Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617208922
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617208922.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a

členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: B. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom
Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, o zaplatenie 835,46 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Csp/48/2017 - 87, zo dňa 30.
januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
835,46 eur s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,46 eur od 04.08.2017 do zaplatenia, v

lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, výroku III. o trovách konania a výroku IV. o súdnom
poplatku p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 835,46 eur
s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,46 eur od 04.08.2017 do zaplatenia, v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia. II. Žalobu v časti zaplatenia 5 % úroku z omeškania zo sumy 835,46

eur od 31.05.2017 do 03.08.2017 zamieta. III. Žalobkyni sa priznáva od žalovaného nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, o ktorého výške súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo
výške 50,00 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná, keď žiadala zaplatiť
sumu 835,46 eur z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného na jej úkor (§ 451 Občianskeho

zákonníka).

3. Na základe zmluvy o úvere zo dňa 25.02.2015 č. 611375100 poskytol žalovaný žalobkyni peňažné
prostriedky vo výške 1 000,- eur na účel financovania potrieb domácnosti s tým, že žalobkyňa mu mala
vrátiť túto sumu zvýšenú o 320,46 eur (úroky a poplatky).
Žalobkyňa uzavrela súčasne so žalovaným aj zmluvu o poskytnutí služby Komfort dňa 25.02.2015, na
základe ktorej mala žalovanému patriť odmena celkom vo výške 515,00 eur, za službu spočívajúcu v

pravidelnom preberaní peňažných súm na úhrady splátok úveru v mieste trvalého pobytu spotrebiteľa.
Spolu z obidvoch zmlúv mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému sumu 1 835,46 eur tak, že v týždenných
splátkach mala splácať na zmluvu Komfort sumu 8,19 eur a na zmluvu o úvere sumu 22,01 eur. Splátky
žalobkyňa riadne splácala až do úplného zaplatenia.4. Súd ustálil, a medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluva o úvere, aj zmluva o doplnkovej službe
zabezpečenia splátok úveru sú zmluvy spotrebiteľské v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

a na daný zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a žalovaný ako
dodávateľ). Súd podrobil úverovú zmluvu skúmaniu z hľadiska dodržania obsahových náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že v zmluve
je nesprávne určená RPMN v neprospech spotrebiteľa, kedy spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 11 ods.

1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z povahy obidvoch
zmlúv, ako aj stranám známeho účelu uvedených zmlúv pri ich uzatváraní totiž vyplýva, že tieto zmluvy
od seba sú vzájomne závislé (§ 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Potom za takéhoto stavu podľa
názoru súdu náklady spojené s doplnkovou službou mali byť započítané do RPMN, nakoľko sa jedná o
dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom (§ 2 písm. g), ako aj v zmysle § 19
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy).

5. Stav, keď obchodný zástupca osobne chodil inkasovať splátky úveru, čím vznikli nepochybne náklady
spojené s týmto inkasovaním, podľa názoru súdu spôsobil v prvom rade žalovaný, ktorý spotrebiteľovi
podpis predmetnej zmluvy o doplnkovej službe de facto nanútil bez možnosti dať mu inú možnosť voľby
splácania úveru než osobným inkasovaním, v prípade keď žalobkyňa chcela úver hneď čerpať (inak

čerpanie môže nastať až po uplynutí niekoľkých dní) a tým sumu úveru navýšil. A za takéhoto stavu by
podľa § 3 Občianskeho zákonníka bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby za takto nevyžiadanú službu,
ktorá bola zo strany poskytovateľa spotrebiteľovi nanútená, spotrebiteľ ešte mal poskytnúť peňažnú
refundáciu.

6. Z vyššie uvedených dôvodov, kedy mal súd preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu
1 835,46 eur, pričom úver jej bol poskytnutý vo výške 1000 eur, na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu a preto je žalovaný povinný vydať žalobkyni sumu 835,46 eur.

