Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204545
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115204545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej

a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: Q. M., rod. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, XXX XX H. C., Česká republika, zastúpenej Q. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX B. - V. XX, proti žalovaným: 1/ Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. - V. XXX,
zastúpenému Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom S. XX, XXX XX D., 2/ V. V., rod. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. - V. XXX, o uloženie povinnosti prevodu podielov na nehnuteľnostiach,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/88/2015-110 zo dňa 14. novembra
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/88/2015-110 zo dňa 14. novembra 2016 v prvej vete výroku,
v ktorej súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a v druhej vete výroku, v
ktorej súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/88/2015-110 zo dňa 14. novembra 2016 v tretej vete
výroku o trovách konania tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni n á r o k na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prednesený
zo strany splnomocneného zástupcu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 14.11.2016. Súčasne
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ majú nárok na ich náhradu
od žalobkyne.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 18.2.2015 v znení podania zo dňa
11.03.2015 sa žalobkyňa pôvodne zastúpená advokátom voči pôvodným žalovaným v rade

1/ až 4/ (1/ P. K., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Y., bytom B. - V., 2/ Q. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. F. XXX/XX D., 3/ V. V., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XXX/XX D. a 4/ V. S., rod. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX) domáhala určenia, že do dedičstva po neb. Q. W., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom V. č. XX, D., patrí spoluvlastnícky podel vo výške 13/15 v nehnuteľnostiach KN-C parc.
č. 877 - záhrady o výmere 1.478 m2, KN-C parc. č. 878 - záhrady o výmere 1.232 m2, KN-C parc. č. 879
- záhrady o výmere 1.350 m2, KN-C parc. č. 885 - záhrady o výmere 275 m2, KN-C par. č. 886 - záhrady
o výmere 229 m2 a KN-C par. č. 887 - záhrady o výmere 457 m2, zapísaných na LV č. XXX, pre k. ú.

B.. Žalobkyňa odôvodnila pôvodnú žalobu tým, že formou notárskej zápisnice spísanej na notárskom
úrade JUDr. Ľudmily Chodelkovej predchodkyňa pôvodných žalovaných v r. 2/ a 3/ V. B. vyhlásila, že
splnila podmienky podľa § 134 Občianskeho zákonníka a je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/15,
ktoré sú vlastnícky vedené na Y. W. v 1/15, P. W. v 1/15 a na Q. W. v podiele 1/15, prehlásila, že podielna predmetných nehnuteľnostiach dostala v r. 1985 darom od svojho otca a od r. 1985 nehnuteľnosti
nerušene užíva. V. B. previedla svoj podiel na pôvodných žalovaných v r. 2/ a 3/.
3. Pred začatím pojednávania dňa 20.06.2016 žalobkyňa zobrala žalobu proti pôvodným žalovaným

v rade 1/ a 4/ späť, v dôsledku čoho okresný súd uznesením č. k. 8C/88/2015-74 zo dňa 20.06.2016
konanie voči týmto žalovaným zastavil. Následne žalobkyňa upravila žalobný petit, v zmysle ktorého
pokračovala v konaní voči pôvodným žalovaným v rade 2/ a 3/. Okresný súd uznesením č. k.
8C/88/2015-86 zo dňa 03.10.2016 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaný Q. V. a
manželka V. V., rod. F., sú povinní bezodplatným prevodom previesť 5/15 podielov nehnuteľností

vedených na LV č. XXX k. ú. B. - V. na splnomocnenca Q. M., rod. W., Q. S..
4. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu odôvodnila aktuálnu žalobu podľa procesného
predmetu konania tým, že ide o podiely žalovaných 2/15 na sporných nehnuteľnostiach, ktoré súčasní
žalovaní Q. V. a V. V. získali kúpnou zmluvou od S. X. a W. X.. S. X. a W. X. získali uvedené
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach od Slovenského pozemkového fondu v rámci reštitučného
konania titulom vkladového konania V 6310/06, ktoré vzápätí previedli na Q. V. a V. V.. Vo vzťahu k

zvyšným spoluvlastníckym podielom vo výške 3/15 po Y. W., vo výške 1/15 po P. W. a vo výške 1/15
Q. W. si formou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní pani V. B. dala osvedčiť v notárskej zápisnici, že
uvedené podiely nadobudla darom od svojho otca v roku 1985, hoci jej otec zomrel v roku XXXX. Takisto
uviedli do omylu aj V. S., ktorej vyhlásenie bolo priložené k návrhu na vydanie osvedčenia o vydržaní.
Splnomocnený zástupca žalobkyne Q. S. od štyroch rokov veku na spornom pozemku pásol husi,

