Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515000847
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515000847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného G. X., stíhaného
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.1.2016, sp.zn. 0T/291/2015, na
verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 17. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovanému

G. X., X.. X.X.XXXX Y. Č., V. L. L., K.
X

u k l a d á

podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. peňažný trest vo výmere
1.200 (jedentisíc dvesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.1.2016, sp.zn. 0T/291/2015, bol obžalovaný G.
X. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 18.11.2015 v čase asi o 00.28 hod. v L.
na H. ulici viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. K. U., U.: BL-XXXGC, šedej farby, pričom bol
zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ J. - stred a pri kontrole bol dotazovaný, či pred jazdou alebo
počas jazdy požil alkohol, načo odpovedal, že vypil 1 dcl vína, po čom bol vyzvaný, aby sa podrobil
dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, s čím súhlasil a dobrovoľne sa podrobil dychovej skúške

s meracím prístrojom C. XXXX č. C.-XXXX na zistenie alkoholu v dychu, pri ktorej dňa 18.11.2015 v
čase o 00.52 hod. mu bola nameraná hodnota 0,71 mg/l alkoholu v dychu a pri opakovanej skúške dňa
18.11.2015 v čase o 01.08 hod. mu bola nameraná hodnota 0,64 mg/l alkoholu v dychu, následne mu
bol na mieste zadržaný VP č. L a vystavené potvrdenie o zadržaní VP č. AA XXXXXX.Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods.
3, § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 Tr.zák. peňažný trest vo výmere 1.200 eur a podľa § 57 ods. 3 Tr.zák.

pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.
Obžalovanému bol tiež podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“)

prokurátor písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 20.1.2016, a to voči výroku o treste
v neprospech obžalovaného.

Prokurátor uviedol v písomnom odôvodnení odvolania, ktoré doručil na prvostupňový súd dňa 11.2.2016,
že v napadnutom rozsudku bez akejkoľvek zmeny skutkových a právnych okolností, ako i pri absolútne
nezmenenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prvostupňový súd oproti trestnému

rozkazu neopodstatnene a neprimerane znížil a zmenil druh trestu z podmienečného trestu odňatia
slobody na peňažný trest. Uložený peňažný trest, ako druh trestu, ako i jeho výšku považuje odvolateľ
za mierny a nezodpovedajúci závažnosti konania obžalovaného. O závažnosti konania spočívajúceho v
jazde motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu netreba diskutovať. Súčasne poukazuje odvolateľ i na
to, že obžalovaný neuvedomujúc a nepripustiac si nebezpečnosť svojho konania, ani nepriznal trestný

čin a svoje konanie neoľutoval, vzhľadom k tomu mu súd správne ani nepriznal poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Tr.zák. Súčasne však odvolateľ namieta, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol
v minulosti riešený za dva priestupky v súvislosti s cestnou premávkou, pričom jeden zo dňa 3.6.2013
závažný priestupok - rýchlosť jazdy a stíhaný trestný čin tak isto súvisí s premávkou motorového vozidla,
nemal súd obžalovanému priznať ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák., že viedol riadny

život.

Ďalej podľa odvolateľa napadnutý rozsudok vo svojom odôvodnení neobsahuje náležitosti uvedené v
ustanovení § 168 Tr.por. čo sa týka druhu a najmä výšky uložených trestov, osobitne poukazujúc na
uloženie peňažného trestu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je formálne, všeobecné, nekonkrétne

a rozsudok je z pohľadu uloženého druhu a výšky trestov arbitrárny a nepreskúmateľný.

Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby s poukazom na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por.
zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci rozsudkom a obžalovanému
uložil podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom

výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. uložil obžalovanému
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu minimálne 2 roky.