7. Z prisúdenej sumy súd priznal žalobkyni úroky z omeškania počnúc od 04.08.217 (§ 517 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka), od prvého nasledujúceho dňa potom, ako sa žalovaný prvýkrát dozvedel o
bezdôvodnom obohatení - doručením žaloby súdom dňa 3.8.2017. Teda dobrovoľne mohol žalovaný
plniťažod4.08.2017aodtohtodátumusadostaldoomeškania.Súdžalobuvuplatnenejčastizaplatenia
úroku z omeškania zo sumy 835,46 eur od 31.05.2017 do 3.08.2017 zamietol, pretože žalobkyňa
nepreukázala doručenie predžalobnej výzvy žalovanému.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP pomeru úspechu strán vo veci, v spojení s
ust.§262ods.1CSP.Vprejednávanejvecimalažalobkyňaúspech100%,pretožerozhodujúcijepomer
úspechu aj neúspechu uplatnenej istiny bez príslušenstva, ak príslušenstvo žalobca nevyčíslil vo svojej
žalobe (daný prípad) - uznesenie NS SR z 27.11.2008 sp. zn. 6Obo/243/2007. Súd priznal žalobkyni

nárok na plnú náhradu trov konania. Žalobkyňa bola od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodená
a keďže súd žalobe vyhovel poplatková povinnosť prešla na žalovaného. Žalovaný je povinný zaplatiť
súdu súdny poplatok vo výške 50,- eur (položka 1a Sadzobníka súdnych poplatkov, § 4 ods. 2 písm. u)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie voči výrokom I. III. a IV.. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej časti, vo výrokoch o trovách konania
a o súdnom poplatku zmenil tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta a žalovanému sa voči
žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie osobitným uznesením. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté súdom prvej inštancie osobitným uznesením.
Alternatívne žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa žalovaného je rozsudok v napadnutom rozsahu nesprávny. Namieta, že rozsudok je

arbitrárny, súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec nedôvodí, ako sa vyporiadal so základnými otázkami,
predovšetkým vôbec: ako môže byť Zmluva o doplnkovej službe podmienkou uzatvorenia Zmluvy o
úvere, keď Zmluva o úvere bola uzatvorená skôr ako Zmluva o doplnkovej službe. Žalovaný v konaní
tvrdil, že Zmluva o doplnkovej službe bola žalobkyňou dobrovoľne uzatvorená, žalobkyňa bola o jejdobrovoľnostipoučenáobchodnýmzástupcomprostredníctvomformuláratak,akotopredpokladázákon
o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaného neboli v konaní popreté zo strany
žalobkyne, tieto tvrdenia žalovaného preukazujú listinné dôkazy, aj text zmluvy o doplnkovej službe, aj

výsluch svedkyne Djekičovej, ktorá potvrdila, že využitie služby bolo dobrovoľné. Súd taktiež nedôvodí,
ako dospel k tomu, že údajne v Zmluve o úvere je uvedená v neprospech spotrebiteľa nesprávne RPMN,
keď v konaní nebola RPMN vypočítaná. Odôvodnenie rozsudku je nekoherentné, nie je presvedčivé,
pretože je nelogické a pre verejnosť (vrátane žalovaného) evidentne neprijateľné a nespravodlivé. Súd
prvej inštancie nijako nereaguje na výhrady žalovaného v jeho podaniach. Súd napadnutý rozsudok

založil na nesprávnom posúdení, nesprávnom skutkovom zistení o údajnej podmienenosti zmlúv, ktoré
sú predmetom sporu.

11. Zásadné nesprávne skutkové zistenia súdu sú, napr. „v prípade , ak chcel mať klient poskytnutý
úver ihneď, t.j. na režim predplatená platobná karta, musel podpísať aj zmluvu o poskytnutí služby
Komfort“, toto zo žiadneho dôkazu, ani z výpovede svedkyne Diekičovej nevyplýva. Nesprávne zistenie

súdu je, že „údajne v Zmluve o úvere je uvedená nesprávna RPMN dokonca v neprospech spotrebiteľa“
- RPMN je uvedená v správnej výške a opak v konaní preukázaný nebol. Bez toho, aby došlo k
výpočtu RPMN v tomto súdnom spore nemožno dospieť ani k skutkového zisteniu o správnosti alebo
nesprávnosti RPMN zo strany súdu prvej inštancie. Uvedené zistenie súdu nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Odhliadnuc od tohto, je založené na nesprávnom právnom posúdení v otázke vstupných

