Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/507/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113209655
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113209655.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov Mgr. Andrey
Szombathovej-Polákovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q., T. XX, zastúpený opatrovníkom I., T., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 4.423,65 eur
s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10.
septembra 2015, č. k. 9C/190/2014-132, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra (súdprvejinštancievzmysle§12zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,
ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 10.septembra 2015, č. k. 9C/190/2014-132 rozhodol, že zastavuje
konanie a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil podľa § 96 ods.1, 2 Občianskeho súdneho poriadku

(OSP) tým, že navrhovateľ (ďalej len žalobca v zmysle § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“), ktorý sa domáhal voči odporcovi (ďalej len „žalovaný“ v zmysle § 60 CSP)
zaplatenia sumy 4.423,65 eura s príslušenstvom, zobral v priebehu konania svoj návrh (žalobu v zmysle
§131CSP)späť,opatrovníkžalovanéhoaprávnyzástupcavedľajšiehoúčastníkavyjadrilisospäťvzatím
žaloby súhlas, preto konanie zastavil.

3. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods.1 písm. c/ OSP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

4. Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník na strane žalovaného v zákonnej lehote odvolanie v
časti výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že uznesenie v napadnutej časti o nepriznaní náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Poukázal na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania podaním zo dňa 10.06.2013 a vo veci podal
vyjadrenie zo dňa 31.10.2014, v ktorom , okrem iného, vzniesol námietku premlčania, ktorú po doručení
návrhu na začatie konania a jeho príloh odôvodnil v stanovisku zo dňa 14.07.2015 a následne na to
žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.07.2015 vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd v
odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje , že o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm.

c/ Os.p., pretože konanie bolo zastavené. V danej veci bolo potrebné výrok o trovách konania aj medzi
hlavnými účastníkmi, aj medzi žalobcom a vedľajším účastníkom odôvodniť ustanovením § 146 ods.2prvá veta O.s.p., pretože z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca.
S poukazom na judikatúru ( R 49/1993, uznesenie NS SR z 14.9.2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010 a II:
ÚS 281/2011) uviedol, že za neodôvodnený dispozičný úkon (späťvzatie žaloby) musí žalobca znášať

dôsledky. Nebolo preukázané, aby žalovaný svojím správaním zapríčinil späťvzatie žaloby, ale na druhej
strane žalobca vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil
zastavenie konania. Žalobca pritom nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovaného žiadal, preto
tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech.

6. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom
podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania
zavinil žalobca, preto má vedľajší účastník, ktorý v konaní podporoval žalovaného, nárok na náhradu
trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu o trovách tak, že žalobca
je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 608,72 € na účet

právneho zástupcu JUDr. E. Y., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia . Vedľajší účastník si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie vo
výške 80,51 €.

7. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu konštatujúc, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým

nepriznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“) náhradu trov
konania, pretože v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva. V zmysle § 251 CSP sú trovami konania všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Účelnosť
je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných

dôvodov a neprekračuje jej medze, pričom by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby
samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné
podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania
Združenia sú abstraktné, všeobecné , bez znalostí prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou
nedôvodnou námietkou premlčania.

8. Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 24.03.2015 pod sp. zn. 7 MCdo
15/2014 a právom Združenia na náhradu trov konania sa Najvyšší súd SR zaoberal aj v uznesení zo
dňa 19.03.2014, sp. zn. 6 MCdo 5/2013. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty
svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach,
keďže jeho účelom je , okrem iného, kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v

občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii osobitného subjektu podľa §
95 ods.1 CSP. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného,
a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov
konania. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom v konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny
dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv

spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

9. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do konania, bolo umožniť kvalifikovanú
ochranuspotrebiteľapriamonaúčelzriadenýmsubjektom,ktorébudúspôsobiléposkytnúťspotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne

kompetentné. Poukázal na to, že nepriznaním náhrady trov konania zo strany súdu nedochádza k
porušovaniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods.2 a
3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s
procesným postojom Združenia k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil aj Ústavný súd
SR v náleze II. ÚS 78/03.

10. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle
ustanovenia § 687 ods.1 CSP ho potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške
106,90 € s DPH.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379,
§ 380 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a
contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trováchkonania je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods.1 vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami súd žalobca a žalovaný.
Podľa § 389 ods.1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší , len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP“) v znení platnom a účinnom do 1.júla 2016,
bol zrušený v § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a tento zákon v zmysle § 474
CSP nadobudol účinnosť 1.júla 2016.

