Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/795/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899131
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1708899131.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov
senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobkyne: N. W., B.. V., Y..
XX.XX.XXXX, E. G. E., K.. B. XXX, proti žalovanému: N. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. C., R. XX, zast. JUDr.
Martinom Kubovičom, advokátom v Seredi, M. R. Štefánika 3080/14, o mimoriadne zvýšenie náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 19.518,02 € (588.000,-Sk), na odvolanie žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 7. novembra 2012 č.k. 5C/304/2008-335 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 19.518,02 € (588.000,-Sk) z dôvodu mimoriadneho
zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, súčasne uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
žalovanémunáhradutrovkonaniavovýške5.919,13eurkrukámjehoprávnehozástupcudotrochdnípo

právoplatnosti rozsudku s tým, že o náhrade trov štátu rozhodne samostatným písomným rozhodnutím.
2/Žalobkyňa dôvodila tým, že dňa 22.09.2001 o 23,00 hod. žalovaný viedol osobné motorové vozidlo
G. XXXX H.. Č.. I. - XXX A. pričom nevenoval pozornosť vedeniu vozidla a s týmto vyšiel na pravý
okraj vozovky v E., kde zrazil okrem iných i žalobkyňu. Žalovaný z miesta dopravnej nehody ušiel a
zraneným neposkytol prvú pomoc a ani ju neprivolal. Žalovaný bol napokon v trestnom konaní
odsúdenýOkresnýmsúdomvPezinkuč.k.1T104/02zodňa29.01.2003 naúhrnnýtrestodňatiaslobody

vo výmere jeden rok nepodmienečne a trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek
druhu na tri roky. Žalobkyňa pri nehode utrpela zranenie spočívajúce v subtrochanterickej zlomenine
ľavej stehennej kosti, pravej nohy, otras mozgu druhého stupňa s akútnou reakciou na stres, ktoré
si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou od 23.09.2001 do 18.03.2002, t.j. takmer šesť
mesiacov. Žalobkyňa bola po havárii hospitalizovaná i v I. I. nemocnici v I., na psychosomaticko-
psychoterapeutickom oddelení a to od 26.11.2001 do 12.12.2001. Poškodenia zdravia žalobkyne bolo
vážne a dodnes nie je v poriadku, hoci v tom čase bola zamestnaná ako učiteľka v materskej škole,

má stále problémy, najmä nemôže zohnúť končatinu, behať, časté bolesti hlavy a psychickú traumu z
cesty. Do havárie bola plne výkonná, športovala, venovala sa turistike, doteraz jej pretrvávajú depresie
a strach zo zvuku prichádzajúceho auta. Trauma a depresie pretrvávajú. Jej zranenia si vyžadovali
odborné lekárske liečenie. Zlomenina ľavej stehennej kosti s posunom úlomkov vyžadovala operačné
riešenie. V následnosti na otras mozgu druhého stupňa jej pretrvávajú bolesti hlavy, plačlivosť, poruchy
spánku, depresívne stavy. V lete 2002 sa musela podrobiť ďalšej operácii ľavého bedrového kĺbu. Ako

viditeľný trvalý následok zostala 20 cm dlhá jazva na bočnej ploche ľavého stehna a ľavej časti sedacej
krajiny a hornej časti zadnej plochy ľavého stehna v dĺžke 7 cm, nemôže vykonávať namáhavú prácu.
Vedľajšíúčastníkvrámciprvoinštančnéhokonania-Allianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.vyplatilžalobkynina bolestnom 8.100,-Sk a na sťažení spoločenského uplatnenia sumu 36.000,-Sk. Z vyššie uvedených
dôvodov preto žalobkyňa žiadala zvýšiť náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia 50
násobne ako dôvod hodný osobitného zreteľa.