údajov a spôsobu výpočtu RPMN (viď. bol 1.3 písm. b) odvolania). Zmluva o doplnkovej službe nebola
podmienkou poskytnutia úveru, ani nebola podmienkou poskytnutia úveru za ponúkaných podmienok.
V zmluve je tak nepochybne aj správne uvedená výška RPMN, celkové náklady a celková čiastka.
Okresný súd sa v napadnutom rozsudku pri uvedených skutkových zisteniach nezaoberal tým, že podľa
slovenského občianskeho práva môžu slobodu pri vykonávaní právneho úkonu ovplyvniť len dva faktory

a to násilie a bezprávna vyhrážka. V danom prípade žalobkyňa nepreukázala, že by pri uzatváraní zmlúv
boli voči nej tieto faktory použité. Okresný súd preto mal dospieť k záveru, že žalobkyňa nemala žiadnu
právnu, ani faktickú povinnosť t.j. pod hrozbou násilia alebo bezprávnej vyhrážky uzavrieť zmluvy, ktoré
sú predmetom sporu. Nesprávne skutkové zistenie súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení,
keď sa súd mylne domnieva, že dôkazné bremeno preukázania neexistencie vadnosti zmlúv, ktoré sú

predmetom tohto sporu, zaťažuje žalovaného. Svedkyňa Djekičová potvrdila, že uzatvorenie Zmluvy
o doplnkovej službe bolo dobrovoľné. Medzi stranami bolo nesporné, že Zmluva o doplnkovej službe
bola uzatvorená po uzatvorení Zmluvy o úvere, a že Zmluva o poskytnutí doplnkovej služby nebola
podmienkou poskytnutia úveru (išlo o nepopreté skutkové tvrdenia). Dobrovoľné uzatvorenie zmlúv a
nepodmienenosť Zmluvy o úvere Zmluvou o doplnkovej službe vyplýva aj z listinných dôkazov (priamo

zo zmlúv), pričom sama žalobkyňa bola obchodnou zástupkyňou žalovaného, Zmluva o úvere je plne
nezávislá od skutočnosti, či dôjde, alebo nedôjde, k uzatvoreniu Zmluvy o doplnkovej službe, žalobkyňa
hoci bola o tom poučená sa nesťažovala na obchodného zástupcu sprostredkujúceho uzatvorenie
zmluvy a od zmluvy mohla odstúpiť, Zmluva o doplnkovej službe je veľmi stručná s textom iba na jednom
liste papiera. V súdnom konaní nebol vykonaný žiaden iný dôkaz k predzmluvným rokovaniam strán v

súvislosti s uzatváraním zmlúv, ktoré sú predmetom sporu

12. Žalovaný sa údajne obohatil, toto žalovaný popiera, pretože právnym dôvodom pre plnenie
žalobkyne žalovanému boli dve platné a bezchybné zmluvy.

13. Rozsudok vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia, súd nesprávne právne posúdil obsah
právnych úkonov (zmlúv), výpočet RPMN pokiaľ ide o § 19 v spojení s § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z. z. - že celková odmena zo zmluvy o doplnkovej služby má byť započítaná do RPMN. Podľa §
2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. ani samotný „súvis“ nákladov na doplnkové služby nestačí k
tomu, aby tieto náklady boli zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, a tak následne vstúpili do

výpočtu RPMN. Na účely výpočtu celkovej čiastky RPMN sa použijú celkové náklady spotrebiteľa
spojenésospotrebiteľskýmúverom,ktorésúvymedzenév§2písm.g)nasledovne:„celkovýminákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady

na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver
alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.“ Z uvedeného vyplýva, že keďže v okamihu uzavretia
Zmluvy o úvere Zmluva o doplnkovej službe neexistovala, čo nebolo medzi stranami sporné, nebolteda dojednaný ani záväzok žalobcu zaplatiť celkovú odmenu, pre tento dôvod sa ani nezahŕňa do
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V okolnostiach konkrétneho
prípadu žalobkyňa nemusela uzavrieť Zmluvu o doplnkovej službe, aby na základe Zmluvy o úvere

