Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010758
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7215010758.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného Ľ. Š., pre zločin
podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2018
v Košiciach, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29.11.2017, sp.
zn. 5T/67/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Ľ. Š..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 5T/67/2015 uznal obžalovaného Ľ. Š. za
vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v V.K. niekedy v mesiaci jún 2013 na presne nezistenom mieste uzatvoril s poškodeným X. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V., M. X ústnu dohodu, ktorej predmetom bola pomoc pri vysporiadaní dlhov, ktorý
vlastnil poškodený vrátane vyplatenia úveru v prospech T. L. L., E..L.., F. XX, F., ktorá ako veriteľ mala na
dvojizbovýbytč.Xna1.poschodínaul.T.XX,súpisnéčísloXXvV.,zapísanéhonaLVč.XXXXXzáložné
právo, a za tým účelom X. U. dňa 14.06.2013 na Notárskom úrade JUDr. R. T.Í. na ul. C. X, V. podpísal
generálne plnomocenstvo v prospech obžalovaného, bez znalosti, že obsahuje aj splnomocnenie k
prevodu vlastníckych práv k tomuto bytu, pričom obžalovaný následne dňa 03.02.2014 odpredal byt X.

U. K. V. (vtedy L.) za sumu 45.000,00 €, ktorá bola poukázaná na účet syna obžalovaného H. Š. č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v M., E..L.. s tým, že záložné právo T. L. L., E..L.. na predmetný byt
bude predávajúcim X. U. prevedené na inú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve alebo vo vlastníctve tretej
osoby tak, ako je to uvedené v článku IX bod 1 písm. b) kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2014, o čom
obžalovaný vystavil poškodenej K. V. dňa 04.02.2014 čestné prehlásenie, avšak úver X. U. od T. L. L.,
E..L.. po odpredaji bytu a obdržaní kúpnej ceny do dnešnej doby nezaplatil a záložné právo z predmetnej

nehnuteľnosti nebolo prepísané na inú nehnuteľnosť, čím takto poškodenej K. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V., T. XX spôsobil škodu vo výške 45.000,00 € a poškodenému X. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V., M. X spôsobil škodu vo výške 29.318,95 €.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch)
rokov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej K.

V., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom Y. N. XX spôsobenú majetkovú škodu vo výške 45.000,00 €
(štyridsaťpäťtisíc eur).Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodenú K. V., nar. XX.XX.XXXX U. V.Š., trvale bytom Y. N. XX
so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného X. U., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., M. X s
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil.

V dôvodoch uviedol, že rozsudok okresného súdu vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu
a prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom
existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba
dôkazy opakovať, alebo vykonať ďalšie dôkazy. Dal do pozornosti výpoveď poškodeného z ktorej
vychádza, že obžalovaný nemal v úmysle uviesť ho do omylu. Úmysel obžalovaného nebol riadnym
spôsobom a dôkazmi preukázaný, preto absentuje subjektívna stránka trestného činu podvodu vo

forme úmyslu priameho alebo nepriameho. Taktiež nesúhlasí so závermi okresného súdu, keď dospel
k záveru, že nedošlo k odovzdaniu kúpnej ceny za byt poškodenému. Je toho názoru, že nedošlo
ani k naplneniu objektívnej stránky trestného činu formou uvedenia niekoho do omylu, resp. využitia
niečieho omylu, a preto súdy nemôžu pri rozhodovaní prehliadať tú skutočnosť, že možnosť využiť
trestnoprávny prostriedok ochrany nesmie byť natoľko jednoduchá a bežná, aby pre oprávnené subjekty

bolo najvýhodnejšie celkom rezignovať na aktívnu ochranu ich práv a záujmov v takej miere, ktorú od
nich treba rozumne vyžadovať. Takýto stav by odporoval zásade „ultima ratio“, ale aj zásade „vigilantibus
iura“. Pre uznanie viny by obžalovanému muselo byť jednoznačne preukázané, že v čase, kedy uvádzal
poškodených X. U. a K. V. do omylu, mal úmysel spôsobiť im škodu. Navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 321 ods.1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a
zistené dôkazy náležite vyhodnotil. Vo veci už odvolací súd uznesením sp. zn. 4To/70/2016 zo dňa
5.12.2016 podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 5T/67/2015 zo
dňa 26.2.2016 a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd
doplnil v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia dokazovanie.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svojho práva a nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní vyhlásil,
žejenevinný.Uviedol,žepoškodenéhoX.U.poznániekoľkorokov,hrávasnímfutbalabolnímoslovený
so spoločným známym Y., aby mu pomohli s bytom, na ktorom viazli dlhy a exekúcie. Dňa 14.6.2013 mu
poškodený U. vystavil generálne plnomocenstvo, ktorým ho okrem iného splnomocnil na predaj bytu,