obrábal ho, kosil ho, zbieral úrodu. Za uvedeným prevodom pozemku pozemkom sú tzv. developerské
aktivity pána V., advokátky, aj bývalej starostky. Keďže spoluvlastnícke podiely sú ideálne, súd by mal
vyniesť rozsudok v požadovanom znení, nevytýčiť teda vnútorné hranice, ale odplatným prevodom
aby sa vrátilo 5/15 podielov neoprávnene prevedených na žalovaných. Na listinách od uvedených
prevodovnehnuteľnostíp.B.ap.X.súajrozdielnepodpisy.PrevodynaSlovenskompozemkovomfonde

prebehli veľmi divným spôsobom, pretože podľa zákona o mali byť na obci vyvesené alebo spracovaná
dokumentácia o neznámych vlastníkoch a predsedom tejto komisie mal byť zástupca obce. Napriek
tomu sa doteraz nepodarilo zistiť, ako to v skutočnosti bolo. 5. Na pojednávaní konanom
dňa 14.11.2016 žalovaný v r. 1/ namietol absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v súdenej veci,
keďže žalobkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností. Súčasne podľa obsahu

žalobu aj v znení jej zmien pripustených súdom označili za nejasnú, nezrozumiteľnú a neúplnú. Pokiaľ
ide o bezodplatný prevod, žalovaní uviedli, že sporný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach kúpili
od pôvodnej vlastníčky, za ktorý jej zaplatili dohodnutú kúpnu cenu. Vo vzťahu k nároku uplatnenému
žalobou vzniesli námietku premlčania, nakoľko mali za to, že už uplynula trojročná premlčacia doba
na uplatnenie jej nároku, aby súd zaviazal žalovaných k bezodplatnému

prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. B..
Z uvedeného dôvodu žalovaní žiadali, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a súčasne, aby zaviazal
žalobkyňu nahradiť im trovy konania.
6. Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaniach konaných dňa 03.10.2016 a dňa 14.11.2016
splnomocnený zástupca žalobkyne dopĺňal dôvody v súlade s dôvodmi podaní vedúcich k ustáleniu

predmetusúdnehokonania.Osobitnevzáverepojednávaniakonanéhodňa14.11.2016predložildôkazy
na preukázanie skutočnosti, že podpis p. B. pri prevode 3/15 podielov od obce nie je jej pravým
podpisom,okremtohouviedol,žespaniV.S.,Q.W.aQ.M.malabyťuzatvorenázmluva obudúcej
zmluve, ktorá však nebola podpísaná. Splnomocnený zástupca žalobkyne sa snažil aj o mimosúdnu
dohodu s p. V., keď vypracoval zmluvu o bezodplatnom prevode nehnuteľností zo dňa 20.08.2013,

ktorá tiež nebola uzavretá. Uviedol, že žalobkyňa nemieni brániť developerskej spoločnosti v jej činnosti,
ale je treba, aby jej bola vyplatená finančná satisfakcia. Žalobkyňa žiadala, aby súd zmenenej žalobe
vyhovel. Pôvodná žaloba spísaná advokátom sa totiž nezhodovala s návrhmi, ktoré u neho prezentovala
žalobkyňa. Jedná sa len o podiel 5/15, ktorý bol neoprávneným spôsobom prevedené. To, že p. B.
predala svoj podiel vo výške 5/15 p. V. žalobkyňa nenamieta. Ide o to, že boli prevedené pozemky

po p. W. v celosti 5/15 týchto podielov na niektorú inú osobu, čím bola spôsobená škoda. Došlo k
prevodu sporných nehnuteľností (ich podielov) podvodom, vzhľadom podpisy p. B. aj súrodencov X..
Žiadala preto, aby bol podaný podnet na políciu o preverenie skutočností, aby sa zistilo, kto v skutočnosti
podpisoval uvedené listiny. Žalobkyňa si tiež uplatnila voči žalovaným náhradu trov konania, vzniknutých
jej splnomocnenému zástupcovi.

7. V závere pojednávania konaného dňa 14.11.2016 splnomocnený zástupca žalobkyne navrhol
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom mal byť zákaz podielovým spoluvlastníkom
na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B. Q. V. a V. V. previesť svoj spoluvlastnícky podiel 10/15 na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k.ú. B. na ďalšie osoby až do vyhlásenia právoplatnéhorozsudku. Odôvodil ho tým, že na predmetných pozemkoch sa začali robiť prípravné práce, prístupové
cesty a stále je možné, že developerská spoločnosť vykoná na týchto parcelách úpravy, ktoré boli
avizované.

8. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. B. mal okresný súd preukázané, že vlastníkmi nehnuteľností - KN-C
parc. č. 877 - záhrady o výmere 1.478 m2, KN-C par. č. 878 - záhrady o výmere 1.232 m2, KN-C
par. č. 879 - záhrady o výmere 1.350 m2, KN-C par. č. 885 - záhrady o výmere 275 m2, KN-C par.
č. 886 - záhrady o výmere 229 m2 a KN-C par. č. 887 - záhrady o výmere 457 m2 sú P. K. v podiele
5/15, súčasní žalovaní v r. 1/ a 2/ Q. V. a V. V. spolu v podiele 10/15, a to samotní Q. V. a V. V. z

dvoch rôznych právnych titulov kúpna zmluva V 1618/05 v podiele 8/15 a kúpna zmluva V 6310/06 v
podiele 2/15. Podľa rovnopisov listín súdom zabezpečeného spisového materiálu notárky JUDr. Ľudmily
Chodelkovej (č.l. 36 - 49) vyhlasovateľka V. B. vyhlásila, že splnila podmienky podľa § 134 Občianskeho
zákonníka a je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 3/15, ktoré sú vlastnícky
vedené na Y. W. v 1/15, P. W. v 1/15 a na Q. W. v podiele 1/15, prehlásila,
že podiel na predmetných nehnuteľnostiach dostala v r. 1985 darom od svojho otca, odkedy tieto

nehnuteľnostinerušeneužíva.Notárkakonalanazákladepísomnéhonávrhuvyhlasovateľkynaspísanie
tejto notárskej zápisnice, s priložením súhlasného listu Slovenského pozemkového fondu, Potvrdenia
obce Svederník o pobyte osôb Y. W., P. W. a Q. W. na neznámom mieste, s vyhlásením pôvodnej
žalovanej v r. 4/ V. S. ako podielovej spoluvlastníčky, že proti navrhovanému vyhláseniu nemá výhrady, s
oboznámením s obsahom uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 16D 1246/02, Dnot 175/02 o vydaní

majetku nepatrnej hodnoty V. S. ako výsledku dedičského konania po poručiteľovi
Q. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, keď ako jeho dedičia prichádzali do úvahy jeho
deti: V. S., Q. W. a F. M.. Z fotokópií listín z katastrálneho spisu V 1618/05 (č.l. 52 - 54) súd zistil, že
kúpnou zmluvou formou notárskej zápisnice z 04.04.2005 V. B. previedla svoj spoluvlastnícky podiel
8/15 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k.ú. B. na žalovaných Q. V. a V. V.. Z fotokópií listín

z katastrálneho spisu V 6310/06 (č.l. 55 - 59) mal súd preukázané, že kúpnou zmluvou z 04.08.2006 S.
X. a W. X. previedli svoje spoluvlastnícke podiely, na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k.ú. B.,
každý v podiele 1/15, na žalovaných Q. V. a V. V.. Z vyhlásenia V. B. ako predkladateľky
listiny zabezpečenej splnomocneným zástupcom žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 03.10.2016
(v štádiu nezrozumiteľného podania, resp. napokon zmenenej žaloby - pozn. súdu) vyplýva, že V. B. tiež

disponuje originálom notárskej zápisnice z 04.04.2005 a menovaná tiež potvrdzuje, že bola dohodnutá
s Q. V., že mu predá podiel na sporných nehnuteľnostiach vo výške 5/15, a on si tam dopísal 3/15,
pretože podľa jeho vyhlásenia, to mal vysporiadané aj s ostatnými spoluvlastníkmi. Ona
od Q. V. za svoj podiel 5/15 obdržala kúpnu cenu. Z predloženého listu zo dňa 08.11.2004 vyplynulo,
že V. B. žiadala obec Svederník o potvrdenie o neznámych vlastníkoch - osôb Y. W., P. W. a Q. W..

Z obsahu ďalších nepodpísaných listín predkladaných splnomocneným zástupcom žalobkyne (č.l. 104,
resp. prílohová obálka č.l. 109 spisu)vyplýva, že bola síce vypracovaná, ale nebola podpísaná zmluva
o budúcej zmluve medzi budúcou predávajúcou V. S. a Q. V. dňa 10.01.2005, resp. bola vypracovaná,
ale nepodpísaná zmluva o bezodplatnom prevode práva k nehnuteľnosti medzi žalovanými Q. V. a V. V.
a splnomocneným zástupcom žalobkyne Q. S. dňa 20.08.2013.

