Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Božena Husárová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoZm/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108223925
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2108223925.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: Alena Naďová, nar. XX.XX.XXXX,
Heinolskáč.6967/10,92101Piešťany,IČO:30708958,zastúpenáadvokátomMgr.PetromČechvalom,
advokát, Hlavná č. 634, 916 22 Podolie, proti žalovanej: ACHEMA a.s., so sídlom 072 14 Pavlovce
nad Uhom 984, IČO: 36 240 834, zastúpený: In Medias Res, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Sladovnícka 13, Trnava, o zaplatenie 79.686,28 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 15CbZm/2/2009-555, zo dňa 29.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu

Trnava č.k. 9Zm/13/2008-22 zo dňa 9.2.2009 sa ponecháva v platnosti.

Žalobkyni súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie ponechal zmenkový platobný rozkaz, vydaný dňa
09.02.2009 pod č.k. 9Zm/13/2008 v platnosti a zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala uložiť

žalovanej spoločnosti povinnosť zaplatiť jej zmenkovú sumu vo výške 79.686,28 eur (2 400 629 Sk )
so 6% úrokom od 03.11.2008 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 265,62 eur (8.002 Sk) s
poukazom na to, že dňa 26.1.2007 vystavila žalovaná spoločnosť blankozmenku č. BZ 1/2007, ktorou
zabezpečila pohľadávku žalobkyne zo Zmluvy o dielo č. 1/2007 zo dňa 1.2.2007 na základnej plnenia z
ktorej sa zaviazala žalobkyni zaplatiť na predmetnú blankozmenku dlžnú sumu spolu s príslušenstvom
ku dňu vyplnenia dátumu splatnosti. Po splatnosti dlhu začala žalovaná spoločnosť spochybňovať
plnenie zo zmluvy o dielo a tým aj pohľadávku z nej vzniknutú, preto žalobkyňa ako veriteľ vyplnila

podľa čl. IV. ods. 1 Zmluvy o zabezpečení pohľadávok zo dňa 26.1.2007 a dňa 3.11.2008 zmenku
zmenku na zmenkovú sumu pozostávajúcu z pohľadávky vo výške 71.101,37 eur (2.142.000 Sk) a úroku
z omeškania vo výške 8.585 eur (258.629 Sk), ktorej zaplatenia sa domáha.

3. Žalovaná spoločnosť v námietkach, ktoré vzniesla voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu
poukazovala na to, že od zmluvy o dielo uzatvorenou so žalobkyňou odstúpila, pretože žalobkyňa ani v
dodatočnej lehote predmet plnenia, ktorým bolo vykonanie technického poradenstva alebo konzultácie

neposkytla. Odstúpenie oznámila žalobkyni listom zo dňa 01.06.2007.

4. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovanej s tým, že žiadne písomnosti, ktoré by smerovali k odstúpeniu
od zmluvy jej neboli zo strany žalovanej spoločnosti doručené, k čomu ale žalovaná poukazovala nato, že ich adresovala do miesta podnikania, ktoré má žalobkyňa zapísané v živnostenskom registri a
tým je Vrbovská cesta 123, Piešťany. Žalovaná uvádzala, že dňa 30..07.2007 od zmluvy odstúpila,
čo bolo pred dňom, keď bola povinná zaplatiť prvú splátku na cenu diela, preto sa nemohla dostať

do omeškania so žiadnym plnením a žalobkyni tak nevznikol nárok na vyplnenie zmenky, pretože
odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvného vzťahu a nebolo dôvod na vyplnenie blankozmenky.
Žalobkyňa zdôraznila, že plnenie podľa čl. I Zmluvy o dielo, ktorým bolo poskytnutie technickej podpory
informačného systému so spracovanie všetkých podkladov na informačný systém a import do systému,
ktorý pri obchodnej činnosti žalovaná využíva vykonala, zmluvne dohodnuté dielo vykonala, preto

námietky žalovanej označila za neopodstatnené.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 15CbZm/2/2009-464
zo dňa 23.07.2014, ktorým žalobu zamietol a zmenkový platobný rozkaz zrušil. Na základe odvolania
žalobkyne odvolací súd uznesením č.k. 21CoZm/38/2014-489 zo dňa 03.12.2015 napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov, že sa prvoinštančný súd dostatočne

zrozumiteľne nevyporiadal s otázkou, ktorý záväzok a z ktorej zmluvy mala zmenka zabezpečovať a
tiež konštatoval nemožnosť vzniku zabezpečovacieho záväzku bez hlavného záväzku a v tej súvislosti
vyriešiť podpísanie zmluvy o dielo až po vystavení zmenky a podpísanie zmluvy o zabezpečení
pohľadávok.

6. Súd prvej inštancie za účelom odstránenia odvolacím súdom vytknutých nedostatkov vykonal
dokazovanie výsluchom sporových strán konania, ich právnych zástupcov, vypočul svedkov Ing. P.
A., P. X., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, konkrétne Zmenkou č. BZ 1/2007, Zmluvou o
zabezpečení pohľadávok zo dňa 26.1.2007, Zmluvou o dielo č. 1/2007 zo dňa 1.2.2007, vzal do úvahy
obsah námietok podaných žalovanou spoločnosťou proti zmenkovému platobnému rozkazu , Výzvou na

plnenie zmluvných povinností zo dňa 26.4.2007, Oznámením o ukončení zmluvného vzťahu zo Zmluvy
o dielo č. 1/2007 zo dňa 1.6.2007, Výzvou na odovzdanie zmenky zo dňa 6.12.2007, s oznámením
Slovenskej pošty a.s. zo dňa živnostenského registra SR, z obchodného registra SR a s obsahom
celého spisového materiálu, ktorý vyhodnotil, právne posúdil a dospel k záveru, že zmenkový platobný
rozkaz je potrebné ponechať v platnosti.

