rokom (2012 a 2013)
zodpovedajúce, nepriznať. Okresný súd považuje za nezodpovedajúce skutkovému stavu veci, a teda
za nesprávne tvrdenie žalovaného, že nemohol pre absenciu rozhodných tvrdení na strane žalobkyne
v 1/ rade riadne vzniesť námietku premlčania.

29. Okresný súd zároveň dospel k záveru, že v otázke premlčania v danej veci nemožno aplikovať §
107 ods. 3 OZ, tak ako žiadala žalobkyňa v 1/ rade. Okresný súd má za to, že v danej veci sa nejedná
o synalagmatický záväzok. V danej veci strany sporu pri závere o neplatnosti zmluvy o zabezpečení
energií zo dňa 02.11.2006 nezaväzuje vzájomná reštitučná povinnosť vydať si bezdôvodné obohatenie.
Táto úprava je použiteľná len tam, kde podľa neplatnej zmluvy každá zo zmluvných strán niečo dostala.

Keďže v danom prípade žalovaný vo vzťahu k žalobkyni v 1/ rade nič neplnil, nemožno hovoriť o
vzájomnej povinnosti na vrátenie plnení, a teda neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 107 ods.
3 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo 211/2005).

30. Pokiaľ ide o skutočný (nepremlčaný) rozsah bezdôvodného obohatenia okresný súd pri jeho

zisťovaní, resp. určovaní, vychádzal nielen z predložených listinných dôkazov (vyúčtovacie faktúry,
faktúry, pokladničné doklady), ale aj z výpisov z predmetného bankového účtu (č.l. 402-413 spisu) a
záverov predmetného znaleckého posudku (prílohová obálka č.l. 416 spisu).

31. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že v roku 2013 boli v bytovom dome skutočné

náklady vynaložené na elektrinu vo výške 1 315,64 eur. Zároveň je z výpisu z bankového účtu za rok
2013 zrejmé, že suma 1 315, 64 eur z bankového účtu dodávateľovi SSE, a.s. odišla (č.l. 405 spisu).
Skutočné náklady vynaložené na plyn vrátane ústredného kúrenia, keďže v bytovom dome existuje
plynová kotolňa, predstavovali sumu 21 481 eur + 1 080 eur, pričom rovnako z výpisu z bankového
účtu za rok 2013 je preukázané, že suma 22 561 eur z bankového účtu odišla (č.l. 404 spisu). Pokiaľ sa

jedná o poslednú faktúru za vodné a stočné za mesiac XX/XXXX, ktorá bola vystavená dňa 31.12.2013,
splatná dňa 25.01.2014 (č.l. 89 spisu) na sumu 428,50 eur, pri ktorej okresný súd dospel k záveru,
že nárok jej zodpovedajúci nie je premlčaný, táto bola preukázateľne zaplatená dňa 24.01.2014, ktorá
skutočnosť vyplýva z výpisu z bankového účtu za rok 2014 (č.l. 410 spisu). V prípade faktúry za
výťah č. XXXXXXXX (č.l. 97 spisu) ktorá bola vystavená dňa 31.12.2013, splatná 10.01.2014, a o

ktorej okresný súd ustálil, že nárok z nej nie je premlčaný, bola rovnako preukázateľne uhradená dňa
10.01.2014, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z bankového účtu za rok 2014 (č.l.409). Pri zisťovaní
rozsahu skutočných nákladov žalovaného za rok 2013, okresný súd zároveň vychádzal z predloženého
znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že skutočné náklady na byt žalovaného boli vo
výške 892,07 eur. Podľa vyúčtovania žalobkyne v 1/ rade skutočné náklady žalovaného boli vo výške

