Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/244/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115212017
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115212017.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobkyne: E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom v A., A., proti žalovanému: F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., I., zastúpeného JUDr. Jozefom
Jendrekom, bytom Košice, Bratislavská 45, o zaplatenie 2.500 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 13.05.2015 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
2.500 eur so 7,5 % úrokom od 07.04.2009 titulom tvrdeného odškodnenia za bezdôvodné obohatenie
a poškodenie mena.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa skutkovo svoj žalobný návrh odôvodnila v žalobe tak, že žalovaný dňa 23.07.2004
uzatvoril zmluvu o úvere a zmluvu o úvere GE MONEY a.s. na svoj účet, meno a adresu trvalého
bydliska. V roku 2009 sa začal domáhať v sp. zn. 12Ro/826/2009 a sp. zn. 10C/261/2009 sumy
2.863,71 eur s príslušenstvom voči jej osobe, pričom konanie 12Ro/826/2009 bolo ukončené a žalovaný
sa opäť a bezdôvodne v konaní 10C/261/2009 dožaduje voči nej zaplatenia uvedenej sumy. V

konaní 10C/261/2009 uviedla dôvody a pohnútky zo strany žalovaného, že sa bezdôvodne domáha k
finančnému plneniu. Žiadala súd, aby si preštudoval jej návrh z 05.05.2015 na zastavenie konania v
konaní 10C/261/2009, kde poukázala, že žalovaný neopodstatnene, účelovo a špekulatívne od roku
2009 ju obťažuje a podáva bezdôvodné žaloby za účelom obohatiť sa na jej úkor a tak neoprávnene
získať finančný majetkový prospech v podobe sumy 2.863,71 eur. Uviedla, že v konaní 10C/261/2009
súdu poukázala aj zmluvu a šeky navrhovateľa, kde si sám uvedené zmluvy uzatváral. Keďže žalovaný
ju bezdôvodne obťažuje a neopodstatnene sa chce obohatiť na jej úkor už od roku 2009 a dôkazné

listiny nie sú jej záväzkom, ani jej záležitosťou, podala na žalovaného predmetnú žalobu za bezdôvodné
obohatenie sa zo strany žalovaného, poškodenie mena za narúšanie súkromia. Navrhla preto, aby súd
žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 2.500 eur s úrokom 7,5 % ročne od 07.04.2009 od podania prvej
žaloby, ktorú žalovaný podal a to, aby žalovaný zaplatil ako náhradu za škody, ktoré jej spôsobil.

4. K žalobe pripojila ako listinné doklady: Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalovaným a GE Capital
Multiservis, k.s. zo dňa 23.07.2004 a vo fotokópiách podacie lístky dátumované v období rokov 2007 a

2008, pokiaľ ide o poukázanie peňažnej čiastky od odosielateľa - žalovaného adresátov: GE MONEY,
a.s., CITY BANK a.s., UNI CREDIT BANK.5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.11.2015 uviedol, že podanie žalobkyne
je značne nezrozumiteľné a nepodarilo sa mu identifikovať, na základe čoho sa mal na jej úkor obohatiť
a tiež na základe čoho by jej mal vzniknúť nárok na odškodnenie vo výške 2.500 eur, nakoľko to v

návrhu nie je uvedené ani ničím preukázané, pretože ňou doložená listina - fotokópie platieb, ktoré za
ňu zaplatil, preukazujú opak jej tvrdenia, čiže skutočnosť, že ona sa obohatila na jeho úkor a nie on
na jej. Uviedol, že k nezrozumiteľnému návrhu nie je možné sa racionálne vyjadriť, a že predpokladá,
že jej ide o to, že o sume 86.272,- Sk je vedené konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
10C/261/2009, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom v tomto konaní mala možnosť

sa aktívne brániť za predpokladu, že by sa ho riadne zúčastňovala, pričom si je vedomá toho, že v
tomto spore nebude úspešná a zrejme očakáva, že ju súd zaviaže zaplatiť mu 86.272,- Sk, čo by ona
považovala za jeho neoprávnený majetkový prospech (žalobca tak dedukuje z vyjadrenia žalobkyne v
odseku 1 na strane druhej návrhu za čiarkou, kde uvádza: „ktorý chce žalovaný získať bez právneho
dôvodu na úkor navrhovateľky.“) Žalobkyňa sa teda domáha odškodného za na jej úkor neoprávnene
získaný majetkový prospech, ktorý by mal nastať v budúcnosti, teda v čase podania návrhu a ani do