7.Prvoinštatnčnýsúduviedol,žepredmetomsúdnehokonaniajenárokžalobkynezozmenkyvystavenej
dňa 26.1.2007 so splatnosťou dňa 3.11.2008 na zaplatenie zmenkovej sumy 79.686,28 eur (2.400.629
Sk) s príslušenstvom, ktoré konanie sa vyznačuje uplatňovaním koncentračnej zásady a po podaní
námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu súd obmedzí skúmanie skutkového stavu len na

skutočnosti, ktoré tvoria predmet námietok uplatnených proti zmenkovému platobnému rozkazu (§ 175
ods. 3 O.s.p. ), ktoré odôvodňujú použitie ustanovenia právneho predpisu, ktorý vylučuje alebo limituje
nárok uplatnený v žalobe.

8. Vzhľadom na argumentáciu žalovanej spoločnosti, ktorá spochybňoval platné uzatvorenie zmluvy

o dielo prvoinštančný súd žiaden dôvod jej neplatnosti nezistil, keď mal preukázané, že Zmluva o
dielo č. 1/2007 zo dňa 1.2.2007 bola za žalovanú spoločnosť v postavení objednávateľa podpísaná
osobou oprávnenou konať a zastupovať túto spoločnosť a to Ing. P. F., predsedom predstavenstva a za
zhotoviteľa bola podpísaná Y. A., podnikajúcou pod obchodným menom Alena Naďová - NACHEMA.
Zmluva je tak podpísaná za obe strany osobami, ktoré boli oprávnené ju podpísať. Skutočnosť, že

zmluvaobsahujepripodpiseAlenyNaďovejakozhotoviteľkyeštepodpisjejmanželaIng.P.A.,čojeúdaj
naviac, je z pohľadu platnosti zmluvy absolútne irelevantné a nerobí ju v žiadnom prípade neplatnou.
Svedok Ing. A. ako aj žalobkyňa vysvetlili, tak na zmluvu pripojil svedok svoj podpis z dôvodu, že reálne
predmet diela vykonával na základe poverenia žalobkyne, pretože disponoval odbornými, technickými
znalosti, ktoré žalobkyňa nemá a cítil zodpovednosť za riadne vykonanie diela.

9. Žalobkyňa v priebehu konania popierala, že by jej bola doručená výzva na plnenie zo dňa 26.04.2007
akoiOznámenieoukončenízmluvnéhovzťahuzodňa01.06.2007,keďnaprevzatíjeuvedené,žepoštu
preberá „konateľ ACHEMA a.s.“ s pečiatkou a podpisom. Súd vzal do úvahy, že žalobkyňa konateľkou
tejto spoločnosti nebola ani nie je, preto hoci žalovaný predložil notársky overené fotokópie doručeniek,

súd ich nevzal do úvahy.

10. Súd prvej inštancie na zistené skutočnosti aplikoval právnu úpravu, vyplývajúcu z § 10 a § 75 zák.
č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v súvislosti s vystavenou zmenkou a § 344 ods. 1, § 346ods. 1, § 349 ods. 1 Obchod. zák., k čomu aplikoval i čl. VIII. Základných princípov C.s.p. vzhľadom na
dôkaznú povinnosť strán sporu.

11. Ďalej prvoinštančný súd skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 26.1.2007 uzatvorili
Zmluvu o zabezpečení pohľadávok a dňa 1.2.2007 Zmluvu o dielo č. 2/2007. Dňa 26.1.2007 vystavila
žalovaná spoločnosť ako vystaviteľ blankozmenku č. BZ 1/2007, ktorou zabezpečila pohľadávku
vyplývajúcuzoZmluvyodieloč.1/2007ažalobkyňadňa3.11.2008vyplniladátumsplatnostiazmenkovú
sumu dlžnú k tomuto dňu.

12. Medzi stranami zostalo bolo sporné posúdenie, či pre odstúpenie od Zmluvy o dielo č. 1/2007 a
vykonanie úkonov, ktoré zákon pre platné odstúpenie od zmluvy vyžaduje existovali dôvody. Súd prvej
inštancie nemal z konania preukázanú existenciu dôvodov, ktoré by založili opodstatnenosť odstúpenia.
Žalovaná spoločnosť tvrdila, že od zmluvy odstúpila keď žalobkyňa nezačala s plnením zmluvy o dielo
v zmysle zmluvy t.j. dňa 1.2.2007 (kedy bola zmluva aj podpísaná) a dostala sa do omeškania. K tomu

prvoinštančný súd skonštatoval, že nie je možné odstúpenie od zmluvy viazať na nečinnosť zhotoviteľa
pri zhotovovaní diela po uzatvorení zmluvy, ale na skutočnosť, či dielo bolo skutočne vyhotovené k
určenému termínu a odovzdané k 31.3.2008. Začiatok realizovania nemá v danom prípade žiaden
konkrétny obsah, nakoľko neboli zmluvnými stranami dohodnuté žiadne čiastkové plnenia, ale dielo
sa malo ako celok ukončiť v presne uvedenom , a to do 31.3.2008. Ak by aj žalobkyňa nezačala

