Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111231262
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111231262.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: A. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. B. XXX/X, E. - G. D., o zaplatenie sumy 437,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené:
JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra č.k. 12C/127/2012-125 zo dňa 2. apríla 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznávavoči Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov

5, Prešov, IČO: 42 176 778 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorého
nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta, § 150 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a tým, že konanie bolo zastavené v

dôsledku späťvzatia žaloby a zavinením žalobcu, avšak vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré vedľajšiemu účastníkovi uplatnené trovy konania nepriznal. Vedľajší účastník je právnickou
osobou,ktorejsamotnýmúčelomapredmetomčinnostijeajochranaspotrebiteľovvsúdnychkonaniach.
Splnomocnenie právneho zástupcu na vykonávanie úkonov v súdnych konaniach považoval za
nadbytočné, nakoľko by združenie malo vedieť uskutočniť tieto právne úkony na ochranu a v prospech
spotrebiteľa, keďže je to predmetom ich činnosti. Súd prvej inštancie sa teda stotožnil s tvrdením žalobcu

o nehospodárnosti, nepreukázanosti a neúčelnosti uplatnených trov konania vedľajším účastníkom, a
preto mu z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie vedľajší účastník - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“). Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie. Namietal diametrálne rozdielne posudzovanie tých istých skutočností pri úvahách o

náhrade trov konania u združenia na ochranu spotrebiteľov a u vymáhačskej organizácie. Dôvodil, že
nepriznávaním náhrad trov konania súdy spôsobujú, že dodávateľovi nič nebráni hromadne uplatňovať
na súdoch SR nároky, ktoré na súdoch nemajú čo robiť, keďže je evidentné, že žalobca ignoruje práva
spotrebiteľov. Dodal, že žiadna norma upravujúca právny status Združenia na ochranu spotrebiteľov
neobmedzuje,aaninemôžeobmedzovaťjehoústavnéprávonaprávneslužbyaanistýmspojenépráva
na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vedľajšiemu

účastníkovi prizná náhradu trov konania spolu vo výške 150,36 eur.3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu Združenia uviedol, že sa stotožňuje s

rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože neboli
účelnevynaloženénauplatneniealebobráneniepráva.Zároveňpoukázalnato,ženepriznanímnáhrady
trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa
čl. 47 Ústavy SR, keďže trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s
procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Poukázal pritom na nález Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.03.2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013.
Argumentoval tiež tým, že Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu
žalovanej, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a
návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného bolo podľa neho zrejmé, že pred zaslaním oznámenia
o vstupe do konania združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy

konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Záverom si žalobca uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 28,30 eur s DPH pozostávajúcich z jednej polovice úkonu právnej služby s DPH a
režijného paušálu s DPH.

5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a §
380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia dospel k
záveru, že odvolanie Združenia nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca dňa 19.10.2011 doručil na súd prvej inštancie žalobu,
ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 437,54 eura s príslušenstvom titulom nesplnenia si
povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o pripojení uzatvorenej dňa 06.02.2008 s právnym predchodcom
žalobcu (Telefónica 02 Slovakia, s.r.o.). Vo veci súd vydal platobný rozkaz č.k. 25Ro/331/2011-42 zo dňa

25.10.2011.Podanímzodňa07.02.2012,ktorébolosúdudoručenédňa15.02.2012,oznámiloZdruženie
svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Dňa 19.07.2012 bol súdu doručený
odpor Združenia, v ktorom namietalo premlčanie práva žalobcu, ktorého sa žalobou v tomto konaní
domáhal.Dňa07.09.2012bolosúdudoručenéspäťvzatiežalobyžalobcomvcelomrozsahuavyjadrenie
k trovám konania vedľajšieho účastníka. Späťvzatie žaloby žalobca bližšie neodôvodnil. Následne súd

prvej inštancie vydal uznesenie č.k. 12C/127/2012-72 zo dňa 11.09.2012, ktorým konanie zastavil,
ďalším výrokom upravil Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti uznesenia vrátil žalobcovi súdny
poplatok vo výške 19,37 eura, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
a posledným výrokom vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Uvedené rozhodnutie v poslednom výroku napadol odvolaním vedľajší účastník, v ostatných výrokoch

nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2012 a vykonateľnosť 29.10.2012. Následne Krajský súd v Nitre
uznesením 8Co/30/2013-119 zo dňa 31.01.2013 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej zrušil a vec
v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté
uznesenie.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade
s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý

znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.10. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok je
potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania,

po 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako
vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v
konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe
rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí) alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút
vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta

(podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom na uvedené už nie je možné ďalej konať so Združením ako s
vedľajším účastníkom konania, resp. intervenientom.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa § 137 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), trovy konania sú najmä
hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a

ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a
jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

14. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

15. Podľa § 146 ods. 2 citovaného zákona, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol

podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

16. Odvolací súd konštatuje, že strany majú právo byť v konaní zastúpené advokátom, avšak majú
právo len na náhradu trov konania proti neúspešnej strane potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania

individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že
Združenie dobrovoľne vstúpilo do konania, pričom nekontaktovalo žalovanú a nepoznalo ani predmet
konania. Združenie ako i v iných obdobných prípadoch vstúpilo do predmetného konania a uplatnilo si
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia bez poznania aktuálneho stavu konania (či stále prebieha
alebo bolo právoplatne skončené), či predmetu súdneho konania. S poukazom na dovtedajšiu právnu

úpravu, vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými bola ochrana spotrebiteľa bolo možné
predpokladať, že tento disponoval znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva, preto bol
spôsobilýmsamostatneochraňovaťspotrebiteľa.Nutnosťaopodstatnenosťsvojhoprávnehozastúpenia
Združenie vôbec nepreukázalo a nezdôvodnilo ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací súd
mal za to, že takýto paušálny vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní

audelenievšeobecnejplnejmociadvokátovinasvojezastupovanievneznámompočtevecínemohlobyť
prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov
a taktiež to nemohlo byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie Združenia
navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primáme záujmom spotrebiteľov, ale záujmom
advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní, do ktorého vstupuje

automaticky vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd v súvislosti s nepriznaním
náhradytrovkonania(právnehozastúpenia)Združeniuuvádza,ževdanomprípadenedošlokporušeniu
práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov garantovaného čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, nakoľko
predmetné trovy neboli účelne vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom
Združenia ako vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Teda nebolo vylúčené právne zastúpenie

vedľajšiehoúčastníka-združenianaochranuspotrebiteľov,avšaktrovytohtozastúpeniatrebavkaždom
konaní posudzovať z hľadiska účelnosti ich vynaloženia, nakoľko strane (i vedľajšiemu účastníkovi) patrí
len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ nemalo Združenie ako
vedľajší účastník na strane žalovanej (bez kontaktovania žalovanej) o veci žiadne informácie (žalobužiadalodoručiťpovstupedokonania),nemožnovprípadejehoprávnehozastúpeniavzhliadnuťúčelnosť
tohto zastúpenia, keď svoje právne zastúpenie v konaní malo posúdiť až podľa znalosti konkrétnej
veci a prípadnej neschopnosti kvalifikovaného konania prostredníctvom svojich zástupcov (členov,

zamestnancov). Vychádzajúc z uvedeného, preto odvolací súd nevzhliadol trovy Združenia spojené s
jeho právnym zastúpením v konaní za účelne vynaložené. Združenie na ochranu práv spotrebiteľov by
malo svoju činnosť, pre ktorú vzniklo, vykonávať primárne prostredníctvom svojich zástupcov (členov,
zamestnancov) a teda jeho činnosť by nemala spočívať len v tom, že udelí všeobecné plnomocenstvo
advokátovi (advokátskej spoločnosti), ktorý bude suplovať činnosti prináležiace združeniu.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§262ods.1CSPvspojitostis§396ods.
1, § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči Združeniu nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu, keďže žalobca bol v odvolacom konaní procesne úspešný a trovy odvolacieho konania
(pozostávajúce z trov právneho zastúpenia) si riadne uplatnil. Odvolací súd len na dôvažok podotýka, že
v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovanej, teda pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z. je rozhodujúca suma, ktorú Združenie špecifikovalo ako nárok uplatňovaný v odvolaní.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).