9. Prvoinštančný súd citoval ust. § 137 CSP, § 80 O.s.p. účinného do 30.06.2016, § 34, §
35, § 39, § 40 ods. 1 a § 588 a § 133 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalobu zamietol, lebo
žalovaná povinnosť „bezodplatným prevodom previesť“ 5/15 podielov na predmetných nehnuteľnostiach
na splnomocneného zástupcu žalobkyne v žiadnom prípade nie je právnym následkom skutkového

tvrdenia, že došlo k vade pri vykonaní právneho úkonu v minulosti. Na toto splnenie „povinnosti“ nie
je právny nárok tak podľa ust. § 137 písm. a) CSP účinného od 01.07.2016 a ani dovtedy platného §
80 písm. b) O.s.p. Nejedná sa ani o nárok na usporiadanie práv a povinnosti strán podľa ust. § 137
písm. b) CSP účinného od 01.07.2016, lebo tento spôsob usporiadania vzťahov medzi
stranami nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Okresný súd akcentoval, že

nástrojom právnej ochrany proti vadnému právnemu úkonu vykonanému v minulosti je žaloba o určenie,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP
účinného od 01.07.2016; do 30.06.2016 sa jednalo o žalobu o určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p.
(okresný súd nesprávne uviedol ust. § 80 písm. b) O.s.p. - poznámka odvolacieho súdu). Inak povedané,

právna úprava je konštantne zakotvená tak, že relevantným právnym nástrojom smerujúcim na zhojenie
vady v právnom úkone v minulosti je určovacia žaloba, a nie žaloba o splnenie povinnosti. V prípade
určovacej žaloby je povinnosťou žalobcu vyporiadať sa okrem žalovania úplného okruhu účastníkov
ako dotknutých subjektov aj s otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, t.j. sosystematickým významom konania. Napríklad žaloba o neplatnosť právneho úkonu by mala účinne viesť
k zápisu predchádzajúceho vlastníka, resp. zosnulého vlastníka v právnej podobe určenia vlastníctva
ku dňu smrti, resp. príslušnosti predmetu konania do dedičstva, ak je to možné. Hlavný právny úkon

učinený v minulosti v žiadnom prípade nemožno zhojiť žalobou o splnenie povinnosti previesť predmet
sporu v budúcnosti. Inak by súd v slede právnych úkonov príznačne nadviazal na vadný právny úkon,
ak by nadobúdateľovi z vadného právneho úkonu prikázal vykonať ďalší právny úkon. Na uvedenom
závere nič nemení ani fakt, že by sa materiálne jednalo o „spätný“ právny úkon.
10. Okrem toho okresný súd konštatoval, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovanou osobou na

podanie žaloby o splnenie povinnosti previesť predmet sporu na jej splnomocneného zástupcu. Civilný
súdny spor sa vedie vždy na konkrétneho účastníka, teda povinnosti možno zásadne ukladať iba v
okruhu vecne legitimovaných účastníkov konania. Na tomto závere nič nemení ani potenciálne tvrdenie
zástupcu účastníka, že je vecne legitimovaným účastníkom, alebo, že je s jeho dedičmi dohodnutý,
lebo sporom s opačnou sporovou stranou v žiadnom prípade nemožno vyriešiť ani ďalší právny úkon
zamýšľaný sporovou stranou, ani vyporiadaním dedičstva v prípade práva svedčiaceho zosnulej osobe.

V súdenej veci bola žaloba aj po jej zmene skutkovo zmätočná, keďže neidentifikovala napadnutý právny
úkon, ani vzťah žalobkyne, či jej právneho zástupcu k výsledku tohto právneho napadnutia. Okrem
toho postaveniu žalobkyne ako vecne legitimovanej osoby odporovalo postavenie jej splnomocneného
zástupcuakooprávnenejosobypodľaobsahužalobnéhonávrhu(petitu).Okresnýsúdkonštatoval,žezo
žalobného návrhu bolo jasné, čoho sa sporová strana (žalobkyňa) domáha a v odôvodnení tejto žaloby

bolo uvedené aj to, na základe akých tvrdených skutočností žiada vydať rozsudok v tomto konaní. Za
takýchto okolností bolo povinnosťou súdu o žalobe rozhodnúť vo veci samej a nie v podobe procesného
rozhodnutia v zmysle § 129 CSP, t.j. uznesením o jej odmietnutí. Pre túto zmätočnosť možno hovoriť o
zjavne nedôvodnej žalobe podľa § 138 CSP, ktorá nastala vydaním uznesenia súdu o pripustení zmeny
žaloby a po jej doručení opačnej sporovej strane. To však neznamená, že pôvodná žaloba bola dôvodná,