s plnením zmluvy o dielo hneď po podpísaní zmluvy, nemožno to považovať za podstatné ani za
nepodstatné porušenie zmluvy. S povinnosťou „začať plniť“ dielo resp. s jej porušením sa podľa zmluvy
nespájajú žiadne účinky ani sankcie. Z dôvodu, že žalobkyňa nezačala so zhotovovaním diela následne
po podpísaní zmluvy nezakladá dôvody pre odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo, odstúpenie nie je
v súlade ani s obsahom zmluvy ani so zákonom a tak žiadne účinky platného odstúpenia nemohli nastať,

zo Zmluvy o dielo č. 1/2007 žalovaná spoločnosť platne neodstúpila a bola tak povinná prvú splátku
dňa 30.7.2007 žalobkyni riadne a včas zaplatiť. Cena diela, resp. úhrada splátok ceny diela opäť nebola
viazané na čiastkové resp. postupné plnenie strany sa výslovne dohodli, že cena diela sa zaplatí v 3
splátkach,prvádňa30.7.2007bezohľadunato,čižalobkyňaniečomedzičasomzačaladielozhotovovať
alebo nie. Ako vyplýva z čl. IV. zmluvy tak povinnosť žalovanej spoločnosti zaplatiť prvú splátku dňa

30.7.2007 (ako aj ďalšie dve splátky) nebola podmienená čiastočným plnením a tak nezaplatením prvej
splátky sa stal v zmysle čl. II. ods. 3 Zmluvy o zabezpečení pohľadávok splatný celý dlh a žalobkyni
vzniklo právo vyplniť blankozmenku, ktorú tak vyplnila po splnení vzájomne dohodnutých podmienkach.

13. Žalovaná strana sporu v konaní namietala, že jedným z dôvodov odstúpenia bolo, že mu nebola

doručená zo strany žalobkyne žiadna faktúra, k čom prvoinštančný súd zdôraznil, že strany si v zmluve o
dielo nedohodli žiadne podmienky fakturácie, jej spôsob a lehoty, plnenie vyplýva zo zmluvy a žalovaná
tak mala povinnosť bez ďalšieho podľa zmluvy plniť žalobkyni. Na základe uvedeného neobstojí preto
ani námietka žalovanej, že odstúpila od zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa jej nefakturovala žiadne plnenia.
Uhradenie dohodnutej ceny diela zo strany žalovanej nebolo podmienené fakturáciou a žalovaná tak

bola povinná plniť podľa platobných podmienok uvedených v zmluve a ktorými boli dohodnutý čas
plnenia a povinnosť uhradiť cenu diela a nepodmieňovať plnenie fakturáciou zo strany žalobkyne.

14. Žalovaná ďalej v konaní namietala, že žalobkyňa ako zhotoviteľ sa v článku II zmluvy o dielo
č. 1/2007 výslovne zaviazala záväzok plniť podľa požiadaviek objednávateľa, preto absencia určitých

konkrétnych lehôt alebo termínov pre vykonanie diela nemôže znamenať to, že zhotoviteľ mohol plniť
svojvoľne a dielo vykonať až k 31.3.2008. Práve uvedené zakladá dôvod pre právo na odstúpenie od
zmluvy, nakoľko výzva z apríla 2007 adresovaná žalobkyni ako zhotoviteľovi bola dôvodná. Žalobkyňa
však nereagovala a nepostupoval podľa požiadaviek a tak porušila zmluvu podstatným spôsobom, čo
založilo dôvod na právo odstúpiť od zmluvy.

15. Súd prvej inštancie k uvedenej argumentácii uviedol, že výklad čl. II. zmluvy o dielo žalovanou
stranou sporu nie je správny, pretože slovné spojenie „bude plniť podľa požiadaviek objednávateľa“
treba vykladať tak, že žalobkyňa bude plniť svoj záväzok podľa zmluvných podmienok, podľa zmluvných
požiadaviek, potrieb objednávateľa obsiahnutých v Zmluve o dielo č. 1/2007. Ak by žalobkyňa mala

plniť (začať s plnením) na základe požiadavky, ktorou je výzva žalovanej spoločnosti, i takom prípade
nezačatím plnenia na žiadosť objednávateľa zmluva nespája žiadne účinky, čo tiež nie je to dôvodom
na platné odstúpenie od zmluvy. Pre dôvod odstúpenia nie je rozhodujúci čas začatia s plnením azhotovením diela, ale rozhodujúci termín ukončenia plnenia a iba nedodržaním tejto podmienky by
žalovanej vzniklo právo od zmluvy odstúpiť.

16. Odstúpenie žalovanej spoločnosti od zmluvy o dielo súd vyhodnotil ako neplatné a neúčinné, a tak
nebolo opodstatnené, aby sa zaoberal otázkou doručovanie odstúpenia. Dôkazné bremeno k tomuto
tvrdeniu zaťažovalo výlučne žalovanú spoločnosť, ktorá bola povinná preukázať doručenie písomností
žalobkyni, ktoré neuniesla.