získala spotrebiteľský úver a by ho získala za ponúkaných podmienok. RPMN v Zmluve o úvere tak
vychádza zo správnych vstupných údajov, je vypočítaná správne a teda je v správnej výške. Zmluva
o úvere tak ani nemôže byť postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Podľa stanoviska
MF SR č. MF/24766/2011-632 zo dňa 6.10.2011 „sa náklady na doplnkovú službu (osobné prevzatie
peňažnej hotovosti určenej na úhrady splátky spotrebiteľského úveru), ktorá sa spotrebiteľovi poskytuje

na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, do výpočtu RPMN nezahŕňa“. Poukazuje aj na viaceré
rozhodnutia všeobecných súdov SR, ktoré priali také závery, že zmluva o zabezpečení splátok bola
samostatnou zmluvou, túto doplnkovú službu na jej základe si spotrebiteľ nemusel objednať a nie je v
žiadnom prípade podmienkou získania spotrebiteľského úveru.

14. Súd v napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdil aj Zmluvu o doplnkovej službe a jej obsah.

Výklad súdu je v tomto ohľade svojvoľný, neopierajúci sa o spôsob výkladu právnych úkonov stanovený
príslušnými právnymi predpismi. Zmluva o úvere aj Zmluva o doplnkovej službe sú uskutočnené
v písomnej forme, každá je vyhotovená na samostatnej jednej listine a každá z nich zachytáva
samostatne uskutočnený dvojstranný prejav vôle jej zmluvných srán, ktorý každá jej zmluvná strana
osobitne podpísala. Ide o dva rôzne druhy zmluvy/dohody, jej obsahom sú proti sebe stojace vzájomné

práva a povinnosti žalobkyne a žalovaného. V Zmluve o úvere proti sebe stál záväzok žalovaného
poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský úver (tento bol splnený) a stojí záväzok žalobcu vrátiť žalovanému
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť žalovanému celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. V Zmluve o doplnkovej službe proti sebe stál záväzok žalovaného poskytovať
žalobcovi pravidelne sa opakujúcu nadštandardnú doplnkovú službu prevažne odnáškovej povahy a

záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému celkovú odmenu podľa tejto Zmluvy. (Porovnateľnou službou,
ktorá je konkurenčného charakteru k tejto službe je kuriérska/prepravná služba). Celková odmena za
nadštandardnú službu zodpovedá práve ekonomicky náročnej a početne opakovanej činnosti - ide skôr
o stratovú službu, zaradenie tejto služby do ponuky žalovaného si však vyžiadali samotní zákazníci (tak
ako aj žalobkyňa).Vzájomný vzťah obidvoch zmlúv nie je ani taký, že by Zmluva o doplnkovej službe

menila skôr uzavretú Zmluvu o úvere (nie je dodatkom Zmluvy o úvere), nie je súčasťou Zmluvy o
úvere. Súčasťou Zmluvy o úvere je aj dohoda o spôsobe a mieste splácania poskytnutého úveru - bod
9. „Zákazník sa zaväzuje platiť Providentu týždenné splátky celkovej dlžnej sumy riadne a včas a v
súlade s pokynmi Providentu.“ a pri zvolenom režime. Zmluvou o doplnkovej službe sa v Zmluve o
úvere uvedený spôsob a miesto plnenia nemení (pri každom režime sa „splátka považuje za uhradenú

dňom jej pripísania na bankový účet Providentu), a teda žalobkyňa je aj po jej uzatvorení povinná platiť
žalovanému na bankový účet žalovaného podľa Zmluvy o úvere. Je teda jednoznančné, že Zmluva o
doplnkovej službe je novým záväzkom, ktorý nenahrádza starší záväzok zo Zmluvy o úvere, ale naopak
vzniká popri ňom.

15. Žalobkyňa navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu
uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že uzatvorenie zmluvy o doplnkovej službe bolo
dobrovoľné, pretože p. Djekičová jej jasne pri uzatváraní zmluvy povedala, že ak chce úver hneď, musí
si ho vziať aj so službou Komfort, čo uviedla aj vo výpovedi pred súdom. Bola aj možnosť poskytnúť
úver do 10 dní na účet bez služby Komfort, ale tá by jej vraj asi neprešla. Kladie otázku, či osoba, ktorá

si berie úver 1000 eur, by si dobrovoľne vybrala predražený úver o 515,- eur za nejakú službu Komfort,
keby mala na výber ? Úver sa so službou komfort zapisoval do jednej knihy splátok (viď. knižka splátok
v spise) ako celok. Ak išlo o dva osobitné produkty, malo to byť rozdelené do dvoch splátkových kníh.
Úver na platobnú kartu bol možný len so službou Komfort. Spoločnosť Provident s.r.o. musela v roku
2016 ukončiť svoju činnosť na Slovensku práve kvôli takýmto nekalým obchodným praktikám.