keďžetátosavjejskutkovýchdôvodochnezaoberalapodielom13/15napredmetnýchnehnuteľnostiach.
11. Okresný súd len pre úplnosť podotkol, že z obsahu listinných dôkazov (týkajúcich sa príslušných
katastrálnych konaní) predložených žalovaným svedčí vlastnícke právo z obidvoch právnych titulov
nadobudnutia nehnuteľnosti popri sebe, a to na základe kúpnej zmluvy pod č. V 1618/05 a kúpnej
zmluvy pod č. V 6310/06. Ak mal byť právnym dôvodom žaloby predchádzajúci právny úkon, ktorý

mal či už jednému alebo obidvom týmto právnym úkonom predchádzať, t.j. od ktorého bola vadnosť
ďalších právnych úkonov odvodená, tak predchádzajúci právny úkon nebol riadne označený, ani nebol
vysvetlený vzťah aktívne vecne legitimovanej osoby k výsledku zamýšľaného súdneho konania. Na
tomto závere nič nemenia ani listiny dodatočne predkladané splnomocneným zástupcom žalobkyne v
priebehu prvoinštančného konania, a to aj keby mali byť dôkazom o zvažovanom inom nakladaní s

nehnuteľnosťami, ktoré sa neuskutočnilo, iba čiastočne potvrdilo, že listom zo dňa 08.11.2004 V. B.
žiadala obec Svederník o potvrdenie o neznámych vlastníkoch, v príznačne praktickom súlade s jej
vyhlásením o svojej oprávnenej držbe k nehnuteľnostiam, ktoré následne previedla na žalovaných.
12. Vo vzťahu k rozhodnutiu o neodkladnom opatrení okresný súd citoval ust. § 325 ods. 1, § 327 CSP
a § 328 ods. 1 CSP a uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 328

ods. 1 CSP zamietol, keďže sám osebe bol prednesený splnomocneným zástupcom žalovanej v závere
pojednávania konaného dňa 14.11.2016, tento bol zrozumiteľný a mal predpísané náležitosti a jeho
základom bol návrh na zákaz ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťami voči iným osobám (žalovaným)
do právoplatného skončenia tohto konania, ktoré nehnuteľnosti mali byť podľa žaloby prevedené
na splnomocneného zástupcu žalobkyne. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade

neexistuje dočasná potreba úpravy pomerov účastníkov ani obava, že exekúcia bude ohrozená, keďže
žalobkyňa sa svojich práv domáhala práve v prebiehajúcom konaní, v ktorom jej žaloba bola ako
nedôvodná zamietnutá.
13. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 162 ods. 1 CSP a vychádzal
z úspechu žalovaných v konaní proti žalobkyni, ktorí vo veci úspech nemali s tým, že o výške náhrady

trov konania podľa ust. § 162 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

14. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu

na ďalšie konanie.
15. Namietala, že konaním sudcu okresného súdu Mgr. Dušana Chamulu boli porušené všetky zákonné
práva na spravodlivý súdny proces. V predmetnom konaní boli totiž ignorované žalobkyňou predkladané
dôkazy, z ktorých vyplýva, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu 3/15 k nehnuteľnostiam zapísanýmna LV č. XXX pre k.ú. B. - V. formou vyhlásenia osvedčenia o vydržaní od svedkyne pani V. B., rod. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., boli rozdielne podpisy na listinách potrebných na prevod nehnuteľností
takoutoformouanač.l.44spisuSPFnesúhlasilsvydanímnotárskehoosvedčeniavyhláseniaovydržaní

s tým, že je možné po zápise osvedčenia o vydržaní vysporiadať podiely kúpnou zmluvou, k čomu
však nedošlo. Z toho vyplýva, že nezákonnosť takéhoto postupu. Okrem toho odvolateľka namietala,
že okresný súd nevykonal v prejednávanej veci dokazovanie výsluchom svedkov S. X. a W. X., obaja
bytom S. S. X a pánom P. zo Slovenského pozemkového fondu, pracovníka jeho pobočky na
J. M. Hurbana 1, Žilina a samosudca ani nezdôvodnil prečo tak neučinil napriek tomu, že na uvedených

listinách pri bezodplatnom prevode a kúpnej zmluve sú rozdielne podpisy súrodencov X..
Jedná sa teda opätovne o relevantný dôkaz o nezákonnom prevode spoluvlastníckeho podielu 2/15
na sporných nehnuteľnostiach v rámci reštitúcii zo Slovenského pozemkového fondu, ktorý bol vraj
správcom uvedených podielov. Na fotokópii č.l. 51 spisu chýba záznam, že k evidenčnému
listu číslo fotokópia nespochybniteľná. Z uvedených skutočností vyplýva, že spoluvlastnícky podiel 5/15
zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. B. - V. bol prevedený nezákonným spôsobom, ktorý organizovala právna

zástupkyňa žalovaných Mgr. Soňa Grošaftová. Tá veľmi dobre vedela, ktoré z nich sa prejednávali
na súde a ktoré nie a po oboznámení sa s obsahom spisu požiadala súd o odročenie pojednávania
s tým, že nemala zachovanú lehotu na prípravu pojednávania. To svedčí o jej úmysle spôsobovať
prieťahy v konaní, keďže celý uvedený prevod organizovala a zároveň prichystala aj fiktívne zmluvné
prevody. Žalobkyňa ďalej namietala, že zákonný sudca v súdenej veci Mgr. Dušan Chamula nemal

