Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204725
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617204725.2

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu KRUK Česká
a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Králové, IČ:
24785199, zastúpený JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář,
s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanému U.
Š., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom P. P., okres J. Q., o zaplatenie 397,10 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 397,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 259,10 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd 1. 6. 2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 603,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 603,20 eur od neuvedeného dňa (z ďalej uvedeného skutkového odôvodnenia žalobného petitu,
v súvislosti s ktorým treba podľa ustálenej súdnej praxe vždy posudzovať žalobný petit vyplývajúci zo

žaloby, inak by šlo zo strany súdu o formalistický prístup, vyplýva, že žalobca žiadal úrok z omeškania od
17. 12. 2016 (vo výslovne formulovanom žalobnom petite v žalobe to totiž žalobca opomenul uviesť)) až
do zaplatenia. Súd pritom súčasne konštatuje skutočnosť rozporu medzi výškou sumy, z ktorej žalobca
žiada od 17. 12. 2016 priznať úroky z omeškania vo výslovne formulovanom žalobnom petite na rube č.l.
2 spisu (603,20 eur) a výškou sumy, z ktorej žalobca žiada od 17. 12. 2016 priznať úroky z omeškania
v skutkovom odôvodnení žalobného petitu na líci č.l. 2 spisu (259,20 eur.)

Uvedený žalobný návrh odôvodnil žalobca nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalovaný
a právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731, so sídlom
Mlynské Nivy 49, Bratislava, uzavreli 6. 4. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568106422, na
základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový úver vo výške 400 eur.
Peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Žalovaný sa v

zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá
splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 13. 4. 2013, a posledná splátka bola
splatná 31. 5. 2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu
náklady spojené s úverom vo výške 138 eur, ktoré náklady zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá
je vyjadrená v orámovanej časti zmluvy strana č. 1) a administratívny poplatok (vo výške, ktorá je
vyjadrená v orámovanej časti zmluvy strana č. 1), pričom tento administratívny poplatok zahŕňa najmä

spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu právneho predchodcu žalobcu. Súčasne so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrel žalovaný s právnym predchodcom (6. 4. 2013) žalobcu zmluvuo zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň v
hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu právneho predchodcu žalobcu,
a to na žalovaným určenom mieste (zamestnaní, bydlisku - článok 1.1 zmluvy o zabezpečení splátok

úveru.) Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 206 eur, ktorú sa zaviazal splácať
v celkovom počte 60 splátok, pričom tieto splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda
prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 13. 4. 2013, a posledná splátka
bola splatná 31. 5. 2014 (článok 1.2 zmluvy o zabezpečení splátok úveru.) Celková čiastka, ktorú sa
žalovaný zaviazal uhradiť tak predstavovala sumu 744 eur (istina vo výške 400 eur, (zmluvný) úrok a

administratívnypoplatokvyjadrené(spolu)fixnoučiastkoupocelúdobutrvaniaúveruvovýške138eur,a
čiastka za zabezpečenie splátok úveru vo výške 206 eur.) Celkovú čiastku vo výške 744 eur sa žalovaný
(v uvedených zmluvných dokumentoch) zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60
splátok, po 12,40 eur. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcovi uhradil doteraz celkovo 140,90 eur
(presné dátumy a výšky splátok vyplývajú z priloženej platobnej histórie.) Konečná splatnosť úveru
nastala 60 týždňov od podpísania zmluvy, t.j. 31. 5. 2014. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

z 16. 12. 2016, došlo s účinnosťou ku 16. 12. 2016, k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu
žalobcu na žalobcu, ktorá zmena bola oznámená žalovanému listom z 16. 12. 2016. Hodnota postúpenej
pohľadávky predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 603,20 eur (celková čiastka úveru
znížená o platby žalovaného uhradené ku dňu postúpenia pohľadávky.) Súčasnému žalobcovi žalovaný
doteraz neuhradil na danú pohľadávku žiadnu sumu. Poslednú upomienku pred podaním žaloby žalobca

zaslal žalovanému 17. 2. 2017. Žalobca si tak uplatňuje voči žalovanému sumu istiny vo výške 259,20
eur (pôvodná istina vo výške 400 eur znížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom vo výške
344 eur, a úrok z omeškania z istiny vo výške 259,20 eur za obdobie od 17. 12. 2016 do zaplatenia.)

Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil (avšak k žalobe nepripojil)

zmluvu o úvere č. 568106422 z 6. 4. 2013, zmluvu o zabezpečení splátok úveru z 6. 4. 2013, štandardné
európske informácie právneho predchodcu žalobcu o spotrebiteľskom úvere z 6. 4. 2013, prehľad
platobnej histórie žalovaného, zmluvu o postúpení pohľadávok zo 16. 12. 2016 uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom (spolu s prílohou k špecifikujúcou pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní zo 16. 12. 2016 na č.l. 21 spisu), oznámenie o postúpení tejto pohľadávky zo 16. 12. 2016 (spolu

s príslušným poštovým podacím hárkom k tejto upomienke z 30. 12. 2016), predžalobnú upomienku
z 19. 4. 2017 (spolu s príslušným poštovým podacím hárkom k tejto upomienke z 21. 4. 2017), výpis
z obchodního rejstříku Českej republiky vedeného u Krajského soudu v Hradci Králové (na žalobcu) z
24.2.2015.

Písomnýmpodanímdoručenýmnatunajšísúd6.6.2017žalobcaopravilžalobnýpetittak,žesadomáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 603,15 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 259,20 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia. Uvedenú
opravu petitu žalobca nijako neodôvodnil. Touto opravou však žalobca sám od seba odstránil vyššie
konštatovaný rozpor vo výške sumy, z ktorej žalobca žiada od 17. 12. 2016 priznať úroky z omeškania,

preto ho súd nemusel na odstránenie tohto rozporu vyzývať. S uvedeným podaním žalobca tiež súdu
predložillistinnédôkazyoznačenévžalobedoručenejnatunajšísúd1.6.2017,ktoréopomenulpripojiťk
žalobe (okrem prehľadu platobnej histórie žalovaného, z ktorého by vyplývala výška (doterajších) úhrad
žalovaného, pretože písomnosť na č.l. 13 za také podanie nemožno považovať.)

Elektronickým podaním s autorizáciou podľa osobitného predpisu doručeným na tunajší súd 24. 8. 2017
žalobca opravil chybu v priezvisku žalovaného v žalobe, keď namiesto nesprávneho označenia „Š.“
uviedol správne označenie priezviska v podobe „Š.“.

Elektronickým podaním s autorizáciou podľa osobitného predpisu doručeným na tunajší súd 3. 4. 2018

žalobca zobral späť svoj žalobný návrh v časti 206,10 eur, v dôsledku čoho upravil svoj žalobný návrh
tak, že požadoval, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 397,10 eur a úroku z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 259,10 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, ktoré späťvzatie návrhu žalobca
nijako neodôvodnil.

Súd mal za to, že v obidvoch podaniach (teda nielen v elektronickom podaní s autorizáciou podľa
osobitného predpisu doručenom na tunajší súd 3. 4. 2018, ale aj v písomnom podaní doručenom na
tunajší súd 6. 6. 2017) išlo o čiastočné späťvzatie žaloby podľa § 145 ods. 3 Civilného sporovéhoporiadku (ďalej len „CSP“), a nie o zmenu žaloby podľa § 140 ods. 1 CSP, pretože sa nimi zužovalo
uplatnené právo.

V záujme prevencie zbytočných odvolacích námietok strán sporu, či záverom o nepreskúmateľnosti
rozhodnutia tunajšieho súdu, pokiaľ ide o postup v konaní, považoval súd za nevyhnutné podrobnejšie
rozviesť niektoré svoje právne úvahy.

