Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204325
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616204325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: AZ
KAPITAL, s.r.o., so sídlom Nová 19, Banská Bystrica, IČO: 46042237, proti žalovanému: P. M., s trvalým
pobytom D. P., o zaplatenie 1.374,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/134/2016-40 zo dňa 12. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním - II., IV. ponecháva n e d o t k

n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.374,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 1.3.74,01 eur od 10.9.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto výroku rozsudku
samostatným uznesením.
IV. Návrhy žalovaného na prerušenie tohto konania z 22.9.2016 a 5.12.2016 sa zamietajú.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 451, § 454, § 456 Občianskeho zákonníka a
vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Žalobca je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník predmetného bytu na základe príklepu
udeleného na dobrovoľnej dražbe konanej 2.7.2013 a medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená
nájomná zmluva. Neexistuje žiadny iný právny titul, ktorý by žalovaného oprávňoval užívať predmetný
byt a tento byt neodovzdal žalovaný žalobcovi v roku 2015. Dobrovoľná dražba z 2.7.2013 je predmetom
konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.

5C/202/2013.
Na základe dobrovoľnej dražby žalobca vydražil byt patriaci žalovanému a bol zapísaný v katastri
nehnuteľnosti ako jeho vlastník. Žalovaný však následne tento byt žalobcovi riadne neodovzdal a po celý
rok 2015 ho tak mal vo svojej faktickej moci. Bez ohľadu na to, či (objektívne) mal žalovaný vlastníckehoprávo k predmetnému bytu alebo nie, pokiaľ sa tento byt v uvedenom období nachádzal v jeho faktickej
držbe (nikto iný nemal k tomuto bytu prístup), ak vznikli nejaké náklady v súvislosti s užívaním tohto bytu
(voda, energie a podobne), tak tieto náklady idú na jeho vrub (on jediný mohol tieto služby využívať),

a nezáleží na tom, v akom rozsahu sa v byte žalovaný reálne zdržoval. Keďže uhrádzať odplatu za
poskytované služby bol povinný žalovaný, tak bez ohľadu na to, či je žalobca vlastníkom bytu, pokiaľ
uhradil cenu týchto služieb, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu podľa § 454 OZ
(za žalovaného bolo (žalobcom) plnené to, čo mal podľa práva plniť sám), na vydanie ktorého má od
neho žalobca právo podľa § 451 a § 456 OZ, a to v rozsahu, v akom žalobca za žalovaného uhradil

odplatu za poskytnuté služby, teda vo výške 1.374,01 eur. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe
o zaplatenie sumy 1.374,01 eur.
Žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy 1.374,01 eur od dátumu podania žaloby
do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalobca nevyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom
splatnosť nevyplývala ani zo zákona, zmluvy alebo rozhodnutia súdu, považuje sa za deň doručenia
výzvy veriteľa (žalobcu) na zaplatenie dlžnej sumy, deň doručenia žaloby žalovanému súdom, teda deň

8.9.2016. Nasledujúceho dňa bol žalovaný podľa § 563 OZ povinný žalobcovi vrátiť uvedenú sumu, a
ďalší deň sa tak dostal do omeškania, preto súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia priznal
úrok z omeškania za obdobie od 10.9.2016 do zaplatenia, av úrokovej sadzbe o päť percentuálnych
bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu (10.9.2016), teda v sadzbe 5% ročne z priznanej sumy 1.374,01

eur.
Vo zvyšnom rozsahu (pre úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne za obdobie od podania žaloby do
10.9.2016aúrokyzomeškaniaprevyšujúce5%ročnezosumy1.374,01eurod10.9.2016dozaplatenia)
súd žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v

spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca si totiž žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny 1.374,01
eur s príslušenstvom, a súd mu v rozsudku priznal istinu vo výške 1.374,01 eur s príslušenstvom.
Žalobca bol tak v plnom rozsahu úspešný, a má preto podľa § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu
trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania sa podľa § 262 ods. 2

