Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216216491
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216216491.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti o mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX,
zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov:
matky - P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, Q. a otca - H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, Q.,
t. č. Q. XXX/XX, Q., u Y. O., o zvýšenie výživného na návrh matky, na odvolanie otca proti rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5P/71/2016 - 50, zo dňa 29. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zvýšil výživné na maloletého H. zo sumy 150 eur mesačne od 24.10.2016, ktoré bolo
predtým stanovené rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 10.12.2013, č. k. 9P/95/2013
- 15. Dlh na zročnom výživnom od 24.10.2016 do 30.09.2017 vyrátal v sume 788,64 eur a spolu s

bežným výživným uložil povinnosť otcovi zaplatiť ho v mesačných splátkach po 50 eur mesačne s tým,
že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. O trovách konania rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 75 ods. 1 a 2 a § 78 ods. 1-3
Zákona o rodine, pričom uvádzal, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že mal.

H., nar. XX.XX.XXXX bol dieťaťom, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, bola
schválená rodičovská dohoda o výške výživného 09.09.2013, kedy malo dieťa dva roky a nachádzalo
sa v starostlivosti matky a matka bola na materskej dovolenke s príjmom 209 eur a otec s čistým
príjmom okolo 500 eur, inú vyživovaciu povinnosť vtedy nemali, v súčasnosti rodičia nemajú takisto inú
vyživovaciu povinnosť. Súd odôvodňoval, že vychádzajúc z citovaného ustanovenia zákona vychádzal
z možnosti a schopnosti povinného, kedy otec má ukončené vzdelanie murára a vo svojej profesii by

sa mohol pohybovať vo výške od 500-700 eur, pôvodne vykonával toto povolanie na živnosť, teraz
ho vykonáva bez povolania, svoj príjem zatajuje, preto podľa daných možností a schopností otca pri
stanovení výživného v rozsahu 20 % až 25 % z príjmu povinného súd považoval zvýšenie výživného pri
priemernom príjme 500 eur a v sume 150 eur za primerané k možnostiam a schopnostiam povinného a
potrebám dieťaťa. U dieťaťa poukázal, že došlo v predškolskom veku k úmernému navýšeniu životných
nákladov od posledného rozhodnutia. Ďalej sa v odôvodnení poukázalo na to, že matka je zatiaľ

bez práce a v budúcnosti bude nevyhnutné, aby si našla zamestnanie, aj keď by sa popri osobnej
starostlivosti o dieťa mala finančne aspoň 1/3 podieľať na určenom výživnom. Matka žiadala zvýšiť
výživné od podania návrhu až do rozhodnutia, čo je 788,64 eur, vyrátal to tak, že 70 eur vydelil 30, čo
je 2,33 eur - 8 dní v mesiaci október x 2,33 eur je 18,64 eur, za 11 mesiacov zvýšené výživné po 70 eur
x 11 je 770 eur. Vzhľadom na výšku nedoplatku potom povolil otcovi splácať nedoplatok v mesačných
splátkach po 50 eur. Aj v odvolaní poukázal na to, že otec príjem má, o čom svedčí aj nákup vecí

vo väčšej hodnote a záujem o maloleté dieťa nejaví vôbec, odmietal matke vypomôcť a rovnako otec
nepovažoval za dôvodné predvolanie na pojednávanie prevziať.3. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Poukázal na to, že bol informovaný o tom, že matka sa
domáha zvýšeného výživného, chcel sa vyjadriť k návrhu. Uvádza, že nie je zamestnaný, ani nezarába

načierno, keďže nemá peniaze na kúpu náradia, prístrojov, aby pokračoval v podnikaní. To, že nezarába
je dôvodom, že nemá dostatok peňazí na dosiahnutie životného minima, nemá dostatok finančných
prostriedkov na platenie výživného 150 eur predmetným rozsudkom. Zatiaľ býva u Mgr. Y. O., dovtedy,
kým sa nepresťahujú do rodinného domu, inak je bez domova. Poukázal tiež na to, že matka poskytovala
nerelevantné informácie, keďže uvedené vozidlo Škoda Felicia, červenej farby kúpil jeho nevlastný syn.