14. Civilný sporový poriadok účinný od 1.júla 2016 nepozná inštitút „vedľajší účastník“. V ustanovení §

95 CSP sa nachádza úprava tzv. osobitných subjektov.

15. Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.

Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania (ods.2).

V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť
tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania (ods.3).

Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám (ods.4).

Podľa § 95 ods.1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej
moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej

má vystupovať, súhlasí.

16. Vedľajší účastník sa netransformoval na intervenienta, avšak ak odvolanie zo strany vedľajšieho
účastníka bolo podané do 30.júna 2016, v zmysle ustanovenia § 470 ods.2 CSP účinky podaného
odvolania zostávajú zachované.

17. Podľa § 146 ods.1 písm. c/ OSP , ktorý platil a bol účinný v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
bolo zastavené.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 151 ods.1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
18. Ustanovenie § 146 OSP vyjadrovalo výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 OSP.V ustanovení odseku 1 písm. c) išlo o zastavenie
konania z rôznych dôvodov (napríklad podľa § 43, 96, 104, § 106 až 108,§ 111). Pred rozhodnutím

o náhrade trov zastaveného konania podľa § 146 ods.1 písm. c/ OSP bolo treba vždy v konkrétnom
prípade zvážiť aplikáciu nielen ustanovenia § 146 ods.2 OSP, ale aj ustanovenia § 150 ods.1 OSP,
avšak prvostupňový súd sa aplikáciou ustanovenia § 146 ods.2 OSP vôbec nezaoberal.19. Odvolací súd k tejto veci poznamenáva, že ustanovenie § 146 ods. 2 vyžadovalo zodpovednosť za
zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia
podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotila iba podľa procesného výsledku. Druhá

veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 prvá veta.

20. Pri použití ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta OSP bolo treba otázku, či účastník konania zavinil, že
konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania
(napr. podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP v prípade, keď žalobca vzal účinne späť návrh na začatie

konania ( žalobu) , zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c) OSP) nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno niektorému z účastníkov (§ 146 ods. 2 OSP)
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto
ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety
tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne ( Pozri Z IV str. 736).

21. K zastaveniu konania teda mohlo dôjsť ( a aj v súčasnosti za platnosti a účinnosti Civilného
sporového poriadku môže dôjsť podľa § 144) v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov.
Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov, a to zastavenie konania v dôsledku späťvzatia návrhu
( žaloby), ku ktorému došlo pre správanie sa žalovaného, pričom žaloba bola podaná dôvodne, a vtedy

má žalobca právo na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje
procesne a nie je dôležité a rozhodujúce, aký bo bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby,
ale to, že žalovaný splní to, čoho sa od neho žalobca domáha, a len preto vezme žalobca späťžalobu.

22. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods.2 druhá veta OSP, z procesného

hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania (Pozri R č. 20/1983).

23. Podľa § 157 ods. 2 OSP bol súd povinný v odôvodnení rozsudku uviesť,, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

24. Podľa § 167 ods.2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

25. Podľa § 169 ods.1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal,
ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania

uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods.3), uvedie
dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

26. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 256 ods.2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, prizná
náhradu týchto trov protistrane.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).27. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
A jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, pričom je zároveň aj prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia (R 37/1985).

28. Dôvodom zrušenia súdneho rozhodnutia je vždy nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku
jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vždy
dostatočným spôsobom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
a právnymi závermi súdu, aj keď nie je samozrejme potrebné každé rozhodnutie odôvodňovať obsiahlo

a dávať odpoveď na každý argument účastníkov konania, čo platí najmä v prípade odôvodnenia
uznesenia.

29. Ako už odvolací súd uviedol, z obsahu odôvodnenia výroku napadnutého uznesenia súdu prvého
stupňa o náhrade trov konania vyplýva iba to, , že prvostupňový súd svoje napadnuté rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil podľa § 146 ods.1 písm. c/ OSP, ale už vôbec sa nezaoberal aplikáciou

ustanovenia § 146 ods.2 OSP , ani tým, z akého dôvodu došlo k späťvzatiu žaloby (návrhu na
začatie konania), čo robí odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti výroku o náhrade trov konania
nepreskúmateľným.

30. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

uznesenia. Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § ) sa v ďalšom
konaní bude zaoberať dôvodmi na strane odporkyne pre prípadnú aplikáciou ustanovenia § 150 ods.1
OSP pri rozhodovaní o náhrade trov a až potom rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods.3 OSP) a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods.2 druhá veta CSP a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).