Osobitne vo vzťahu k písomnému podaniu doručenému na tunajší súd 6. 6. 2017 považuje za potrebné

vysvetliť, že pokiaľ ide o požadovanú istinu, tak žalobca v tomto podaní doručenom 6. 6. 2017 (oproti
žalobe doručenej na tunajší súd 1. 6. 2017) požadoval menej - 603,15 eur (oproti v žalobe pôvodných
603,20 eur), a pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania, nebolo možné takéto porovnanie vykonať,
pretože v písomnom podaní doručenom na tunajší súd 6. 6. 2017 síce žalobca požadoval úroky z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 259,20 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, avšak vzhľadom
na to, že v žalobe doručenej 1. 6. 2017 existoval rozpor medzi výškou sumy, z ktorej žalobca žiadal

od 17. 12. 2016 priznať úroky z omeškania vo výslovne formulovanom žalobnom petite na rube č.l. 2
spisu (603,20 eur) a výškou sumy, z ktorej žalobca žiadal od 17. 12. 2016 priznať úroky z omeškania
v skutkovom odôvodnení žalobného petitu na líci č.l. 2 spisu (259,20 eur), pre ktorý nebolo možné
povedaťakývysokýúrokzomeškaniavpôvodnejžalobevlastnepožadoval.Tentorozporbolodstránený
až v písomnom podaní doručenom 6. 6. 2017, ktoré je vlastne podaním, ktoré má byť porovnávané s

pôvodnou žalobou doručenou 1. 6. 2017, preto takéto porovnanie na posúdenie, či v písomnom podaní
doručenom 6. 6. 2017 ide o rozšírenie uplatneného práva (v časti úrokov z omeškania), a teda posúdenie
uvedeného podania ako zmeny žaloby podľa § 140 ods. 1 CSP, alebo o zúženie uplatneného práva
(v časti úrokov z omeškania), a teda o posúdenie uvedeného podania ako čiastočné späťvzatie žaloby
podľa § 145 ods. 3 CSP, nie je možné (v časti úrokov z omeškania.) Keďže (ako už bolo uvedené) v

časti istiny ide v tomto podaní doručenom 6. 6. 2017 o čiastočné späťvzatie žaloby podľa § 145 ods. 3
CSP, súd tak pristúpil k posúdeniu celého podania doručeného 6. 6. 2017 ako čiastočného späťvzatia
žaloby podľa § 145 ods. 3 CSP.

Vzhľadom na to, že v prípade všetkých úprav pôvodnej žaloby ide o podania doručené na súd pred

doručením žaloby žalovanému (k tomu došlo až uplynutím 15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej
žalobe a jej prílohách na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu - 31. 5. 2018) nebolo potrebné
podľa § 145 ods. 3 CSP o týchto čiastočných späťvzatiach žaloby rozhodovať v rozsudku (§ 145 ods.
2 CSP), a súd o nich teda konal bez rozhodovania o zastavení konania v týchto častiach. Keďže išlo
o čiastočné späťvzatia žaloby, ktoré nespĺňali podmienky ust. § 146 ods. 1 a ods. 2, nebolo nutné ich

doručovať žalovanému, keďže súhlas s nimi sa od žalovaného nevyžaduje.

Vtejtosúvislostisúdďalejpoznamenáva,žeakbyajvyššieuvádzanýzáversúduoposúdenípísomného
podania ako čiastočného späťvzatia žaloby podľa § 145 ods. 3 CSP nebol správny, a teda malo by
sa toto podanie posudzovať ako zmena žaloby podľa § 140 ods. 1 CSP, aj tak by podľa § 141 CSP

nebolo potrebné rozhodovať o pripustení takejto zmeny žaloby, a súd by teda mohol konať o takto
zmenenej žalobe aj bez rozhodnutia o pripustení žaloby, pretože by išlo o zmenu žaloby, ktorá nastala
pred doručením žaloby žalovanému (k tomu došlo až uplynutím 15 dní od zverejnenia oznámenia o
podanej žalobe a jej prílohách na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu - 31. 5. 2018), pritom
by súčasne nešlo o výnimku vyplývajúcu z ust. § 141 CSP, teda prípadu, keď súd rozhoduje podľa §