žiadnu znalosť o prejednávanej problematike, pojednávania viedol neprofesionálne a nebol na ne
pripravený. Na pojednávaní dňa 20.06.2016 pôvodná žalovaná v r. 1/ P. K., rod. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XX, potvrdila, že V. B. nikdy neužívala spoluvlastnícky podiel 5/15 na pozemkoch patriacich
rodine W., zapísaných na LV č. XXX, na ktoré bolo spísané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní. Touto
svedeckou výpoveďou bola potvrdená neoprávnenosť prevodu podielov nehnuteľností vedených na

LV č. XXX. Následne súd odročil pojednávanie na deň 24.08.2016, ale z dôvodu prekážky na strane
svedkyne V. B. odročil pojednávanie na termín 03.10.2016 o 8.15 hod. do miestnosti č. 101 okresného
súdu. Na tento termín sa dostavil splnomocnenec žalobkyne Q. S. i svedkyňa V. B., ale na zozname
vecí určených na pojednávanie v predmetný deň sa vec vedená na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.
8C/88/2015 nenachádzala. Obaja prítomní boli na tento prístup zo strany súdu nahnevaní, no po

viacerých urgenciách samosudca nakoniec vec prejednal s odôvodnením, že došlo k pochybeniu
súdnych úradníkov. Na uvedenom pojednávaní svedkyňa V. B. potvrdila, že s Q. V.
bola dohodnutá, že mu predá svoj podiel vo výške 5/15 a on si tam dopísal podiel 3/15 na základe
toho, že ako vyhlasoval, mal to vysporiadané aj s ostatnými spoluvlastníkmi (č.l. 84 spisu). Sudca
pritom protokolárne poznamenal, že od začiatku prítomná svedkyňa bola zabezpečená splnomocneným

zástupcom žalobkyne, no toto jeho tvrdenie nebolo pravdivé, menovanú svedkyňu predvolal súd na
základe návrhu splnomocneného zástupcu žalobkyne. Následne po skončení pojednávania sudca
odročilpojednávanienadeň14.11.2016o8.15hod.Písomnépredvolanienasúdnadeň14.11.2016bolo
všakstranámaichzástupcomdoručenénainúhodinu,nežakotovyhlásilsudca priodročovaní
pojednávania dňa 03.10.2016. Tohto pojednávania sa okrem splnomocnenca žalobkyne zúčastnila aj

právna zástupkyňa žalovaných v substitúcii R. A., ktorá vzniesla námietku premlčania proti nároku
uplatnenému žalobou. Tvrdila, že už uplynula trojročná lehota na uplatnenie nároku, aby súd zaviazal
žalovaných k bezodplatnému prevodu spoluvlastníckych podielov v zmysle žaloby. Odvolateľka má však
za to, že žaloba bola súdu doručená včas, keďže v danom prípade je premlčacia doba desaťročná a
premlčacia lehota počas súdneho konania neplynie.

16. Okresný súd v rozsudku tiež zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prednesený
splnomocneným zástupcom žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 14.11.2016 a žalobu zamietol a to
napriek tomu, že prevody nehnuteľností neboli najskôr riadne prevedené na predávajúcich, ktorí by až
potom mohli svoje podiely predať. Okresný súd v konaní nerešpektoval žalobkyňou predložené dôkazy
a nevypočul navrhnutých svedkov, čím porušil jej základné právo na spravodlivý proces.

17. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia

pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na vydanie neodkladného
opatrenia a vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, av tretej vete výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobkyne uvedené v jej opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

21. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakovala
svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1
CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobkyne k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným
súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné Prvoinštančný súd v

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobkyne nemožno vyhovieť a ku svojim
záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

23. Krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v
spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

24. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že sa po späťvzatí žaloby proti pôvodným žalovaným v rade
1/ a 4/ sa žalobkyňa domáhala voči pôvodným žalovaným 2/ a 3/ (teraz žalovaní v rade 1/ a 2/), aby súd
vydal rozsudok, v ktorom by uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť bezodplatným prevodom previesť

podiel vo výške 5/15 na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX pre k.ú. B. - V. na splnomocnenca
žalobkyne - Q. S.. Túto zmenu žaloby okresný súd pripustil uznesením č. k. 8C/88/2015-86 zo dňa
03.10.2016.

25. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby.

Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania žaloby. Žaloba musí
obsahovať všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. § 127 ods. 1 CSP, teda ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje a podpis. Okrem toho žaloba musí obsahovať osobitné
náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobný návrh je

žiadosť žalobcu, čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia. Z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že v prejednávanej veci nebol dôvod
na postup súdu na odmietnutie žaloby ako neúplného podania, pretože žalobný návrh bol dostatočne
určitý a v konaní bolo možné pokračovať. Okresný súd preto postupoval správne, keď vo veci meritórne
rozhodol. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala svojho nároku žalobou, ktorou požadovala, aby

sa rozhodlo o splnení povinnosti v zmysle ust. § 137 písm. a) CSP. Pri tomto type žaloby žaloba buď
znie na zaplatenie určitej peňažnej sumy, alebo na splnenie inej, ako peňažnej povinnosti.
Nepeňažnou povinnosťou môže byť niečo dať, resp. vydať, dodať či vypratať (dare), niečo vykonať
(facere), niečoho sa zdržať (omittere), alebo niečo strpieť (pati). Právo na plnenie pritom vyplýva z(žalobcom tvrdeného) relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť
založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie,
iná právna skutočnosť). Aj žaloby na plnenie, ktoré sú primárne založené na absolútnych

právach (napr. vlastnícke žaloby, dedičské žaloby), vyplývajú z právneho vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným, do ktorého sa toto absolútne právo relativizovalo. Právo uplatňované žalobou na plnenie
je právo už existujúce (žalobca jeho existenciu tvrdí). Žalobca teda žalobou na plnenie žiada vydanie
rozsudku s deklaratórnymi účinkami.

26. Okresný súd správne konštatoval, že žalobe žalobkyne s požadovaným žalobným petitom nemožno
vyhovieť, keďže z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že relevantným právnym nástrojom smerujúcim k
zhojeniu vady v právnom úkone, ku ktorému došlo v minulosti, je určovacia žaloba v zmysle ust. § 137
písm. c) CSP, (do 30.06.2016 bola ňou určovacia žaloba v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. - poznámka
odvolacieho súdu), a nie žaloba o splnenie povinnosti. Iba vyhovujúci rozsudok o takej žalobe by bol
spôsobilý zmeniť zápis vlastníka na príslušnom liste vlastníctva vedeného v katastri nehnuteľností.

27. Rovnako správnym je záver okresného súdu, že v súdenej veci sa nejedná ani o žalobu na
usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
právneho predpisu v zmysle ust. § 137 písm. b) CSP, keďže z hmotného práva takýto nárok žalobkyne
nevyplýva.

28. Na to, aby sa niekto stal stranou v spore, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre

označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

29. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická

alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak
vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 192/2004 uverejnený v
časopise Zo súdnej praxe pod č. 46/2008).

30. Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že je nositeľom práv, z ktorých by jej vyplýval nárok
uplatnený žalobou. Povinnosť žalovaných previesť spoluvlastnícky podiel na sporných

nehnuteľnostiach v prospech jej splnomocneného zástupcu totiž nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu.

31. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
veci samej (veta druhá výroku) ako vecne správny potvrdil a nezaoberal sa už ďalšou argumentáciou

žalobkyne uvedenou v jej opravnom prostriedku. Absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore
a prípustnosť konkrétnej žaloby s konkrétnym žalobným petitom je totiž primárnym dôvodom, prečo
žaloba žalobkyne nemôže obstáť a súd ju v takom prípade bez ďalšieho dokazovania zamietne.

32. K námietke odvolateľky o nevykonaní dôkazov súdom prvej inštancie výsluchom svedkov S. X.,

W. X. a pána P., či ďalších listinných dôkazov odvolací súd opakovane uvádza, že posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania, rozhodnutí, ktoré z dôkazov budú v rámci konania vykonané, je vždy
vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Navyše, pri zistenom skutkovom stave a závere
súdu o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore a neprípustnosti podanej žaloby by bolo
vykonanie týchto dôkazov v rozpore s princípom hospodárnosti konania. Okresný súd na

pojednávaní konanom dňa 03.10.2016 uviedol, že návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov
vyplývajúcich z písomných podaní splnomocneného zástupcu žalobkyne zamieta (č.l. 85 spisu). Hoci
túto okolnosť súd následne opomenul uviesť v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, toto
jeho pochybenie nemalo vplyv na správnosť napadnutého rozsudku a nešlo ani o taký zásah do právžalobkyne, ktorý by bol spôsobilý porušiť jej právo na spravodlivý proces. Ak sa chce totiž žalobkyňa
domáhať ochrany svojich porušených práv, musí tak spraviť procesne prípustným spôsobom, t.j. podať
žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

