Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112215455
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6112215455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: IRONAL, spol. s r. o.,
974 01 Banská Bystrica, Kynceľová 18, IČO: 36 030 597, zastúpeného: Advokátska kancelária UHAĽ,
s. r. o., so sídlom 960 01 Zvolen, Štefana Moyzesa 43, IČO: 47 236 655, proti žalovanej: J.. Q. V., nar.
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. A., W. cesta XX, zastúpenej: Advokátska kancelária KOVAL & spol.,
so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 33 759 537, o zaplatenie ceny diela, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/61/2012-197 zo dňa 15. 12. 2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
rozhodol tak, že žalobu (návrh) žalobcu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia nahradiť žalovanej trovy konania - súdny poplatok v sume 211 € a
trovy právneho zastúpenia v sume 1 551,19 €, všetko na účet právneho zástupcu žalovanej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobca pôvodne žiadal súd uložiť
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 3 518,40 € s prísl. za dielo (exteriérové a interiérové zábradlie)
vykonané na základe ústnej objednávky a cenovej ponuky 93/2010 zo dňa 23. 04. 2010 po dohode
žalovanej a zosnulého konateľa žalobcu J.. J. V., vyúčtovanú faktúrou č. 80110433 zo dňa 30. 09. 2011
(splatnou dňa 14. 10. 2011).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že na súdnom pojednávaní dňa 14.05.2013 v reakcii na dôkaz žalovanej,

že dňa 09.08.2010 uhradila na súkromný účet nebohého konateľa žalobcu J.. J. V. sumu 1 582
€ za materiál na exteriérové zábradlie (označené vo faktúre a dokumentácii ako Z4, Z5, Z6) a
subdodávateľovi, firme W. K. - STAKOV, sumu 535 € za jeho montáž, zobral žalobca návrh v časti o
zaplatenie sumy 2 117 € späť a súd so súhlasom žalovanej v tejto časti konanie zastavil. Písomným
podaním zo dňa 01.10.2015 zobral žalobca návrh späť i v časti zaplatenia 19% DPH z nezaplatenej
ceny materiálu a montáže interiérového zábradlia (označeného vo faktúre a dokumentácii ako Z1, Z2,
Z3) v sume 155,23 €, a 19% DPH z uhradenej ceny materiálu a montáže exteriérového zábradlia (Z4,

Z5, Z6) v sume 402,23 € a súd so súhlasom žalovanej na pojednávaní dňa 24. novembra 2015 konanie
v tejto časti, spolu o zaplatenie sumy 557,46 €, zastavil. Predmetom konania tak zostala suma 817 €
za interiérové zábradlie (Z1, Z2, Z3) pozostávajúca z ceny materiálu v sume 592 € a sumy 225 € za
montáž, s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 80110433.4. Žalovaná žiada návrh zamietnuť. Nespochybnila dodávku a montáž exteriérového i interiérového
zábradlia v jej rodinnom dome, tvrdila však, že realizáciou interiérového zábradlia v rozpore s nákresom

a cenovou ponukou jej vznikla škoda, ktorú kompenzovali s nebohým konateľom žalobcu Ing. J. V.
dohodou o „nulovom variante“, na základe ktorej si neuplatnila náhradu škody a žalobca nemal žiadať
úhradu ceny materiálu a inštalácie interiérového zábradlia.

5. Prvostupňový súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom konateľov žalobcu, žalovanej a svedkov

J.. V. H. a V. K., oboznámením sa s písomnými podaniami právnych zástupcov účastníkov, cenovou
ponukou 93/2010 zo dňa 23.04.2010 obsahujúcou o.i. nákres zábradlia, faktúrou č. 80110433 zo
dňa 30.09.2011, dodacím listom 2011/793 zo dňa 30.09.2011, listom žalovanej „vrátenie faktúry, dod.
listu“ adresovaného žalobcovi dňa 02.11.2011, pokusom o zmier adresovaným právnym zástupcom
žalobcu žalovenej dňa 29.05.2012 s podacím lístkom a doručenkou, e-mailovou komunikáciou, výpismi
z účtu žalovanej voXX. a.s., faktúrou č. 2010013 zo dňa 21. 07. 2010, rozpisom ceny materiálu a

montáže zábradlia, kópiou „modrého papierika“ a poznámok konateľa žalobcu J.. J. V., jeho vizitkou,
fotodokumentáciou zábradlia.

6. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že účastníci nespochybňujú, že na základe
ústnej zmluvy o dielo a cenovej ponuky 93/2010 zo dňa 23.04.2010 zhotovil žalobca pre žalovanú

najskôr exteriérové zábradlie (Z4, Z5, Z6) a neskôr aj interiérové zábradlie (Z1, Z2, Z3). Po smrti
konateľa žalobcu J.. J. V., ktorý so žalovanou zmluvu o dielo uzavrel a o veci rokoval, vyfakturoval
žalobca žalovanej cenu diela v sume 3 518,40 € faktúrou č. 80110433 zo dňa 30.09.2011 splatnou dňa
14.10.2011 (na súdnom pojednávaní dňa 12.03.2013 odpovedali aktuálni konatelia navrhovateľa J.. R.
K.aJ..Bc.V.V.naotázku,čijesúčasťouvyfakturovanejsumyicenazamontážrozporne).Prvostupňový

súd konštatoval, že niet sporu o tom, že žalovaná dňa 09.08.2010 uhradila na súkromný účet nebohého
konateľa žalobcu J.. J. V. na základe jeho pokynu cenu materiálu exteriérového zábradlia (Z4, Z5, Z6) v
sume 1 582 € a za montáž tohto zábradlia sumu 535 € dňa 28.07.2010 spoločnosti W. K. - STAKOV na
základe faktúry č. 2010013 zo dňa 21.07.2010. Predmetom konania zostáva suma 817 € predstavujúca
cenu materiálu a montáže interiérového zábradlia - Z1 (98 € + 50 €), Z2 (305 € + 115 €) a Z3 (189 € + 60

€) s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 80110433 zo dňa 30.09.2011.
Žalovaná úhradu tejto sumy netvrdila a prvostupňový súd ostalo sporné, či túto sumu žalobcovi dlhuje
alebo uzavrela s jeho nebohým konateľom dohodu o „nulovom variante“, podľa ktorej úhradu tejto sumy
žalobca žiadať nemal.

7. Prvostupňový súd uviedol, že žalovaná ako účastníčka konania pred súdom vypovedala, že hoci jej
nebohý konateľ žalobcu J.. J. V. nikdy neposlal faktúru za materiál na exteriérové zábradlie (Z4, Z5, Z6),
cenu tohto zábradlia uhradila dňa 09.08.2010 na žiadosť J.. J. V. na jeho účet. Pretože bola spokojná
s realizáciou exteriérového zábradlia, dohodli sa i na realizácii interiérového zábradlia do kolaudácie
domu v októbri 2010. Interiérové zábradlie bolo namontované subdodávateľskou firmou až po jej

urgencii 2 dni pred kolaudáciou. Samotné interiérové zábradlie však vykazovalo vady a pri jeho inštalácii
bolo poškodené dubové schodisko. Na základe ústnej reklamácie sa bol nebohý konateľ žalobcu J..
J. V. na zábradlie pozrieť a uznal, že nie je dobre realizované a namontované. Uvažovali najprv o
demontáži zábradlia, čím by však došlo k ďalšiemu poškodeniu schodiska, napokon sa dohodli na
„nulovom variante“ - žalobca nebude žiadať úhradu ceny materiálu a montáže zábradlia a ona náhradu

škody. Tento „nulový variant“ mal dať nebohý J.. J. V. „na papier“ čo sa však nestalo.

8. Konateľ žalobcu J.. R. K. ako účastník konania uviedol, že realizáciu interiérového zábradlia v dome
žalovanej nevidel. Nebohý J.. J. V., s ktorým sedel v kancelárii, sa vyjadril, že žalovaná prestala byť s
realizáciou tohto zábradlia spokojná až po tom, čo jej nejaký projektant povedal, že nie je v poriadku.

Nebohý J.. J. V. a žalovaná o veci rokovali, ale nepamätá sa, s akým výsledkom. Hoci bolo interiérové
zábradlierealizovanéužvoktóbri2010,dodacílistvystaviliažpotom,čozistilinezrovnalostivzákazkách
v referáte nebohého J.. J. V..