17. Prvoinštančný súd sa podrobne zaoberal i ostatnými námietkami žalovanej spoločnosti s tým, že
podľa výpisu zo živnostenského registra mala žalobkyňa miesto podnikania vedenú adresu Vrbovská
cesta 123, Piešťany. Dňom 25.09.2007 došlo k zmene tejto adresy miesta podnikania na adresu Nikola
Teslu 4404/1, čím je preukázané, že adresa, ktorú žalobkyňa uviedla v zmluve o dielo a v zmluve
o zabezpečení pohľadávok ako adresu podnikania nie je súladná s adresou, ktorú mala zapísanú v
príslušnom registri v rozhodnom čase, čo ale podľa názoru súdu je irelevantné vzťahom k tomu, že

je zhodná adresa miesta splatnosti zmenky určenej v čl. III/3 Zmluvy o zabezpečení pohľadávok s
miestom splatnosti uvedenej v zmenke, čo znamená, že zmenka bola vyplnená v súlade so Zmluvou o
zabezpečení pohľadávok, preto nesúlad s adresou uvedenou v živnostenskom registri je nepodstatný.
Námietku vznesenú žalovanou spoločnosťou smerujúcou k tomu, že žalobkyňa v čase uzatvorenia
Zmluvy o dielo č. 1/2007 nedisponovala žiadnym podnikateľským oprávnením vzhľadom k predmetu

zmluvy o dielo, nemala takúto činnosť zapísanú v registri, čím žalovanú spoločnosť uviedla do omylu a
založila neplatnosť zmluvy, označil súd tiež za irelevantnú z hľadiska posúdenia nároku uplatneného v
súdnom konaní, pretože tieto skutočnosti si mohla overiť žalovaná spoločnosť v čase uzavretia zmluvy,
ale namietať ju ako dôvod neplatnosti zmluvy v súdnom spore je účelovým konaním a z hľadiska
uplatneného nároku bezvýznamným.

18. Súd prvej inštancie sa vysporiadal i s tým, že mu boli v konaní predložené stranami rozdielne znenia
Zmluvy o zabezpečení pohľadávok a uvedené podrobne vysvetlil v bode 65 odôvodnenia.

19. V závere prvoinštančný súd skonštatoval, že pre súdne konanie spojené s nárokom na zaplatenie

zmenky sa spája dôsledné uplatňovanie koncentračnej zásady spočívajúcej v tom, že súd preskúma len
tie námietky, ktoré boli podané oprávnenou osobou v lehote troch dní odo dňa doručenia zmenkového
platobného rozkazu. Na námietky podané neskôr súd nemôže prihliadať. Žalovaná spoločnosť počas
konania o námietkach môže uvádzať nové skutočnosti a navrhovať na preukázanie tvrdení uvedených
v námietkach dôkazy smerujúce k jeho obrane, ktoré vychádzajú zo skutkových tvrdení uvedených v

námietkach. V prípade, ak ide o nové skutočnosti , jedná sa a o námietky podané po lehote, na ktoré
nemožno prihliadať. Prvoinštančný súd napriek tomu sa z opatrnosti zaoberal jednotlivými námietkami,
ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, pretože išlo o tvrdenia, ktoré majú charakter nových skutočností
uvádzaných žalovanou až v priebehu konania a nevychádzajú z tvrdení žalovanej spoločnosti, ktoré
sú obsahom námietok. Súd ale z opatrnosti ich vyhodnotil z dôvodov ako uviedol vyššie a následne

ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

21. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané žalovanou spoločnosťou v zákonnej lehote

odvolanie s poukazom na existenciu dôvodov obsiahnutých v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a
h/ C.s.p. V odvolaní poukázala i na nesprávne znenie výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktoré
označila za zmätočné vzhľadom k tomu, že výrokom sa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz,
vydaný pod č.k. 9Zm/13/2018, pričom takýto zmenkový rozkaz nikdy nebol vydaný, čo má za následok
nevykonateľnosť rozhodnutia. Okrem toho zdôraznila, že žalobkyňa ako podnikateľský subjekt má od

dňa 28.12.2014 pozastavenú podnikateľskú činnosť, čo preukazuje absenciu aktívnej legitimácie na jej
strane, pričom rozsudok bol vydaný v prospech žalobkyne, preto takéto rozhodnutie nemôže obstáť.
V súvislosti s podanými odvolacími námietkami odvolateľka zdôraznil, že rozhodnutie nie je
vydané v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v konaní vedenom pod sp.zn.
21CoZm/38/2014 zo dňa 03.12.2015, ktorý poukázal na potrebu odstrániť rozpor o skutočnosti, ktorú

zmluvu má sporná zmenka zabezpečovať, či bola vyplnená podľa dohody o vyplňovacom práve.
Prvoinštančný súd vytknuté nedostatky neodstránil, teda konal v rozpore s názorom súdu vyššej
inštancie, vykonal iba dôkaz dotazom na OR PZ Trnava, ale tento dôkaz v rozhodnutí označil za
nepodstatný. Prvoinštančný súd ale žiadnym relevantným spôsobom nezodpovedal otázky označenézo strany odvolacieho súdu ako podstatné, návrhy na vykonanie dokazovania k tejto časti zamietol bez
toho, že by sa náležite vyporiadal so skutkovým stavom. Súd prvej inštancie pri zohľadnení existencie
dvoch verzií zmlúv o dielo pochybil, keď sa uspokojil s vyjadrením žalobkyne a svedka A., ktorý na

jednu z verzií zmluvy o dielo pripojil svoj podpis, hoci zmluva bola uzatvorená dňa 01.02.2007, s
termínom zhotovenia dňa 31.03.2008. V tejto súvislosti preto je potrebné vziať do úvahy, že zmluva bola
uzatvorenádňa26.01.2007 dvomačlenmipredstavenstvažalovanejspoločnosti,zmluvaozabezpečení
pohľadávok bola vystavená v ten istý deň ako bola vystavená i sporná zmenka, a až dňa 01.02.2007
bola uzatvorená predsedom predstavenstva zmluva o dielo, ktorá mala byť garantovaná vystavenou