33. Ani námietka žalobkyne, že súd pochybil pri pojednávaní konanom dňa 03.10.2016, neobstojí. Sama
odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku uviedla, že po zistení, že prejednávaná vec nie je uvedená
vzoznamevecíurčenýchnapojednávanienaurčenýdeň,okresnýsúdpojednávanievykonal,čovyplýva
ajzosamotnejzápisniceosúdnompojednávanízuvedenéhodňa,ktorájesúčasťouspisovéhomateriálu

(č.l. 82-85 spisu). Rovnako vplyv nemôže mať vplyv na správnosť napadnutého rozsudku a nemôže byť
porušením práva žalobkyne na spravodlivý proces ani skutočnosť, že okresný súd na
pojednávaní konanom dňa 03.10.2016 uznesením odročil pojednávanie na deň 14.11.2016 o 8.15 hod.
a následne písomne predvolal strany sporu na pojednávanie v ten istý deň, no na inú hodinu.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že splnomocnenému zástupcovi žalobkyne, splnomocnenej
zástupkyni žalovaného i žalovanej v rade 2/ bolo predvolanie na pojednávanie určené na deň

14.11.2016 o 10.45 hod., riadne a včas doručené a obidve procesné strany mali dodržanú lehotu na
prípravu pojednávania. Zároveň v predvolaní na pojednávanie boli strany sporu v jeho hornej
časti upozornené, že „týmto dochádza k úprave času začiatku pojednávania oproti záveru zápisnice z
03.10.2016“ (č.l. 89-94 spisu). Okresný súd teda zmenu času pojednávania konaného dňa 14.11.2016
riadne oznámil stranám, na ktorý čas ich aj predvolal, a to spôsobom uvedeným v ust. § 100 CSP.

34. Vo vzťahu k prvej vete výroku rozsudku, v ktorej okresný súd zamietol návrh žalobkyne na vydanie
neodkladného opatrenia, odvolací súd opätovne poukazuje na zodpovednosť žalobkyne
za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať
svoju viazanosť s odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). V odvolaní žalobkyne niet jedinej

zmienky (tobôž protiargumentácie) vo vzťahu k argumentácii okresného súdu obsiahnutej v
napadnutom rozhodnutí, ktorý s poukazom z vykonané dokazovanie a následné rozhodnutie
v merite veci dospel k záveru, že v prejednávanej veci neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu, ani obava, že exekúcia bude ohrozená.

35. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho
nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí,
že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň
sa právnym vzťahom medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným
spôsobom zasahovať do vzťahov medzi dotknutými subjektmi. S poukazom na procesné štádium, v

ktoromžalobkyňaprednieslasvojnávrhnaneodkladnéopatrenieaskutočnosť,žeokresnýsúdjejžalobu
ako nedôvodnú zamietol, nie je splnený predpoklad na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle ust.
§ 325 ods. 1 CSP. Ako však už bolo konštatované vyššie, žalobkyňa vo vzťahu k procesným dôvodom
zamietnutia návrhu na neodkladné opatrenie nereagovala na dôvody uvedené v napadnutom
rozsudku.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu aj v
jeho prvej vete výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia ako vecne
správny potvrdil.

37. Odvolací súd však zmenil aj odvolaním nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok
o trovách prvoinštančného konania a to s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Okresný súd síce v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že žalovaní v rade 1/ a 2/
boli v konaní úspešní, a preto je žalobkyňa povinná im nahradiť trovy, ktoré im v súvislosti s týmto

štádiom konania vznikli, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania však neuviedol rozsah takto
priznaných trov. Rozsah priznaného nároku na náhradu trov konania musí byť jednoznačný z výrokovej
časti rozsudku, ktorý bolo v danom prípade nutné formulovať slovne „v celom rozsahu“, alebo vyjadrením
v percentách, t.j. „v rozsahu 100%.“ Zmena napadnutého rozsudku odvolacím súdom teda spočíva
len v upresnení okresným súdom priznanej plnej náhrady trov prvoinštančného konania v prospech

žalovaných v rade 1/ a 2/ určením jeho rozsahu v percentách. O výške náhrady trov tohto štádia konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu voči neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto

štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)