dnešného dňa však táto skutočnosť nenastala, a preto ani k získaniu neoprávneného majetkového
prospechu na jej úkor nemohlo dôjsť a vyslovil presvedčenie, že ani v budúcnosti nedôjde. Pokiaľ súd
v uvedenom prípade zaviaže žalobkyňu zaplatiť mu predmetnú sumu, tak pôjde o plnenie na základe
rozhodnutia súdu, a teda nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie na jej úkor. Upresnil, že sa súdom
domáha jedine zaplatenia sumy, o ktorej Okresný súd Košice I koná pod sp. zn. 10C/261/2009 a

ďalšie žaloby, tak ako to žalobkyňa na strane 3 ods. 1 uvádza, nepodal. Naopak, žalobkyňa podáva
neopodstatnené žaloby, návrhy na rozšírenie petitu žaloby, odvolania proti rozhodnutiu súdu v právnej
veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37C/186/2014 a 10C/261/2009, ako aj túto žalobu.
On si pritom iba plnil povinnosti, ktoré mu súd uzneseniami v uvedených prípadoch uložil, aby sa k
návrhom písomne vyjadril. Tiež uviedol, že nevie ako mohla žalobkyňa nabrať odvahu uviesť, že ju

každodenne obťažuje, pretože odkedy sa rozišli, sa šťastne oženil, narodilo sa mu dieťa, venuje sa
rodine, so žalobkyňou sa nekontaktuje a ani o kontakt s ňou nemá záujem a naopak je rád, že ich
vzťah skončil. Záverom uviedol, že opodstatnenosť návrhu žalobkyňa ničím nepreukázala a domáha
sa zaplatenia akéhosi odškodnenia za bezdôvodné obohatenie, ktoré by chcel získať v budúcnosti na
základe súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa ničím nepreukázala ani to, že na jej úkor získal neoprávnený

majetkový prospech, ani to, že svojim konaním poškodil jej meno, a že z uvedeného dôvodu jej vznikla
nejaká škoda. Na základe toho navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobkyňa v reakcii na písomné vyjadrenie k žalobe - v písomnom podaní z 18.12.2015 uviedla,
že konanie vedené pod sp. zn. 19C/244/2015 je jej návrhom, ktorý žalovaný nevie inakšie riešiť ako

napádaním jej osoby a drzým spôsobom. Uviedla, že žalovaný sa úmyselne vyhýba úhrady odškodného,
ktoré je z jej strany oprávnené. Uviedla, že voči žalovanému vedie konanie na tunajšom súde pod sp.
zn. 14Ro/55/2014, pričom ďalej vec rieši právne centrum v zastúpení tejto veci voči žalovanému. Keďže
žalovaný ju poškodil exekúciou, a to exekučne záložným právom a predajom nehnuteľností, návrh jej
žaloby je oprávnený, keďže majetok, a to byt, už nemá. Žalovaný si je vedomý, že ju poškodil cez T-

Mobile Slovensko a nevyhovuje mu niesť zodpovednosť. Mala za to, že špekuluje a priamo na jej osobu
útočí, slovne ju uráža preto, že mu tento stav nevyhovuje. Ju ako žalobkyňu záležitosti žalovaného
nezaujímajú, pričom konanie sp. zn. 19C/244/2015 je známa vec, ktorú podala ona pre záložné právo
na jej nehnuteľnosť, ktorú jej žalovaný spôsobil. Jedine žalovaný sa obohatil na jej úkor a to tým, že ju
donútil uhradiť exekúciu formou a prostredníctvom jej nehnuteľného majetku. Na základe uvedeného

