Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/737/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220937
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314220937.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: Quantum Credit a.s., IČO: 47
248 980, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: PERSPECTA Legal, s.r.o.,
IČO: 36 668 745, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanému: V. I., nar. XX. L. XXXX,
bytom P. XXX, XXX XX P., o zaplatenie 532,26 eur s príslušenstvom a trov konania, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 18. augusta 2015, č. k. 17C/384/2014-31 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti žalovanej istiny v
rozsahu124,60eur s9,5%ročnýmúrokomzomeškaniapočítanýmzosumy124,60eurod4.septembra
2011 do zaplatenia, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom
rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu
vo výške 158,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 4. októbra
2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II/ vo zvyšnej časti návrh
zamietol a III/ žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 52
ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 3 a 4 písm. k), § 53a ods.1, § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2 veta
prvá, § 101, § 122 ods. 2, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 a ods. 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnení); § 10c nariadenia vlády SR číslo 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z.; § 115a ods. 2 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a § 5b ZoOS2007 (zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a) a b)
a § 43 ods. 1 ZoEK (zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách) a tiež poukazom na Nález

ÚS SR č.k. I. ÚS 38/2013-50 z 24. októbra 2013. Vecne dôvodil, že právna predchodkyňa žalobkyne
(Slovak Telekom, a.s.) uzatvorila 21. júla 2011 so žalovaným v postavení fyzickej osoby (nepodnikateľa)
Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program DATA
SIM NEOB1 a dňa 21. júla 2011 dodatok k Zmluve, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na
využívanéslužbyalebozariadenie(mobilnýtelefónHUAWEIE1750)vlehoteviazanosti24mesiacov.Na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom

a žalobkyňou ako postupníkom dňa 20. novembra 2013, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu
nezaplatenia dlžných faktúr postúpená na žalobkyňu. O tejto skutočnosti bol žalovaný upovedomený
dňa 27. novembra 2013. Dojednanú odplatu za poskytnuté služby právna predchodkyňa žalobkyne
fakturovala žalovanému fa. č. 7107976734 splatnou dňa 3. septembra 2011 v sume 124,60 eur a fa.
č. 7109037321 splatnou dňa 3. októbra 2011 v sume 158,71 eur. Okrem toho si právna predchodkyňa
žalobkyne voči žalovanému uplatnila aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,90 eur a

túto mu fakturovala faktúrou č. 7211764358 splatnou dňa 3. decembra 2012 (bez bližšej špecifikácie
aké zmluvné podmienky boli porušené). Pohľadávka žalobkyne voči žalovanému teda pozostávala zneuhradených služieb, zo zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Žalobkyňa súdu nepredložila ani
jeden dôkaz akú zmluvnú povinnosť mal žalovaný porušiť a kedy sa tak malo stať. Navyše v zmluve
absentuje ustanovenie pojednávajúce o dohodnutej zmluvnej pokute vo výške 497,90 eur - dôvodil

ďalej súd prvej inštancie. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie, posúdiac zmluvu o
pripojení, z ktorej si žalobkyňa v tomto konaní uplatňovala právo na finančné plnenie za spotrebiteľskú
(§ 52 ods. 1 a 2 O.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy), dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je
dôvodná len čiastočne a to v rozsahu doposiaľ neuhradenej odplaty za poskytnuté hlasové a nehlasové
služby a mesačné poplatky za obdobie od 15. augusta 2011 do 14. septembra 2011 v rozsahu 158,81

eur (vyúčtovanej žalovanému fa. č. 7109037321 splatnou 3. októbra 2011) s príslušným úrokom z
omeškania a v zostatku uplatnenom žalobkyňou za nedôvodnú a to či už pre neexistenciu uplatneného
nároku (právo na zaplatenie zmluvnej pokuty právnej predchodkyni žalobkyni vôbec nevzniklo, keďže
nebolo dohodnuté v zákonom predpísanej písomnej forme), alebo pre premlčanie takto uplatnených
nárokov. Premlčanie nároku na zaplatenie odplaty za hlasové a nehlasové služby a mesačné poplatky za
obdobie od 15. júla 2011 do 14. augusta 2011 vyúčtované žalovanému fa. č.7107976734 v sume 124,60