3/Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, z opatrnosti vzniesol námietku premlčania,
mal za to, že žalobkyňa bola odškodnená za náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia poisťovňou sumami 8.100,-Sk a 36.000,-Sk. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
poukázal na skutočnosť, že neliečená ľahká depresia nie je dôvodom na zvýšenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia z dôvodu, pretože je všeobecne známe, že každý človek v akomkoľvek

odvetví povolania minimálne raz za život trpí ľahkou depresiou a výsledky liečby ľahkej depresie, pri
súčasnom vývine antidepresív sú vynikajúce. Žalobkyňa taktiež skutkovo neodôvodnila svoj nárok, ani
právne súdu nepodložila žiadny rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý by odôvodňoval jej nárok. Taktiež
dal do pozornosti, že pri nedbanlivostnom zavinení je možnosť znížiť náhradu škody, kedy poukázal na
rozsudky Najvyššieho súdu ČR z 31.01.1998 č.k. 1 CZ 60/98, Najvyššieho súd ČR z 20.09.1990 č.k.
1 CZ 29/90.

4/Vedľajší účastník rovnako žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že v časti náhrady bolestného
vyplatil sumu 8.100,-Sk a v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 36.000,-Sk.
Mal za to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by jej v prípade išlo o prípad hodný
osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. 32/1965 Z.z., neprodukovala ani také tvrdenia, s ktorými
by objektívne právo spájalo následky zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Čo

sa týka bolestného v rámci znaleckých posudkov nebola ani lekármi využitá možnosť zvýšenia až na
dvojnásobok, ktoré v prípade objektívne komplikovanejšieho priebehu liečby môže lekár zvýšiť až na
dvojnásobok. Nevidel dôvod, ktorý by odlišoval žalobkyňu od iných obdobne postihnutých osôb, pretože
prílohavyhlášky,vktorejsúuvedenébodovésadzby,úplneodškodňujevšetkybežnéprípadyalenakide
o prípad osobitného zreteľa, môže súd zvýšiť náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Rovnako vzniesol námietku premlčania, skutok sa stal 22.09.2001, k ustáleniu zdravotného stavu
žalobkyne došlo 21.2.2002, z ktorého je vystavený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia. Týmto dňom sa žalobkyňa mohla najneskôr dozvedieť o tom, aká škoda jej vznikla.
Vypracovanie tohto posudku deklaruje to, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený a z toho dôvodu
žalobkyňa vedela o tom, aká škoda jej vznikla a kto jej ju spôsobil, v priebehu celého trestného konania

bolaoboznámená,vočikomujevedenétrestnékonanieaajdoručenímrozsudkusajejtoúplnepotvrdilo,
stačila však subjektívna vedomosť o tom, kto jej škodu spôsobil. V rámci nároku na náhradu škody na
zdraví plynie iba subjektívna premlčacia lehota, a najneskôr dňom 21.02.2002 boli u žalobkyne splnené
všetky skutočnosti, ktoré spôsobuje začatie plynutia premlčacej lehoty. Teda premlčacia lehota začala
plynúť 21.02.2002 a skončila 21.02.2004, k podaniu riadnej žaloby došlo až 31.03.2004.

5/V poradí prvým rozsudkom zo dňa 22.6.2009 č.k. 5C/304/2008-263 súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 15.564,63 eur, vo zvyšku žalobu zamietol. Krajský súd v
Bratislave uznesením č.k. 5Co 272/2009-321 zo dňa 20.03. 2012 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vyslovil právny názor, že súd sa má zaoberať najmä možnosťou uplatnenia sa žalobkyne v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania až

potom je možné zaoberať sa otázkou možnosti zvýšenia odškodnenia za bolesť a aj za sťaženie
spoločenského uplatnenia ako i vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania so strany
žalovaného a vedľajšieho účastníka.
6/Súdprvejinštancievoveciopätovnevykonaldokazovanievýsluchomžalobkyne,ktoránapojednávaní
konanom dňa 07.11.2012 uviedla, že vzhľadom na pretrvávajúce problémy sa u psychiatra nelieči,

pretože nemá čas, je rozvedená, má osemročnú dcéru. Rovnako sa nelieči u ortopéda. Užíva len
bežne dostupné lieky proti bolesti. V súčasnosti je zamestnaná ako obchodný manager s netto príjmom
800 €, predtým pracovala v materskej škole ale odtiaľ bola nútená odísť, pretože hluk jej absolútne
neprospieval. Finančne si však polepšila. Zároveň uviedla, že nikdy nevykonávala vrcholový šport, v
súčasnosti behá a chodí do posilňovne. Čo sa týka spoločenského života, ten nevedie žiadny, nakoľko