avšaknienazastupovanievoveciachvyplateniadlhuvT.L.L.,E..L..Následnepodľadohodypoškodený
sa z bytu vysťahoval, obžalovaný od neho odkúpil nábytok za 1.000,- Eur a po dohode a jednaniach s
K. V., tejto predmetný byt predal. Zároveň poškodenú V. upozornil na ťarchu, ktorá bola vyznačená aj v
liste vlastníctva v prospech T. L. L., E..L.. Cena za byt od poškodenej V. bola zaslaná na účet jeho syna
H. Š.. Z kúpnej ceny vyplatil dlh voči správcovi bytu, elektrárňam, notárske poplatky, kolky a na základe

predchádzajúcej dohody s poškodeným U. si nechal odmenu za služby 2.500,- Eur a celý zvyšok kúpnej
ceny 27.500,- Eur mu na jeho vlastnú žiadosť vyplácal v splátkach, a to z dôvodu, že poškodený bol
v tom čase gambler. Poškodený mu tvrdil, že úver prevedie na byt jeho matky, preto túto skutočnosť
preniesol do kúpnej zmluvy, ktorú v mene poškodeného uzavrel s V.. Poškodený U. sa rozhodol úversplácať, preto obžalovaný postupne vyberal peniaze z účtu svojho syna a odovzdával ich poškodenému
U., pričom pri niektorých prevzatiach peňazí bol prítomný aj W. M..

Poškodený X. U. vypovedal, že v súvislosti s užívaním bytu mu vznikli dlhy, pričom obžalovaný mu
mal povedať, že vyplatí jeho dlhy spojené s užívaním bytu, potom od neho byt odkúpi a zbaví ho
hypotéky od T. L. L., E..L.. Čo sa týka textu splnomocnenia si neprečítal a obžalovaný mu mal oznámiť,
že obsah splnomocnenia svedčí tomu, aby ho zastupoval ohľadom vysporiadania dlhov. Potvrdil, že
pri podpise plnomocenstva mu nikto nebránil v tom, aby si jeho text prečítal, neskôr sa dohodol s

obžalovaným,žebytuvoľní,leboobžalovanýchcelbytpresvojhobrata,aabynaďalejuhrádzalmesačne
hypotekárne splátky, na ktoré mu obžalovaný poskytne finančné prostriedky. Okrem sumy 1.000,- Eur,
ktorú obžalovaný vyplatil poškodenému za nábytok, mu dal ešte v januári peniaze na hypotekárne
splátky za mesiace december 2013 a január 2014 s tým, aby hypotéku platil aspoň pol roka. Neskôr mu
prestal obžalovaný peniaze platiť. Na Magistráte mesta V. a následne T. L. L. a na katastrálnom úrade
zistil, že byt je predaný. Poškodený jednoznačne tvrdil, že mal dohodu s obžalovaným, že okrem dlhov

spojených s užívaním bytu mu bude poskytovať prostriedky na hypotekárne splátky, resp. vyplatí jeho
dlh voči T. L. L., E..L.. Obžalovaný mu neodovzdal zvyšnú časť kúpnej ceny za byt približne 27.000,-
Eur v splátkach, ako to tvrdil. Poškodený ďalej jednoznačne tvrdil, že obžalovaného nesplnomocnil na
predaj bytu, len na vyplatenie dlhov spojených s užívaním bytu.

Svedkyňa K. V. vypovedala, že uzavrela s obžalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt na
T. XX v V. a dohodla sa na kúpnej cene 45.000,- Eur. Pri čítaní zmluvy zistila, že je na nej ťarcha v
prospech stavebnej sporiteľne, pričom obžalovaný ju ubezpečoval, aby sa nebála, že sa to tak robí a do
dvoch mesiacov sa ťarcha prepíše. Žiadala od obžalovaného samostatný doklad o tom, že ťarcha bude
prevedená na inú nehnuteľnosť, na čo jej obžalovaný poskytol čestné prehlásenie. Neskôr popísala, že

byt uvoľnila a šiel do dražby.