eur, splatnou dňa 3. septembra 2011posúdil v súlade s ust. § z 101 O.z. (počítajúc premlčaciu dobu z
takto uplatnených nárokov odo dňa ich splatnosti uvedenej vo faktúre, teda odo dňa 3. septembra 2011)
a postupujúc podľa § 5b ZoOS2007 (prihliadajúc na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi
v dôsledku jeho premlčania, keďže ide o spotrebiteľský vzťah) žalobkyni nepriznal nárok na takéto
plnenie, keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 3. septembra 2014 a právo na zaplatenie takejto

pohľadávky sa premlčalo dňom 3. septembra 2014 (už prvou sekundou uvedeného dňa). Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil právne poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. a vecne väčšinovým úspechom
žalovaného v konaní, ktorému však žiadne trovy nevznikli a preto mu ich náhradu ani nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti nepriznanej istiny vo výške 124,60 eur s

príslušenstvom (nepriznanej odplaty za hlasové a nehlasové služby a mesačné poplatky za obdobie od
15. júla 2011 do 14. augusta 2011 vyúčtované faktúrou č. 7107976734) a v časti nepriznania pomernej
časti náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, podala včas odvolanie iba žalobkyňa s
návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v takto odvolaním napadnutej časti namietajúc, že
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vo veci dospel na základe vykonaného dokazovania k

nesprávnemu právnemu záveru o premlčaní týchto nárokov žalobkyne (už dňom 3. septembra 2014)
a to z dôvodu, že faktúra, ktorou boli tieto nároky právnej predchodkyne žalobkyne vyúčtované bola
splatná 3. septembra 2011, a tak premlčacia doba začala plynúť až dňom 4. septembra 2011 (teda
odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz ) a uplynula dňom 4. septembra 2014. Pokiaľ teda
žaloba bola podaná na súde 3. septembra 2014 (deň pred uplynutím premlčacej doby), k premlčaniu

týchto nárokov nedošlo.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne nevyjadril.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale

odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za

účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

- ďalej O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré
má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne je treba priznať úspech, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
navrhované dôkazy, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§
389 ods. 1 písm. b) a c), nakoľko nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, vec mu vrátiť
na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p..

5. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho konania posúdiť,

či súd prvej inštancie správne žalobu v rozsahu žalovanej istiny 124,60 eur a tomu prislúchajúceho
príslušenstva zamietol a následne rozhodol správne aj o trovách konania.

6. V zmysle § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

7. V zmysle § 100 ods. 1 vety prvej O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).

8. V zmysle § 100 ods. 2 vety prvej O.z. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho

práva.

9. Inštitút premlčania má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje
právovzákonomstanovenýchlehotách.Zmyslomtohtoinštitútujezvýšenieistotyvprávnychvzťahocha
toajzacenustranyvynútiteľnostipráva.Premlčanímsarozumiekvalifikovanéuplynutiečasu,vdôsledku

ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku možno vyvrátiť vznesením námietky premlčania. Premlčanie je
tedakvalifikované uplynutiečasuustanovenéhovzákonenavykonaniepráva,ktorýuplynulbeztoho,že
by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v
dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe

nezaniká, len sa oslabuje.

10. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. V zmysle § 122 O.z. upravujúceho počítanie času v občianskoprávnych vzťahoch, lehota určená

podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou
mesiaca sa rozumie pätnásť dní (ods. l). Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním, alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný
deň (ods. 2). Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom

lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (ods. 3).

12. V zmysle vyššie uvedeného potom je potrebné dodať, že lehoty sú časové úseky dané svojim
začiatkom a koncom. Lehota je časový úsek, ktorý je určený časovými jednotkami (deň, týždeň, mesiac,
rok). Pre začiatok počítania lehoty je rozhodný deň, od ktorého sa lehota počíta (dies a quo ), a

deň, v ktorom lehota uplynie (dies ad quem). Občiansky zákonník ustanovuje pravidlá pre právnické
počítania lehôt podľa rôznych časových jednotiek. Ak je relevantná doba vymedzená počtom dní,
začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala udalosť rozhodná
pre jej počítanie. Z uvedeného vyplýva, že deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť, sado lehoty nezapočítava, aj keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia
tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i vtedy, ak by týmto dňom bola
sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak je lehota vymedzená podľa týždňov, mesiacov a rokov (čo bol prípad

