Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/233/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201472
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414201472.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: Y. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B., O. F. XXXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice,
Kuzmányho 29, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/14/2014-51

zo dňa 07. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo veci samej a v súvisiacich výrokoch o trovách konania (výroky v poradí
II., III., IV.) potvrdzuje;

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh žalovaného na postúpenie veci
Okresnému súdu Bratislava I zamietol (výrok v poradí I.), zostáva nedotknutý.

III. Krajský súd priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalovaného na postúpenie veci okresnému súdu
Bratislava I zamietol (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 484,- EUR s
príslušenstvom konkretizovaným v tomto výroku (výrok II.), ako aj povinnosť nahradiť žalobkyni trovy

jej právneho zastúpenia (výrok III.) a povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania
v súdom určenej výške a lehote (výrok IV.). Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobkyňa odôvodnila tým,
že so žalovaným uzavrela dňa 22. 07. 2010 zmluvu o úvere č. 609600128, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver v sume 500,- EUR, pričom žalovanému uhradila celkovo sumu 984,- EUR. Nakoľko
zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto plnením úrokov a poplatkov v sume

484,- EUR sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil a túto sumu jej ani po výzve nevydal.

2. K veci žalovaný uviedol, že z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, lebo žalobkyni bol
úver poskytnutý na účely povolania a nejde tak o spotrebiteľský vzťah podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

3. Po vykonanom dokazovaní okresný súd v konaní zistil, že v súdenej veci zmluva uzavretá medzi
stranami je formulárovou zmluvou, ide o vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu
s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie
a označenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov - zamestnanie, povolanie, podnikanie a „iný
účel“. V príslušnom políčku zmluva obsahuje zvolené prehlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon povolania.4. V konaní medzi stranami nebolo sporné, a vyplýva to z predloženého prehľadu splátok, že žalobkyňa
zaplatila celkovo sumu 984,- EUR v 10 splátkach, a to 11. 01. 2011 492,- EUR, 16. 02. 2017, 21. 03.
2017 a 11. 04. 2011 po 82,- EUR a dňa 20. 04. 2011 sumu 246,- EUR. Ďalej súd v konaní zistil, že v

čase, keď si brala úver, bola žalobkyňa dôchodkyňou, úver preto nepotrebovala na účel povolania, ale
do domácnosti. Počas dôchodku si privyrábala ako upratovačka a všetky pracovné prostriedky potrebné
na výkon práce mala firemné. Zmluvu o úvere nevypĺňala sama, ale pracovníčka žalovaného a táto sa
jej pri uzatváraní zmluvy na nič nepýtala, a teda nevie, či zaškrtla kolónku „povolanie“. Súd teda dospel
k záveru, že žalobkyňa si úver nebrala na účely povolania, zmluvný formulár sama nevypĺňala, a preto

neobstojí obrana žalovaného, že vstupoval do zmluvného vzťahu so žalobkyňou v dobrej viere o jeho
„nespotrebiteľskej“ povahe. Súd mal za to, že dobrý úmysel žalovaného je vylúčený samotnou podobou
zmluvného formulára, lebo práve takouto triviálnou praktikou označenia predtlačených rubrík o tom, že
úver je poskytovaný na účely zamestnania, povolania, či podnikania mal žalovaný snahu vyhnúť sa
podriadeniu úverového vzťahu spotrebiteľskej právnej úprave, obsiahnutej v tom čase v zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a z nej pre neho vyplývajúcim povinnostiam.

5. Súd podriadil medzi stranami uzavretú zmluvu kontrole podľa § 52 a nasl. OZ a podľa zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2, § 2 písm. a/, d/, § 9 ods. 2 písm. f/, j/ dospel k záveru, že
predmetná zmluva dátovaná dňom 22. 07. 2010 neobsahuje ani RPMN, ani termín konečnej splatnosti
úveru, pričom v takomto prípade sa zmluva podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských

úveroch, resp. úver v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ
žalobkyňa zaplatila žalovanému viac, než jej bolo poskytnuté titulom úveru, žalovaný sa na jej úkon
bezdôvodne obohatil (o sumu 484,- EUR) a túto sumu je povinný žalobkyni zaplatiť podľa § 451 ods. 1
a § 456 OZ. Keďže súd nárok žalobkyne nepovažoval za premlčaný, rozhodol o povinnosti žalovaného
uvedenú sumu aj s príslušenstvom žalobkyni zaplatiť. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517

ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2009 do 31. 03.
2013 s poukazom aj na ust. § 10c uvedeného nariadenia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 OSP podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobkyňa bola v konaní od súdnych poplatkov
oslobodená a súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalovanému uložil povinnosť podľa § 2 ods. 2
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške

29,- EUR (6 % zo sumy 484,- EUR).

6. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote žalovaný z dôvodov, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/, § 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Žalovaný napadnuté
rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie, keďže podľa
názoru súdu zmluva o úvere č. 609600128 je zmluvou spotrebiteľskou, pričom svoje rozhodnutie
odôvodnil len s poukazom na citáciu ustanovení OZ. Podľa neho z rozsudku vôbec nie je zrejmé,
akými úvahami sa súd riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval.

Žalovaný trval na tom, že žalobkyňa predmetnú zmluvu uzavrela za účelom výkonu jej povolania a v
tomto smere poukázal na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012 o tom,
že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom
kontroly. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobkyňa podala k odvolaniu žalovaného písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Tvrdila, že úverovú zmluvu a jej znenie nemohla ovplyvniť, nijako zmeniť, ani upraviť, nakoľko
bola vopred predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania jej bola predložená na
podpis. Zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, tak ako sa o tom vyjadril taktiež prvostupňový
súd. Keďže v zmluve absentuje ročná percentuálna miera nákladov, zmluva o úvere sa považuje za

bezúročnú a bez poplatkov a na základe toho mal žalovaný vrátiť žalobkyni tú istú sumu, ktorá jej bola
poskytnutá, t. j. 500,- EUR. Žalobkyňa mu však vrátila sumu 984,- EUR, čím došlo k bezdôvodnému
obohateniu žalovaným vo výške 484,- EUR.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného naďalej trval na tom,

že v zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - povolania a dlžník je vyňatý spod statusu
spotrebiteľa. On vstupoval do právneho vzťahu so žalobkyňou v dobrej viere, že nie je spotrebiteľkou
a spotrebiteľský charakter nebol preukázaný ani rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn.
P/0355/01/2012. Z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, a preto žiadal znovu rozsudokokresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom si zároveň uplatnil aj
náhradu trov konania.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu
žalovaného nesúhlasila so záverom žalovaného, že zmluvu o úvere zo dňa 22. 07. 2010 nie je možné
podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv, upravených v Občianskom zákonníku. Naďalej trvala
na tom, že došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, tak ako to uviedla vo svojich
predošlých podaniach.

10. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP)
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku vo veci samej a v závislých výrokoch o trovách konania
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia okresného súdu,
okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil správne
právne závery, správne zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa 22. 07. 2010 o úvere č. 609600128
považoval za spotrebiteľský úver, zmluvu považoval za podliehajúcu kontrole spotrebiteľských zmlúv

podľa ust. § 52 a nasl. OZ a podľa ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zo
spisu vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy, aj keď v predmetnej zmluve bolo zaškrtnuté políčko, že
zmluva sa poskytuje za účelom povolania, bola žalobkyňa dôchodkyňou a kvôli nízkemu dôchodku si
privyrábala ako upratovačka. Je teda nelogické, aby čerpala úver na výkon povolania. Pokiaľ žalobkyňa
popiera tú skutočnosť, že zmluva bola uzavretá za účelom povolania, alebo zamestnania a predkladá v

tomto smere relevantné dôkazy, je povinnosťou žalovaného ako veriteľa preukázať opak. Jeho zaťažuje
dôkazné bremeno v tomto smere, pričom len zaškrtnutie príslušného políčka v predmetnej zmluve, že
úver sa poskytuje na výkon povolania, nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim túto skutočnosť.
Odvolací súd poukazuje tiež na to, že v žalovaným vyhotovenom formulári, na ktorom bola uzavretá
zmluva, je dlžníčka označená údajmi, ktorými sa označujú fyzické osoby, a to menom, priezviskom,

bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Pokiaľ teda okresný súd správne dospel k
záveru, že zmluva má spotrebiteľský charakter a zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2
písm. f/ a j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (zák. č. 129/2010 Z. z.) a
žalobkyňa žalovanému plnila viac, než jej poskytnutý úver, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému

obohateniu, ktoré je povinný vydať, tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Odvolací súd preto
rozsudok potvrdil z tých istých dôvodov, ako je uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie s tým, že vo
výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava
I, zostal rozsudok nedotknutý, nakoľko tento výrok odvolaním napadnutý nebol.

13. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, a preto má právo na náhradu trov
odvolacieho konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a túto náhradu jej odvolací súd priznal v celom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
(rozhodnutia, ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (porovnaj
§ 262 ods. 2 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).