966,89 eur - 74,82 priame platby (892,07 eur), ktoré znalkyňa vo svojom posudku neposudzovala, a
teda skutočné náklady žalovaného aj podľa znaleckého posudku aj podľa vyúčtovania žalobkyne v 1/
rade predstavovali sumu 892,07 eur, a teda vyúčtovanie žalobkyňou, ako aj samotnou znalkyňou sa
v celom rozsahu zhoduje. Okresný súd tak nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu skutočných
nákladov za rok 2013 uvedeného v samotnej žalobe. Námietky žalovaného vo vzťahu k odchýlkam

medzi výpočtom žalobkyne a výpočtom znalkyne tak nepovažoval za dôvodné. Avšak vzhľadom na
ustálenie čiastočného premlčania rozsahu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného za rok
2013 okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne voči žalovanému predstavuje vyššie uvedenú
sumu 656,51 eur, ktorá pozostáva z nákladov na výťah 2,33 eur (65,72eur/56,5 osôb, ktorý počet osôb
žalovaný nespochybňoval x 2) (č.l. 8 spisu), z nákladov na elektrinu 11,01 eur, ústredné kúrenie 679,93

eur a vodného a stočného vo výške 13,24 eur (faktúra vo výške 428,50 eur/2 200,541 m3 x 68,031 m3)
(č.l. 10 spisu), a odpočítaní 50 eur, ktorú zálohu žalovaný v roku 2013 zaplatil.

32. Pokiaľ sa jedná o rok 2014 je rovnako preukázané, že v roku 2014 v bytovom dome skutočné náklady
na výťah boli vo výške 281,66 eur, pričom z výpisu z účtu za rok 2014 (č.l. 409 spisu) je zrejmé, že

suma 281,66 eur bola aj uhradená. Skutočné náklady na elektrinu boli vo výške 986,16 eur. Z výpisu
z bankového účtu za rok 2014 je zrejmé, že táto suma bola SSE, a.s. uhradená (č.l. 412 -413 spisu).
Skutočnénákladyzaplynbolivroku2014vovýške22056,56eur+ústrednékúrenie1080eurazvýpisu
z bankového účtu v roku 2014 je zrejmé, že suma spolu vo výške 23 136,56 eur bola SPP, a.s. uhradená(č.l. 411 spisu). Skutočné náklady za vodné a stočné v roku 2014 boli vo výške 5 033,44 eur, pričom
z výpisu z bankového účtu za rok 2014 rovnako vyplýva, že suma 5 033,44 eur bola uhradená ( č.l.
410 spisu). Rovnako boli preukázané v roku 2014 skutočné náklady na upratovanie 900 eur, keď podľa

dodatku k dohode o upratovaní zo dňa 01.01.2009 (č.l. 323 spisu) bola mesačná taxa vo výške 75 eur
x 12 mesiacov = 900 eur. V tomto smere žalovaný uvedené náklady na upratovanie žiadnym spôsobom
nespochybňoval. Nespochybňoval ani skutočnosť, že k upratovaniu v bytovom dome dochádza a ani
úhradu týchto skutočných nákladov. Pri zisťovaní rozsahu skutočných nákladov žalovaného za rok 2014,
okresný súd rovnako vychádzal z predloženého znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva,

že skutočné náklady na byt žalovaného boli vo výške 977,29 eur. Podľa vyúčtovania žalobkyne v 1/
rade skutočné náklady žalovaného boli v roku 2014 vo výške 1 107,43 eur - 130,14 eur priame platby
(977,29 eur) , ktoré znalkyňa vo svojom posudku neposudzovala, a teda skutočné náklady žalovaného
aj podľa znaleckého posudku aj podľa vyúčtovania žalobkyne v 1/ rade predstavovali sumu 977,19 eur,
a teda vyúčtovanie žalobkyňou, ako aj samotnou znalkyňou sa aj za rok 2014 v celom rozsahu zhoduje.
Okresný súd tak nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu skutočných nákladov uvedeného za

rok 2014 v samotnej žalobe. Námietky žalovaného vo vzťahu k odchýlkam medzi výpočtom žalobkyne
a výpočtom znalkyne ani za rok 2014 tak nepovažoval za dôvodné. Z vykonaného dokazovania je
preukázaná existencia, ako aj úhrada skutočných nákladov priamymi platbami na poštové schránky
vo výške 1 300 eur a aj na úpravu spoločných priestorov vo výške 1 885,57 eur. Okresný súd mal
tieto skutočné náklady a ich úhradu preukázanú faktúrou č. XXX/XX/K, pracovným výkazom XXX/XX,

príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ako aj faktúrami od spoločnosti DEKTRADE, s.r.o.
obsiahnutými v spisovom materiály (č.l. 260-270 spisu). Na rozdiel od žalobkyne v 1/ rade však okresný
súd nepovažoval za dôvodne uplatnené náklady na súdne poplatky vo výške 362,50 eur a bankové
poplatkyvovýške95,67eur.Okresnýsúdmáprivyššieprijatomprávnomzávereo„majiteľoviúčtu“zato,
že len majiteľ účtu je povinný platiť poplatky s účtom spojené. Jediným majiteľom účtu je preukázateľne