zmenkou. Uvedené potvrdzuje nedobromyseľné konanie žalobkyne pri procese vystavenia zmenky v
rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, pričom v odôvodnení nie je ničím
podložené konštatovanie súdu ktorý uviedol, že nezistil žiadne dôvody neplatnosti spornej zmenky.
Prvoinštančný súd sa nevysporiadal dostatočne ani s dôvodom, na základe ktorého došlo k vyplneniu
zmenky žalobkyňou až dňa 03.11.2008, čo je až po 15 mesiacoch od možnosti jej vyplnenia resp. po 7
mesiacoch od termínu ukončenia diela podľa zmluvy o dielo a za neudržateľné tvrdenie označil názor

súdu, podľa ktorého nebolo preukázané, že by nastal dôvod pre odstúpenie žalovanej spoločnosti od
zmluvy o dielo. Takéto závery prvoinštančného súdu nie sú správne a ide o svojvoľný výklad, ktorý
nemá žiadnu oporu. V čl. II Zmluvy o dielo bolo výslovne dohodnuté, že zhotoviteľ začne s plnením dňa
01.02.2007 a záväzok vykoná podľa požiadaviek objednávateľa, čo je podporené i s § 537 ods. 3 a
§ 550 Obchod. zák., preto sa nemožno stotožniť s prvoinštančným súdom, podľa ktorého je v danom

prípade podstatný len deň 31.03.2008, pretože predmet diela mal byť podľa zmluvy vyhotovovaný
kontinuálne, priebežne na základe požiadaviek žalovanej spoločnosti, preto je nelogické, aby plnenie
bolo uskutočnené len v deň ukončenia zmluvy, ak obdobie jej trvania bol viac ako rok. V ďalšej časti
odvolania sa odvolávajúca spoločnosť zamerala na výklad slova požiadavka v spojení so slovesom
požiadať, vzhľadom na výzvu na plnenie zmluvných povinností zo dňa 26.04.2007 ako bola žalobkyni

adresovaná. Odvolávajúca sa strana sporu poukázala na to, že si riadne splnila i povinnosť podľa §
48 O.s.p., kedy zákon v takom prípade objektívne aplikuje fikciu doručenia, za účelom jeho platného
doručenia, čo preukazuje i vyjadrenie Poštovného regulačného úradu zo dňa 23.08.2012, v ktorom
nie je vyslovená žiadna pochybnosť o existencii doručeniek zo strany žalovanej spoločnosti. Závery
prvoinštančného súdu i v súvislosti s otázkou doručenia výzvy na plnenie zmluvných povinností v spojení

s odstúpením od zmluvy podložené príslušnými podacími lístkami s doručenkou, ale prvoinštančný súd
zhodnotil neobjektívne. Tvrdenia žalobkyne v súvislosti s nedoručením podstatných listinných dokladov
bola argumentačne vyvrátená dôkazmi, keď žalovaná spoločnosť predložila originály podacích lístkov a
notárskyoverenékópiedoručeniek.Prvoinštančnýsúd sanapriektomustotožnilstvrdeniamižalobkyne,
hoci už odvolací súd poukázal na výrazné nezrovnalosti, ktorými sa dôsledne prvoinštančný súd

nevyporiadal. Prvoinštančný súd nesprávne ustálil i obsah predmetu diela dohodnutého v uzatvorenej
zmluve o dielo, čím dospel k mylnému záveru, že na strane žalovanej spoločnosti nebol zákonný
dôvod odstúpiť od zmluvy. Predmetom plnenia zo zmluvy o dielo boli rozmanité činnosti a povinnosti,
ku ktorým sa žalobkyňa zmluvou zaviazala napriek tomu, že podľa výpisu zo živnostenského registra
nikdy nemala oprávnenie na plnenie takéhoto predmetu zmluvy, preto ani nemohlo dôjsť k reálnemu

plneniu z jej strany a rovnako ani ňou poverená osoba na plnenie diela, konkrétne svedok A. nebol ako
fyzická osoba subjektom, ktorý by disponoval potrebným oprávnením a nebol tak odborne spôsobilou
osobou k vykonaniu predmetu diela. Z dokazovania je preukázané, že v čase uzatvorenia zmluvy
o dielo, čo bolo dňa 01.02.2007 resp. zmluvy o zabezpečení pohľadávok ako i v čase vystavenia
spornej zmenky dňa 26.01.2007 mala žalobkyňa zjavnú vedomosť o nemožnosti splniť predmet diela,

tak so svojej strany ako aj zo strany svedka A., čím bola žalovaná strana úmyselne uvedená do omylu.
Právny úkon uzatvorenia zmluvy o dielo v spojení so zluvou o zabezpečení pohľadávok a vystavenie
spornej zmenky tak nebol uskutočnený vážne, predmetom zmluvy o dielo bolo nemožné plnenie, čo
odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, preto takýto právny úkon je absolútne neplatný. Okrem
toho zmenka nebola nadobudnutá dobromyseľne a v prípade i následného vyplnenia ide objektívne