práve prejednávanej veci keďže išlo o trojročnú premlčaciu dobu) platí, že začiatok lehoty je určený
tak ako pri počítaní podľa dní a koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch)
alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej začína
plynúť lehota. Pokiaľ ide o začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby v ustanovení § 101 O.z. je
zakotvené všeobecné pravidlo, že všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa

právo mohlo vykonať po prvý raz . Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej
doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Začiatok
plynutia premlčacej doby sa nazýva actio nata. Ten predpokladá porušenie práva takým spôsobom, že
od tohto momentu možno podať žalobu. Inak povedané, actio nata je okamih, keď oprávnený môže po
prvý krát s úspechom podať žalobu na splnenie záväzku, respektíve inak ho s úspechom uplatniť.
Je to vlastne časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ

subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba. V prípade
záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať (dare), začína premlčacia doba
plynúť splatnosťou záväzku. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti
dlhu. Pokiaľ ide o určenie posledného dňa lehoty je potrebné dodať, že Občiansky zákonník výslovne
nerieši otázku, kedy končí lehota, ktorej uplynutím sa jednak nadobúdajú práva, jednak strácajú práva,

respektíve nastávajú nepriaznivé právne dôsledky, t. j. či začiatkom alebo koncom posledného dňa
lehoty. Z povahy veci vyplýva, že koniec lehoty tu pripadá:
a) na začiatok posledného dňa, ak sa na základe uplynutia lehoty nadobúda právo,
b) na koniec posledného dňa, ak uplynutím lehoty zaniká právo alebo sa oslabuje právo (čo bol aj prípad
posúdenia momentu ukončenia hmotnoprávnej premlčacej lehoty v práve prejednávanej veci) a

c) nakoniec tej časti dňa, v ktorej podľa právneho predpisu, dohody alebo zavedenej praxe možno urobiť
úkon, ktorého sa plynutie týka.

13. Keďže v prejednávanej veci išlo o posúdenie okrem iného aj konca hmotnoprávnej premlčacej
lehoty (kedy nastal nepriaznivý následok pre subjekt občianskeho práva - oslabenie práva v dôsledku

premlčania), bolo potrebné vychádzať zo záveru, že takáto lehota uplynula až koncom posledného
dňa lehoty.

14. Súd prvej inštancie považoval za posledný deň na uplatnenie nároku deň 3. september 2014
a s poukazom na podanie žaloby 3. septembra 2014 mal za to, že žaloba bola podaná po uplynutí

premlčacej doby a prihliadajúc na premlčanie z úradnej povinnosti žalobu zamietol.

15. Súd prvej inštancie však opomenul skutočnosť, že žalobkyňa mohla vykonať právo prvý raz v deň
nasledujúci po dni splatnosti žalovanej pohľadávky, t.j. 4. septembra 2011 (ktorý deň bol dňom
začiatkuplynutiapremlčacejdoby)aže poslednýmdňomlehotynapodaniežalobyboldeň4.september

2014. Žaloba bola doručená súdu dňa 3. septembra 2014, teda deň pred uplynutím 3-ročnej premlčacej
doby, v dôsledku čoho zamietnutie žaloby v odvolaním napadnutej časti nebolo dôvodné.

16. S poukazom na uvedené, ak súd prvej inštancie žalobu v odvolaním napadnutej časti iba z dôvodu
premlčania nároku zamietol, pričom nevykonal ďalšie dôkazy na jeho opodstatnenosť a výšku, vec

nesprávne právne posúdil a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolaciemu súdu za takéhoto
stavu veci neostávalo iné, než rozsudok v napadnutej časti včítane závislého výroku o náhrade trov
konania zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods.
1 písm. b/ a c/ a § 391 ods. 1 C.s.p.).

17. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný, doplniť dokazovanie, podľa § 191 C.s.p. náležite zhodnotiť
výsledky celého konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci, o trovách konania i o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

18. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).