žalobkyňa v 1/ rade a preto okresný súd nevidel právny dôvod k úhrade týchto poplatkov zaviazať
žalovaného. Rovnako okresný súd nevidel oprávnenosť nákladov na súdne poplatky vo výške 362 eur.
Z predložených listinných dôkazov, a to výzvy č.k. 13Ro/383/2013-20, výzvy sp. zn. 14Ro/381/2013 (č.l.
253, 259 spisu) je zrejmé, že žalovaný nie je ani len stranou sporu v týchto konaniach. Ani z faktúry č.
XXXX/XX (č.l. 258 spisu) nevyplýva, že by JUDr. Irena Šurinová poskytovala žalovanému právne služby,

a preto nie je dôvod, na základe ktorého by sa mal žalovaný na týchto nákladoch zúčastňovať. Naviac
okresný súd má za to, že fond opráv nemá slúžiť na náklady takéhoto typu a z predložených listinných
dôkazov ani nevyplýva dohoda strán sporu o použití fondu opráv v tomto smere. Za rok 2014 nárok
žalobkyne v 1/ rade voči žalovanému predstavuje sumu 1 091,06 eur, ktorá pozostáva z nákladov na
výťah 24,56 eur, z nákladov na upratovanie 32,14 eur, z nákladov na elektrinu 2,37 eur, na ústredné

kúrenie 628,13 eur, vodné a stočné vo výške 290,09 a priamych platieb do fondu opráv vo výške 113,77
eur. Okresný súd na tomto mieste v súvislosti so skutočnými nákladmi za rok 2013 a 2014 konštatuje, že
z výpisov z bankového účtu je zrejmé, že žalobkyňa v 1/ rade okrem nákladov uhrádzaných jednotlivým
dodávateľom naviac platila skutočné náklady aj sama za seba (č.l. 402 a 408 spisu), a teda tvrdenie
žalovaného, že žalovaná platila len sama za seba nie je dôvodné, keď z výpisov z bankového účtu, je

zrejmé, že okrem platieb žalobkyne, sú tam obsiahnuté aj platby jednotlivým dodávateľom.

33. Pri určovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd zdôrazňuje, že v konaní bolo preukázané, že
žalovanému nebola do skutočných nákladov na jeho byt v bytovom dome účtovaná teplá voda. Sám
žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 11.09.2017 uviedol, že u žalovaného

sú nulové náklady na dodávku teplej vody. Odpojenie žalovaného od teplej vody nebolo v konaní
sporné. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal dokazovanie ani platnými certifikátmi k vodomerom, tak ako
žiadal žalovaný, keď na pojednávaní dňa 12.05.2017 uviedol, že nakoľko pre výpočet teplej vody bolo
použité odčítanie vodomerov, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých bytoch navrhuje od týchto vodomerov
platné certifikáty. Naviac okresný súd má za to, že ak žalovaný nesúhlasil s vyúčtovaním teplej vody

na jeho byt v bytovom dome mal uplatňovať reklamácie priamo pri odpisovaní vodomerov. Takáto
skutočnosť však z vykonaného dokazovania nevyplýva. Sám žalovaný v konaní pred súdom uviedol,
že môže doložiť záznamy z vodomerov, čo však do rozhodnutia súdu neurobil. Bolo preukázané, že
žalovaný sa odpájal z tepelnej sústavy a namontoval si vlastný plynový kotol, resp. bojler na ohrev
teplej vody. V konaní bolo výsluchom svedkyne T. zistené, že žalovaný vyhlásil, že teplú vodu od