9. Svedok J.. V. H. vypovedal, že ako zamestnanec žalobcu uzatvára zákazky, vystavuje dodacie

listy, faktúry a pod. Nebohý J.. J. V. prišiel s tým, že majú zákazku od žalovanej. Svedok potvrdil,
že prvý dodací list vystavil na pokyn nebohého Ing. V., tento však žalovaná nepodpísala, a preto ho
stornovali. Druhý dodací list vystavil až na základe pokynu aktuálneho konateľa dňa 30.09.2011. Na
otázku právneho zástupcu žalovanej svedok výslovne potvrdil, že nebohý J.. J. V. mu dal pokyn pôvodnýdodací list zrušiť. Tvrdil, že neskôr na porade dostal od neho pokyn kontaktovať žalovanú a dohodnúť
sa s ňou na nejakom kompromisnom riešení, rokovať o cene a pod. Žalovaná však s ním odmietla
komunikovať s tým, že nie je konateľom. Informoval o tom nebohého J.. V., ktorý mu povedal, že sa s

ňou skontaktuje. To, že si nebohý J.. V. nechal časť ceny zaplatiť na svoj súkromný účet svedok nevedel.

10. Svedok V. K., zamestnanec žalobcu, potvrdil, že pri zameriavaní zábradlia v dome odporkyne bol
prítomný aj nebohý J.. J. V..

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci aplikoval ust. § 631 Občianskeho zákonníka, § 153 ods.
1 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p..

12. Prvostupňový súd v odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie tejto veci je založené
na zodpovedaní spornej otázky, či sa nebohý konateľ žalobcu J.. J. V. a žalovaná dohodli v prípade
úhrady ceny materiálu a montáže interiérového zábradlia na „nulovom variante“, t.j. že ju žalovaná

žalobcovi neuhradí ako kompenzáciu za nekvalitné vyhotovenie a montáž zábradlia. Súd prvej inštancie
konštatoval, že je nesporné, že o tejto dohode neexistujú okrem tvrdenia žalovanej žiadne priame
dôkazy. Rovnako je však nesporné, že celý proces od dohadovania zmluvy o dielo až po finalizáciu bol
„v réžii“ žalovanej a nebohého konateľa žalobcu J.. J. V., ktorý si neštandardným spôsobom a mimo
účtovníctvafirmyžalobcunechaluhradiťžalovanou nasvojsúkromnýúčetcenumateriáluexteriérového

zábradlia bez toho, aby žalovanej vystavil faktúru alebo doklad o prevzatí peňazí a vo firme o tom
informoval. Toto neštandardné konanie konateľa žalobcu, jeho e-mailová komunikácia so žalovanou,
ale i výpoveď svedka J.. V. H., ktorý má vo firme žalobcu na starosti účtovníctvo, považoval súd
za nepriame dôkazy na základe ktorých uveril tvrdeniu žalovanej o dohode na „nulovom variante“.
Prvostupňový súd uviedol, že svedok J.. H. potvrdil, že na pokyn nebohého J.. V. pôvodný dodací list

stornoval, že mu nebohý J.. V. o nespokojnosti žalovanej s realizáciou interiérového zábradlia povedal, a
ženebohýJ..V.maloveciďalejsožalovanou rokovať.Okresnýsúdkonštatoval,žeo„nulovomvariante“
niet písomného dokladu v účtovníctve žalobcu, ale žalobca nedisponoval ani dokladom o úhrade ceny
a montáže exteriérového zábradlia, čo jeho tvrdenia činí nedôveryhodnými rovnako ako fakt, že ani
po začatí súdneho konania sa aktuálni konatelia žalobcu nevedeli zhodnúť v odpovedi na otázku, či