je pracovne vyťažená. Jej priatelia po úraze sa odbúrali a keď je viacej ľudí a hluk, nerobí jej to dobre.
Kultúrne a politicky činná nie je, nebola ani v minulosti. Napriek skutočnosti, že ju noha neustále bolí,
chodí v topánkach na vysokých opätkoch, pretože si na ne zvykla a nohy ju bolia skôr v nízkych
topánkach. Pred dopravnou nehodou chodila na kultúrne podujatia posedieť si v rámci práce, avšak
pripustila, že jej spoločenský život sa zmenil v dôsledku toho, že sa jej narodilo dieťa. Súdu nevedela

odpovedať na otázku (napriek skutočnosti, že toho času má voľnú pracovnú dobu), či by jej psychiatrické
liečenie pomohlo, záležalo by to od liečby, ale nevyskúšala to. Naďalej zotrvala na svojom žalobnom
návrhu a žiadala, aby súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie.7/Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že nemožno sa dovolávať
nejakého ochorenia, keď žalobkyňa nevyužila všetky prostriedky na to, aby toto ochorenie vyliečila.
Žalobkyňa nenavštevovala psychiatra a dokonca ortopéda takmer pred dvomi rokmi. Mal za to, že

žalobkyňa nepreukázala, že sa jedná o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, keď nepreukázala
určité aktivity pred dopravnou nehodou a po dopravnej nehode. Zákon pamätá na náhradu bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia a jej bolo vedľajším účastníkom takáto bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia uhradená.
8/Vedľajší účastník sa pridržal písomných a ústnych stanovísk. Namietal vykonať kontrolné znalecké

dokazovanie. Návrh žalobkyne považoval za účelový, žalobkyňa aktívne nepristupuje ku svojej liečbe,
nenavštevuje psychiatra ani psychológa, neužíva žiadne lieky predpísané lekármi. Jej spoločenské
postavenie nie je nijakým závažným spôsobom dotknuté. Spoločenský život pred autonehodou viedla
na bežnej úrovni. Tak žalovaný, ako i vedľajší účastník na jeho strane zotrvali na námietke premlčania.
9/Súd prvej inštancie konštatoval, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má
ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Inak vyjadrené, sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie
účasti osoby na plnom osobnom a rodinnom spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote,
jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, resp. možnosti ďalšieho
sebavzdelávania. Súd musí vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie

poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví. Mimoriadne zvýšenie je podľa konštantnej súdnej praxe
prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa. Mimoriadne zvýšenie
je aktuálne v prípadoch, kedy je poškodený vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života a
kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú viac - menej stratené. Zvýšenie odškodnenia a
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné skutočne len v celkom

výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, v ktorých kultúrne, športové alebo iné zapojenie
poškodeného bolo na osobitne vysokej úrovni a mimoriadne (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo
182/2005). Samotná závažnosť poškodenia zdravia nie je sama o sebe dôvodom hodným osobitného
zreteľa.
10/Žalobkyňa na pojednávaní sama uviedla, že v dôsledku dopravnej nehody nie je vylúčená zo

športových aktivít, pracovného uplatnenia, jej platobné podmienky sa po úraze nezmenili, práve naopak
jej príjem je toho času vyšší ako pred dopravnou nehodou. Život žalobkyne, respektíve jej aktivity
kultúrne, športové, umelecké, rodinné a spoločenské a jej možnosti v týchto oblastiach sú rovnaké ako
po úraze. V žiadnych sférach života nedosahovala žiadne výrazné úspechy a úraz ju v týchto oblastiach
nijako neobmedzil ani neznevýhodnil. Žalobkyňa nezodpovedne pristupuje k svojej liečbe, nenavštevuje

odborných lekárov, ako je psychiater a ortopéd, neužíva žiadne lieky nimi predpísané. Preto s poukazom
a vykonané dokazovanie v prípade žalobkyne sa nejedná o prípad osobitného, mimoriadneho zreteľa.
11/Súd sa rovnako zaoberal námietkou premlčania vznesenej žalovaným a vedľajším účastníkom. Pre
právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví je ustanovená výhradne subjektívna premlčacia doba,
vzhľadomkzvláštnejpovahetýchtopráv.Prepočiatokbehudvojročnejsubjektívnejlehotypreuplatnenie