K maloletému synovi uvádzal, že 2-3 krát mesačne s ním chodí do obchodu a nakupuje mu, čo potrebuje,
myslí čokolády, jedlo, príp. aj oblečenie a závisí to od finančných prostriedkov, koľko sa mu podarí
pozbierať. Uvádzal, že peniaze svojej priateľke, matke dieťaťa, nemôže dať preto, lebo je patologická
hráčka na výherných automatoch, o čom svedčí aj skutočnosť, že je všade dlžná, že jej rodina schováva
finančné prostriedky a cenné veci a jej terajší manžel musel predať svoj rodinný dom, potom svoj byt a
teraz si prenajíma byt v Q. A. I. XX. Odporca v odvolaní uvádzal, že preskočila bránu v dome Mgr. Y. O. v

Q., dostala sa do domu a ukradla mu občiansky a vodičský preukaz, musel požiadať o vystavenie nových
dokladov. Uviedol, že matka dieťaťa nebýva u svojej dcéry, ale u svojho manžela na I. XX v Q.. O termíne
pojednávania ho neinformovala. Žiada, aby naďalej platil výživné vo výške 80 eur a aby si súd preveril
jeho možnosti a schopnosti riadne a zároveň bral do úvahy aj skutočnosti o matke maloletého dieťaťa.

4. Kolízny opatrovník a matka sa k doručenému odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods.
1 CMP subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom I. inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§

383 a § 384 CSP, § 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok
súdu I. inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

7. V predmetnom konaní matka podala návrh o zvýšenie výživného stručne, že poberá iba 80 eur
mesačne, ktoré nepostačujú a syn navštevuje škôlku a zvýšili sa náklady a žiada, aby otec prispieval
mesačne výživné vo výške 200 eur. K predmetnému návrhu pripojila predchádzajúci rozsudok o
výživnom, 9P/95/2013-15 zo dňa 10.12.2013. Už podľa tohto jednoduchého návrhu súd I. inštancie
vytýčil pojednávanie s výzvou oboch rodičov na doloženie dokladov o mesačných výdavkov na bývanie,

o potvrdení o zárobkoch a o vylustrovaní zamestnávateľov rodičov dieťaťa a následne vyžiadaní
potvrdenia o zárobku. Ustanovil zároveň kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa. Uznesenie o
ustanovení kolízneho opatrovníka však bolo doručené iba matke a kolíznemu opatrovníkovi, pretože na
č. l. 18 je závada v doručení u otca, kde v zmysle adresy udanej matkou v návrhu poštový doručovateľ
označil, že je adresát neznámy. Až do skončenia konania potom nebolo opätovne doručené toto

uznesenie otcovi, to znamená, že kolízny opatrovník nebol právoplatne ustanovený pre maloleté dieťa.
Na prvé pojednávanie sa dostavila matka, ktorá uvádzala, že otca informovala o termíne pojednávania,
a že má vedomosti, že sa príležitostne zdržiava na H. ulici XX v Q., kde býva jeho matka a jeho dieťa
B. B.. Súd I. inštancie potom začal zisťovať pobyt otca cez Centrálny register obyvateľov, zo sociálnej
poisťovne, daňového úradu, dotazmi na matku otca o oznámenie pobytu a s výzvou na dcéru otca. Pri

lustrácii v Sociálnej poisťovni bolo uvedené, že dávky na dôchodkové poistenie, nemocenské, úrazové
a v nezamestnanosti nepoberá. Cez Register obyvateľov bol zistený trvalý pobyt v obci F. XX a nebol
zistený pobyt otca od jeho matky, ani od jeho dcéry. Súd potom určil ďalší termín pojednávania, keď
volal otca z adresy zistenej v Evidencii obyvateľov, poštový doručovateľ zásielku vrátil s tým, že nebolaprevzatá v odbernej lehote, preto pri stanovení ďalšieho termínu pojednávania boli rodičia maloletého
dieťaťa volaný pod hrozbou uloženia pokuty, pretože bola uložená zásielka aj u matky. Na ďalšom
termíne pojednávania bola vrátená poštovým doručovateľom zásielka otca z adresy F. XX s poznámkou,