16. Na vyjadrenie žalobkyne žalovaný nereagoval.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd

žalobe vyhovel, výroku o trovách konania a výroku o súdnom poplatku, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom okresného
súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu,
osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v

celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie
dôvody žalovaného odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne
vec správne právne posúdil.

20. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne vyhovel,

citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje závery, obsah spisu v ničom neopodstatňuje
tvrdenie žalovaného, že okresný súd svoje rozhodnutie neodôvodnil resp. odôvodnil spôsobom
priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Rozsudok okresného súdu je riadne odôvodnený, teda tak, ako
ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP, rozsudok je preskúmateľný súdom druhej inštancie.

21. Okresný súd náležite zistil skutkový stav, odvolacie dôvody žalovaného v tomto smere nie
sú dôvodné. Niet pochýb o tom, že dodávateľ (žalovaný) peňažné prostriedky (plnenie z úverovej

zmluvy) poskytoval dlžníkom (spotrebiteľom) alebo v režime tzv. „predplatená platobná karta“, alebo
v režime „na účet Zákazníka“. Potvrdzuje to obsah spisu, vrátane samotného textu formulára zmluvy
o úvere, aj výpoveď svedkyne Anety Djekičovej - obchodnej zástupkyne žalovaného. V predtlačenom
formulári zmluvy o úvere sa uvádza pri obidvoch režimoch lehota poskytnutia peňažných prostriedkov
dodávateľom „najneskôr 13. kalendárny deň odo dňa podpisu zmluvy“. V prípade, ak mal dodávateľ

poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky „hneď v ten deň“, t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere,
podľa výpovede svedkyne Anety Djekičovej, aj tvrdenia žalobkyne (žalobkyňa s odstupom času asi pol
roka, po tom čo sama ako dlžníčka uzavrela predmetnú zmluvu o úvere so žalovaným, taktiež začala
pre žalovaného vykonávať činnosť obchodnej zástupkyne a teda podmienky úverovania žalovaného jej
boli známe) podmienkou takéhoto okamžitého poskytnutia peňažných prostriedkov („čerpania úveru“)

bolo zároveň aj uzavretie zmluvy o poskytnutí služby Komfort, na základe ktorej dodávateľovi patrí od
spotrebiteľa odmena za službu spočívajúcu v pravidelnom preberaní peňažných súm od spotrebiteľa na
úhrady splátok spotrebiteľského úveru v mieste trvalého pobytu spotrebiteľa.

22. V súdnom spise doložená Zmluva o poskytnutí služby Komfort zo dňa 25.02.2015, uzavretá medzi

spornými stranami, stanovuje v bode 1.1. „Poskytovateľ sa zaväzuje, že zákazníkovi za odmenu
podľa ods. 1.2. bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, v rámci ktorej je
poskytovateľ povinný: a) informovať zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu
podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611375100 uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom
(ďalej zmluva o spotrebiteľskom úvere), b) preberať od zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady

splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého zákazníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a
zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene zákazníka,
a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, c) informovať zákazníka o prijatí úhrady splátky
spotrebiteľského úveru. Služba je poskytovaná na individuálnom prístupe k zákazníkovi ..................“