143 ods. 2 CSP (ak by bol na konanie o zmenenej žalobe vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.)
Vzhľadom na to, že ust. § 141 CSP stanovuje ako jedinú výnimku z postupu podľa tohto ustanovenia
prípad vyplývajúci z ust. § 143 ods. 2 CSP, nie je možné v tejto súvislosti ani len uvažovať o situácii
vyplývajúcej z ust. § 294 CSP (neprípustnosť zmeny žaloby v spotrebiteľských sporoch.)

Žalovaný sa napriek písomnej výzve súdu k žalobe a jej prílohám nijak nevyjadril. K doručeniu žaloby
a jej príloh žalovanému došlo uplynutím 15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej
tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu - 31. 5. 2018, a k následnému doručeniu uznesenia tunajšieho
súdu podľa § 167 ods. 2 CSP na vyjadrenie sa k žalobe a jej prílohám z 5. 6. 2018 a poučenia žalovaného
o procesných právach a povinnostiach žalovanému došlo na základe fikcie doručenia podľa § 111 ods.

3 CSP, dňom vrátenia neprevzatej zásielky z evidovanej adresy trvalého pobytu žalovaného na súd -
8. 6. 2018.Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku
jednoduchéhoprávnehoposúdeniaveci,anakoľkopreabsenciuvyjadreniažalovanéhomožnopovedať,
že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon

č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „ CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil
pojednávanie. Dňa 21. 6. 2018 podľa § 219 ods. 3 CSP tunajší súd oznámil čas a miesto verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Rozsudok bol následne verejne
vyhlásený 28. 6. 2018.

Súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy (žalovaný nenavrhol
vykonať žiadne dôkazy.)

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568106422 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou 6. 4. 2013 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanému v
hotovosti bezúčelový úver vo výške 400 eur, a žalovaný mal vrátiť takto poskytnutú sumu úveru vo výške

400 eur spolu s nákladmi spojenými s úverom vo výške 138 eur (pozostávajúcimi zo zmluvného úroku
v sadzbe 22,38% ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 57,60 eur, a administratívneho poplatku vo výške
80,40 eur) v 60 týždenných splátkach vo výške po 8,97 eur (a poslednou splátkou vo výške 8,77 eur),
pričom termín splatnosti prvej splátky bol určený ako 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť
každej ďalšej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, a termín

splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru, bol určený ako 7. deň 60. týždňa po dni
uzavretia zmluvy. Celková čiastka spojená s úverom (tvorená súčtom istiny úveru a celkových nákladov
spojených s úverom pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu) bola uvedená vo výške 538
eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená vo výške 70,38%, a
priemerná hodnota RPMN vo výške 47,29%. Úver sa podľa zmluvy poskytoval na dobu 60 - tich týždňov.

Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
toho istého dňa ako vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, vyplynulo, že súčasťou uvedených
60 - tich splátok má byť okrem (vyššie uvedenej poskytnutej istiny úveru, zmluvného úroku, a
administratívneho poplatku) aj odmena (vo výške 206 eur) právneho predchodcu žalobcu za poskytnutie

služby (žalovanému) zabezpečenia splátok úveru, ktorá spočíva v prevzatí peňažnej hotovosti určenej
na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe vyššie uvedenej
spotrebiteľskej zmluvy, v mieste trvalého pobytu žalovaného, resp. na inom mieste určenom dohodou
zmluvných strán, na zaplatenie ktorej (v 59 - tich týždenných splátkach po 3,43 eur a poslednej 60. - tej
splátke vo výške po 3,63 eur splatných počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve

o spotrebiteľskom úvere pri prevzatí splátky spotrebiteľského úveru v zmysle tejto zmluvy) sa v tejto
zmluve o zabezpečení splátok úveru žalovaný zaviazal. Adresa žalovaného bola pritom obidvoch vyššie
uvádzaných zmluvách uvedená ako „P. P. Č.. XXX“, a keďže dohoda zmluvných strán o inom mieste, kde
by dochádzalo k preberaniu peňažnej hotovosti od žalovaného, v zmluve o zabezpečení splátok úveru
nebola uvedená, súd mal za to, že týmto miestom mala byť adresa žalovaného uvedená v tejto zmluve.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom 16.12.2016
(v spojení so špecifikujúcou prílohu), ako aj z oznámenia právneho predchodcu žalobcu o postúpení
tejto pohľadávky zo 16. 12. 2016 žalovanému (spolu s príslušným poštovým podacím hárkom k tejto
upomienke z 30. 12. 2016 preukazujúcim, že toto oznámenie sa dostalo do dispozičnej právomoci

žalovaného pred podaním žaloby) súd zistil, že pohľadávka uplatnená v tejto žalobe bola 16. 12. 2016
(pred podaním žaloby) riadne (hmotnoprávne) postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu,
čím bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore.

Zo žalovaným nepopretého, a teda v zmysle § 151 ods. 1 CSP nesporného skutkového tvrdenia žalobcu,

ktoré preto nebolo potrebné dokazovať, súd zistil, že žalovaný doteraz celkovo uhradil sumu 266,33 eur.

Keďže žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie právneho predchodcu žalobcu (zo žaloby) o výške
poskytnutého úveru v sume 400 eur (na poskytnutie ktorej sumy sa právny predchodca žalobcu v zmluve
o spotrebiteľskom úvere preukázateľne zaviazal) a (celkovej doterajšej) úhrade sumy (žalovaným, z tejto

zmluvy, resp. zmlúv) vo výške 140,90 eur, považoval súd tieto skutkové tvrdenia právneho predchodcu
žalobcu (zo žaloby) za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP v spojení s § 290 až 300 CSP), a osvojil si
tieto skutkové tvrdenie žalobcu ako zistený skutkový stav (bez potreby vykonávania dokazovania.)
Spotrebiteľ totiž síce nemá povinnosť tvrdenia vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienokv spotrebiteľskej zmluve (tie musí súd podľa únijného práva v spotrebiteľskej zmluve skúmať ex
offo), avšak spotrebiteľa zaťažuje (ako každého iného žalovaného) bremeno tvrdenia, resp. povinnosť
účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu vo vzťahu k ostatným skutkovým okolnostiam (než

je neprijateľnosť zmluvných podmienok), ako napríklad v tomto prípade vo vzťahu ku skutočnosti
poskytnutia úveru v sume 400 eur a (celkovej doterajšej) úhrade sumy (žalovaným, z tejto zmluvy,
resp. zmlúv) vo výške 140,90 eur, ktorého neunesenie (bremena tvrdenia), resp. ktorej nesplnenie
(povinnosti účinne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu) má pre žalovaného spotrebiteľa následky ako pre
každého iného žalovaného, a to v podobe prehry sporu z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia, resp. v

podobenásledkovvyplývajúcichzustanovenia§151ods.1CSP,t.j.fikcienespornostitaktonepopretých
skutkových tvrdení žalobcu, ktorá má za následok, že nie je potrebné vykonávať dokazovanie ohľadne
týchto skutkových tvrdení žalobcu. Ustanovenia § 290 až 300 CSP (osobitná úprava o spotrebiteľských
sporoch)totižnevylučujeaplikáciuust.§151ods.1aods.2CSPvspotrebiteľskýchsporoch,pretopodľa
§ 300 CSP možno ust. § 151 CSP aplikovať aj v spotrebiteľských sporoch. Súd síce podľa § 295 CSP
môže(niemusí)vykonávaťajtiedôkazy,ktoréspotrebiteľnenavrhol(akjetonevyhnutnéprerozhodnutie

