Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15C/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118315051
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118315051.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci veriteľa: SMA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Michalská 7, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 867 837, proti dlžníkovi: C. R., X.. XX. XX. XXXX,
L.: Y. M. V. XX, XXX XX K., V., o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, takto

r o z h o d o l :

Návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtu z a m i e t a.

Žiadosť veriteľa o získanie informácií o účte dlžníka z a m i e t a.

Náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Veriteľ sa návrhom zo dňa 07. 08. 2018, ktorý bol doručený súdu dňa 09. 08. 2018 domáhal vydania
európskeho príkazu na zablokovanie účtu dlžníka vedeného v Taliansku. Veriteľ podal návrh na tlačive

stanovenom Nariadením Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho
sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v
občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“). Právomoc súdu veriteľ odôvodnil miestom
plnenia záväzku, keď veriteľ fakturoval dlžníkovi právne služby. Veriteľ v návrhu neoznačil, že má
rozsudok, súdny zmier alebo verejnú listinu, podľa ktorých je dlžník povinný zaplatiť pohľadávku. Keďže
veriteľ rozsudkom, súdnym zmierom alebo verejnou listinou nedisponuje, vyplnil aj bod 9 návrhu, podľa

ktorého je istina pohľadávky veriteľa vo výške 1140 Eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 %,
splatný od 01. 02. 2017. Ako dôvody návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie v bode 10 uviedol, že
pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu, a to z dôvodu, že vymáhanie budúceho exekučného
titulu proti dlžníkovi môže byť zmarené alebo sťažené. Ďalej uviedol, že je rovnako podaný návrh na
vydanie ERP. Veriteľ k návrhu pripojil dôkazy, a to faktúru č. 2016148.

2. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 54/2017 Z.z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov, európsky príkaz
na zablokovanie účtov (ďalej len „príkaz na zablokovanie“) je neodkladné opatrenie nariadené podľa
osobitného predpisu 1)./Poznámka 1): Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 zo
dňa 15.05.2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom
uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach/.

3. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 54/2017 Z.z., ak sú splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie,
súd ho vydá vo forme podľa osobitného predpisu, inak návrh sčasti alebo celkom uznesením zamietne.

4. Podľa čl. 6 ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 zo dňa 15.05.2014
(ďalejlen,,Nariadenia“),akveriteľeštenedosiaholvydanierozsudku,súdnehozmieruaniverejnejlistiny,
právomoc vydať príkaz na zablokovanie majú súdy členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodovať

vo veci samej v súlade s príslušnými uplatniteľnými normami o určení právomoci.5.Podľačl.7bod1.,2.tohtoNariadenia,súdvydápríkaznazablokovanie,akveriteľpredložildostatočné
dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo
formepríkazunazablokovanie,pretožeexistujereálnenebezpečenstvo,žebeztakéhotoopatreniabude

následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Ak veriteľ
v členskom štáte ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, ktorými sa
vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku, veriteľ musí tiež predložiť dostatočné dôkazy, ktoré
presvedčia súd o tom, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi
úspešný.

6. Podľa čl. 8 bod 1., 2. tohto Nariadenia, návrhy na vydanie príkazu na zablokovanie sa podávajú na
tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom podľa článku 52 ods. 2.
Návrh obsahuje tieto informácie:
a) názov a adresu súdu, na ktorý sa návrh podáva;
b) údaje o veriteľovi: meno a kontaktné údaje a v prípade potreby meno a kontaktné údaje zástupcu
veriteľa a:

i) ak je veriteľom fyzická osoba, dátum jej narodenia a v prípade potreby jej identifikačné číslo alebo
číslo cestovného pasu, ak sú k dispozícii, alebo
ii) ak je veriteľom právnická osoba alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý má právnu spôsobilosť žalovať
alebo byť žalovaným podľa právneho poriadku členského štátu, štát jej zriadenia, založenia alebo
registrácie a identifikačné alebo registračné číslo, alebo v prípade, že také číslo neexistuje, dátum a

miesto jej zriadenia, založenia alebo registrácie;
c) údaje o dlžníkovi: meno a kontaktné údaje a v prípade potreby meno a kontaktné údaje zástupcu
dlžníka a v prípade, že sú k dispozícii:
i) ak je dlžníkom fyzická osoba, dátum jej narodenia a identifikačné číslo alebo číslo cestovného pasu,
alebo

ii) ak je dlžníkom právnická osoba alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý má právnu spôsobilosť žalovať
alebo byť žalovaným podľa právneho poriadku členského štátu, štát jej zriadenia, založenia alebo
registrácie a jej identifikačné alebo registračné číslo, alebo v prípade, že také číslo neexistuje, dátum a
miesto jej zriadenia, založenia alebo registrácie;
d) číslo umožňujúce identifikáciu banky, napríklad IBAN alebo BIC a/alebo názov a adresu banky, v