o zlomyseľné konanie. Žalobkyňa nepreukázala riadne splnenie predmetu zmluvy o dielo. Žalovaná
spoločnosť opakovane poukazovala na nezrovnalosti pri vyplnení zmenky, čo môže mať za následok
pri nesprávnom vyplnení, postup v rozpore so zákonom a Zmluvou o zabezpečení pohľadávok zo dňa
26.01.2007, pričom samotná zmenka obsahuje klamlivé označenie sídla veriteľa, ktoré nie je v súlade
s výpisom zo živnostenského registra, zmenková suma je neurčitá, vyplnená v nesprávnej výške, keď

nie je zrejmé, o aké úroky ide, či o úroky z omeškania alebo aké zmluvné pokuty a za aké obdobie,
rozpor je v označení meny, zmenková suma je vyplnená nesprávne gramaticky, pri dátume splatnosti
mal byť vyplnený mesiac slovom a nie číslicou, a neexistuje dôkaz - výzva o predložení zmenky dňa
03.11.2008 na adrese N. Teslu 1, Piešťany. Najzávažnejším porušením povinnosti pri vyplnení zmenkyale je absencia podpisu veriteľa, ktorým bola žalobkyňa povinná potvrdiť zmenkovú sumu ako i dátum
splatnosti. Rozpor medzi dojednaniami v jednotlivých zmluvách je zrejmý, kedy sú zrejmé i rozdielne
obdobia splatnosti jednotlivých splátok v súvislosti s treťou splátkou. Názor prvoinštančného súdu ktorý

vyslovil, že absencia podnikateľského oprávnenia žalobkyne pri podpise zmluvy o dielo nemala na
predmet zhotovenia diela dopad je nepochopiteľným zľahčením skutkovej situácie, pretože takýmto
konaním žalobkyňa konala v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odvolávajúca sa
žalovaná strana sporu žiadala, aby bol do konania pribratý znalec z odboru grafológia ako i znalec z
odboru elektrotechnika - počítačové programy, boli vypočutí svedkovia, ktorým by došlo k objasneniu

neurčitých záverov prvoinštančného súdu, čím by boli odstránené viaceré nezrovnalosti, na ktoré
poukázal už vo svojom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd a súd prvej inštancie by už nemohol
argumentovať konšpiráciami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, záver súdu o nemožnosti znaleckého
skúmania doručeniek, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli je iba v rovine domnienky, rovnako ako
i zamietnutie návrhu na vypočutie svedka X. a znaleckého dokazovania. Na základe odvolacích dôvodov
je preto potrebné rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nemá oporu

v dokazovaní zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 01.07.2017, ktorým žiadala, aby
odvolací súd rozhodnutie ako vene správne potvrdil, prípadne ho zmenil tak, že odstráni iba namietanú
nesprávnosť pri údaji označujúcom číslo zmenkového platobného rozkazu. K námietke nedostatku

aktívnej legitimácie žalobkyne z dôvodu absencie živnostenského oprávnenia žalobkyňa uviedla, že je
fyzickou osobou -podnikateľkou, ktorá zodpovedá za výkon podnikania celým svojim majetkom, a teda
je nositeľom i práva i povinnosti, ktoré z podnikania vyplývajú bez ohľadu na čo, či jej živnostenské
oprávnenie trvá, alebo zaniklo.

23. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej strany sporu bola podaná odvolacia replika zo dňa
20.11.2017, v ktorom odvolávajúca sa strana sporu opakovane poukázal už na dôvody uvedené v
odvolaní a zdôraznila, že v odvolaní jednoznačne vysvetlila dôvody, na základe ktorých je rozhodnutie
prvoinštančného súdu za nesprávne a to v spojení s názorom vyslovený v rozhodnutí odvolacieho súdu,
ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušené. Odvolacia replika poukazuje v

skrátenej forme opäť na dôvody uvedené v odvolaní, ktoré odvolací súd nepovažuje za potrebné znovu
opisovať.

24. K odvolacej replike bola podaná odvolacia duplika žalobkyňou zo dňa 08.01.2018, ktorá zotrvala
v ňom na pôvodnom stanovisku, žiadala rozhodnutie potvrdiť. I toto podanie je obsahovo totožné

s vyjadrením k odvolaniu žalovaného, preto odvolací súd z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti
nepovažoval za potrebné ho opätovne opisovať.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorémujeodvolanieprípustnézdôvodu,ženebolisplnenépodmienkyna vydanietakéhotorozhodnutia
(§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či

doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, závery, ku ktorým
prvoinštančný súd dospel sú správne, ale vzhľadom na pochybenie pri označení čísla konania vo výroku
je ho potrebné podľa § 388 C.s.p. zmeniť.

26. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

27. Podľa § 388 C.s.p.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie,

ani na jeho zrušenie.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktoréjehovydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie svojim postupom a konaním neporušil práva odvolateľky, na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil
a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom
rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

29. Existencia odvolacieho dôvodu označeného odvolávajúcou sa žalovanou stranou sporu podľa ust.
§ 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. zakladá pochybenie súdu, avšak tento dôvod nie je bezbrehý a naplnenie
tohto odvolacieho dôvodu je dané v prípade, že strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné
práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé a zo strany konajúceho došlo
k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu. Odvolací súd ale k uvedenému odvolaciemu

dôvodu poukazuje na obsahu spisu a z neho vyplývajúci postup vo veci konajúcim súdom prvej
inštancie, ktorý je v súlade s procesným predpisom, súd dôsledne rešpektoval a plnil z procesného
predpisu mu plynúce povinnosti, a naviac, hoci odvolávajúca sa strana v odvolaní tento odvolací dôvod
označila, žiadne konkrétne procesné pochybenia neuviedla, čo odvolací súd vyhodnotil s tým, že tento
odvolací dôvod nie je daný.

30. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. sa vzťahuje na tie odvolacie dôvody,
ktoré nemožno podradiť pod ostatné v ust. § 365 C.s.p. uvedené dôvody, ale ktoré musia mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Existenciu takejto vady konania odvolací súd tiež nezistil, keď
poučovacia povinnosť bola zo strany prvoinštančného súdu splnená dostatočným spôsobom, nebolo

zistené žiadne pochybenie vo vykonanom dokazovaní a odvolateľka žiadne konkrétne vady vyplývajúce
z tohto odvolacieho dôvodu v odvolaní neznačila, teda ani tento odvolací dôvod nie je daný.

31. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v §365 ods.1 písm. e/ C.s.p. sa vyžaduje, aby
súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, čím

je strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno. Nevykonanie dôkazu znalcom z odboru grafológie,
znalcom z odboru elektrotechnika vzhľadom na závery, ktoré boli pre rozhodnutie určujúce, nie je aj
podľa názoru odvolacieho súdu podstatné tak, aby mohlo zabrániť žalovanej spoločnosti uniesť dôkazné
bremeno, práve s poukazom na to, že predmetné návrhy, ktoré v priebehu konania pred súdom postupne
podávala žalovaná spoločnosť a žiadala vykonávať dokazovanie sú nad rámec námietok námietok, ,

ktoré boli vznesené v zákonnej lehote voči zmenkovému platobnému rozkazu a preto nie je potrebné sa
nimi zaoberať práve s poukazom na zásadu koncentrácie.

32. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov

v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe
ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak
nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek
tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i
dôležitosti. V kontexte s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na to, že ani tento odvolací
dôvod nie je daný. Skutkovými zisteniami a právnym posúdením sa prvoinštantnčý súd podrobne v

odôvodnení rozhodnutia vyporiadal a postup, ktorým dospel k výsledku rozhodnutia podrobne vysvetlil.

33. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva

a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužilsprávny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd má za to,
že súd prvej inštancie venoval dostatok pozornosti všetkým skutkovým zisteniam, aplikoval správnu

právnu normu, k čomu je potrebné opätovne zdôrazniť, že pre rozhodnutie o veci sú relevantné len
námietky vznesené voči zmenkovému platobnému rozkazu a nie je v tomto konaní prípustné, aby ich
neskôr v konaní o námietkach žalovaná strana neustále rozširovala, čím by sa porušil zákonný princíp
koncentrácie konania, ktorý by sa tak pri akceptovaní ďalších návrhov na vykonávanie dokazovania
a novými argumentmi vznášanými žalovanou stranou sporu stal bezvýznamný. K tomuto odvolací

súd poukazuje práve na obsah námietok podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu, v ktorých
žalovaná strana žiadnu absolútnu neplatnosť zmlúv, z ktorých žalujúca nárok odvodzuje nenamietala,
ale tvrdila, že zo zmluvy o dielo odstúpila z dôvodov omeškania žalujúcej strany so zhotovením diela,
ktoré právo na odstúpenie bolo prvoinštančným súdom vyhodnotené ako nedôvodné, a tak ostatné
skutočnosti nie sú pre rozhodnutie vydané v zmenkovom konaní významné.

34. Prvoinštančný súd rešpektoval pokyny odvolacieho súdu vyslovené v rozhodnutí, ktorým bolo v
poradí prvé rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušené (č.l. 489), vykonal dokazovanie z ktorého
mal preukázané, že zmenka má zabezpečovací charakter a veriteľ ju môže použiť iba vtedy, ak nie
je riadne a včas splnený záväzok z kauzálneho vzťahu. Podstatou obrany žalovanej spoločnosti je
tvrdenie, že od Zmluvy o dielo odstúpil. Obsahom plnenia zo Zmluvy o dielo v spojení so Zmluvou

o zabezpečení pohľadávok vyplýva, že strany sporu sa dohodli na predmete zmluvy a čase plnenia,
podľa ktorého dojednania termín plnenia bol určený dňom 31.03.2008. Zmluva o dielo obsahovala i
platobné podmienky pre úhradu ceny diela, podľa ktorých sa cena mala platiť v dohodnutých splátkach
v určených dňoch, na ktoré odkazovala i Zmluva o zabezpečení pohľadávok a posledná splátka mala
byť uhradená 30.03.2008. Žalovaná odvolateľka v námietkach nespochybnila skutočnosť, že zmenka

kryla konkrétny kauzálny vzťah, iba tvrdila, že od tohto hlavného záväzkového vzťahu, ktorým bola práve
Zmluva o dielo odstúpila. Súd prvej inštancie vykonal k platnosti odstúpenia dokazovanie z ktoré mal
preukázané, že odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalovanej spoločnosti je neplatné, ktoré zistenie
podrobne vysvetlil v bode 59. odôvodnenia rozhodnutia a na ktoré skutkové a právne závery poukazuje
i odvolací súd a s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Pre platné odstúpenie od zmluvy o dielo

neboli na strane objednávateľa relevantné dôvody, i keď odvolateľka tvrdí opak. Povinnosť uhrádzať
splátky na cenu diela nebola podmienená čiastkovými plnenia zo strany zhotoviteľa. Práve v súvislosti
so zistením, že nenastali na strane objednávateľa, ktorým je žalovaná spoločnosť také okolnosti, ktoré
by založili dôvodné odstúpenie od zmluvy, nie je pre rozhodnutie podstatné zisťovanie doručenia Výzvy
na plnenie povinností , k čomu odvolací súd uvádza, že fikcia doručenia upravená ust. § 48 O.s.p., na