Svedok H. Š. potvrdil, že je majiteľom účtu, s ktorým mal právo disponovať obžalovaný.

Svedok R. V. potvrdil, že bol účastný niektorých jednaní, keď došlo k odkúpeniu bytu od obžalovaného

a počul ako obžalovaný povedal jeho manželke, že sa ťarcha prepíše na inú nehnuteľnosť, alebo inú
osobu.

Svedok Ľ. V. švagor poškodenej uviedol, že bol prítomný, keď obžalovaný oboznámil poškodenú pri
prehliadke bytu, že na byte je záložné právo, a že toto majiteľ bytu prevedie na inú nehnuteľnosť. Taktiež

bol prítomný, keď obžalovaný dal poškodenej list vlastníctva, na ktorom bolo vyznačené záložné právo.

Svedok R. Y. - priateľ poškodeného X. U. bol prítomný pri niektorých jednaniach a mal vedomosť o
tom, že obžalovaný U. navrhol, aby sa vysťahoval z bytu, že tam dá podnájomníka a z nájmu sa
splatí exekúcia a hypotekárne splátky, kým sa vec neposunie k lepšiemu. Bol asi minimálne pri dvoch

rozhovorochapochopiltotak,žepredajbytubymohol prichádzaťdoúvahy,ažkeďbudúsplatenévšetky
dlhy, a keďže na byte bola ťarcha, neprichádzalo do úvahy, aby sa byt predal. Nevedel sa vyjadriť, či sa
obžalovaný s poškodeným dohodol na odmene a poškodený mu nepovedal nič o tom, že by splnomocnil
niekoho na predaj bytu.

Svedok Y. F. vypovedal, že obžalovaného videl na notárskom úrade prvýkrát, čiže nesúhlasil s
výpoveďou K. V., že on ju zoznámil s obžalovaným, nevedel sa vyjadriť, kto vyhotovil kúpnopredajnú
zmluvu s poškodenou, lebo táto bola pripravená na notárskom úrade.

Svedok W. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol prítomný niekoľkokrát, keď obžalovaný

poškodenému U. odovzdal peniaze. Od obžalovaného sa dozvedel, že sú za predaj nejakej
nehnuteľnosti. Videl, že to boli nejaké stoeurové bankovky a bola to riadna hrúbka. K samotnému skutku
sa však vyjadriť nevedel.

Svedok C. J. vypovedal, že obžalovaného i poškodeného pozná, lebo s nimi hrával futbal. Počul, ako

obžalovaný poškodenému ponúkol, že mu pomôže v jeho zlej situácii, lebo má realitnú kanceláriu.
Uviedol, že obžalovaný poškodenému povedal, že mu bude platiť za byt, čo mu sťahovali z výplaty na
hypotéku, lebo sa mu tento byt páčil. Obžalovaný nehovoril o predaji bytu, naopak, povedal, že byt sinechá kým neskončí hypotéka. Bol pritom, keď obžalovaný vyplatil poškodenému 1000,- Eur za nábytok,
ktorý ostal v byte.

Svedkyňa Mgr. E. T. - pracovníčka katastrálneho úradu vypovedala, že pokiaľ je návrh na vklad a
k nemu priložené listiny v poriadku, vklad sa povolí, opačne sa návrh na vklad zamietne. Súčasťou
konania je teda aj kontrola všetkých priložených listín. Pokiaľ nehnuteľnosť obsahuje obmedzujúcu
poznámku, nemôže sa rozhodnúť kladne o návrhu na vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti.
Pokiaľ je v LV zapísané záložné právo v prospech banky alebo iného subjektu, kontroluje sa, či toto

záložné právo je zapísané aj v zmluve, na základe ktorej sa majú meniť práva k tejto nehnuteľnosti.
Pokiaľ je v súlade so zápisom v LV uvedené záložné právo v prospech iného subjektu aj v zmluve,
tak je to v poriadku, teda nebráni to povoleniu vkladu. Pokiaľ je na LV v časti „C“ zapísaná ťarcha v
prospech banky a v zmluve je ťarcha uvedená, nie je potrebný súhlas veriteľa k povoleniu vkladu. V
tom prípade sa neupovedomuje záložný veriteľ o skutočnosti, že povolením vkladu dôjde k zmene v
osobe vlastníka. Takáto povinnosť jej zo zákona nevyplýva. Pripustila, že mohla rozhodovať o povolení