nich nepotrebuje, túto si bude zabezpečovať vo vlastnej réžii. Namontovanie bojlera žalovaný ani
nerozporoval. V súvislosti s dodávkou teplej vody okresnému súdu nie je zrejmé, ako žalovaný, resp.
jeho právna zástupkyňa dospela k záveru, že žalovaný platí vodné a stočné aj za dodávku teplej vody,
keď uvedené tvrdenie absolútne nevyplýva z faktúr za vodné a stočné. Naviac okresný súd dodáva, ževodné je platbou za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a jej distribúciu. V domácnosti vzniká
povinnosť platiť vodné vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za vodomerom. Stočné sa
platí za odvedenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou a jej následné čistenie. Povinnosť platiť stočné

vzniká v domácnosti okamihom vtoku odpadovej vody do kanalizácie. Z uvedeného je zrejmé, že vodné
a stočné sa platí ako celok za dodávku a odtok pitnej vody z verejného vodovodu, nerozlišuje sa vodné a
stočné za dodávku teplej a dodávku studenej vody. Právna zástupkyňa žalovaného ani bližšie neuviedla
v akom rozsahu by malo byť účtované vodné a stočné za dodávku teplej vody a v akom rozsahu za
dodávku studenej vody. Pokiaľ ide o dodávku a spotrebu studenej vody v byte žalovaného v bytovom

dome žalovaný nepreukázal, že by mu bola dodávka studenej vody obmedzená, alebo úplne odpojená.
Sám na pojednávaní dňa 11.09.2017 uviedol, že nemal zabezpečenú studenú vodu do kúpeľne a WC,
do kuchyne mu išla studená voda v obmedzenom prietoku, čo však samozrejme nemôže dokázať, len
o tom vie (č.l. 467 spisu). K uvedenému tvrdeniu žiadne relevantné dôkazy žalovaný nedoložil. Naviac
na pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedol, že studenú vodu do kuchyne mu nechali (č.l. 347) a zároveň
tiež tvrdil, že mu voda dodávaná nebola (č.l. 386 spisu). Jeho tvrdenia v konaní tak nie sú jednotné.

Naviac svedkyňa T. pred súdom uviedla, že oná má vedomosť o tom, že žalovaný má dobrú dodávku
studenej vody. Okresný súd tak nevzhliadol relevantný dôvod na vykonanie dokazovania faktúrami za
prevedené práce o odpojení teplej vody do bytu žalovaného, nakoľko odpojenie vody nebolo v konaní
ani sporné. Takéto dokazovanie okresný súd vyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne, nepreukazujúce
relevantné skutočnosti potrebné k rozhodnutiu vo veci samej. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že sa mu

v byte nekúrilo, žalovaný toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Tvrdil, že nedostatočné kúrenie
reklamoval u pána A., o tomto svojom tvrdení však v konaní nedoložil žiaden dôkaz.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa§3nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah
vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Žalobkyni vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa
vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §
3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563

Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý
deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Uvedený právny názor súd považuje za relevantný
aj pri bezdôvodnom obohatení pozostávajúcom z jednotlivých platieb. Za kvalifikované požiadanie
na zaplatenie skutočných nákladov za rok 2013 okresný súd považuje výzvu doručenú žalovanému
dňa 30.05.2014. Doručenie výzvy na zaplatenie skutočných nákladov za rok 2014 žalovanému nie

je preukázané, keď zásielka sa vrátila žalobkyni v 1/ rade (č.l. 182 spisu), preto súd za relevantné
považovaldoručenievyúčtovaniazarok2014vrámcikonania,t.j.15.08.2016(č.l.275rubspisu).Súdpri
posudzovaní nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením skutočných nákladov
656,51 eur za rok 2013 od prvého dňa po doručení výzvy na zaplatenie, t.j. 01.06.2014 (č.l. 104 spisu).
Žalobkyňa si však uplatnila úroky z omeškania až od 01.07.2014. Okresný súd pri viazanosti rozsahom

žaloby tak priznal žalobkyni zo sumy 656,51 eur úroky z omeškania od 01.07.2014. V čase prvého dňa
omeškania žalovaného so zaplatením skutočných nákladov za rok 2013 bola výška základnej úrokovej
sadzby ECB vo výške 0,15 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobkyni
tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 656,51 eur od
01.07.2014 do zaplatenia. Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy 1 091,06 eur za rok 2014 z č.l.