práva na náhradu škody je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o už vzniknutej škode, teda nie len o
protiprávnom úkone škodcu či škodnej udalosti, a o tom, kto za ňu zodpovedá. O škode, spočívajúcej
v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať jej
ohodnotenie, lebo až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Rozhodujúci
je teda okamžik, kedy sa po liečení ustálil zdravotný stav poškodeného nakoľko, aby bolo zrejmé, či a v

akom rozsahu došlo ku sťaženiu spoločenského uplatnenia (R 9/1986). Súd prvej inštancie mal za to,
že premlčacia doba začala plynúť od 22.02.2002, kedy bol vypracovaný posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia a už tento deň boli splnené predpoklady na to, aby si žalobkyňa uplatnila
nárok cestou súdu v dvojročnej premlčacej lehote, pretože tohto dňa žalobkyňa vedela výšku škody. K
premlčaniu práva prišlo dňa 22.02.2004. Žalobný návrh bol uplatnený až po tejto lehote. Až podanie

zo dňa 31.03.2004 malo náležitosti podania v zmysle príslušných ustanovení O.s.p., pretože až z tohto
podania bolo zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha a v akej výške, teda bolo určité a zrozumiteľné.
12/O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p., kedy súd
priznal úspešnému žalovanému náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti
žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala.

13/Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc nesprávne právne posúdenie a
nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Poukázala na jednotlivé znalecké posudky, konštatujúce
pretrvávajúci zlý zdravotný stav žalobkyne a zlú prognózu vývoja zdravotného stavu. Namietala rovnako
záver o premlčaní práva na náhradu škody, keď rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.1.2003pod sp. zn. 1 T/104/2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.6.2003 pod sp. zn.
8To/91/2003 nadobudol právoplatnosť dňom 5. 6. 2003, až kedy sa žalobkyňa dozvedela, kto zodpovedá
za jej škodu na zdraví, hoci náhrada škody bola vyčíslená skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej

dvojročnej premlčacej doby s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 O.z. musí byť preukázaná nielen
výška škody, ale aj to, kto za ňu zodpovedá. Právo žalobkyne na náhradu škody sa tak nemohlo
premlčať skôr, než 5. júna 2005. Ďalej namietala nevykonanie doplňujúceho znaleckého dokazovania,
ktoré nemôže nahradiť sám súd svojimi úvahami, navyše ak znalecké posudky z odvetvia psychiatrie
sa vo svojich záveroch rozchádzali. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie rozhodol vecne nesprávne aj v

časti týkajúcej sa náhrady trov konania, kde bolo dôvodné rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 150 ods.
1 O.s.p., pričom ako dôvody hodného osobitného zreteľa mal súd vyhodnotiť samotný charakter sporu,
ako aj skutočnosť, že výsledok sporu v danom prípade závisel jednoznačne od výsledkov znaleckého
dokazovania. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a priznal jej náhradu škody vo výške 15.464,63 euro voči žalovanému, ako i náhradu trov celého
konania.

14/Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
15/Niekdajší vedľajší účastník na strane žalovaného (ktorého postavenie v spore zaniklo dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku) vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalobkyne považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny tak v časti, konštatujúcej
premlčanie práva na náhradu škody na zdraví, ako aj v časti posúdenia dôvodnosti priznania tejto

náhrady žalobkyni. Navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku.
16/Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17/Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
18/Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto
zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (379, 380 ods.
1 CSP) a dospel k záveru, že dôvodné nie je.
20/Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej

dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,
kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený

bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania
sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí
o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje
spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní
svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu

svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré
zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane
až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia
doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby,
c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008).
21/Občiansky zákonník viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na
časovú podmienku uplynutia 2-ročnej doby na vedomosť poškodeného: a/ o škode a b/ kto za ňu
zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane)
dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno

natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom,
kto za škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975). Pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje
nielenvedomosťpoškodenéhooprotiprávnomúkonealebooudalosti,ktoroubolaškodaspôsobená,ale
aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť- vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, s.
634 ods. 3).
22/Poškodený „sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá“ hneď ako získa informáciu, na základe

ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových
okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu, teda len čo získa vedomosť o
skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého
subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje,
mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu v určení

zodpovednej osoby). Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe
ktorýchsimôžeurobiťdostatočnýúsudokotom,konkrétnektoráfyzickáaleboprávnickáosobazaškodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014).
23/V prípade prebiehajúceho trestného konania sa poškodený nedozvie o okolnostiach rozhodných

pre plynutie premlčacej doby až po právoplatnosti trestného rozsudku, ale okamihom, keď sa tieto
okolnosti skutočne dozvie. Aj keď až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o vine
obžalovaného, neplatí automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený dozvedá o tom, kto za škodu
zodpovedá. Dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý od procesných okolností, ktoré nastali
v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Znalosť

poškodenéhooosobeškodcusaviažekokamihu,keďdostalinformáciu,nazákladektorejsimôžeurobiť
úsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Táto skutočná vedomosť o osobe zodpovedajúcej
za škodu, ktorou od uvedeného dňa žalobca disponoval, už v tom čase nepochybne stačila na podanie
žaloby. Nebol teda daný dôvod, aby sa plynutie (subjektívnej) premlčacej doby práva na náhradu škody
začalo odvíjať až od právoplatnosti uvedeného rozsudku. To, že žalobca v spomenutom trestnom konaní

uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému, iba potvrdzuje, že mal informáciu o tomto
zodpovedajúcom subjekte. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn.
1 Cdo 82/2009).
24/V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ)
poškodenéhosapoškodenýdozvieoškodevčase,kedymožnoobjektívnevykonaťbodovéohodnotenie

bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba.
Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho
posudku. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že žalobkyňa sa o tom, kto za
škodu zodpovedá, dozvedela už v priebehu trestného konania vedeného proti vodičovi žalovanej 3/
na Okresnom súde v Hainburgu, ktorý rozhodol rozsudkom z 8. mája 2002. Aj pokiaľ ide o otázku

nadobudnutia vedomosti žalobkyne o škode sa dovolací súd stotožňuje s názorom odvolacieho súdu,
že žalobkyňa túto vedomosť získala už z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia,
ktorý bol vyhotovený 6. júna 2003. Dvojročná premlčacia doba (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v
danom prípade uplynula 6. júna 2005, právo na náhradu škody voči žalovanej 3/ ale žalobkyňa uplatnila
až 2. novembra 2006 (Porovnaj rozhodnutie NS SR z 27. 1. 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2010).

25/Špecifickým problémom, ktorý vzniká pri riešení otázky premlčania nároku v konaní
o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, je "spočívanie" premlčania v súvislosti s
uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Podľa ustanovenia § 112 OZ a § 261 ods. 3
ZP totiž premlčacia doba neplynie po dobu konania, v ktorom veriteľ svoje právo uplatnil, pokiaľ v tomto
konaní riadne pokračuje (viď tiež rozhodnutie uverejnené pod č. 31/1974 Zbierky súdnych rozhodnutí

a stanovísk). Inštitút tzv. spočívania plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania
práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde (prípadne na
inom príslušnom orgáne), t. j. po dobu súdneho (iného) konania a ak v ňom účastník riadne pokračuje,
neplynie premlčacia doby vo vzťahu k právu, ktoré bolo v tomto konaní uplatnené. Prípadom takéhoto
konania je aj tzv. adhézne konanie, teda konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania.

V prípade námietky premlčania je teda v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne
konanie, nutné posúdiť, či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený
riadne a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval. Riadne uplatnenie nároku na náhradu
škody v adhéznom konaní zahŕňa okrem otázky náležitosti príslušného návrhu aj určenie doby, kedy
môže poškodený návrh na náhradu škody podať, aby mohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu o

náhrade škody v trestnom konaní. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody v občianskom súdnom konaní,
vychádza v otázke riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody v adhéznom konaní predovšetkým
z rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Nie je však nimi (ani prístupom súdu v trestnom konaní
k otázke uplatnenia nároku na náhradu škody) viazaný pri posudzovaní otázky premlčania nároku.Riadne pokračuje v konaní ten, kto nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak,
aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Nemožno teda napr. uvažovať o riadnom
pokračovaní v konaní tam, kde žalobca vezme žalobu späť, prípadne nepodá návrh na pokračovanie

v konaní prerušenom podľa ustanovenia § 110 OSP a pod. Pokiaľ však poškodený v trestnom konaní
nepodá odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a nezúčastní sa konania na súde druhého stupňa,
nemožnonazákladetohourobiťzáver,ženepokračovalriadnevtrestnomkonaní.(správaorozhodovaní
súdov o náhrade škody vo veciach, ktorým predchádzalo adhézne konanie, Cpj 35/78 Najvyššieho súdu
ČSR z 24. októbra 1979, ktorá bola prejednaná a vzatá na vedomie plénom Najvyššieho súdu ČSR dňa

5. decembra 1979, sp. zn. Pls 2/79, R 22/1979).
26/Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom
a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania
neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú
škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974).
(rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22. decembra 1983, sp. zn. 5 Cz 27/83, R 29/1985).

27/Poškodený v začatom konaní riadne pokračuje tiež vtedy, ak po skončení iného (trestného) konania
v primeranej lehote pokračuje v konaní podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku
v občianskom súdnom konaní. Ak (podľa okolností prípadu) poškodený v konaní riadne pokračuje
podaním návrhu o uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba
nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie

bude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohoto (nadväzujúceho) konania. (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007).
28/V uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.6.2003 pod sp. zn. 8To/91/2003, ktorým
bolo podľa § 256 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného N. E. zamietnuté, sa konštatuje, že
okresný súd správne rozhodol aj vo výroku o náhrade škody, keď poškodené odkázal na konanie

vo veciach občianskoprávnych. Poškodené v čase rozhodovania okresného súdu nemali ukončenú
práceneschopnosť a nepredložili obodovanie svojich zranení a nešpecifikovali bližšie svoj nárok na
náhradu škody. Tento stav bol nezmenený aj v čase rozhodovania krajského súdu.
29/Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, a správne to konštatoval i súd prvej inštancie, že
v súdenej veci premlčacia doba začala plynúť od 22.02.2002, teda nasledujúci deň potom, ako bol

vypracovaný posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a už tento deň boli splnené
predpoklady na to, aby si žalobkyňa uplatnila nárok cestou súdu v dvojročnej premlčacej dobe, pretože
od tohto dňa žalobkyňa poznala výšku škody. Tento záver nakoniec nijako nerozporovala ani sama
žalobkyňa. Tu však odvolací súd musí konštatovať, že ak žalobkyňa zistila výšku škody dňa 22.2.2002
a do dňa 5.6.2003, kedy odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa ako poškodená v rámci adhézneho

konania nešpecifikovala bližšie svoj nárok na náhradu škody, v čom jej nič nebránilo, nemožno
konštatovať, že žalobkyňa v adhéznom konaní po dobu súdneho (iného) konania riadne pokračovala,
a nemožno tak ani konštatovať, že neplynula premlčacia doba vo vzťahu k právu, ktoré bolo v tomto
konaní uplatnené. Rovnako za riadne pokračovanie v konaní o uplatnenom nároku nemožno považovať
skutočnosť, že žalobkyňa podala (neúplnú) žalobu vo veci náhrady škody na zdraví až so značným

časovým odstupom od skončenia trestného konania, kde bola s nárokom na náhradu škody odkázaná
na konanie vo veciach občianskoprávnych, teda až dňa 17.10.2003, pričom až jej podanie zo dňa
31.03.2004 malo náležitosti návrhu na začatie konania/žaloby v zmysle príslušných ustanovení O.s.p.,
pretože až z tohto podania bolo zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha a v akej výške, teda bolo určité a
zrozumiteľné. Záver súdu prvej inštancie, že k premlčaniu práva žalobkyne na náhradu škody na zdraví

došlo dňa 22.02.2004, bol tak správny, keď riadny žalobný návrh bol podaný až po márnom uplynutí
premlčacej doby.
30/Vyššie uvedené okolnosti, teda riadne nepokračovanie žalobkyne v uplatnenom nároku na náhradu
škody, vylučujú rovnako zohľadnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade
trov, ako to žalobkyňa namietala v odvolaní.

31/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
32/Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

33/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).