vkladu v predmetnej veci, avšak vzhľadom na množstvo vkladových konaní si podrobnosti nepamätá.
Obžalovaného nepozná, ale nevylúčila, že by sa s tým menom nestretla ako s účastníkom konania.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie PhDr. X. L., ktorý vo veci vypracovala je zrejmé, že
intelektové schopnosti poškodeného X. U. sú v pásme nadpriemeru, je bystrý, ľahko a rýchlo chápe

skutočnosti, jeho úsudky sú tvorené na základe logických spojitostí a pochopenia podstaty. Vnímané
skutočnosti dokáže správne intelektovo spracovať a formulovať v úsudkoch. Nemá poruchy v oblasti
myšlienkových procesov, ani bludné spracovanie. Lepšie má komponovanú neúmyselnú pamäť, teda
zážitkovú. Je spôsobilý si zapamätať a správne reprodukovať prežité skutočnosti v dostačujúcej kvantite
a kvalite. V štrukturácii osobnosti sa javí ako skromný, niekedy až plachý s poddajnou pasivitou v

popredí, je dôverčivý a chýba mu rozvinutá opatrnosť v rozhodnutiach. Nemá tendenciu ku klamaniu,
zakrývaniu, skresľovaniu, ani prejavu účelových vyjadrení.

Na hlavnom pojednávaní boli ďalej vykonané dôkazy prečítaním listín a to zmluva o kúpe nehnuteľnosti
zo dňa 17.2.2009, zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.2.2009, zmluva o

zriadení záložného práva, dohoda o vydaní a vyplnení bianko zmenky, čiastočný výpis z LV č. XXXXX zo
dňa 10.3.2009, zmluva o zriadení záložného práva k zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 17.2.2009 a 10.3.2009, správa T. L. L. E..L.. zo dňa 5.1.2015, list T. L. L. E..L.. zo dňa
17.2.2015, list T. L. L. E..L.. zo dňa 11.3.2015, list T. L. L. E..L.. zo dňa 1.4.2015, správa T. L. L. E..L..
zo dňa 14.10.2015, výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina na spoločnosť N. J., E..L..,

notárska zápisnica W., W. zo dňa 30.11.2015, generálne plnomocenstvo podpísané poškodeným X. U.
dňa 14.6.2013, zmluva medzi poškodeným zastúpeným obžalovaným a kupujúcou K. L. (V.), návrh na
povolenie vkladu, rozhodnutie Okresného úradu V., Katastrálny odbor zo dňa 27.2.2014, oznámenie
M. E..L.. zo dňa 20.1.2015 a 25.4.2017 z ktorého je zrejmé, že majiteľom bežného osobného účtu č.
L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je H. Š., nar. XX.X.XXXX a disponovať s týmto účtom môže

i obžalovaný Ľ. Š., výpisy z bežného účtu majiteľa H. Š., správa Okresného úradu V., Katastrálny
odbor zo dňa 26.4.2017, dotazníky pre vlastníkov bytu, vkladový lístok a výpis z účtu G. F., doklad
z registračnej pokladne a príjmový pokladničný doklad zo dňa 3.2.2014 a zo dňa 3.2.2014, bloky
registračných pokladníc zo dňa 3.2.2014.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, nebol prejednávaný komisiou na ochranu
verejného poriadku. Z odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ bol 2 - krát súdne trestaný, naposledy
Okresným súdom Košice I v roku 2005 pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9
ods.2 k § 250 ods.3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., avšak v obidvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený.