že je adresát neznámy. Na pojednávaní 28.7.2017 matka potom udala, že pokiaľ ide o pobyt u otca
tak býva v Q., ale je voči nemu vedené trestné stíhanie a je podaná obžaloba pod č. 1T/29/2017.
Preto súd I. inštancie z tohto spisu zistil, že na adrese tam uvedenej prevzal rozsudok a volal ho na
ďalšie pojednávanie z adresy u Y. O., Q. č. XXX/XX, Q.. Toto predvolanie si v odbernej lehote, ako bola
uložená zásielka otec neprevzal a na pojednávaní 29.9.2017 bola vypočutá matka v maďarskom jazyku,

tlmočenie vykonala sudkyňa, poznámka je v zápisnici podľa § 51 ods. 1 Spravovacieho poriadku. Z
výpovede sa dá iba zistiť, že v čase posledného rozhodnutia malo dieťa dva roky, bola na materskej
dovolenke do troch rokov veku dieťaťa, teraz dieťa navštevuje predškolské zariadenie kde nastúpi
1.10.2017. Sťahovala sa zo Q. A. E. do Q., dieťa je zdravé, mesačný poplatok v škôlke má byť 40
eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je bez pracovného pomeru, má základné vzdelanie a naposledy
pracovala v kuchyni. Podľa jej vedomostí otec zarába 500 eur mesačne, je vyučený ako murár, kúpil si

motorové vozidlo značky Felicia, uviedla, že pracuje načierno. Telefonicky s ním hovorila aj o termíne
pojednávania, žiadala ho, aby prispel aspoň jednorázovo na náklady maloletej do škôlky, ale vulgárne na
to reagoval. O zárobkových pomeroch matky sa nachádza v spise jediné potvrdenie o mzde za obdobie
od 6.10.2016-31.12.2016, kde je potvrdenie za mesiac október, hrubá mzda 389,18 eur a čistá 333,24
eur vyplatená v mesiaci november 2016. Súd na tomto pojednávaní rozhodol o zvýšení výživného zo

sumy 80 eur na 150 eur od 24.10.2016 a vyrátal dlžné výživné do 30.09.2017 v sume 788,64 eur.

8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

10. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

11. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného

dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností
živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len

pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom
oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto

osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu
výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa
a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy,
ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotnýstav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem

uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

12. Pri hodnotení schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z
reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi
vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných subjektívnym

predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa.

13. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda
zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného
za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných

nákladov.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd I. inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie
pomerov otca maloletých detí. Súd nezisťoval komplexné majetkové a zárobkové pomery otca, nemal
vôbec zabezpečené dôkazy o jeho súčasných majetkových a zárobkových pomeroch, pričom aj keď zo

začiatku konania bol problém pri zistení terajšieho pobytu otca, pri poslednom pojednávaní prevzal otec
termín pojednávania z adresy zistenej v trestnom spise, preto nič nebránilo súdu konkrétne zisťovať
majetkové a zárobkové pomery otca. Súd I. inštancie takýmto postupom v rozhodnutí nijako konkrétne
neodôvodnil, ako posúdil majetkové pomery a v akej výške ustálil primerané náklady na uspokojovanie
potrieb maloletého. Súd nezohľadnil dostatočne na strane matky jej možnosti a schopnosti, jej rodinné

a majetkové pomery, pretože vôbec nevyhodnotil jej spoločné vedenie domácnosti s jej súčasným
manželom, tak ako to podotkol otec v odvolaní.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a
princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci

dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje vyšetrovací
resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 220 ods. 2 OSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné

zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska právúčastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.

rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.

Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

18. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

19. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu s vyššie citovaným

zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd I. inštancie sa ním dôsledne
neriadil. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu
relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku neúplným, čo zároveň bráni
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku
absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia súdu I. inštancie, na základe akých dôkazov a na

základe akých myšlienkových úvah, pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel
k záveru o zvýšení výživného, pričom takto určené výživné považoval za primerané a zodpovedajúce
nielen odôvodneným potrebám maloletých detí, s prihliadnutím na aktuálne možnosti a schopnosti
matky, ale i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného otca (§ 75 ods. 1 Zákona
o rodine), ktoré súd I. inštancie dostatočne nezisťoval a tak ani náležite nezohľadnil. Navyše zmena

rozhodnutia o výživnom by mala byť odôvodnená podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenou pomerov.
Tieto pomery však musí mať súd dostatočne zistené aby ich porovnal s predchádzajúcimi, ktoré poli
podkladom pre ostatné rozhodnutie o výživnom.

20. V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutých častiach

o určení výživného a zročnom výživnom s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže takýmto
postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako aj s použitím ust. § 389 ods.
1 písm. c) CSP, keď súd I. inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky
náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový
stav, zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

21. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu,
doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie pomerov na strane matky, otca i maloletého dieťaťa,
vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť,

pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd I. inštancie aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 391 ods. 3 CSP).

23. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).