182 spisu vyplýva, že zásielka bola žalobcovi vrátená 27.05.2015. Výzvu na zaplatenie skutočných
nákladov za rok 2014 žalovaný preukázateľne neobdržal. Preto súd vychádzal z dátumu 16.08.2016, t.j.
odo dňa nasledujúceho po doručení zmenenej žaloby (č.l. 275 rub spisu). V čase prvého dňa omeškania
žalovaného so zaplatením skutočných nákladov za rok 2014 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB
vo výške 0,00 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobkyni tak vznikol

nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 091,06 eur od 16.08.2016
do zaplatenia.
35.Okresnýsúdpovažujepreúplnosťdôvodovtohtorozhodnutiazapotrebnévyjadriťsaajkzamietnutiu
návrhov na vykonanie dokazovania zo strany žalovaného doložením kompletných výpisov z účtu fonduopráv a doložením čísla konania zo súdneho vymáhania pohľadávok od ostatných dlžníkov. Súdu nie je
zrejmé s akým cieľom, by bolo nutné vykonať tieto dôkazy. V akom smere by vykonanie týchto dôkazov
prispelo k zisteniu skutkového stavu v danej veci a k následnému rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaný

uviedol, že čísla konania zo súdneho vymáhania požaduje, aby bolo zrejmé, že súdne konanie sa vedie
voči nemu a Ing. Z., pretože požadovali kompletné faktúry a kompletnú históriu platieb. Súdne spory
voči iným osobám považuje okresný súd v danej veci v tomto smere bez právneho významu Okresný
súd má za to, že vykonaným dokazovaním v tomto smere by sa nezistili žiadne relevantné skutočnosti
vo veci samej. Naopak z už vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že v bytovom

dome sa pravidelne konali schôdze nájomcov a vlastníkov bytov, na ktorých sa žalovaný nezúčastňoval,
prípadne si dohodol osobitné termíny, na ktoré sa však nedostavil. Okresný súd má za to, že žalovaný
tak nevyvíjal potrebnú aktivitu na zistenie pre neho dôležitých sporných skutočností ohľadom vyúčtovaní
skutočných nákladov v bytovom dome, resp. v jeho byte, týchto sa domáha až následne po uplynutí
dlhšieho času v predmetnom spore. Sám žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že nevidel dôvod
nahliadať do faktúr keď tieto má. (č.l. 349 spisu). V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v 1/ rade

neposkytovala originály jednotlivých faktúr, nakoľko tieto mala len v jednom vyhotovení, nebránila sa
však vyhotoveniu fotokópií, či prípadných odpisov z jednotlivých faktúr aj s potrebným vysvetlením k
nim, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedkyne T.. Pokiaľ ide o kompletné výpisy z fondu opráv
na tomto mieste súd uvádza, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa jedná o priame platby.
Splnomocnením a súhlasom zo dňa 02.11.2006 (č.l. 388 spisu) bola žalobkyňa v 1/ rade aj žalovaným

splnomocnená na právne úkony v plnom rozsahu týkajúcich sa aj fondu údržby a opráv bytového domu.
Okresný súd zdôrazňuje, že priznal bezdôvodné obohatenie v tomto smere len v rozsahu skutočne
preukázaných vzniknutých a uhradených nákladov. V konaní žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval
náklady zodpovedajúce rozsahu bezdôvodného obohatenia v tomto smere. Nenamietal existenciu, ako
aj úhradu skutočných nákladov priamymi platbami na poštové schránky vo výške 1 300 eur a na úpravu

spoločných priestorov vo výške 1 885,57 eur. Tieto skutočné náklady a ich úhrada nesporne vyplýva z
predložených listinných dôkazov (faktúra č. 012/14/K, pracovný výkaz 012/01, príjmové a výdavkové
pokladničné doklady, faktúry od spoločnosti DEKTRADE, s.r.o. č.l. 260-270 spisu). Okresný súd má
za to, že od žalovaného ako užívateľa bytového domu, ktorý má z takéhoto zveľaďovania bytového
domu bez pochyby „úžitok“, je spravodlivé žiadať aby sa na takto vynaložených skutočných nákladoch