CSP rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny
úradník. Vzhľadom na obsah uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.marca 2017 sp.zn. 6Cdo/222/2016,
v zmysle ktorého len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania, ktorá obsahuje uvedené
konštatovanie, bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov
konania v spojení o rozhodnutí o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým

exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti, súd uvedenú formuláciu výslovne
zahrnul aj do výroku o náhrade trov tohto konania.
Návrhy žalovaného na prerušenie konania z 22.9.2016 a 5.12.2016 súd podľa § 162 ods. 1 písm. a)
CSP zamietol, nakoľko mal za to, že nebolo nutné čakať na právoplatné skončenie konania vedené
na tunajšom súde pod sp.zn.: 5C/202/2013 (v ktorom sa rieši otázka platnosti dobrovoľnej dražby,

na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k bytu), pretože otázka, či je žalobca
(skutočným) vlastníkom tohto bytu alebo nie, je pre rozhodnutie tohto sporu irelevantná. Bez ohľadu na
to, či žalobca bol v rozhodnom období vlastníkom bytu, nebol požívateľom služieb spojených s užívaním
bytu, a teda nebol povinný platiť úhrady za tieto služby. Povinný zaplatiť tieto úhrady bol ten, kto tieto
služby v rozhodnom období vyžíval. Žalobca teda bez ohľadu na to, či bude rozhodnuté, že je vlastníkom

bytu alebo nie, je oprávnený požadovať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle §
454 OZ spočívajúceho v tom, že plnil za žalovaného to, čo mal plniť podľa práva on sám.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku I., III., podal odvolanie
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu (v podaní odvolania dňa 3.11.2017 bola plná

moc vypovedaná žalovanému zo strany právneho zástupcu). Žalovaný vo svojom odvolaní navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne, žalovanému
prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa
s rozsudkom okresného súdu nestotožňuje, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Rozsudok okresného súdu nie je vecne správny, nie je vydaný na základe
objektívne zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania. Okresný súd sa nedostatočne
vysporiadal s viacerými skutočnosťami a nesprávne posúdil skutkový stav, keď zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.374,01 eur s úrokom z omeškania a priznal žalobcovi vočižalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tvrdil, že okresný súd neprihliadal na
vyjadreniejehoprávnehozástupcunapojednávaní,vychádzallenzpísomnýchvyjadreníuskutočnených
pred ústnym pojednávaním. Okrem toho z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, v ktorom období

mal predmetný byt užívať, s tým, že žalobcom uplatnený nárok nie je jasne a určite vyčísliteľný a
preukázateľný. Je názoru, že pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť aj
uvedené skutočnosti odôvodňujúce priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v nižšej sume, než
bolo rozsudkom rozhodnuté.
3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca. Trval

na tom, že sumu 1.374,01 eur zaplatil za žalovaného, uvedená suma je skutočným nákladom, ktorý
žalovanýspotrebovaltým,žeužívalpredmetnýbyt,nevysťahovalsazbytu,čojezrejméajzvykonaného
dokazovania na pojednávaní v roku 2017 o neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorom konaní žalovaný
tvrdil, že v byte stále býva a neodovzdal mu ho. Uplatnená pohľadávka nepredstavuje nedoplatok
vzniknutýužpredrokom2015,vovyúčtovanívroku2015súzohľadnenéskutočnénáklady,ktoréuhradil.
Za rok 2016 si uplatnil nárok od žalovaného platobným rozkazom č.k. 4C/22/2017.

4. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu sa žalovaný písomne
nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

10. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa

vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.11. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v rámci konania nezaťažil svoj postup vadami procesného
charakteru, ktoré by mali mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktoré poukazoval vo
svojom odvolaní žalovaný. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na nedostatočne zistený

skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci, tak odvolací súd sa s konštatovaním žalovaného
uvádzaným v podanom odvolaní nestotožnil. Okresný súd riadne zistil skutkový stav veci a vec
správne právne posúdil ako nárok žalobcu voči žalovanému titulom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

12. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v
časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti
výroku nenapadnutého odvolaním, ponechal nedotknutý.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396

ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu,
a preto odvolací súd priznal žalobcovi nároku na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)