Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/273/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202272
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318202272.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: P. D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., R. 5, proti osobe povinnej platiť výživné: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., R.
5, o nariadenie neodkladného opatrenia na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu
Bratislava III, č. k. 19Pc/6/2018 - 11 zo dňa 02.05.2018 , takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že W. D., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na
výživu navrhovateľa sumou XXX eur mesačne od 23.07.2018 k rukám navrhovateľa. Vo zvyšku sa
rozhodnutie súdu prvej inštancie
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

žiadal určiť výživné vo výške XXX eur mesačne. Súd prvej inštancie rozhodnutie zdôvodnil tak, že
navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko nepreukázal platenie nákladov
na domácnosť iba jeho matkou, naopak v návrhu uvádza, že odporca býva ďalej s ním a jeho matkou
v spoločnej domácnosti, čím je daný dôvodný predpoklad, že odporca nejakou formou prispieva na
náklady domácnosti. Tiež uviedol, že navrhovateľ žiadal priznať výživné od 01.03.2018, čo je v rozpore
s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine , kedy výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho

konania, čím nie je splnený ani ďalší predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia, a to princíp
primeranosti, keď v prípade vyhovenia návrhu vo veci samej by bol odporca zaviazaný vyživovacou
povinnosťou dvakrát. Vo veci určenia výživného súd rozhodne na základe zistenia skutkového stavu.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal vyhovieť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uviedol, že nevie dokázať neplnenie

vyživovacej povinnosti, keďže účet nemá a žiadne peniaze od otca nedostáva. Uvedené sa dokázať
ani nedá a žiadal, aby si súd vyžiadal od odporcu dôkaz o tom, že si vyživovaciu povinnosť plní. Otec
neprispieva na náklady domácnosti, nespĺňa ani jednu z foriem vyživovacej povinnosti ani poskytnutím
vecných plnení spočívajúcich v poskytnutí bývania ani prispievaním na výživu. Všetky náklady znáša
matka a ďalej nie je ani v silách matky znášať aj celú vyživovaciu povinnosť na neho. Žiadal preto
vyhovieť svojmu návrhu.

3. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania konania podľa §
65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné čiastočne vyhovieť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je správne..4. Ako vyplýva z obsahu spisu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ voči
osobe povinnej platiť výživné ( ďalej odporca ), domáhal nariadenia neodkladného opatrenia na plnenie
vyživovacej povinnosti vo výške XXX eur mesačne.

5. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

6. Výživné v nevyhnutnej miere predstavuje položku, ktorá má zabezpečiť nevyhnutné náklady
oprávnenej osoby. Z toho vyplýva, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje

od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom
schopností a možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie
základných osobných - životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť
aj vyššie dávky výživného. Súčasťou toho, že výživné sa v neodkladnom opatrení určí len v nevyhnutnej
miere je aj to, že začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení.

7. Nesprávne postupoval súd prvej inštancie, ak návrh celý zamietol, nesprávne svoje rozhodnutie
aj odôvodnil. Úlohou súdu prvej inštancie bolo posudzovať podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Tu odvolací súd upozorňuje na rozdielnosť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
kde sa rozhoduje o výživnom v nevyhnutnom miere a konania vo veci samej o určenie výživného, kde
súd rozhoduje na základe skutočného stavu vykonaním dokazovania a v zmysle príslušných ustanovení

Zákona o rodine. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné posúdiť podmienky pre
jeho nariadenie, a to osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov a posúdiť výživné v nevyhnutnej
miere. Navrhovateľ osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, keďže nie je zabezpečovaná jeho
vyživovacia povinnosť. Vyživovaciu povinnosť je potrebné plniť riadne a včas k rukám oprávnenej
osoby, keďže navrhovateľ dosiahol plnoletosť. Odporca ani v odvolacom konaní nepreukázal žiadne

platby, ktoré by poskytoval navrhovateľovi, a nepreukázal ani platby, ktoré by platil na potreby spoločnej
domácnosti. Odvolací súd preto konštatuje, že boli splnené podmienky pre neodkladnú úpravu pomerov
navrhovateľa. Navrhovateľ preukázal potrebu úpravy pomerov, nie je schopný sám sa živiť a je študent.
Za výživné v nevyhnutnej miere považuje odvolací súd sumu XXX eur, ktorá je spôsobilá uspokojiť
základné potreby navrhovateľa. V konaní vo veci samej je potrebné vykonať dokazovanie na zistenie

možností, schopností a majetkových pomerov povinnej osoby a posúdiť vyživovaciu povinnosť odporcu
na navrhovateľa podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. Tiež nie je správny záver súdu prvej inštancie,
že nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenie. keďže navrhovateľ žiadal priznanie výživného od
01.03.2018, keď tak, ako sa uvádza vyššie, výživné v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
sa priznáva odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia. Ani názor, že by bol odporca zaviazaný

vyživovacou povinnosťou dvakrát, nie je správny, keďže v konaní vo veci samej je potrebné vyhodnotiť
platenie výživného na základe neodkladného opatrenia a uvedené zohľadniť pri výpočte dlžného
výživného.

8. Odvolací súd považuje za nevyhnutnú mieru výživného sumu 200 eur, navrhovateľ sa domáhal

výživného vo výške 300 eur, preto v zamietavej časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil podľa § 387 C.s.p., a v časti vo výške 200 eur, v ktorej vyhovel návrhu navrhovateľa, zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).