veci), avšak toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania, teda situácie, ak si žalovaný spotrebiteľ
(aspoň) splnil povinnosť tvrdenia (a teda (iba) neoznačil, či nepredložil dôkazy na preukázanie týchto
svojich skutkových tvrdení), čo sa však nebol tento prípad, pretože žalovaný tu neuviedol absolútne
žiadne skutkové tvrdenia (vo vzťahu ku skutočnosti poskytnutia úveru v sume 400 eur a (celkovej
doterajšej) úhrade sumy (žalovaným, z tejto zmluvy, resp. zmlúv) vo výške 140,90 eur.) Výnimku by teda

predstavovala len okolnosť neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré neprijateľné podmienky (ako už
bolouvedené)musísúdzospotrebiteľskejzmluvyzisťovaťexoffo(ajbeznávrhuspotrebiteľa),aohľadne
ktorých sa teda nevyžaduje ani len skutkové tvrdenie žalovaného spotrebiteľa. V danom prípade však
ide iba o otázku poskytnutia úveru v sume 400 eur a (celkovej doterajšej) úhrade sumy (žalovaným, z
tejto zmluvy, resp. zmlúv) vo výške 140,90 eur, teda iba o otázku, ktorá nemá, a ani nemôže mať, nič

spoločné s (prípadnými) neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve.

Takto zistený skutkový stav (na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení
žalobcu zo žaloby) súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné
hmotnoprávne ustanovenia.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom časte uzatvorenia úverovej
zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., účinného v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
(v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným 6. 4. 2013 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa
§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy vo forme úveru, právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom v zmysle § 2 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje

spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovanému ako spotrebiteľovi v zmysle
§ 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy
nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania, a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Táto zmluva o spotrebiteľskom úvere takisto súčasne predstavuje spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.
1 OZ, pretože táto zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa
§ 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa §
52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na poslednú úpravu žaloby (posledné čiastočné späťvzatie žaloby) podaním doručeným
na tunajší súd 3. 4. 2018 je zrejmé, že žalobca (nakoniec) založil svoj uplatnený nárok už len na
zmluve o spotrebiteľskom úvere, a nie aj na zmluve o zabezpečení splátok úveru, a z nej vyplývajúceho

(čiastočného) nároku na odmenu vo výške 206 eur, preto sa súd v nasledujúcom právnom posúdení
zisteného skutkového stavu už zmluvou o zabezpečení splátok úveru nezaoberal.

Preskúmaním obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bez uplatňovania prehnaného formalizmu tak
často vytýkaného okresným súdom súdmi vyššej inštancie) nebola zistená absencia žiadnej obsahovej

náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá by mala za následok právny
záver o tom, že daný spotrebiteľský úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch.) Pri uplatnení všetkých štandardných metód výkladu totiž bolo
možné dospieť k takémuto skutkovému zisteniu.

V súvislosti s obsahovými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch však súd (osobitne) poznamenáva, že v uvedenej zmluve síce nie je
obsiahnuté rozčlenenie výšky splátok na istinu, úroky a poplatky, avšak od najnovšej judikatúry
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018) nebolo možné
uvažovať o následkoch bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1

zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Odklonodtaktovytvorenejaustálenejsúdnejpraxenajvyššejsúdnej
autority v Slovenskej republike (pri súčasnej neexistencii opačného rozhodnutia najvyššie súdu) by totiž
prvoinštančný súd musel podľa § 220 ods. 3 CSP a čl. 2 ods. 2 CSP dôkladne odôvodniť, a k takýmto
argumentom tunajší súd doteraz nedospel.