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 29.3.2016.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 17.5.2016 prokurátor uviedol, že odkazuje na písomné
dôvody odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému
primeraný podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že chce poukázať na
poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného, predovšetkým to, že viedol riadny život. Domnieva sa,
že priestupky ktoré sú v evidenčnej karte vodiča nie sú natoľko závažné, aby mohli viesť k opačnému.
Vzhľadom k tomu, že pri priestupkoch nie je možné využiť inštitút zahladenia, je potrebné zvažovať
vzhľadom na povahu a charakter o aké konanie išlo. Myslí si, že v tomto prípade je splnená podmienka

pre vyslovenie bezúhonnosti obžalovaného. Vo vzťahu k priťažujúcim okolnostiam prvostupňový súd
správne ustálil, že tieto neboli zistené žiadne. Napriek tomu, že z rozsudku vyplýva, že obžalovaný
vyhlasuje, že je nevinný, z obsahu jeho výpovede možno aj tak prijať záver, že sa k protiprávnemu
konaniu tak či tak priznáva. Dodržiavajúc ustanovenia Trestného zákona o účele trestu uprednostňujúc
preventívnepôsobeniepredrepresioujetohonázoru,ževprípadeobžalovanéhoniejepotrebnépôsobiť

ani podmienečným trestom odňatia slobody. Výrok o treste prvostupňového rozsudku v celom rozsahu
obhajoba akceptuje a navrhuje, aby odvolanie prokurátora bolo zamietnuté ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol obhajca.Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z

dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie

urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 56 ods. 1 Tr.zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 ods. 2 Tr.zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť,

ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest
odňatia slobody neukladá.

Podľa§57ods.3Tr.zák.aksúdukladápeňažnýtrest,ustanovípreprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie

spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.Podľa § 61 ods. 1 Tr.zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr.zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom

návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o
treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení

§ 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten
výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v
prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového

súdu nie sú odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len výrok o
treste a jeho zdôvodnenie. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné iba v tej časti,
kde sa poukazuje na nesprávne určenie poľahčujúcich okolností prvostupňovým súdom.

Kukonaniunaprvostupňovomsúdeodvolacísúduvádza,žeobžalovanémuajehoobhajcovibolariadne

doručená obžaloba (zo spisu nevyplýva, že bola doručovaná aj výzva na vykonanie dôkazov podľa §
240 ods. 3 Tr.por.), pričom spolu s prokurátorom boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne
hlavnéhopojednávaniapotom,čoobžalovanýpodalodporvočitrestnémurozkazu.Hlavnépojednávanie
bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.1.2016 po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný
po príslušnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.por., že je nevinný ma následne bol
vypočutý s tým, že priznal požitie alkoholu, a to dvoch alebo troch pohárov vína s tým, že je pravdou, že
viedol motorové vozidlo, bol zastavený policajtmi, podrobil sa dychovej skúške a bol mu zistený alkohol
v dychu, je mu jasné, čo spravil, mrzí ho to s tým, že keby mal podmienečný trest odňatia slobody a v

budúcnosti by sa niečo stalo, môže oveľa ťažšie nájsť zamestnanie a tým by ohrozil celú rodinu.

Následne boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy a po záverečných rečiach a
poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom na začiatku tohto odôvodnenia.

Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď uznal
obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Tr.zák., keďže z vykonaných dôkazov (najmä s poukazom na výpoveď obžalovaného, správu
o výsledku objasňovania skutku na úseku cestnej dopravy a zápisy o vykonanej dychovej skúške), ktoré
vzhľadom na obsah podaného odvolania nie je nutné podrobne rozoberať, bolo nepochybné, že sa stal

skutok uvedený v napadnutom rozsudku, tento napĺňa všetky zákonné znaky predmetného prečinu a
spáchal ho obžalovaný.

Ako bolo už vyššie uvedené, podané odvolanie smeruje voči výroku o treste, pričom prvostupňový súd
uložený trest v napadnutom rozsudku odôvodnil nasledovnými skutočnosťami.

Obžalovaný bol priestupkovo prejednávaný dvakrát v roku 2013 pre dopravné priestupky, keď v prvom
prípade dostal napomenutie a v druhom blokovú pokutu 70 eur. Hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestov zohľadnil uvedené skutočnosti a riadiac sa ustanovením§ 34 Tr.zák. dospel k záveru, že peňažný trest vo výmere 1.200 eur s náhradným trestom odňatia
slobody v trvaní 5 mesiacov splní svoj účel generálnej aj individuálnej prevencie prihliadnuc pritom aj na
majetkové a osobné pomery obžalovaného. Z poľahčujúcich okolností súd zistil jednu, a to bezúhonný

život obžalovaného, z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu. Súd obžalovanému uložil aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 2 rokov, nakoľko jeho trestná činnosť
súvisela s vedením motorového vozidla.