podieľal. Z hľadiska spravodlivého posúdenia veci tak súd nevidel dôvod k náhrade takýchto nákladov
žalovaného nezaviazať.
36. K správnosti vyúčtovania skutočných nákladov bol v konaní predložený znalecký posudok. O
správnosti záverov znaleckého posudku okresný súd nemal pochybnosti. Žalovaný, resp. právna
zástupkyňa podľa názoru okresného súdu neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli

spôsobilé zmeniť názor súdu. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplývajú nielen náklady na bytový
dom, ale aj overenie postupov rozúčtovania nákladov na bytovú jednotku v jednotlivých rokoch (tab.
č. 9). Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nahliadnutím do tohto znaleckého posudku znalcom,
ktorému chcela dať znalecký posudok na posúdenie, jej povedal, že nie je možné vypracovať kontra
posudok, keďže znalecký posudok neobsahuje žiadne údaje, ktoré sú potrebné na riadne vypracovanie

znaleckého posudku. Okresný súd zdôrazňuje, že právna zástupkyňa žalovaného neoznačila, ktorý
konkrétny znalec, z akého odboru, či odvetvia jej poskytol takéto ústne stanovisko. Súdu nepredložila
ani prípadné písomné stanovisko konkrétneho znalca o nemožnosti použitia predloženého znaleckého
posudku v danej veci. Na spochybnenie predloženého znaleckého posudku právna zástupkyňa
žalovaného nenavrhla vykonanie žiadneho dokazovania. Nepreukázala, že je nemožné v danej veci

vyhotoviť „kontraposudok“. Okresný súd má za to, že právnu zástupkyňu nemožno bez ďalšieho
považovať, za osobu, ktorá má odborné znalosti v odbore, alebo v odvetví vyhotoveného znaleckého
posudku, preto jej tvrdenia prezentované v konaní vo vzťahu k správnosti znaleckého posudku okresný
súd vyhodnotil ako tvrdenia bez právnej relevancie, resp. tieto vyhodnotil len ako vlastný, ničím
nepodložený, názor právnej zástupkyne žalovaného. Pokiaľ ide o procesné námietky vo vzťahu k

znaleckému posudku z obsahu spisového materiálu vyplýva, že originál znaleckého úkonu č. 4/2017 bol
žalovanému predložený spolu so spisovým materiálom v informačnej kancelárii tunajšieho okresného
súdu, pričom žalovaný prevzal aj fotokópiu znaleckého posudku s prílohami dňa 13.06.2017 (č.l. 431
spisu). V súlade s § 208 ods. 2 CSP písomný znalecký posudok súd doručí stranám; v odôvodnených
prípadoch ich len upovedomí o predložení znaleckého posudku znalcom. Z uvedeného zákonného

ustanovenia vyplýva, že nie vždy je súd povinný znalecký posudok doručovať, v odôvodnených
prípadoch stačí upovedomiť o predložení znaleckého posudku znalcom, čo bolo v danom prípade
splnené. Za odôvodnený prípad možno podľa názoru okresného súdu považovať aj rozsiahlosť
znaleckého úkonu (viď. komentár k CSP K. a kolektív). Znalecký posudok č. 4/2017 vzhľadom najeho 311 strán možno podľa názoru okresného súdu za rozsiahly znalecký úkon považovať. Naviac
aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.06.2017 vyplýva, že obsah znaleckého Z. X/XXXX bol na
pojednávaní oboznámený (č.l. 451 spisu). Žalovaný mal tak možnosť oboznámiť sa zo znaleckým

posudkom, jeho prílohami ako aj s obsahom CD nosičov. Okresný súd zdôrazňuje, že žalovaný v
priebehu času od 13.06.2017 až do posledného pojednávania vo veci 11.09.2017 nemal k znaleckému
posudku, jeho predloženiu, či oboznámeniu žiadne námietky. Na pojednávaní dňa 19.06.2017, žalovaný
žiadne námietky vo vzťahu k CD nosičom nemal. Namietal len, že znalecký posudok bol dodaný po
termíne, ktorý určil súd, je vedený k vyúčtovania, ktoré videl prvý krát pri súdnom konaní a neobsahuje