žalovanej vyúčtovali faktúrou č. 80110433 dňa 30.09.2011 len cenu materiálu alebo aj montáž zábradlia.
Prvostupňový súd považoval za nesporné, že za života nebohého konateľa J.. J. V. žalobca už voči
žalovanej žiadnu požiadavku na zaplatenie ceny interiérového zábradlia nevzniesol a stalo sa tak až
po jeho smrti, pričom z pôvodného návrhu žalobcu i neistých a rozporných tvrdení jeho konateľov mal
za zrejmé, že o veci informovaní neboli a návrh podali len na základe toho, že našli cenovú ponuku,

prípadneďalšielistinyorealizáciitohtodiela.Pretosúduveriltvrdeniužalovanejpodopretéhouvedenými
nepriamymi dôkazmi, že sa s nebohým konateľom žalobcu J.. J. V. dohodla na „nulovom variante“, a
že žalobcovi nič nedlhuje. Za tohto stavu súd prvej inštancie návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnej žalovanej právo
na náhradu trov konania.

13. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca
súdu prvého stupňa vytýka, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „uveril tvrdeniam, ktoré
sú podopreté nepriamymi dôkazmi“, avšak takéto odôvodnenie rozhodnutia neobstojí, pretože súd
má pri rozhodovaní prihliadať na vykonané dôkazy a rozhodovať na základe nich, pričom v konaní
existujú listinné dôkazy a iné skutočnosti, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu žalobcu. Žalobca je tiež

názoru, že súd zároveň odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, keď neprihliadol na záverečnú
reč doručenú súdu dňa 11. 12. 2015 a nevysporiadal sa v odôvodnení rozsudku, so skutočnosťami
v nej uvedenými. Žalobca v odvolaní namietal, že v konaní bolo spoľahlivo preukázané, že medzi
žalobcom a žalovanou bola uzavretá ústna zmluva o dielo. Na základe ústnej zmluvy o dielo žalobca
dielo vykonal a vystavil odporkyni faktúru 80100433. Skutočnosť, že dielo bolo vykonané a že bola

vystavená vyššie uvedená faktúra, nie je sporná. Žalobca uviedol, že predmetom konania je suma vo
výške 817 €, ktorá pozostáva z ceny materiálu v sume 592 € a sumy vo výške 225 € za montáž. Súdnym
konaním bolo zistené, že žalovaná nespochybňuje ani dodávku ani montáž zábradlia. Dohoda o cene
tak ako to tvrdí žalovaná však nie je sporná. Jediná vec, ktorá v celom súdnom konaní sporná je,existencia resp. neexistencia tzv. „nulového variantu“, na základe ktorého sa mala žalovaná s nebohým
konateľom žalobcu Ing. J. F. dohodnúť o tom, že žalovaná nebude uplatňovať nárok na náhradu škody,
ktorá jej mala vzniknúť nesprávnou realizáciou interiérového zábradlia a žalobca nebude žiadať úhradu

ceny materiálu a inštalácie interiérového zábradlia. Existencia tohto „nulového variantu“ sa nepotvrdila
a nebola preukázaná ani prostredníctvom nepriamych dôkazov. Jediný, kto v konaní tvrdí, že takýto
„nulový variant“ mal existovať, je žalovaná, ktorá má byť prostredníctvom tohto konania zaviazaná na
úhradu dlžnej sumy. Uvedený spôsob procesnej obrany je nanajvýš vynaliezavý a súladný so zákonom,
avšak žiaden z dôkazov nepreukázal a z konania nevyplynulo poznanie, z ktorého by mohol súd určiť, že

existovala uvedená dohoda. Žalobca uviedol, že o uvedenej dohode nemal absolútne žiadnu vedomosť
a neexistujú ani účtovné či iné záznamy, ktoré by jej existenciu potvrdzovali. Podľa vyjadrenia žalovanej
uvedenom na pojednávaní, mala byť dohoda o vyrovnaní „premietnutá na papier“, teda uzavretá
písomne,kčomuvšaknedošlo.Ajtototvrdeniežalovanejznamená,žereálnekuzavretiužiadnejdohody
o urovnaní nedošlo, pretože podľa jej tvrdenia mala byť uzavretá dohoda na papieri. Listinnú dohodu o
urovnanívšakžalovanávkonaníneprodukovala.Súčasnedôvod,prektorýjetvrdeniežalovanejúčelové

je jej následné konanie po smrti nášho konateľa žalobcu. Žalovaná žalobcu nikdy nevyzvala na uzavretie
tejto dohody po smrti konateľa. O tejto dohode sa nezmienila ani v liste pri vrátení faktúry. S týmto
tvrdením prišla dokonca až na druhom pojednávaní. Aj preto sa žalobca domnieva, že ide o procesnú
obranu žalovanej, ktorá je len špekulatívna a účelová. Tieto okolnosti však opomenul súd prvého stupňa
zohľadniť, hoci boli sumarizované v záverečnej reči.

15. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že súd síce v odôvodnení rozsudku uvádza, že za nepriame dôkazy
považuje neštandardné konanie nebohého konateľa žalobcu, emailovú komunikáciu so žalovanou a
výpoveď svedka J.. V. H.. Z týchto nepriamych dôkazov však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by mala
existovať nejaká dohoda o „nulovom variante". Ak by z výpovede svedka J.. V. H., ktorý má na starosti

účtovníctvo žalobcu, vyplynulo, že existovala dohoda o urovnaní, nefigurovala by pohľadávka žalobcu
voči žalovanej v účtovníctve žalobcu.

16. Žalobca je tiež toho názoru, že je nesprávne, aby súd pri rozhodovaní vo veci samej nezohľadnil
všetky predložené listinné dôkazy a výsluchy svedkov a na miesto toho rozhodol na základe nepriamych

dôkazov a viery v pravdu tvrdení žalovanej. Takéto odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné a založené na nesprávnom posúdení veci. Nie je možné aby bolo rozhodnutie
súdu založené na abstraktnej dohode o „nulovom variante", ktorého existencia sa v konaní žiadnym
dôkazom, a to ani nepriamym, nepreukázala. Pokiaľ súd má preukázanú existenciu ústnej zmluvy o
dielo, existenciu dohody o cene, skutočnú realizáciu diela a faktúru evidovanú v účtovníctve žalobcu, nie

je dôvod pre zamietnutie podanej žaloby. Ide totiž o nesporné a dokázané skutočnosti, ktoré žalovaná
dôkazmi nevyvrátila. Súd nemôže založiť svoje rozhodnutie len na tom, že návrh na zaplatenie kúpnej
cenybolvočižalovanejvznesenýažposmrtiJ..J.V.,pretožefaktúrabolavystavenákoncomroku2011a
J..F.skonalzačiatkomroku2012,vdôsledkučohozrejmenemalveľačasunavymáhaniepohľadávkyod
žalovanej a zároveň toto krátke časové rozmedzie necelých 4 mesiacov nie je preukázateľným dôkazom

o tom, že dlh žalovanej bol odpustený.

17. Žalobca v odvolaní tiež poukázal na to, že ak by aj nebohý J.. J. V. rozhodol, že nebude
pohľadávku od žalovanej vymáhať, takéto rozhodnutie konateľa neznamená vzdanie sa práva. Vzdanie
sa práva zároveň neznamená odpustenie dlhu. Všetky tieto inštitúty vyžadujú písomnú formu na

to, aby ich bolo možné legitímne preukázať a tým aj uznať. Žalobca nemá vedomosť o existencii
údajnej dohody o „nulovom variante", preto vzdanie sa práva, či prípadné odpustenie dlhu, nebolo zo
strany žalovanej náležité preukázané. Pokiaľ bolo spočiatku sporné vyhotovenie diela žalobcom, túto
skutočnosť odporkyňa na pojednávaní doznala. Preto sa súd mal zaoberať len tvrdeniami žalovanej
o zániku povinnosti na zaplatenie ceny diela. Tieto tvrdenia však žalovaná dôkazmi nepodložila, preto

v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno. Je mylný názor súdu prvého stupňa, že ohľadne
tvrdení žalovanej ťaží dôkazné bremeno žalobcu. Pokiaľ žalovaná niečo tvrdí, musí toto tvrdenie v
konaní aj preukázať dôkazmi, aby uniesla dôkazné bremeno. V prípade, ak tieto dôkazy nepredložila,
resp. nenavrhla ich vykonanie, je vystavená procesnej sankcii, ktorou je spravidla neúspech v spore.
Neunesenie dôkazného bremena neospravedlňuje ani tá skutočnosť, že je spotrebiteľ, pretože ide o