Odvolací súd vzhľadom na podané odvolanie pri posudzovaní uloženého trestu na jednej strane nezistil,

že by uložený trest bol neprimeraný, avšak na druhej strane zistil, že napadnutým rozsudkom bolo
porušené ustanovenie Trestného zákona.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku nesprávne určil poľahčujúce okolnosti, čím došlo k porušeniu
ustanovenia Trestného zákona, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods.
1 písm. d) Tr.por.

Prvostupňový súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák., t. j.
obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom to bližšie ani nezdôvodnil.
S priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti sa odvolací súd nemohol stotožniť tak, ako bolo správne
poukázané na túto skutočnosť aj v odvolaní.

Vedením riadne života sa rozumie dodržiavanie právneho poriadku ako celku a ďalších základných
noriem spoločnosti. V prípade, že obžalovaný bol už v priestupkovom konaní postihnutý za dopravný
priestupok (v roku 2013 uloženie blokovej pokuty a tiež priestupok vybavený napomenutím) a navyše
teraz posudzovaného konania sa mal dopustiť v súvislosti s vedením dopravného prostriedku, nie je

možné v jeho prípade konštatovať, že viedol riadny život a priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Tr.zák. Navyše prvostupňový súd nezobral do úvahy, že obžalovaný už bol v trestnom konaní
odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, pričom ohľadom tohto odsúdenia sa síce na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak to neznamená, že je možné konštatovať, že obžalovaný viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život.

Prvostupňový súd správne u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Ohľadom uloženého trestu sa odvolací súd naopak s podaným odvolaním nestotožnil a nezistil, že
by bol uložený trest mierny, nezodpovedajúci závažnosti konania obžalovaného. Treba však prisvedčiť

dôvodom odvolania, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je veľmi stručné a z pohľadu uložených
druhov trestov a ich výmery iba všeobecného charakteru na hranici preskúmateľnosti. Tieto nedostatky
odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu napravil v tomto rozhodnutí odvolací súd.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách

ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na

výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.

Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestymožno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. je úmyselným trestným
činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v
§ 289 ods. 1 Tr.zák. je 0 až 1 rok), t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania

uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 34 ods.
6 Tr.zák., že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu
jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu.

Hoci vzhľadom na podané odvolanie len voči výroku o treste a už uvedený obmedzený revízny
princíp nemá odvolací súd oprávnenie posudzovať prvostupňovým súdom zistený skutkový stav a

právne posúdenie skutku, podľa rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nebol ohľadom viny napadnutý
odvolaním, obžalovaný mal svojim protiprávnym konaním viesť osobné motorové vozidlo po predošlom
požití alkoholu, pričom dychovou skúškou mu bola nameraná hodnota 0,71 mg/l resp. opakovanou
skúškou 0,64 mg/l alkoholu v dychu. Obžalovaný uviedol, že motorové vozidlo viedol po predošlom požití
vína s tým, že si išiel niečo kúpiť na jedenie.

V osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá bola už síce raz v minulosti odsúdená, ale na odsúdenie
nie je možné prihliadať, keďže sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Z lustrácie v registri
priestupkov a z evidenčnej karty vodiča nevyplýva, že by obžalovaný bol nedisciplinovaným vodičom,
keďže vodičské oprávnenie má od roku 1995 a sú zaznamenané dva dopravné priestupky z roku

2013 vybavené blokovou pokutou a napomenutím. Obžalovaný je ženatý, má jedno maloleté dieťa a je
zamestnaný. Zo spisu nevyplýva, že by bolo voči obžalovanému vedené ďalšie trestné stíhanie.