ktorej má dlžník jeden alebo viacero účtov, ktoré sa majú zablokovať;
e) v prípade, že sú k dispozícii, číslo účtu alebo účtov, ktoré sa majú zablokovať, a v takomto prípade
údaj o tom, či majú byť zablokované aj akékoľvek ďalšie účty, ktoré má dlžník v tej istej banke;
f) v prípade, že nemožno poskytnúť žiadnu z informácií uvedených v písmene d), vyhlásenie, že sa žiada
o získanie informácií o účte podľa článku 14, ak je takáto žiadosť možná, a dôvody, pre ktoré sa veriteľ

domnieva, že dlžník má jeden alebo viacero účtov v banke v konkrétnom členskom štáte;
g) sumu, pre ktorú sa žiada o príkaz na zablokovanie:
i) v prípade, že veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, výška
istiny alebo jej časti a akéhokoľvek úroku vymáhateľného podľa článku 15;
ii) v prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, výšku

istiny uvedenej v rozsudku, súdnom zmieri alebo verejnej listine, alebo jej časti a akéhokoľvek úroku a
nákladov vymáhateľných podľa článku 15;
h) v prípade, že veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny:
i) opis všetkých relevantných skutočností podporujúcich právomoc súdu, na ktorom bol návrh na vydanie
príkazu na zablokovanie podaný;

ii) opis všetkých relevantných okolností uvádzaných ako základ pre pohľadávku, prípadne ako základ
pre nárokovaný úrok;
iii) vyhlásenie o tom, či veriteľ už začal voči dlžníkovi konanie vo veci samej;
i) v prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, vyhlásenie,
že rozsudku, súdnemu zmieru ani verejnej listine sa ešte nevyhovelo, alebo v prípade, že sa im vyhovelo

sčasti, rozsah, v akom sa im nevyhovelo;
j) opis všetkých relevantných okolností odôvodňujúcich vydanie príkazu na zablokovanie, ako sa
požaduje v článku 7 ods. 1;
k) prípadne dôvody, pre ktoré sa veriteľ domnieva, že by mal byť oslobodený od povinnosti poskytnúť
zábezpeku podľa článku 12;

l) zoznam dôkazov predložených veriteľom;
m) vyhlásenie podľa článku 16 o tom, či veriteľ podal návrh na vydanie rovnocenného vnútroštátneho
príkazu na iné súdy alebo orgány, alebo či už bol takýto príkaz vydaný alebo zamietnutý, a v prípade,
že bol vydaný, rozsah, v akom sa vykonal;n) voliteľné uvedenie čísla bankového účtu veriteľa na účely dobrovoľného zaplatenia pohľadávky
dlžníkom;
o) vyhlásenie, že informácie, ktoré veriteľ uviedol v návrhu, sú podľa jeho najlepšieho vedomia pravdivé

a úplné a že si je vedomý toho, že akékoľvek úmyselné uvedenie nepravdivých alebo neúplných
skutočností môže mať právne dôsledky podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa návrh
podal, alebo môže viesť k vzniku zodpovednosti podľa článku 13.

7. Podľa čl. 8 bod 3. tohto Nariadenia, k návrhu je potrebné pripojiť všetky relevantné podporné

dokumenty a v prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny,
je potrebné pripojiť vyhotovenie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktoré spĺňa podmienky
potrebné na overenie jeho pravosti.

8. Podľa čl. 8 bod 4. tohto Nariadenia, návrh a podporné dokumenty sa môžu predložiť pomocou
akéhokoľvek komunikačného prostriedku vrátane elektronického, ktorý sa akceptuje podľa procesných

noriem členského štátu, v ktorom sa návrh podal.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania
12. Nariadenie sa vzťahuje na peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach za podmienky,

že ide o cezhraničné prípady. Takýmto cezhraničným prípadom je v zmysle článku 3 nariadenia situácia,
keď sa súd, ktorý koná o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie účtu, nachádza v jednom členskom
štáte a bankový účet, ktorého sa má príkaz týkať, sa nachádza v druhom členskom štáte. Charakter
cezhraničného prípadu spĺňa aj situácia, ak by veriteľove bydlisko bolo v jednom členskom štáte a
súd a bankový účet, na ktorý by sa mal vydať príkaz na zablokovanie účtu, sa nachádzajú v inom

