Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206257
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8514206257.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne I.. V. R., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v C.V. Č.. XXX, proti žalovanému Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom
v Starej Ľubovni, na ul. Obrancov mieru č. 1, právne zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, na ul. Štúrovej č. 20, o priznanie nárokov z neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa zo dňa 11.04.2018 č.k. 5Cpr 3/2014-115 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v
rozsahu 100 %.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil a náhradu trov konania stranám
nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť. Predbežné prejednanie
sporu v tejto veci vykonané nebolo, žaloba bola vzatá späť pred začatím prvého pojednávania a teda ani

na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by nebolo možné prihliadať. Súd prvej inštancie
preto konanie zastavil.

3. Žalobkyňa dôvod späťvzatia žaloby neuviedla, nepreukázala ani, že by po začatí konania boli ňou
uplatňované nároky zo strany žalovaného uhradené, resp. žiaden iný dôvod poukazujúci na zavinenie
žalovaného vedúce k zastaveniu konania. Zastavenie konania tak zavinila žalobkyňa.

4. Z dôvodu zavinenia zastavenia konania by žalobkyňa v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP bola
povinná nahradiť trovy konania žalovanému. Žalovanému však náhrada trov konania priznaná nebola
a to postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 257 CSP.

5. Žalovaný ako orgán verejnej moci nepochybne stále zamestnáva osoby v rámci osobného

úradu, ktorým problematika v štátnozamestnaneckých vzťahov a nárokov s tým spojených musí byť
jednoznačne známa, pričom ak v súčasnosti nie je medzi týmito osobami osoba s odborným právnickým
vzdelaním, žalovaný mohol o odbornú právnu pomoc v tejto veci žiadať samotný Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý je nadriadeným služobným úradom Regionálnym úradom
verejného zdravotníctva v Slovenskej republike a ktorý takéto odborne zdatné osoby zamestnáva
minimálne na odbore legislatívy a práva, resp. na odbore kontroly, dozoru a sťažnosti. Napriek

tomu žalovaný nijako relevantne nezdôvodnil potrebu pribratia právneho zástupcu z radov advokátov.
Nemožno v tejto veci akceptovať prípadné námietky, že napr. išlo o zložitú právnu otázku, nakoľkootázka dôvodnosti, či nedôvodnosti nárokov zo štátnozamestnaneckého pomeru nemôže byť otázkou
právne náročnou pre osoby pracujúce v orgánoch verejnej moci práve v danej oblasti. Za takejto situácie
nemožno akceptovať tvrdenia žalovaného, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanému by bolo

v rozpore s princípom rovnosti strán. Žalovaný v zásade vyvolal svojim nezákonným postupom a to
daním výpovede žalovanej zo štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorej vedel, že je nulitná i spor v
tejto veci, pričom to, že žalobkyňa zotrvávala na žalobe i po právoplatnom skončení veci vedených
na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 7Cpr 3/2011 a 4Cpr 1/2011, kde nulitnosť výpovede
bola opakovane deklarovaná, je len výsledkom toho, že celú situáciu v prvotných základoch zavinil

samotný žalovaný, ktorého konanie napriek záverom v skorších veciach mohla žalobkyňa dôvodne
pociťovať ako konanie spôsobujúce jej škodu zodpovedajúcu práve výške nárokov, ktoré v tejto veci
voči žalovanému uplatňovala. V tejto súvislosti sa poukázalo i na závery Krajského súdu v Prešove
uvedené v uznesení zo dňa 18.03.2015 č.k. 21CoPr 1/2015 - 216, podľa ktorých v prípade priznania trov
žalovanému by žalobkyňa zdieľala nielen postavenie účastníka konania vystaveného nulitným právnym
aktom žalovaného do stavu právnej neistoty, ale aj účastníka, ktorý by na závažnú chybu žalovaného

doplatil finančnou ujmou v podobe náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému ako úspešnému
účastníkovi. Tento záver možno plne použiť i na dôvody nepriznania náhrady trov konania žalovanému
v tejto veci.

6. Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie žalovaný. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť tak, aby žalovanému bola
priznaná plná náhrada trov konania. Ako dôvod uviedol, že pri rozhodovaní o trovách sa vychádzalo z
ustanovenia§257CSP,podľaktoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvody
hodné osobitného zreteľa. V súvislosti s týmto ustanovením sa poukázalo na iné konania vedené medzi
žalobkyňouažalovanýmnaOkresnomsúdeStaráĽubovňapodsp.zn.7Cpr3/2011a4Cpr1/2011,ktoré

sa viedli na základe žalôb žalobkyne. Podstatou týchto konaní bola skutočnosť, že žalovaný ničotným
úkonom zdanlivo skončil štátnozamestnanecký pomer žalobkyne napriek tomu, že nebol jej služobným
úradom. Takáto aplikácia ustanovenia § 257 CSP na zistený skutkový stav je nesprávnym právnym
posúdením.Predovšetkýmjepotrebnépoukázaťnato,žezosamotnéhoustanovenia§257CSPvyplýva
výnimočnosť rozhodnutia súdu o nepriznaní náhrady trov konania. Nepriznanie náhrady trov konania

musí byť zároveň odôvodnené dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Argumenty súdu prvej inštancie
by obstáli, ak by žalobkyňa po 19.08.2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu
Stará Ľubovňa vo veci 4Cpr 1/2011 zobrala svoju žalobu späť. Žalobkyňa však v konaní pokračovala.
Po 19.08.2015 po vyzvaní žalovaný predložil súdu podania zo dňa 12.12.2016, zo dňa 18.04.2017 a
zo dňa 14.06.2017. Všetkými týmito podaniami reagoval na podania žalobkyne, ku ktorým bol vyzvaný

vyjadriť sa, pričom žalobkyňa po tom, čo bola medzi ňou a žalovaným právoplatným rozhodnutím súdu
vyriešená hmotnoprávna otázka, či bol žalovaný v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru jej
služobnýmúradom,predkladalanovéanovépodania,ktorýmizotrvávalanapodanejžalobe,abyposérii
týchto podaní deň pred nariadeným termínom pojednávania svoju žalobu zobrala v celom rozsahu späť.
Žalovaný nespochybňuje možnosť žalobkyne disponovať žalobou, ale s takouto dispozíciou sú spojené

zákonom predpísané dôsledky. V opísanej skutkovej situácii nemožno priznať relevanciu akémusi
prvotnému základu sporu spočívajúcemu v nulitnom akte žalovaného. O tom, že k takému aktu došlo
sa žalobkyňa dozvedela najneskôr v roku 2015. Ak sa rozhodla pokračovať v konaní, je to jej právo, s
ktorým sú spojené dôsledky v podobe procesného neúspechu a s tým spojeným bremenom náhrady
trov konania.

7. Ani úvaha o tom, že žalovaný nezdôvodnil potrebu zastúpenia advokátom neobstojí so zreteľom na
ustanovenie čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše samotné skutkové okolnosti, ktoré súd
prvej inštancie opísal, teda že žalovaného k ničotnému právnemu aktu viedlo práve usmernenie jeho
nadriadeného orgánu, vyvolali na strane žalovaného potrebu právneho zastúpenia advokátom s cieľom

vyhnúť sa ďalšiemu nezákonnému postupu. Strany sporu bez ohľadu na to, či ide o právnické alebo
fyzické osoby, majú v konaní rovné postavenie. Súd štandardne neskúma, či osoba, ktorá má právnické
vzdelanie sa mohla alebo mala dať zastúpiť advokátom a neexistuje dôvod, pre ktorý by nemala byť
priznaná z takýchto dôvodov náhrada trov konania žalovanému.

8. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal uznesenie v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.9. V danom prípade vo veci nie je možné stotožniť sa so záverom o potrebe aplikácie ustanovenia §
257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania.

10. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov

konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej
praxi. Bude preto vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na
rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

11. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo k
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či tu nie je výnimka z výnimky, teda či
na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov.
Dochádza k nej vtedy, ak z priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana sporu

nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo môže ich uhradiť len s veľkými
ťažkosťami.

12. Pokiaľ ide o právoplatne ukončené konania vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.
7Cpr 3/2011 a sp. zn. 4Cpr 1/2011, tieto nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V týchto

konaniach došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb žalobkyne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaného. Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 17.07.2014 č.k.
7Cpr 3/2011 - 257 nadobudol právoplatnosť dňom 27.08.2014 a rozsudok Okresného súdu Stará
Ľubovňa zo dňa 08.10.2014 č.k. 4Cpr 1/2011 - 159 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 10.06.2015 č.k. 18CoPr 8/2014 - 206 sa stal právoplatným dňa 19.08.2015. Konanie v tejto

veci bolo uznesením zo dňa 25.02.2015 č.k. 5Cpr 3/2014 - 6 prerušené do právoplatného skončenia
konania vo veci vedenej pod sp. zn. 4Cpr 1/2011. Žalobkyňa teda od 19.08.2015, kedy bolo právoplatne
ukončené konanie vo veci 4Cpr 1/2011 mala vedomosť o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na
strane žalovaného a napriek tomu trvala na podanej žalobe.

13. Žalovaný splnomocnil advokátku JUDr. Ivetu Rajtákovú na zastupovanie v konaní vedenom pod
sp. zn. 5Cpr 3/2014 až splnomocnením zo dňa 07.12.2016, teda po viac ako roku od právoplatného
ukončenia sporu vedeného pod sp. zn. 4Cpr 1/2011 a viac ako po dvoch rokoch od ukončenia konania vo
veci 7Cpr 3/2011, v ktorých sa riešila otázka vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Takéto správanie
sa žalobkyne nemožno považovať za okolnosť vedúcu k nepriznaniu náhrady trov konania žalovanému

podľa ustanovenia § 257 CSP.

14. K späťvzatiu žaloby zo strany žalobkyne došlo až podaním zo dňa 10.04.2018 a to bez uvedenia
dôvodu. Žalobkyňa teda procesne zavinila zastavenie konania, a preto pri rozhodovaní o trovách sa
malo vychádzať z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie

konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15.Zasprávnysanedáoznačiťanizáver,podľaktoréhožalovanývkonanínijakorelevantnenezdôvodnil
potrebu pribratia právneho zástupcu z radov advokátov.

16. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 89 a nasl. umožňoval každej strane sporu dať sa zastúpiť
v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Týmto zástupcom mohol byť aj advokát. Tento právny predpis vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučoval, aby strana odborne spôsobilá hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom, sa nemohla dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu jej nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené boli vždy

potrebné. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným právom
upraveným v článku 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu, a
preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
strane sporu, táto náhrada trov strane sporu aj priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právostrany sporu na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musela
znášať zo svojich prostriedkov.

17. Rovnako aj právnická osoba, ktorá zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, alebo má aj
vlastný právny útvar a splnomocnila advokáta na zastupovanie v konaní, má právo na náhradu účelne
vynaloženýchtrovkonaniavzniknutýchvsúvislostistýmtozastupovaním.Opačnývýkladbyvkonečnom
dôsledku znamenal, že strana sporu, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním alebo sama má
právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia. Takýto výklad je v rozpore nielen s

ustanoveniamiCivilnéhosporovéhoporiadku,aleajvrozporesustálenýmprincípomrovnostiúčastníkov
konania.

18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP uznesenie
vo výroku o trovách konania zmenil a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Zároveň úspešnému žalovanému priznal i náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).