elementárny základ sporového konania. Uvedená úvaha v podstate ešte znamená, že žalobca mal
preukazovať tú skutočnosť, že dohoda o urovnaní nebola uzavretá. V tomto prípade však ušlo pozornosti
súdu, že neexistencia sa nepreukazuje, pretože dokazovanie negatívnej skutočnosti, nie je možné. Po
nikom predsa nemožno žiadať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej18. skutočnosti, ktorou v tomto prípade bola neexistencia dohody o urovnaní. Žalobca v odvolaní tiež
uviedol, že dňa 11. 12. 215 doručil prostredníctvom právneho zástupcu súdu záverečnú reč zo dňa 08.
12. 2015, v ktorej sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a sú

uvedené v tomto odvolaní. Ako je zrejmé z obsahu rozsudku, žalobcom namietané skutočnosti, vrátane
záverečnej reči, však prvostupňový súd vôbec v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, teda žalobca má
za to, že na ne neprihliadol. Na základe toho potom súd vychádzal len z tvrdení žalovanej, o čom svedčí
jeho záver, že jej „uveril" a keďže sa vecne s argumentáciou žalobcu nevysporiadal, porušil zásadu
rovnosti účastníkov konania (rovnosti zbraní) a odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom.

19. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu odvolania žalobcu podľa §
379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodnýchustanovenív§470ods.1platí,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto na
vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP,
aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce
konaniespolusnapadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancieauvádza,žesavplnomrozsahustotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedôvodnosti žaloby žalobcu, v tomto

smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP
na tieto v celom rozsahu poukazuje.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu, odvolací
súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380
CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo
k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

26. Žalobca svoje odôvodnenie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca predovšetkým
namieta, že nebola potvrdená existencia tzv. „nulového variantu“.

27. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní,
ktoré podľa žalobcu majú byť totožné s argumentmi uvádzanými v záverečnej reči doručenej dňa 11.
12. 2015 súdu prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

28. Odvolacia námietka žalobcu, že sa existencia „nulového variantu“ nepotvrdila a nebola preukázaná
ani prostredníctvom nepriamych dôkazov, nie je dôvodná. Názor odvolacieho súdu v tomto smere je
zhodný s názorom prvostupňového súdu, že nepriamymi dôkazmi, hlavne z výsluchu svedka J.. H., ale
tiež z výpovední konateľov žalobcu, sa potvrdilo tvrdenie žalovanej o dohode o „nulovom variante“.29.KonateľžalobcuJ..R.K.privýsluchuakoúčastníkkonania(§131ods.1O.s.p.)okreminéhouviedol,
ženebohýJ..J.V.,sktorýmsedelvkancelárii,savyjadril,žežalovanáprestalabyťsrealizáciouzábradlia

spokojná. Nebohý J.. J. V. a žalovaná o veci rokovali, ale nepamätá sa však s akým výsledkom.

30. Svedok J.. V. H. vypovedal, že ako zamestnanec žalobcu uzatvára zákazky, vystavuje dodacie listy,
faktúry a pod. Nebohý J.. J. V. prišiel s tým, že majú zákazku od žalovanej. Svedok pri výsluchu uviedol,
že prvý dodací list vystavil na pokyn nebohého J.. V., tento však žalovaná nepodpísala, a preto ho

stornovali.Druhýdodacílistvystavilažnazákladepokynuaktuálnehokonateľadňa30.09.2011.Potvrdil,
že nebohý J.. J. V. mu dal pokyn pôvodný dodací list zrušiť. Tvrdil, že neskôr na porade dostal od neho
pokyn kontaktovať žalovanú a dohodnúť sa s ňou na nejakom kompromisnom riešení, rokovať o cene a
pod. Žalovaná však s ním odmietla komunikovať s tým, že nie je konateľom. Informoval o tom nebohého
J.. V., ktorý mu povedal, že sa s ňou skontaktuje. To, že si nebohý J.. V. nechal časť ceny zaplatiť na
svoj súkromný účet svedok nevedel.