Proti obžalovanému sa na Okresnom súde Košice II v súčasnej dobe vedú ďalšie dve trestné stíhania na
podklade obžalôb Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1 Pv 1274/05 zo dňa 19.3.2012, pod súdnou
značkou 6T/38/2012, pre trestný čin úverového podvodu formou spolupáchateľstva a účastníctva podľa
§ 9 ods.2, § 10 ods.1 písm. b) k § 250a ods.1, ods.4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a sp. zn. 2 Pv

499/2010 zo dňa 12.3.2013, súdna značka 5T/47/2013, pre trestný čin podvodu formou účastníctva v
spolupáchateľstve podľa § 9 ods.2, § 10 ods.1 písm. a) k § 250 ods.1, ods.4 písm. b) Tr. zák. účinného
do 31.12.2005 a iné. Trestné konania sú v štádiu hlavného pojednávania.Správne postupoval okresný súd, keď na základe takto zisteného skutkového stavu upravil žalovaný
skutokadospelkzáveru,žeobžalovanýĽ.Š.svojímkonanímnaplnilskutkovúpodstatuzločinupodvodu
podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák. po stránke subjektívnej tým, že konal úmyselne a po stránke

objektívnej tým, že si bol vedomý svojho konania ako i následku. Obhajoba obžalovaného Ľ. Š. bola
vykonaným dokazovaním vyvrátená. Jednoznačne ho z konania usvedčuje poškodený X. U., poškodená
K. V., ako i svedkovia R. Y. a C. J.. Taktiež i listinné dôkazy v chronologickej podobe poukazujú na postup
obžalovaného v tejto veci. Výpoveď svedka W. M. i odvolací súd považuje za nevierohodnú kvôli vzťahu
k obžalovanému, ale aj tomu, že sám odhadoval výšku splátok, ktoré mal obžalovaný poškodenému

odovzdávať.

Odvolací súd k dôvodom odvolania naviac dodáva, že obžalovaný Ľ. Š. postupoval vysoko
sofistikovaným spôsobom vo vzťahu k poškodenému, kde využil jeho dôverčivosť až naivitu, čo vyplýva
aj zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie. Zistil, že poškodený je presvedčený o
tom, že bez súhlasu T. L. L., E..L.., ktorá mala záložné právo na byt, tento byt nie je možné predať, preto

mu dal podpísať generálnu plnú moc, lebo obžalovaný mal vedomosť o tom, že takýto súhlas záložného
veriteľa sa nevyžaduje, keď je záložné právo zapísané aj v zmluve, na základe ktorej sa majú meniť
právaktejtonehnuteľnosti,apretobudemôcťbezproblémovtentobytpredať.Vykonanýmdokazovaním
bolo zistené, že úmysel poškodeného pri podpisovaní plnej moci nesmeroval k tomu, aby obžalovaný
mohol predať predmetný byt, ale iba k tomu, aby ho zastupoval a pomohol mu dostať sa zo zlej finančnej

situácie. Svedčia o tom zavádzajúce vyjadrenia obžalovaného, ktorý najprv chcel predmetný byt do
svojho prenájmu, neskôr ho chcel pre svojho brata, a tým spôsobom prinútil poškodeného, aby sa z bytu
vysťahoval. Po predaji predmetného bytu vyplatil iba dlhy za byt, pričom zvyšok kúpnej ceny 27.500,- Eur
poškodenému nevyplatil. O podvodnom úmysle obžalovaného ďalej svedčia aj tie skutočnosti, že nemal
zriadený vlastný účet, ale peniaze si dal zaslať na účet svojho syna H. Š.. Výbery z tohto účtu pritom

vyvracajú tvrdenie obžalovaného o spôsobe vyplácania poškodeného, ako aj spôsob, akým jednal s
poškodenou K. V., keď ju presviedčal o tom, že ťarcha, ktorá viazla na byte bude do dvoch mesiacov
prepísaná. Nie je možné pritom neprihliadať ani na kriminálnu minulosť i súčasnosť obžalovaného, z
ktorej vyplýva, že sa jedná o špeciálneho recidivistu.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na podrobné dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s
ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného.
Trest, ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom zodpovedá hľadiskám uvedeným v § 34 a

nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania, pričom neboli zistené poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Okresný súd
správne dospel k záveru, že u obžalovaného sú splnené zákonné podmienky pre uloženie trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného.
Odvolací súd má za to, že uložený trest okresným súdom vo výmere 3 rokov, ktorého výkon mu bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov a zároveň uložený probačný dohľad nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou
i generálnou prevenciou.

Odvolací súd nezistil pochybenia okresného súdu ani v adhéznom konaní, a v tejto časti tiež poukazuje

na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorú si ako vecne správnu osvojuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní
obžalovaného, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu,
preto odvolanie obžalovaného Ľ. Š. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.