Odvolací súd po posúdení uvedených skutočností dospel k záveru, že vzhľadom na uvedené okolnosti
prípadu a osobu obžalovaného v prejednávanej veci nie je nutné obžalovanému ukladať podmienečný

trest odňatia slobody ako to navrhol v odvolaní prokurátor, ale naopak účelu trestu zodpovedá uloženie
peňažného trestu spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu ako
rozhodol prvostupňový súd, pričom odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

Peňažný trest možno uložiť páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať

majetkový prospech. Bez splnenia týchto podmienok môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za
prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody
neukladá.

Trest zákazu činnosti môže súd uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto

činnosťou. Obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. V takom
prípade, je potrebné podľa ustálenej súdnej praxe z pohľadu účelu trestu zakázať dotknutej osobe
vykonávať takú činnosť, na ktorú treba osobitné povolenie, resp. ktorej podmienky výkonu upravuje
osobitný predpis.

V tejto súvislosti je treba poukázať, že zákonodarca v prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom
návykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zák.ustanoviltrestnúsadzbutrestuodňatiaslobody,ktorýjemožný
uložiť, rozmedzím 0 až 1 rok, teda ide o jednu z najmiernejších trestných sadzieb upravených v Trestnom
zákone, pričom trest odňatia slobody je naopak trestom najprísnejším, hoci v odvolaní sa navrhovalo
uložiť taký trest s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Navyše, ako už bolo uvedené, z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by obžalovaný bol výslovne
nedisciplinovaným vodičom, na ktorého by bolo nutné vplývať uložením podmienečného trestu odňatia
slobody.

Z pohľady výmery trestu odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Pri ukladaní peňažného trestu má súd podľa § 57 ods. 1 Tr.zák. prihliadnuť na osobné a majetkové
pomery páchateľa. Peňažný trest možno uložiť od 160 eur do 331.930 eur.Zo spisu vyplýva, že obžalovaný pri výsluchu uviedol k svojej osobe z pohľadu majetkových pomerov, že
jemajetný,zamestnanýamáčistýmesačnýpríjem750-800eur.Osobnépomeryboliopísanéužvyššie.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostijetedauloženiepeňažnéhotrestuvovýmere1.200eur(tedapribližne
1,5 násobku mesačného príjmu obžalovaného) spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere
5 mesiacov ustanoveným pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu v súlade so
zákonom.

Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden až desať rokov. Ako bolo uvedené vyššie, obžalovaný bol
síce už prejednávaný za dopravné priestupky, ale išlo o priestupky menej závažné vybavené blokovou
pokutou a napomenutím. S poukazom na zistenú hodnotu alkoholu v dychu u obžalovaného (0,71 mg/
l alkoholu v dychu, pričom podľa ustálenej súdnej praxe je v zásade nutné pre naplnenie skutkovej
podstaty prečinu podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. zistiť hodnotu alkoholu najmenej 0,48 mg/l) je výmera tohto

trestu 2 roky dostatočná na to, aby spolu s uložením peňažného trestu vo výmere 1.200 eur bol riadne
naplnený účel trestu z hľadísk jednak represie, jednak individuálnej a generálnej prevencie.

Nazákladeuvedenýchskutočnostítedaodvolacísúdpozrušenínapadnutéhorozsudkuprvostupňového
súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu uložil obžalovanému rovnaké druhy trestov a v

rovnakej výmere ako prvostupňový súd, pričom vo výroku o treste oproti napadnutému rozsudku
vypustil nesprávne určenú poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 36 písm. j) Tr.zák., čím stratilo
opodstatnenieuvádzanievovýrokuustanovenia§38ods.3Tr.zák., priuloženípeňažnéhotrestuvyjadril
vo výroku z pohľadu výmery trestu, že sa tento trest ukladá aj podľa § 56 ods. 1 Tr.zák. (keďže v tomto
ustanovení je určená výmera trestu) a tiež vypustil uvádzanie ustanovenia § 57 ods. 1 Tr.zák., ktoré do

výroku o treste nepatrí. Odvolací súd vo veci rozhodol sám rozsudkom, keďže nové rozhodnutie bolo
možné urobiť na podklade skutkového stavu správne zisteného v napadnutom rozsudku. V ostatných
výrokoch zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.