ktorú sa odvoláva odvolateľka s tým, že pri doručovaní podľa nej postupovala, sa týka len doručovania
v súdnom konaní, neaplikuje sa na režim doručovania hmotnoprávnych úkonov medzi stranami sporu,
ktorédoručovaniejeupravenéhmotnoprávnympredpisom, preto napostupdoručeniapodľa§48O.s.p.
sa neprihliada. Predmetom preskúmania pre rozhodnutie o veci podstatné sú preto iba námietky podané
vlehotetrochdní oddoručeniazmenkovéhoplatobnéhorozkazu.Ostatnénámietkyvznášanépriebežne

žalovanou už nemožno zohľadňovať a robiť z nich predmet konania, s čím sa tiež prvoinštančný súd
vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď poukázal na koncentračný princíp, podľa ktorého
určité procesné úkony možno účinne robiť len vo vymedzenom procesnom štádiu (NS SR sp. zn. 1 M
Obdo V 6/2008. ).

35. Odvolací súd sa zaoberal i námietkou žalovanej spoločnosti, ktorá poukázala na chybu v označení
roku čísla konania zmenkového platobného rozkazu uvedeného vo výroku rozsudku súdu prvej
inštancie, keď namiesto roku 2008 je uvedený rok 2018 a takéto rozhodnutie je nevykonateľné. Bez
akýchkoľvek pochybností je možno skonštatovať, že sa jedná o zjavnú chybu pri písaní, ktorú ale je
potrebné odstrániť, k čomu odvolací súd vzal do úvahy čl. 17 Základných princípov C.s.p , ktorým je

vyjadrený princíp hospodárnosti a procesnej ekonómie a zmenou výroku rozhodnutia prvoinštančného
súdu rozsudok súdu prevej inštancie zmenil, čím predmetné pochybenie odstránil. Tým, že odvolací súd
nevstupoval do procesu modifikácie skutkového ani právneho stavu, na ktorom je rozhodnutie založené,
nebol daný dôvod na nariadenie pojednávania odvolacím súdom.

36. V lehote troch dní pred dňom verejného vyhlásenia rozsudku bolo súdu doručené podanie zo dňa
08.09.2018 označené podateľňou súdu ako „osobne podané“, ktorým žalobkyňa súdu oznamovala, že
návrh na zaplatenie zmenkovej sumy berie v celom rozsahu späť , ku ktorému bol pripojený i súhlas
žalovanej strany sporu s týmto úkonom a vyhlásenie, že si žalovaná náhradu trov konania neuplatňuje.Deň pred pojednávaním bolo do spisu doručené ako osobne podané podanie žalobkyne, ktorá podanie
o späťvzatí žaloby označila za podvod, nikdy takýto úkon nevykonala, podáva oznámenie na Krajskú
prokuratúru vo veci spáchania trestného činu a žiadala, aby odvolací súd na tento úkon neprihliadal.

37. Odvolací súd vzhľadom na uvedené vzal do úvahy, že úkon, označený ako späťvzatie žaloby
je podaním, ktoré nie je originálnym vyhotovením, ale je len fotokópiou listiny notársky osvedčenou
notárkou Mgr. B. M. dňa 11.09.2018. Odvolaciemu súdu predložená kópia späťvzatia návrhu je síce
podpísané menom žalobkyne, ktorá však pravosť a existenciu takejto listiny v originálnom vyhotovení

poprela. K uvedenému odvolací súd vzal do úvahy, že späťvzatie žaloby je procesný úkon strany
sporu adresovaný súdu, a hoci procesný predpis formu a obsahové náležitosti takéhoto podania
neurčuje, je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia o náležitostiach podaní podľa § 127 C.s.p.,
podľa ktorého musí byť podanie opatrené vlastnoručným podpisom podávateľa alebo podpisané iným
zákonným spôsobom. Nakoľko predmetné podanie, ktoré bolo len osvedčenou fotokópiou listiny a nie
jej originálnym vyhotovením tak neobsahovalo riadny podpis podávajúcej strany sporu, preto je podaním

neúplným, vadným, ktorú vadu je potrebné podľa § 129 C.s.p. odstrániť.

38.Nakoľkoodvolaciemusúdubolodoručenéipodaniežalobkyne,ktoráúkonspäťvzatiažaloby poprela
a označila ho za podvod, žalobkyňu už na odstránenie vady podania v časti podpisu osobitne nevyzýval
a predmetný úkon vyhodnotil ako úkon pochybný v súvislosti s nedostatkom individualizácie osoby s

prejavenou vôľou a vzal do úvahy, že ide len o podanie, ktoré je len úradne overenou kópiou listiny,
ktorou sa preukazuje, že sa zhoduje s notárovi predloženou listinou. Ide teda o listinu vidimovanú (§57
zák.č. 323/1992 Zb.), čo ale neznamená, že notárovi predložená listina bola žalobkyňou vlastnoručne
podpísaná, na základe ktorých skutočností odvolací súd na takéto podanie neprihliadal a na podporu
tohto stanoviska odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo 3595/2011, ktoré sa

rovnakou situáciou zaoberá.

39. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 C.s.p. , keď v
konaní pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej
spoločnosti nárok na náhradu trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej .

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.