všetky náležitosti, pretože v tomto znaleckom posudku sa vôbec neposudzuje fond opráv (č.l. 451 spisu).
Okresný súd naviac dodáva, že z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že podklady použité pre
vypracovanie úkonu sú tak v listinnej, ako aj elektronickej forme. Okresný súd má za to, že vytvoril
žalovanému procesný priestor na oboznámenie sa s obsahom znaleckého posudku a jeho príloh v
súlade s civilným sporovým poriadkom, a to nielen jeho predložením v informačnej kancelárii, ale
dokonca aj vyhotovením fotokópie celého znaleckého posudku, jeho príloh, či oboznámením obsahu

celého znaleckého posudku na pojednávaní. Okresný súd má za to, že bolo už len na žalovanom, ako
strane sporu, ako tento poskytnutý procesný priestor pri svojej procesnej obrane využil. Naviac žalovaný,
resp. právna zástupkyňa žalovaného nešpecifikovala, ktoré konkrétne listinné dôkazy v spojení so
znaleckým posudkom nemal žalovaný k dispozícii. Z uvedených dôvodov, námietky žalovaného vo
vzťahu k znaleckému posudku vyhodnotil okresný súd aj v tomto smere ako nedôvodné.

37. Okresný súd v danej veci dodáva, a to najmä vzhľadom na existujúcu situáciu v predmetnom
bytovom dome, o ktorej má žalovaný vedomosť, preukázateľné dodanie a zabezpečenie energií a medií
v bytovom dome a v byte žalovaného, nepochybné užívanie bytu žalovaným, a zároveň neplnenie
si povinnosti spojených s užívaním bytu v rozhodnom období zo strany žalovaného, že správanie
žalovaného sa súdu prinajmenšom javí ako zneužitie situácie v bytovom dome vo svoj prospech.

Okresný súd konštatuje, že aj z tohto dôvodu rozhodol, že nárok žalobkyne, hoci čiastočne premlčaný,
je voči žalovanému dôvodný.
38. V závere súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z

uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné
sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami stranami sporu.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O trovách konania žalobkyne v 1/ rade voči žalovanému súd rozhodol na základe ustanovenia § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadna zo strán (žalobkyňa v 1/ rade ani žalovaný)
nemá nárok na náhradu trov konania.

40. Žalobkyňa v 1/ rade sa domáhala zaplatenia celkovej sumy 3 586,99 eur [(istina 3 070,71 eur) +
(príslušenstvo 516,28 eur: 241,87 eur (5,5 % ročne zo sumy 1046,39 eur od 01.07.2013 do 11.09.2017),
151,23 eur (5,15 % ročne zo sumy 916,89 eur od 01.07.2013 do 11.09.2017), 123,18 eur (5,05 % ročne
zo sumy 1 107,43 eur od 01.07.2015 do11.09.2017)] (100 %). Súd priznal žalobkyni v 1/ rade nárok v

sume 1 914,58 eur [(istina 1 747,57 eur + príslušenstvo 167,01 eur: 108,28 eur (5,15 % ročne zo sumy
656,51 eur od 01.07.2014 do 11.09.2017), 58,73 eur (5,00 % ročne zo sumy 1 091,06 od 16.08.2016 do
11.09.2017)] (53,38 % úspech žalobkyne v 1/ rade). Žalovaný mal úspech vo výške 46,62 % (100 % -
53,38 %). Čistý úspech žalobkyne teda predstavuje 6,76 % (53,38 % - 46,62 %).

41. Žalovaný bol voči žalobcovi v 2/ rade v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, že žalovaný má voči žalobcovi v 2/ rade nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O tomto nároku žalovaného na náhradu trov
konania rozhodol okresný súd v súlade s § 276 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinilazastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, nakoľko žalobca v 2/ rade zavinil
zastavenie konania, keď zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu až po začatí konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.