Súd tiež ďalej konštatuje, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (v tomto čase neexistoval ani príslušný vykonávací predpis k tomuto
zákonu) neobsahoval žiaden limit pre ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), preto posudzovanieprimeranosti RPMN podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (resp. jeho vykonávacieho predpisu) v
tomto období neprichádzalo do úvahy.

Porušenie ustanovenia 53 ods. 6 OZ (primeranosť výšky odplaty) ako úpravy, ktorej použitie by
prichádzalo do úvahy ako lex generalis (pre absenciu špeciálnej úpravy v zákone o spotrebiteľských
úveroch v tomto smere) rovnako nebolo zistené. Takisto súd nezistil v tejto spotrebiteľskej zmluve
(zmluve o spotrebiteľskom úvere) žiadnu neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 OZ.

Keďže žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas splácať istinu poskytnutého úveru vo
výške 400 eur spolu s (priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednanými) celkovými nákladmi
úveru tvorenými zmluvným úrokom 22,38% ročne zo sumy poskytnutého úveru kapitalizovaným vo
výške 57,60 eur a administratívnym poplatkom vo výške 80,40 eur (ktorý na základe nesporného
skutkovéhotvrdeniaprávnehopredchodcužalobcuzožalobyzahŕňaspracovateľskýpoplatokapoplatok
za služby obchodného zástupcu právneho predchodcu žalobcu (nejde tu o odmenu za službu zo zmluvy

o zabezpečení splátok úveru)), teda vrátiť právnemu predchodcovi celkovú sumu vo výške 538 eur,
pričom doteraz (doterajšími splátkami) uhradil v prospech právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu
celkovo (len) sumu 140,90 eur, je tak podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľský úveroch povinný vrátiť
žalobcovi sumu poskytnutého úveru a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom (spolu) vo výške 397,10 eur (538 eur - 140,90 eur.)

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1,
a ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia (a v medziach návrhu vyplývajúcich z § 216 CSP), tak
ako si ich aj žalobca uplatňoval (v rámci danom poslednou úpravou žaloby doručenou na tunajší súd
3. 4. 2018), teda vo výške 5% ročne zo sumy 259,10 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, pretože pokiaľ

ide o výšku sumy, z ktorej sa úroky z omeškania požadovali (259,10 eur), ide o sumu poskytnutého
úveru (400 eur) po odpočítaní doteraz celkom uhradenej sumy žalovaným (140,90 eur), ktorej (celej
nezaplatenej sumy istiny úveru vo výške 259,10 eur) splatnosť nastala (najneskôr) uplynutím termínu
splatnosti (podľa zmluvy) poslednej splátky (keďže nebolo tvrdené, že by došlo k zosplatneniu celej zo
zmluvy dlžnej sumy), teda 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy (máj 2015), preto žalobcom (v

rámci danom poslednou úpravou žaloby doručenou na tunajší súd 3. 4. 2018) uplatnený nárok na úroky
z omeškania (až) od 17. 12. 2016, nie je v rozpore s ust. § 517 ods. 1, a ods. 2 OZ, rešpektujúc pritom
zásadu ne ultra petitum vyplývajúcu z ust. § 216 CSP, a súčasne uplatnená úroková sadzba vo výške 5%
ročne je vzhľadom na ust. § 3 ods. 1 nariadenia najnižšou možnou úrokovou sadzbou zákonných úrokov
z omeškania, akú by mohol žalobca požadovať, rešpektujúc pritom zásadu ne ultra petitum vyplývajúcu

z ust. § 216.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške
tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Porovnaním žalobou uplatneného nároku (v rámci danom jej poslednou úpravou doručenou na tunajší

súd 3. 4. 2018) na zaplatenie sumy 397,10 eur s príslušenstvom, a rozsudkom priznanej sumy vo výške
397,10 eur s príslušenstvom, totiž súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v spore bol žalobca,
a preto má podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.