31. V tomto smere je tiež dôležité, že celý proces od dohody zmluvy o dielo až po finalizáciu prebiehal
medzi žalovanou a nebohým konateľom žalobcu J.. J. V., ktorý si neštandardným spôsobom a mimo
účtovníctvafirmyžalobcunechaluhradiťžalovanou nasvojsúkromnýúčetcenumateriáluexteriérového
zábradlia bez toho, aby žalovanej vystavil faktúru alebo doklad o prevzatí peňazí a vo firme o tom

informoval. Celý proces od uzavretia zmluvy o dielo až po odovzdanie diela nemožno hodnotiť inak ako
neštandardné konanie konateľa žalobcu J.. J. V..

32. Najdôležitejším na takomto neštandardnom konaní zomrelého konateľa žalobcu J.. V. však je to, že
za jeho života si nikdy žalobca neuplatnil nárok na zaplatenie ním neskôr požadovanej sumy. Faktúra a

dodací list bol žalobcom vystavený 30.09.2011 teda takmer po roku od odovzdania diela, čo tiež možno
hodnotiť tak, že zomrelý konateľ žalobcu J.. V. a žalovaná sa dohodli na „nulovom variante“. Je celkom
nelogické, aby zo strany žalobcu začal byť uplatňovaný nárok na zaplatenie ceny za dielo až po takmer
jednom roku od dokončenia diela, keď bežnou praxou bolo, že žalobca si nechal podpísať dodací list
a následne vystavil faktúru. Podľa výpovede konateľa žalobcu Ing. K. zo dňa 14.05.2013 to bolo vždy

do jedného mesiaca po dodávke materiálu (diela).

33. Žalobca nemal vedomosť o viacerých konaniach svojho zomrelého konateľa J.. V. vo vzťahu k
žalovanej(napr.sinechalvyplatiťsumu1582€nasvojsúkromnýúčet),atedajebezvýznamunámietka,
že o predmetnej dohode žalobca nemá žiadnu vedomosť.

34. Ako nedôvodnú považuje odvolací súd tiež námietku žalobcu, že žalovaná nikdy nevyzvala žalobcu
na uzavretie dohody o urovnaní po smrti konateľa žalobcu. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že
žalovaná nemala mať akýkoľvek dôvod na pochybnosti o uzavretí dohody medzi ňou a zomrelým
konateľom žalobcu J.. V., ak je nepochybné, že nárok na doplatenie sumy za dielo si žalobca voči

žalovanej uplatnil až takmer rok po zhotovení diela a nikdy predtým jej nebola vystavená faktúra, a to
ani na sumu 1 582 €, ktorú si nechal J.. V. zaplatiť na súkromný účet. Na uvedenom závere odvolacieho
súdu nemení nič to, že žalobca namieta, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej figuruje v účtovníctve
žalobcu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že do účtovníctva bola pohľadávka zavedená až
takmer rok po odovzdaní diela, konkrétne 30.09.2011. Ak by J.. V. nebol so žalovanou uzavrel dohodu

„nulovom variante“ bola by predmetná pohľadávka v účtovníctve žalobcu zavedená určite skôr [konateľ
žalobcu J.. K. vo výpovedi zo dňa 14.05.2013 uviedol, že to bolo vždy do jedného mesiaca po dodávke
materiálu (diela)].

35. V neposlednom rade je nedôvodná tiež odvolacia námietka žalobcu, že súd odňal žalobcovi možnosť

konať pred súdom, keď neprihliadol na záverečnú reč doručenú súdu dňa 11. 12. 2015 a nevysporiadal
sa v odôvodnení rozsudku, so skutočnosťami v nej uvedenými. Ak žalobca v podanom odvolaní uvádza,
že ide o prednesy, ktoré sú totožné s prednesmi uvedenými v odvolaní, je tento prípadný nedostatok v
tomto konkrétnom prípade odstránený tým, že v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa podstatnými vyjadreniami
a tvrdeniami žalobcu vysporiadal odvolací súd.

36. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil, vrátene výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalovanej v spore,
pričom žalobca nesprávnosť výroku o trovách konania ani nenamietal.37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení

s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu
úspešná. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli (vyjadrenie k
podanému odvolaniu žalovaná nepodala), odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania proti

žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10.
2016).

38. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).