členskom štáte. To znamená, že podmienka cezhraničného prípadu by bola daná. Preto súd posudzoval
potrebu vydania príkazu na zablokovanie účtu, pri ktorej vychádza z konkrétnych okolností prípadu,
predovšetkým z obsahu návrhu veriteľa a z dôkazov predložených veriteľom. Veriteľ návrh odôvodnil
vyhýbaním sa zaplatenia dlhov zo strany dlžníka tým, že nereaguje na upomienky veriteľa a existenciou
nebezpečenstva, že vymáhanie budúceho exekučného titulu proti dlžníkovi môže byť zmarené alebo

sťažené.
13. V zmysle bodu 14 úvodných ustanovení Nariadenia by sa od veriteľa malo vyžadovať v každej
situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka
naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku
mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým

veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok
stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu
alebo na základe neobvyklého úkonu. Súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva,
ktoré predkladá veriteľ.
14. Hoci konanie o európskom príkaze na zablokovanie účtov je aj súčasťou vnútroštátnej úpravy -

zákon č. 54/2017 Z.z. - určujúcim z hľadiska jeho aplikácie je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom
uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie
č. 655/2014“). Pri aplikácii „európskych“ predpisov sú osobitne významné vysvetlenia nachádzajúce sa v
ich preambulách. Podľa bodu (14) preambuly nariadenia č. 655/2014 „Od veriteľa by sa malo vyžadovať

v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho
pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho
rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo,
že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže
dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v

neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu.“ zároveň „Súd (rozhodujúci o návrhu na
zablokovanie účtov) by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ.
Tieto dôkazy by sa mohli týkať napríklad dlžníkovho konania vo vzťahu k pohľadávke veriteľa alebo
v predchádzajúcom spore medzi účastníkmi, úverovej minulosti dlžníka, povahy majetku dlžníka aakéhokoľvek nedávneho konania dlžníka vo vzťahu k jeho majetku. Pri posudzovaní dôkazov môže súd
dospieť k záveru, že výbery z účtov a prípady výdavkov dlžníka na zabezpečenie bežného chodu jeho
podnikania alebo opakujúce sa rodinné výdavky nie sú samy osebe neobvyklé. Samotné neuhradenie

alebo popretie pohľadávky ani samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa, by sa nemali
samy osebe považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu. Ani samotná skutočnosť, že
finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa nemala sama osebe považovať za dostatočný
dôvod na vydanie príkazu. Súd však tieto skutočnosti môže zohľadniť pri celkovom posúdení existencie
rizika“.

15. Z citovaného je zrejmé, že vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov má ochrániť
veriteľa v situácii, keď hrozí, že v dôsledku konania dlžníka (ktorý sa zbavuje svojho exekvovateľného
majetku alebo znižuje jeho hodnotu) nebude môcť byť pohľadávka veriteľa vymožená. Európsky
príkaz na zablokovanie účtov v zmysle nariadenia č. 655/2014 preto nemožno z hľadiska jeho cieľa
stotožňovať s obvyklou formou blokovania finančných prostriedkov na účte v rámci exekučného konania.

Takýmto „obvyklým“ blokovaním sa má dosiahnuť uchovanie prostriedkov na účte povinného subjektu
a následne uspokojenie vymáhanej pohľadávky z týchto prostriedkov (napríklad v zmysle Exekučného
poriadku). Hoci dôsledkom oboch spomenutých situácií (európskeho príkazu na zablokovanie účtov a
štandardného výkonu exekúcie) je zablokovanie účtu povinného/dlžníka, resp. finančných prostriedkov
na ňom, ich význam a účel je rozdielny. Pri európskom príkaze na zablokovanie účtov je práve

preukázanie takéhoto počínania dlžníka rozhodujúcou podmienkou jeho nariadenia. Európsky príkaz
na zablokovanie účtov má teda (prioritne) ochrannú funkciu, má zabrániť tomu, aby dlžník prevodom
alebo výberom prostriedkov z účtu úmyselne znížil svoj majetok a tak znemožnil alebo výrazne sťažil
uspokojenie pohľadávky.

16. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ v konaní o nariadenie/vydanie európskeho príkazu na zablokovanie
účtov musí odkazom na konkrétne skutkové okolnosti (na konkrétne správanie dlžníka) osoby, proti
ktorej návrh na vydanie príkazu na zablokovanie smeruje, tvrdiť a osvedčiť hrozbu ukracujúceho
konania dlžníka. Z citovanej časti bodu 14. preambuly nariadenia je zrejmé, napríklad o aké tvrdenia
skutkových okolností môže ísť. K návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov

nepripojil žiadne relevantné dôkazy odôvodňujúce naliehavosť a potrebu rýchleho zásahu súdu,
predovšetkým nepreukázal nebezpečenstvo ujmy bezprostredne mu hroziacej. Nebolo teda osvedčené,
že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu, t.j. že by bez vydania európskeho príkazu na
zablokovanie účtov mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený výkon rozhodnutia. Veriteľ v bode 5
návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov (tlačiva) uviedol, že zo strany dlžníka