vyslovila presvedčenie, že žalovanému už jasne a racionálne v tomto vyjadrení dala najavo škody, ktoré
jej spôsobil. Preto žiadala súd, aby bral do úvahy skutkový stav a škody, ktoré jej žalovaný spôsobil,
pričom vec žalovaného sp. zn. 10C/261/2009 sa tohto konania netýka, pretože je to iná právna vec.
Pretože v tomto konaní sa domáha ona, žalovaný sa má vyjadrovať k tejto veci, vyjadreniu sa vyhýba
a jeho vyjadrenie je bezpredmetné. V predmetnom konaní sa neriešia žalovaného problémy, ale jej

odškodnenie, ktoré jej žalovaný spôsobil úmyselne v čase, keď s ňou žil a nevedel sa preniesť cez to, že
nadobudla nový vzťah a žalovaného opustila. Tiež záverom vyslovila nesúhlas s návrhom žalovaného
o náhradu trov jeho právneho zástupcu, keďže žalovaný sa dal zastupovať svojim právnym zástupcom,
pričomnavrhla,abytrovykonaniasižalovanýhradilsám.Kpredmetnémuvyjadreniupripojilaakolistinné
doklady:UpovedomenieospôsobevykonaniaexekúcieEx18/2005,vkladvhotovostispečiatkouprijatia

UniCredit Bank 02.12.2010, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe PDS č. 202/9-2010.

7. Súd vo veci konal a pojednával v neprítomnosti žalobkyne, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnila, na ktorom súd konštatoval nesporné skutkové tvrdenie o tom, že medzi stranami sporusa vedie na tunajšom súde konanie vedené pod sp. zn. 10C/261/2009, ktorému predchádzalo konanie
o vydanie platobného rozkazu sp. zn. 12Ro/826/2009 s tým, že predmetom tohto konania (10C) je
nárok žalovaného v pozícií žalobcu voči žalobkyni v pozícií žalovanej na zaplatenie peňažnej čiastky

2.863,71 eur s príslušenstvom, ktorej žalobe bolo súdom prvého stupňa vyhovené, pričom rozhodnutie
zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Sporným skutkovým tvrdením zostalo tvrdenie žalobkyne o tom, že
žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, poškodil jej meno, narušil jej súkromie, na základe čoho
jej mala vzniknúť škoda.

8. Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

9. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnil, čo podľa
práva mal plniť sám.

11. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

12. Podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Predmetom žaloby je nárok žalobkyne uplatnený voči žalovanému titulom peňažného plnenia,

ktoré malo vzniknúť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia, resp. titulom náhrady za spôsobenú
škodu, ako aj v súvislosti s poškodením jej mena a narúšaním súkromia zo strany žalovaného, a
to v súvislosti s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/261/2009, v ktorom žalovaný
vystupuje v pozícií žalobcu, a v ktorom si voči žalobkyni ako žalovanej uplatňuje nárok na zaplatenie
peňažnej čiastky 2.863,71 eur, príp. v súvislosti s inými konaniami, ktoré strany sporu vedú. Ide

teda o nárok uplatnený, či už titulom náhrady škody, titulom bezdôvodného obohatenia, alebo titulom
poškodzovania mena a narúšania súkromia, pre ktorých odôvodnenosť a úspešnosť musia byť splnené
určité hmotnoprávne predpoklady stanovené zákonom. Tak náhrada škody ako bezdôvodné obohatenie,
prípadne poškodzovanie mena a narúšanie súkromia ako nároky vyplývajúce z ochrany osobnosti sú
inštitútmi upravenými v Občianskom zákonníku, a to nasledovne:

1) Občiansky zákonník rozlišuje medzi všeobecnou zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou
za škodu v osobitných prípadoch, pričom v prípade nároku uplatneného titulom škody musia byť
splnené základné predpoklady, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou, pričom platí, že všetky tieto predpoklady musia byť
splnené,pretoženesplneniečoilenjednéhozpredpokladovznamená,žepoškodenémunevznikánárok

zo zodpovednosti za škodu. Ohľadne splnenia uvedených predpokladov ďalej platí, že preukázanie
ich naplnenia ťaží žalobcu, ktorý ma v tomto smere nielen povinnosť tvrdenia, ale tiež povinnosť
preukázania.
2) Nárok uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia má svoj základ v majetkovom prospechu
získaného plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, alebo získaného z nepoctivých zdrojov ( § 451 ods. 2 OZ ) a v plnení za
niekoho iného ( § 454 OZ ). Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť
toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Podobne ako v prípade nároku na náhradu škody, aj
nárok z bezdôvodného obohatenia je odôvodnený iba za splnenia všetkých zákonných predpokladov:

a) vznik BO objektívne merateľného v peniazoch na strane obohateného, b) k získaniu BO na strane
obohateného došlo na základe právnych skutočností výslovne v zákone uvedených (§ 451 ods. 2,
§ 454 OZ), c) vznik majetkovej ujmy zodpovedá bezdôvodnému obohateniu a postihuje inú osobu,d) o bezdôvodné obohatenie nejde, ak zákon napriek majetkovému obohateniu vznik BO výslovne
neustanovuje.
3) Občiansky zákonník ustanovuje v § 11 všeobecnú úpravu ochrany osobnosti, v ktorom označuje

najtypickejšie zložky a prejavy osobnosti, ktoré ďalej rozširuje v ustanovení § 12 ods. 1 OZ.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na zákonom
chránených právach. O neoprávnený zásah nejde, okrem iného v prípadoch, kde je zásah dovolený
(resp. jeho možnosť predpokladaná) zákonom, ak súčasne neboli prekročené medze stanovené

zákonom.

14. Nie je pochybné, že žalobkyňa dávala predmetný nárok na zaplatenie peňažnej sumy do súvisu
so skutkovým tvrdením, že žalovaný si v inom súdnom konaní (resp. iných konaniach vedených
proti žalobkyni) uplatňuje určité peňažné čiastky, príp. iné nároky, na ktoré zrejme nemá nárok, čím
ju takýmto spôsobom nielen obťažuje a poškodzuje, ale na základe čoho sa takýmto spôsobom

mieni na jej úkor bezdôvodne obohatiť. Skutočnosť, že žalovaný podáva žaloby voči žalobkyni,
resp. vedie voči nej exekučné konania, príp. že v iných súdnych a obdobných konaniach podáva
vyjadrenia a stanoviská, nenapĺňa zákonnú definíciu protiprávneho úkonu ako základného predpokladu
zodpovednosti za škodu, ani vznik bezdôvodného obohatenia, pretože podávaním žalôb a návrhov zo
strany žalobcu voči žalovanej v iných súdnych konaniach, resp. v exekučných konaniach a podávaním

vyjadrení v nich, žalobca využíva iba svoje právo zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy, podľa
ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Samotné
posúdenie dôvodnosti takýchto návrhov a žalôb pred súdom, prípadne pred iným orgánom SR je
vecou právneho posúdenia a zhodnotenia príslušného oprávneného orgánu, a preto nemôže byť nikdy

posudzované ako protiprávne konanie, z ktorého preto nemôže vzniknúť ani žiadna škoda. Navyše
zhodne a argumentáciou žalovaného možno konštatovať, že pokiaľ na základe takýchto návrhov alebo
žalôb je súdom, prípadne iným orgánom Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom
priznané voči inej osobe určité právo alebo uložená určitá povinnosť, ich priznaním, napr. priznaním
peňažného plnenia, a následným vymožením takejto čiastky, nemožno hovoriť o neoprávnenom

majetkovom prospechu toho, komu takéto peňažné plnenie bolo priznané. V kontexte spomínaného
výkonu ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy preto nemožno
hovoriť ani o poškodzovaní mena a narúšania súkromia iba tým, že niekto sa domáha svojho práva
zákonnom ustanoveným postupom na súde, prípadne na inom orgáne Slovenskej republiky v prípadoch
ustanovených zákonom, čo je v prípade podávania žalôb, prípadne návrhov na exekučné konanie aj

prípad žalovaného. Skutkové vymedzenie žalobného návrhu teda neodôvodňuje v žiadnom prípade
záver o tom, že by sa žalovaný mal na jej úkor, či už bezdôvodne obohatiť alebo že by mal poškodiť
žalobkyňu v podobe tvrdenej škody, resp. že ju mal nejakým spôsobom poškodiť na mene a narušiť jej
súkromie. Súd preto posúdil žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a z tohto dôvodu ju ako nedôvodnú
zamietol.

15. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP
s tým, že nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške
100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti
predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.