23. Už zo samotného obsahu (textu) tejto zmluvy o poskytnutí služby Komfort je zrejmé, že táto nemôže
obstáť samostatne, pretože bez existencie zmluvy o úvere č. 611375100 nemá pre žiadnu zo zmluvných
strán akýkoľvek (a najmä nie ekonomický) zmysel. Zmluva o poskytnutí služby je tak (hoci samostatne
podpísaným, ale predsa len) vedľajším zmluvným dojednaním, čo vyplýva jednak hneď z jej bodu 1.1
(text uvedený vyššie), ako aj zo samotnej skutočnosti, že upravuje možnosť inkasovania splátok, ktorými

má byť splatený úver (hlavný predmet plnenia) poskytnutý na základe predmetnej zmluvy o úvere, za
účelom získania ktorého žalobkyňa vstúpila do zmluvného vzťahu so žalovaným. Žiadny iný predmet
uvedená zmluva o poskytnutí služby neobsahuje. Podľa názoru odvolacieho súdu správne okresný súd
konštatoval vo svojom rozhodnutí, že ide o prípad uvedený v ustanovení § 52a Občianskeho zákonníkaúčinného k 11.12.2015, že z povahy týchto zmlúv aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich
uzatváraní vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba závislé, vznik úverovej zmluvy bol podmienkou vzniku
zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Zmluva o doplnkovej službe Komfort zo dňa 25.02.2015 je vo svojej

podstate súčasťou predmetnej zmluvy o úvere uzavretej toho istého dňa, t.j. 25.02.2015. Správnosť
vyššie uvedeného konštatovania podčiarkuje i skutočnosť, že zmluvné dojednanie predmetnej zmluvy o
úvere v bode 9., na ktoré poukazuje žalovaný, v znení „Zákazník sa zaväzuje platiť Providentu týždenné
splátky celkovej dlžnej sumy riadne a včas a v súlade s pokynmi Providentu“ nie je naformulované
jednoznačne, kedy text v znení ....v súlade s pokynmi Providentu....... vytvára priestor práve pre možnosť

inkasa splátok úveru osobne treťou osobou od dlžníka. Fakt, že zmluvu o poskytnutí služby Komfort
spotrebiteľ uzatvára v ten istý deň, bezprostredne po uzavretí zmluvy o úvere, resp. zároveň so zmluvou
o úvere, možno považovať za nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Je potom správny aj záver
okresného súdu, že nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy, sa na účely výpočtu celkovej čiastky
RPMN použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, do celkových nákladov
spotrebiteľa je treba zahrnúť aj náklady ktoré má zaplatiť v zmysle zmluvy o poskytnutí služby Komfort,

bez uzatvorenia ktorej by žalobkyňa spotrebiteľský úver nezískala za ponúkaných podmienok - teda
inak by jej úver nebol poskytnutý ihneď - v deň podpisu zmluvy o úvere. Takéto započítanie je v súlade
s vymedzením nákladov v § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého „celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok“. Skutočnosť, že odplata za službu nebola zahrnutá v RPMN,
mal súd jednoznačne preukázanú tvrdeniami samotného žalovaného, ktorý popieral, že takáto odplata

by mala byť v RPMN započítaná.

24. Námietka žalovaného, že v okamihu uzavretia zmluvy o úvere zmluva o doplnkovej službe
neexistovala, nebol teda dojednaný ani záväzok žalobcu zaplatiť celkovú odmenu, potom pre tento
dôvod sa ani nezahŕňa do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom je z

vyššie uvedených dôvodov neopodstatnená a nedôvodná.

25. Súdne rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, nemajú charakter záväzných rozhodnutí
pre odvolací súd, ani pri rozhodovaní v danej veci. Pre odvolací súd nie je záväzné ani stanovisko (resp.
výňatok z neho) MF SR z októbra 2011 č. MF/24766/2011-632 na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní.

V danom konaní vec súd posudzoval na základe v tomto konaní zistených a preukázaných skutočností
a výsledok rozhodnutia je založený na vyhodnotení a právnom posúdení týchto skutočností súdom.

26. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku starostlivo a náležite posudzoval charakter
zmluvy (že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere), či zmluva obsahuje zákonom predpísané podstatné

náležitosti a či nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a neprijateľné
zmluvné podmienky, teda zmluvu podrobil prieskumu v rámci ochrany spotrebiteľa, kedy podľa § 295
CSP súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Výsledkom tohto procesného postupu
okresného súdu bol správny záver, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov,

potom je správny aj záver okresného súdu o dôvodnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia od žalovaného nakoľko súd mal preukázané, že žalovaná plnila žalovanému nad rámec jej
povinnosti plniť.

27. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia

okresného súdu. Odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalovaného za dôvodné a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto

jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.29. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).