ide o reálne neplnenie dlhu voči veriteľovi. Zásielky sa vracajú neprebraté a dlžník nereaguje na
výzvy. Ďalej len uviedol, že nedisponuje právoplatným rozhodnutím o priznaní jeho nároku, ale voči
dlžníkovi začal konanie na Okresnom súde Bratislava I. K stavu konania neuviedol žiadne informácie,
veriteľ v návrhu len odkázal na prebiehajúce konanie. Ďalej v návrhu absentoval údaj v bode 3.7.2.,
t.j. číslo preukazu totožnosti alebo pasu, čo je vymienená náležitosť v zmysle článku 8 bod 2. písm.

c). Súd je toho názoru, že z predložených listín a tvrdení veriteľa nemožno urobiť záver, že by
veriteľova pohľadávka potrebovala naliehavo súdnu ochranu. Veriteľ nekonkretizoval, aké konkrétne
kroky smerujúce k zámernému poškodzovaniu veriteľa dlžník vykonáva, nešpecifikoval konanie dlžníka,
ktoré by smerovalo k úmyselnému znižovaniu jeho majetku. V tejto spojitosti súd uvádza, že nie je
jeho úlohou, aby špecifikoval, aké konkrétne dôkazy mal veriteľ predložiť. Úlohou súdu v sporových

veciach, medzi ktoré posudzované konanie svojou podstatou jednoznačne patrí, nie je vyzývať (v zmysle
poučovať) ktorúkoľvek zo strán, ako má postupovať (vrátane toho, čo má skutkovo tvrdiť a preukazovať),
aby bola v konaní úspešná.
17. Veriteľ v konaní žiadnym kvalifikovaným spôsobom neosvedčil, že činnosť dlžníka smeruje k
nehospodárnemu zbavovaniu sa svojho majetku v takom rozsahu, ktorý by znamenal ohrozenie

možnéhovýkonusúdnehorozhodnutia.Veriteľvnávrhunavydanieeurópskehopríkazunazablokovanie
účtov neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodne zakladali jeho obavy, že dlžník bude znižovať
hodnotu svojho majetku alebo iným spôsobom nepriaznivo ovplyvňovať svoje majetkové pomery a tak
ohrozí budúci výkon exekúcie.

18. Z uvedených dôvodov súd rozhodol prvým výrokom tohto uznesenia tak, že návrh na vydanie
európskeho príkazu na zablokovanie účtu zamietol.19. V súvislosti s petitom návrhu, v ktorom veriteľ žiada o získanie informácií o účte dlžníka, súd uvádza,
že v danom prípade tiež veriteľ nepreukázal potrebu požadovaného naliehavého ochranného opatrenia.
V zmysle Nariadenia sa uvedené vypĺňa v spojitosti s bodom 7 návrhu, ktorý v tomto prípade nebol

vyplnený. Nariadenie veriteľovi poskytuje možnosť požiadať súd, aby ten získal potrebné informácie o
účte dlžníka od informačného orgánu členského štátu. Vzhľadom na osobitnú povahu takéhoto zásahu
orgánov verejnej moci a prístupu k informáciám o účtoch udeliť len v prípadoch, keď veriteľ dosiahol
vydanie vykonateľného rozsudku alebo iného vykonateľného rozhodnutia, výnimočne môže veriteľ
požiadať o takéto informácie pred vykonateľnosťou za splnenia podmienok čl. 14 bod 1. Nariadenia.

Keďže súd nemal preukázané, že veriteľ dosiahol vydanie vykonateľného rozhodnutia, s poukazom na
uvedené má za to, že veriteľova žiadosť nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. Preto súd žiadosť o
získanie informácií o účte dlžníka druhým výrokom tohto uznesenia zamietol.

19. S poukazom na čl. 11 nariadenia č. 655/2014 (i bodu 15 jeho preambuly) dlžník nebol informovaný
o prebiehajúcom konaní. Uvedené neodporuje vnútroštátnej úprave, ktorá v zmysle § 1 ods.2 zákona

č. 54/2017 Z.z. favorizuje ustanovenia nariadenia č. 655/2014 pred ustanoveniami Civilného sporového
poriadku o neodkladných opatreniach. Nadväzne v doterajšom štádiu konania je jeho stranou v užšom
slova zmysle len veriteľ.

20. Výsledkom daného konania je stranami sporu nijako nezavinené zamietnutie návrhu, preto nie

je možné posúdiť pomer úspechu, resp, neúspechu strán v spore. Potom súd tretím výrokom tohto
uznesenia vyslovil, že náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotoveniach, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach (čl. 21 ods. 2 Nariadenia).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte

rovnopisov, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa.