Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/209/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207683
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616207683.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu M. M., nar.

XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom S. XXX/X, T. B., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom,
so sídlom Dukelských hrdinov 22, Zvolen proti žalovanému Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš
a.s., so sídlom Partizánov 14, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 413 941, zastúpeným JUDr. Jaroslavom
Kokavcom, advokátom, so sídlom Ul. 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 6.789,50 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 2.11.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 6.789,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 6. 789,50 eur od 21.5.2015 do zaplatenia, a žalobcu zaviazal vydať žalovanému
hokejovú výstroj v rozsahu podľa faktúry č. 128/2014 z 2.7.2014. Uvedený žalobný návrh žalobca
odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Dňa 7.1.2014 uzavrel žalobca so žalovaným
hráčsku zmluvu č. 073-J-01430-2013/2014 podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. II ods. 10

tejto zmluvy: „klub je povinný poskytnúť (zapožičať na protipodpis) základnú hokejovú výstroj, výzbroj,
a hokejky v bežnej kvalite a potrieb hráča „A“ mužstva s prihliadnutím na výber športovej značky, ktorú
si hráč vyžiada. Uvedené platí v prípade jeho pôsobenia na súpiske vo vekovej kategórii seniorov.“
Nakoľko mal žalobca podpísanú hráčsku zmluvu a prísľub „pôsobenia“ na súpiske mužstva „A“ 1.
ligy seniorov, zakúpil si u predajcu Gyromitra company, s.r.o., so sídlom Tyršova 1834/11, Praha 2
- Nové Město potrebnú brankársku výstroj v základnom a nevyhnutnom rozsahu, ktorá bola svojou
kvalitou primeraná bežnej kvalite brankárskej výstroje určenej pre brankárov na úrovni juniorskej

hokejovej ligy ako aj 1. ligy seniorov v podmienkach súťaží riadených Slovenským zväzom ľadového
hokeja. Zakúpenie novej brankárskej výstroje v celkovej výške 6.789,50 eur predstavovalo nevyhnutnú
podmienku na kvalitné podávanie brankárskych výkonov. Žalobca ďalej uviedol, že je bežnou praxou
medzi hokejovými klubmi a hráčmi, že pokiaľ klub nezabezpečí svojmu hráčovi potrebnú výstroj, hráč
si ju zabezpečí v rozsahu a kvalite podľa zmluvne dohodnutých podmienok v hráčskych zmluvách, na
vlastné náklady sám, a následne mu tieto náklady preplatí hokejový klub. Žalobca súčasne predložil
potvrdenie nezávislého predajcu športových a hokejových potrieb MK SPORTS, s.r.o., so sídlom

Budyšínska 20, Bratislava, o tom, že zakúpená brankárska výstroj predstavuje brankársku výstroj v
základnom rozsahu, pričom vzhľadom k jej charakteru a kvalite je ju možné klasifikovať ako brankársku
výstroj v primeranej a bežnej kvalite. Po zakúpení si novej brankárskej výstroje, žalobca opakovane
ústnou formou žiadal žalovaného o preplatenie kúpnej ceny na uvedenej faktúre za brankársku výstroj.Nakoľko žalovaný na tieto opakované ústne výzvy nereagoval, žalobca mu 20.5.2015 zaslal výzvu
na plnenie si povinností vyplývajúcich z hráčskej zmluvy, ktorú žalovaný prevzal toho istého dňa.
Nakoľko na žalobcove opakované ústne výzvy, a ani na písomnú výzvu z 20.5.2015 nedostal žalobca

žiadnu odpoveď od žalovaného, a žalovaný si naďalej odmietal plniť svoju povinnosť zakotvenú v
čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy, žalobca 8.6.2015 od hráčskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným 7.1.2014 písomne odstúpil. Vzhľadom na uvedené, žalobca požiadal, aby súd zaviazal
žalovanéhonazaplateniesumy6.789,50eur,t.j.nákladovvynaloženýchnaobstaraniehráčskejvýstroje.
Súčasne žalobca uvedomujúc si svoju povinnosť vrátiť žalovanému hokejovú výstroj, ktorá mu mala byť

poskytnutá podľa čl. II bod 10 hráčskej zmluvy, navrhol, aby mu súd uložil povinnosť vydať žalovanému
hokejovú výstroj v rozsahu podľa faktúry č. 128/2014 z 2.7.2014. Keďže sa žalovaný dostal s plnením
peňažného dlhu do omeškania, uplatnil si žalobca voči žalovanému v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške, a to za obdobie od 21.5.2015 do zaplatenia.
Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení, žalobca navrhol ako dôkazy vykonať hráčsku zmluvu č.
073-J-01430-2013/2014 zo 7.1.2014, faktúru č. 128/2014 na sumu 6.789,50 eur z 2.7.2014, potvrdenie

nezávislého predajcu MK SPORTS, s.r.o., výzvu žalobcu na plnenie si povinností z hráčskej zmluvy z
20.5.2015, a odstúpenie žalobcu od zmluvy z 8.6.2015.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 5.12.2016, žalovaný uviedol, že nárok
uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva z dôvodu, že klub je povinný poskytnúť (zapožičať

na protipodpis) základnú hokejovú výstroj a hokejky v bežnej kvalite a potrieb hráča „A“ mužstva s
prihliadnutím na výber športovej značky, ktorú si hráč sám vyžiada, iba za splnenia podmienky jeho
pôsobenia na súpiske vekovej kategórie seniorov, tak ako to vyplýva z čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy
zo 7.1.2014. Podľa žalovaného však žalobca bol v sezóne 2014/2015 hráčom juniorského mužstva
žalovaného. Hráči juniorského mužstva aj s poukazom na obsah čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy nemali

zmluvný nárok, aby im žalovaný zabezpečil základnú hokejovú výstroj, výzbroj a hokejky v zmysle tohto
článku. Pre sezónu 2014/2015 bola stanovená súpiska hráčov „A“ mužstva, ktorá obsahovala konkrétne
mená hráčov „A“ mužstva a doručovala sa pred začiatkom sezóny na Slovenský zväz ľadového hokeja,
pričom žalobca na tejto súpiske zaradený nebol. Žalovaný ďalej poukázal na to, že 2.7.2014, kedy si
žalobcazakúpilupredajcupotrebnúbrankárskuvýstroj,siju(podľajehovlastnýchslov)zakúpileštepred

pôsobením na súpiske žalovaného, teda nie je zrejmé aká relevantná skutočnosť mu založila legitimitu
na takýto postup. Dňa 2.7.2014 žalovaný nemal založenú žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť
postupovať v zmysle čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe nekonkretizuje
právny titul, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok na peňažné plnenie, ale len poukazuje na hráčsku
zmluvu, mal žalovaný za to, že žaloba nie je dôvodná, a navrhol ju zamietnuť.

3. V replike doručenej na tunajší súd 28.2.2017 žalobca uviedol, že nie je pravdivé skutkové tvrdenie, že
žalobcanebolnasúpiske„A“mužstvahokejovéhoklubuMHK32LiptovskýMikulášvsezóne2014/2015.
Naopak, žalobca v uvedenej sezóne 2014/2015 bol zaradený na súpiske „A“ mužstva MHK 32 Liptovský
Mikuláš,adokoncabolzapísanýnasúpiskehráčov„A“mužstvaMHK32LiptovskýMikulášajpresezónu

2013/2014. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca navrhol ako dôkazy vykonať súpisku
družstva pre štatistiku Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorú obdržal zo sekretariátu MHK 32
Liptovský Mikuláš (bez pečiatky a podpisu klubu - pozn. súdu), výtlačky z oficiálnej stránky Slovenského
zväzu ľadového hokeja o súpiske hráčov MHK 32 Liptovský Mikuláš a oficiálne štatistiky Slovenského
zväzu ľadového hokeja za sezónu roku 2014 a 2015 a za sezónu rokov 2013 a 2014 (oficiálne štatistiky

hráča žalobcu a súťažný poriadok Slovenského zväzu ľadového hokeja.)

4. V duplike doručenej na tunajší súd 24.7.2017 žalovaný uviedol, že plnom rozsahu poukazuje na svoje
vyjadrenie k žalobe doručené na tunajší súd 5.12.2016.

5. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 28.11.2017 žalobca poukázal na svoje doterajšie
písomné podania obsiahnuté v spise a doplnil, že 5.11.2014 stál žalobca v bránke na zápase za
žalovaného, napriek tomu, že mu tento nedodal brankársku výstroj, ktorú si žalobca musel zaobstarať
sám. Išlo o zápas za seniorov. Menovaný nikdy neprejavil záujem poskytnúť žalobcovi uvedenú
brankársku výstroj, a rovnako ako iní hráči, si ju mal zaobstarať sám, pričom na tieto okolnosti žalobca

na pojednávaní navrhol vypočuť ako svedka otca žalobcu. Následne žalobca predložil na pojednávaní
návrhy dôkazov smerujúce k tomu, že v sezóne 2014/2015 odohral v mužstve seniorov za žalovaného
2 až 3 zápasy. Minimálne počas týchto zápasov teda musel byť na súpiske seniorov. Žalobca ďalej
zdôraznil, že brankárska výstroj je jedinečný úbor, ktorý je zhotovený na mieru každého hráča. Klub jupreto musí kúpiť pre tohto jediného hráča, a neskôr mu ju poskytnúť (zapožičať) a nechať používať. Táto
výstroj je vzhľadom na opotrebenie v zásade použiteľná len na jednu sezónu, preto si žalobca nemohol
zapožičať túto výstroj nikde inde. Žalovaný tým, že si nesplnil povinnosť zaobstarať výstroj žalobcovi,

ušetril v rozsahu sumy, ktorú neskôr vynaložil žalobca, aby si túto výstroj kúpil. Žalobca sa rozhodol
kúpiť si túto výstroj ešte pred začiatkom sezóny 2014/2015, v júli 2014. Mohol sa dôvodne domnievať,
že na tejto súpiske pre sezónu 2014/2015 bude, keďže bol na súpiske seniorov už za predchádzajúce
obdobie (za sezónu 2013/2014.) V záverečnej reči žalobca poukázal na to, že hráčska zmluva nemohla
zaniknúťodstúpenímodzmluvyodpočiatku,pretoženadanúzmluvuniejemožnéaplikovaťustanovenie

§ 51 Občianskeho zákonníka, ale ide o obchodnoprávny vzťah a teda aplikuje sa Obchodný zákonník,
v zmysle ktorého až momentom odstúpenia od zmluvy dochádza k zániku zmluvy a zmluvných práv
a povinností. Obchodný zákonník treba aplikovať preto, že žalobca uzatváral zmluvu síce ako fyzická
osoba, ale keďže išlo o jeho sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, vystupoval ako podnikateľ.
Podľa žalobcu najneskôr 5.11.2014 mal právo, aby mu žalovaný poskytol výstroj, pretože vtedy bol
prvýkrát na zápase v rámci sezóny 2014/2015, kedy hral za žalovaného v mužstve seniorov.

6. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že 7.1.2014 síce bola uzavretá hráčska zmluva medzi
žalovaným a žalobcom, ale žalobca ju uzavrel ako junior, teda nie ako hráč senior. Aj preto sú v tejto
zmluve obsiahnuté ustanovenia, ktoré reagujú na to, že pokiaľ sa žalobca stane členom seniorského
mužstva, potom mu patria určité náležitosti v zmysle zmluvy, avšak ako už bolo uvedené. Žalobca

bol však vtedy juniorským hráčom a juniori (okrem hokejok) si zabezpečovali hráčske potreby za
vlastné peňažné prostriedky, teda žalobca nemal nárok na žiadne z výhod seniorov, vrátane poskytnutia
brankárskej výstroje. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si nárok na preplatenie brankárskej
výstroje zakúpenej 2.7.2014 uplatnil až 20.5.2015, teda po skončení sezóny 2014/2015, na ktorú bola
hráčska zmluva uzavretá, pretože až vtedy zaslal výzvu na plnenie povinností žalovanému (požiadal

o preplatenie výstroje.) Žalovaný ďalej upozornil, že klub bol v zmysle zmluvy povinný len zapožičať
brankársku výstroj žalobcovi, napriek tomu si ju žalobca 2.7.2014 sám kúpil. Žalobca nastúpil ako hráč
za za seniorov len v 3 zápasoch, pretože pre potreby klubu bolo možné, aby v niektorých prípadoch
juniori vystupovali aj v zápasoch seniorov, avšak nebol z toho dôvodu zaradený na súpisku seniorov.
Žalovaný zdôraznil, že klub nebol povinný žiadnemu hráčovi (teda ani hráčovi zapísanému na súpiske

seniorov) kúpiť výstroj, ale len výstroj zapožičať. Výber hráča bol pritom len v rámci možností klubu,
pokiaľ ide o výstroj, ktorú mohol zapožičať. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca žiada preplatiť
výstroj, ktorú po sezóne 2014/2015 používal (dve sezóny) pri vystupovaní a iné kluby. Ďalšie námietky
žalovaného sa týkali primeranosti ceny výstroja, kedy poukázal na to, že žalobcom zabezpečená výstroj
v rozsahu 6.789,50 eur bola podľa jeho posúdenia príliš drahá, nakoľko klub mu bol schopný zapožičať

výstroj, ktorej hodnota by sa pohybovala okolo 3.000 eur. Tiež poukázal na to, že na základe rozhodnutia
bývalého predstavenstva žalovaného, mu bolo na vykompenzovanie zakúpenej brankárskej výstroje,
poskytnutá suma 2.700 eur, čo však už žalobca opomenul v svojej žalobe spomenúť. V rámci svojho
ústneho prednesu žalovaný predložil ako návrh dôkazu - súpisku družstva seniorov žalovaného pre
sezónu 2014/2015 z 3.9.2014 (s podpisom a pečiatkou klubu - pozn. súdu.)

7. Uplatňujúc sudcovskú koncentráciu podľa § 167 Civilného sporového poriadku, súd neprihliadal na iné
skutkové tvrdenia, než tie, ktoré boli prednesené stranami do uplynutia lehôt určených vo výzvach súdu
navyjadreniavzmysle§167CSP(repliky/dupliky.)Pokiaľišlooneskoršieskutkovétvrdeniaprednesené
stranami na pojednávaní, ktoré bolo možné uviesť v rámci repliky resp. dupliky, súd na ne v zmysle § 167

CSP neprihliadal. Rovnako súd postupoval vo vzťahu k návrhom na vykonanie dôkazov, a preto odmietol
vykonať dôkazy prednesené stranami na pojednávaní, ktoré bolo možné navrhnúť v rámci repliky resp.
dupliky. Súd poukazuje na to, že nový procesný poriadok (Civilný sporový poriadok) účinný od 1.7.2016
už (na rozdiel od predchádzajúceho) neukladá súdu zisťovať skutočný stav veci (objektívnu pravdu), ale
len tzv. skutkový stav, teda stav, ktorý vyplýva zo skutkových tvrdení a dôkazov, uvedených stranami

k určitému prípustnému okamihu, o čom boli strany sporu vo výzvach súdu na vyjadrenie podľa § 167
CSP riadne poučení.

8. Keďže duplika žalovaného bola len odkazom na vyjadrenie žalovaného k žalobe, kde bolo popreté
zo skutkových tvrdení žalobcu len to, že žalobca nebol zaradený a určený na súpisku seniorov pre rok

2014/2015, a že na tejto súpiske nebol ani v čase zakúpenia brankárskej výstroje 2.7.2014, súd mal
vo zvyšnom rozsahu skutkové tvrdenia žalobcu zo žaloby a repliky (v zmysle § 151 ods. 1 CSP) za
nepopreté, a tým za nesporné, a preto ich nebolo potrebné dokazovať (súd si ich osvojil ako zistený
skutkový stav.) Dokazovať by teda bolo potrebné len vyššie uvedené sporné skutkové tvrdenia strán otom, či bol žalobca pre sezónu 2014/2015, ako aj dňa 2.7.2014 na súpiske družstva seniorov. Vzhľadom
na ďalej uvedené právne posúdenie súdu, však dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné, a preto
(z dôvodu hospodárnosti) ho súd ani nevykonával. Súd tiež nevykonal dôkazy, ktoré navrhli strany v

priebehu pojednávania, keďže išlo o návrhy dôkazov, ktoré bolo možné navrhnúť v čase písomných
vyjadrení strán (repliky resp. dupliky.)

9. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie
je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

10. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 2 ods. 1 OBZ podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

13. Podľa § 2 ods. 2 OBZ podnikateľom podľa tohto zákona je :

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, a

d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného
predpisu.

14. Hráčska zmluva č. 073-J-01430-2013/2014 uzavretá 7.1.2014 medzi žalobcom a žalovaným napĺňa
charakteristiku nepomenovanej zmluvy v zmysle § 51 OZ. Žalobca v žalobe a ani v replike netvrdil,
že uzatvoril zmluvu ako podnikateľ. Naopak, tvrdil, že zmluva bola uzavretá v zmysle § 51 OZ,
ktoré skutočnosti nepoprel ani žalovaný, preto ich možno mať za nesporné, a tým preukázané, a na

uvedenú zmluvu aplikovať režim OZ, a nie OBZ (v zmysle § 261 ods. 1 OBZ), ako sa neskôr na
pojednávaní dožadoval žalobca, kde tvrdil, že uzatváral zmluvu ako osoba, ktorá vykonáva podnikanie.
Keďže nebolo sporné, že 8.6.2015 žalobca (z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným)
odstúpil od zmluvy, došlo v dôsledku odstúpenia od zmluvy (podľa § 48 ods. 2 OZ) k zrušeniu zmluvy
od počiatku, teda k zániku zmluvných práv a povinností zo zmluvy (vrátane povinnosti žalovaného

uvedenej v čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy.) Zánikom zmluvy od počiatku však nezanikli všetky právne
vzťahy medzi účastníkmi tejto zmluvy. Zostali zachované najmä zodpovednostné vzťahy (nároky zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie a nároky zo zodpovednosti za škodu.) Súd nebol viazaný
právnymposúdenímžalobcu,apretomoholprávneprekvalifikovaťprávneposúdenieskutkovýchtvrdení
uvedených žalobcom (v žalobe a replike), a posúdiť ho ako nárok žalobcu z titulu zodpovednosti

žalovaného za škodu v zmysle § 420 a nasl. OZ. Predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti
za škodu sú : 1.) vznik škody, 2.) porušenie právnej povinnosti (protiprávne konanie škodcu), 3.)
príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti, a 4.) zavinenie škodcu (ktoré sa zo
zákona predpokladá.) V danom prípade však súd nemal preukázaný (ani tvrdený) predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu na strane žalovaného spočívajúci v porušení právnej povinnosti. Žalovaný bol

síce v čase vzniku škody, teda v čase kúpy brankárskeho výstroja žalobcom (2.7.2014) povinný v zmysle
čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy poskytnúť (zapožičať na protipodpis) základnú hokejovú výstroj v bežnej
kvalite a potrieb hráča a mužstva s prihliadnutím na výber športovej značky, ktorú si hráč vyžiadal,
avšak tým, že žalobcovi nepreplatil ním zakúpenú brankársku výstroj, nedošlo k porušeniu tejto zmluvnej
povinnosti, nakoľko čl. II. ods. 10 hovorí o povinnosti žalovaného poskytnúť (zapožičať) hokejovú výstroj,

a nie preplatiť hokejovú výstroj kúpenú hráčom za vlastné finančné prostriedky podľa vlastného výberu.
Žalobca poukazoval na obvyklú prax, ktorú žalovaný nepoprel, a preto súd považuje za nesporné, že
existovala prax medzi hokejovými klubmi a hráčmi v zmysle ktorej, pokiaľ klub nezabezpečí hráčovi
potrebnú výstroj, hráč si ju zabezpečí v rozsahu a kvalite podľa zmluvne dohodnutých podmienok vhráčskych zmluvách na vlastné náklady sám, a následne mu tieto náklady preplatí jeho hokejový klub.
Táto prax, ktorej existenciu súd nespochybňuje (a ani žalovaný), však nie je prameňom práva (obyčajové
právo sa už neuplatňuje.) Právna povinnosť žalovaného, preplatiť žalobcom zakúpenú výstroj podľa

vlastného výberu, v prípade ak nezabezpečí túto výstroj vo forme vypožičania hokejový klub hráčovi,
tedanevyplývazuzavretejhráčskejzmluvy,anemôžeprameniťanizobvyklejpraxeakoprameňapráva.
Keďže v lehotách vyplývajúcich z výziev súdu na vyjadrenia podľa § 167 CSP (sudcovská koncentrácia)
žalobca nielenže nepreukázal, ale ani len netvrdil, že by uzatvoril nejakú formu ústnej dohody so
žalovaným, ktorá by zakladala pre žalovaného povinnosť, že ak nezapožičia žalobcovi hokejovú výstroj,

že žalobca je oprávnený kúpiť si za vlastné prostriedky takúto výstroj podľa vlastného výberu, a žalovaný
je mu povinný túto výstroj preplatiť v plnej výške, tak možno konštatovať, že vo vzťahu k tomuto nároku
žalobcu (povinnosti žalovaného) žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, a v takom prípade nemožno
hovoriť o nejakom právnom základe pre žalobou uplatnený nárok. Uvedené by platilo aj pre prípad
preukázania(spornej)skutočnosti,žežalobcabolzapísanýnasúpiskedružstvaseniorov.Pokiaľbyajbol
správny názor žalobcu o tom, že daný vzťah treba posudzovať ako obchodnoprávny vzťah, a odstúpenie

od zmluvy by sa riadilo Obchodným zákonníkom, v zmysle ktorého účinky odstúpenia od zmluvy
(zrušenie zmluvy) by nastalo nie od počiatku, ale od okamihu odstúpenia od zmluvy, čím by všetky
zmluvné povinnosti žalovaného zostali zachované, aj tak by žaloba musela byť zamietnutá, nakoľko
z obsahu zmluvy nie je možné vyvodiť povinnosť žalovaného, aby preplatil žalobcovi ním zakúpenú
výstroj vybranú podľa vlastného výberu, a iný právny titul pre uplatnenie tohto nároku nebol tvrdený

(ústna dohoda) alebo neprichádza do úvahy (obvyklá prax ako obyčajové právo.) Či už by teda bola
predmetná zmluva posúdená podľa OZ alebo OBZ výsledok by bol rovnaký, žaloba by bola zamietnutá.
Žalobca síce na pojednávaní naznačil určité nové skutkové tvrdenia, ktoré akoby smerovali k tvrdeniu,
že tu mohla byť uzavretá ústna dohoda o tom, že v prípade, keď žalovaný nedokáže žalobcovi zapožičať
potrebnú hokejovú výstroj, žalobca si môže zabezpečiť formou zakúpenia takúto výstroj, a následne

mu ju žalovaný preplatí (k čomu navrhol na pojednávaní žalobca ako dôkaz vykonať dokazovanie
výsluchom svedka - otca žalobcu), na tieto nové skutkové tvrdenia (ako aj nový návrh na vykonanie
dôkazu) uskutočnené až na pojednávaní, súd však uplatňujúc sudcovskú koncentráciu vyplývajúcu z
ust. § 167 CSP neprihliadal, keďže nič nebránilo žalobcovi takéto tvrdenie a návrh dôkazu predniesť
už skôr (v rámci žaloby a repliky.) Nerešpektovanie sudcovskej koncentrácie by na druhej strane zase

(v súlade so zásadou rovnosti strán) umožňovalo súdu prihliadať na vyjadrenia a dôkazy žalovaného
(z pojednávania) o tom, že klub pod bývalým vedením preplatil žalobcovi z nákladov na zakúpenie
výstroja sumu 2.700 eur a iné vyjadrenie prednesené až na pojednávaní. V každom prípade by to však
bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ku ktorému zmena procesného kódexu
smerovala. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na skutočnosť, že samotný žalobca (v žalobe) pri odkaze

na bežnú hokejovú prax medzi hokejovými klubmi a hráčmi, v zmysle ktorej, pokiaľ klub nezabezpečí
hráčovipotrebnúvýstroj,hráčsijuzabezpečívrozsahuakvalitepodľazmluvnedohodnutýchpodmienok
v hráčskych zmluvách na vlastné náklady sám, a následne tieto náklady preplatí jeho hokejový klub,
uvedené podmieňuje tým, že to má platiť za zmluvne dohodnutých podmienok v hráčskych zmluvách.
Takéto zmluvne dohodnuté podmienky hráčska zmluva neobsahuje. Keďže nebol preukázaný právny

základ nároku uplatneného v žalobe, súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

15. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, vzhľadom na to, že plne úspešným v konaní bol
žalovaný, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP

tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP, dodal, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré
vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.