Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Chalupka

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614205952
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614205952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: K. G. N., M..N.., N. N.: E. XX
XXX XX Ž., proti žalovanému: Z. L., Y. G.: Na O. XX, L., o zaplatenie 1.880,48 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku, č.k. 36C/31/2016-51 zo dňa 09.10.2017,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú

sumu vo výške 2004,47 Eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1880,48
Eura od 15.03.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom vo výške 12,9 % ročne zo sumy 1880,48 Eura od
23.05.2014 do zaplatenia a to všetko v splátkach po 15,- Eur vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov súdneho konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a vecne tým, že žalobou zo dňa 23.05.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2014 žalobca
žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 1880,48 Eura
s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa
09.11.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu Č.. XXXXX, na základe, ktorej poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal úver a úroky splácať
v pravidelných mesačných splátkach do 20.10.2022. Po vyčerpaní úveru žalovaný porušil svoje
povinnosti, preto bol listom zo dňa 20.02.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do

14.03.2014. Ku dňu spísania žaloby predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 2094,89 Eura pozostávajúcu
zistinyúveruvovýške1.880,48Eura,úrokovvovýške123,99Eura,sankčnýchpoplatkovvovýške30,42
Eura, poplatkov vo výške 60,- Eur. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky sú od 15.03.2014
sankcionované sankčnou províziou vo výške 8%. Súčasne žiada bežný úrok vo výške 12,90 % ročne z
istiny od 23.05.2014 do zaplatenia. Žalovaný peňažnú sumu nezaplatil.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to Úverová

zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX, list žalobcu žalovanému zo dňa 20.02.2014 s doručenkou, Výpis
z hlavnej knihy Prima banky ku dňu 17.03.2014 všetko v kópiách a po takto vykonanom dokazovaní
ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom: Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX má súd
preukázané uzavretie zmluvy dňa 09.11.2012 medzi žalobcom a žalovaným nazvanej Úverová zmluva č.XXXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobca poskytnúť žalovanému peňažnú sumu
vo výške 2000,- Eur s úrokom vo výške 12,9 % ročne, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 120
mesačných splátkach vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca so splatnosťou 20.10.2022 pri termíne prvej

splátky 20.11.2012. Výška RPMN je 15,83 % ročne, pri priemernej RPMN ku dňu podpisu úverovej
zmluvy 19,08 % ročne. Celkovo má žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 3810,- Eur. Súčasťou obsahu
záväzkového vzťahu žalobcu a žalovaného sa stali všeobecné obchodné podmienky - K. G. N., M..N...
Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 20.02.2014 s doručenkou má súd preukázané doručenie výzvy
žalovanému dňa 03.03.2014 na zaplatenie sumy 2003,19 Eura s príslušenstvom. Z Výpisu z hlavnej

knihy Prima banky ku dňu 17.03.2014 má súd preukázané evidovanie žalobcom nezaplateného úveru z
toho istina 1880,48 Eura, úroky vo výške vo výške 78,84 Eura, sankčné poplatky vo výške 1,25 Eura. Z
Výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 09.11.2012 - 30.11.2012 má súd preukázané poskytnutie sumy
2000,- Eur žalobcom žalovanému ako úveru. Žalovaný sumu istiny vo výške 1.880,48 Eura, úrokov vo
výške 123,99 Eura ako aj súvisiacich úrokov z omeškania nezaplatil.

4. Stranami sporu sú žalobca ako obchodná spoločnosť zapísaná do obchodného registra teda
podnikateľ podľa § 2 ods. 2 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník")
a žalovaný ako fyzická osoba, pričom vzhľadom na okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi
právnym predchodcom žalobcom a žalovaným nie je zrejmé, že sa týka podnikateľskej činnosti
žalovaného (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom predmetom konania je právo vzniknuté zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež "ZoSÚ"), vzhľadom na
to sa právny vzťah medzi stranami sporu spravuje zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a Občianskym zákonníkom.

5. Predmet konania je tvorený základom nároku spočívajúcim v porušení povinnosti žalovaným vrátiť
peňažnú sumu získanú od žalobcu na základe zmluvy a predmetom nároku spočívajúcom v sume
poskytnutej žalobcom žalovanému podľa zrušenej zmluvy ako aj príslušenstva k týmto sumám. Nebolo
medzi stranami sporu sporné uzavretiu Úverovej zmluvy Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 09.11.2012,
ktorú súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d/ ZoSÚ), na základe ktorej došlo

k odovzdaniu sumy 2000,- Eur žalobcom žalovanému. Túto zmluvu súd posúdil ako platnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere obsahujúcu všetky náležitosti podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ až y/ ZoSÚ.
Žalovaný netvrdil a teda ani nepreukázal zaplatenie splátok úveru tak ako bolo v súlade s § 9 ods.
2 písm. k/ ZoSÚ v predmetnej zmluve dohodnuté, keď netvrdil a teda ani nepreukázal zaplatenie
dlžnej sumy podľa Úverovej zmluvy Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 09.11.2012 a to či už istiny

vo výške 2.000,- Eura alebo úrokov a úrokov z omeškania v rozsahu ako je žalobcom požadované v
žalobe a to ani po výzve žalobcu na zaplatenie zostatku nesplatenej časti úveru, ktorú skutočnosť ani
nerozporoval. Súd potom vychádzal z tvrdení žalobcu a preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie
sumy 2004,47 Eura tvorenej nesplatenou istinou úveru 1.880,48 eura a vyčíslených úrokov vo výške
123,99 Eura, keď na vrátenie istiny spolu s odplatou má žalobca nárok priamo zo Úverovej zmluvy Č..

XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 09.11.2012 v súlade s § 9 ods. 2 písm. k/ až ZoSÚ. Súd súčasne priznal
aj dohodnutý úrok z úveru vo výške 12,9 % ročne ako je dohodnutý v samotnej Úverovej zmluve Č..
XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 09.11.2012.

6. Súd však zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 60,- Eur ako aj sankčných poplatkov vo výške

30,42 Eura, keď žalobca nepreukázal dohodu, ktorou by bola určená povinnosť žalovaného zaplatiť tieto
sumy ako ani skutočnosti, ktoré by mali za následok vznik nároku žalobcu na zaplatenie týchto súm v
celkovej výške 90,42 Eura. Súčasne súd zamietol úrok z omeškania z nezaplatených úrokov, keď nie je
možné dojednať úrok z omeškania z úrokov, keďže úroky nie sú peňažnou sumou poskytnutou veriteľom
dlžníkovi.

7. Pokiaľ ide o paričnú lehotu (§ 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku), túto súd určil s ohľadom na
výšku príjmu žalovaného a na jeho majetkové možnosti, ktoré vytvárajú odôvodnený prípad na určenie
dlhšej lehoty na plnenie ako lehoty troch dní (§ 232 ods. 3 veta druhá Civilného sporového poriadku).
Bude však len vecou a záujmom samotného žalovaného, aby v prípade, ak mu to majetkové a príjmové

okolnosti dovolia, zaplatil prípadne vyššie splátky dlžnej sumy, keďže takto eliminuje nárast úrokov a
úrokov z omeškania. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia.8. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že
čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému
úspešný v prevažujúcej časti.

9. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, v časti v ktorej súd zamietol nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania z priznaných úrokov, nárok na zaplatenie sankčných poplatkov vo výške 30,42
Eur a proti výroku, ktorým povolil žalovanému splatiť dlžnú sumu v splátkach podal odvolanie žalobca.
Žalobca žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil

a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p. K úroku z omeškania zo zmluvného úroku žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007, vzhľadom na ktorý má žalobca za to, že má popri
nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu aj nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Žalobca
poukazuje na fakt, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z
istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje, čím podľa žalobcu nejde o rozpor so zásadou

anatocizmu. Podľa odvolateľa úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením
celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník
dostane, ak neplní riadne a včas. V otázke zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k
ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení sa vyjadril aj Najvyšší súd Českej
republiky rozhodnutím sp. zn. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014, na ktorého rozhodnutie žalobca

poukazuje. Žalobca má taktiež za to, že pokiaľ považoval súd žalobný návrh žalobcu za neúplný,
mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p. Nakoľko súd takto nepostupoval,
dopustil sa podľa žalobcu vady v konaní (odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom). V rámci svojho
odvolania žalobca ďalej uvádza špecifikáciu úrokov z omeškania a poukazuje na ust. § 503 Obchodného
zákonníka. K uplatneniu úroku z omeškania z nesplatenej istiny a obchodného úroku vyčísleného ku

dňu zosplatnenia úveru žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008, sp.
zn. 4Cob/62/2007. K rozhodnutiu o povolení splácať dlh v splátkach žaloba uvádza: priznaním možnosti
plnenia dlhu v splátkach po 15,- Eur postupoval súd v rozpore so zákonom, nakoľko žalovaný získal
možnosť splácať úver za výhodnejších podmienok, ako mal dohodnuté v zmluve. Výkon práv, ktorý
motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv

zakotvenouC.s.p.ŽalobcaďalejpoukazujenarozsudokKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.24Co/322/2016
zo dňa 01.03.2017, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej splatnosti potvrdil.
Súd uviedol, že z ustanovenia § 160 ods. 10.s.p. resp. § 232 ods. 2 C.s.p. vyplýva, na splnenie povinnosti
uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Podľa žalobcu nie je ani možné prihliadať ani
na prehľad existujúcich dlhov žalovaného z dôvodu, že žalobca má nepochybne právo aby mu jeho

pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote. Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že
žalovaný, resp. obaja žalovaní berú na seba záväzky až v takej výške, že zjavne nie sú schopný
plniť ich a ich nepriaznivú situáciu vznikla v dôsledku neúmerného zaťaženia úvermi. Ďalej žalobca
poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 7Co/33/2017 zo dňa 22.02.2017. Žalobca
poukazuje na skutočnosť, že pri danej výške splátky žalovaný uhradí len istinu bez príslušenstva za

viac než 10 rokov. Splnenie celého dlhu tak bude trvať neúmerne dlho a žalovanému narastú úroky z
omeškania, čo nie je v jeho prospech. Žalobca taktiež poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Žiline
č.k. 11Co/91/2017-138 zo dňa 16.5.2017, 7Co/154/ 2017-223 z 13.9.2017, rozsudok Krajského súdu
v Trnave č.k. 23Co/498/2016-72 zo dňa 15.05.2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
15Co/185/2017-136 zo dňa 27.09.2017.

10. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

11. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ichzáklade dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

14. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

15. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej
inštancie.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1
C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.