Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/339/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916201210
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7916201210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému H. I., B.. XX.XX.XXXX, X., G. XXX/XX, o zaplatenie 1
945,14 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 2C/45/2016-53 z 24.1.2017 Okresného súdu
Trebišov

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v jeho zamietavej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok 116,93
eur, úrok 12,90 % ročne zo sumy 1954,14 € od 4.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8%
ročne z nezaplatených úrokov 114,51 eur od 4.10.2013 do zaplatenia.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 1 945,14 eur, 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 1 945,14 eur od 4.10.2013 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 27.1.2016 domáhal,
ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Uviedol, aké dokazovanie
vykonal a zistil skutkový stav, že žalobca uzavrel so žalovaným 5.12.2012 úverovú zmluvu č. 23146,

na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2 000,- eur, ktoré sa
žalovanýzaviazalsplácaťvpravidelnýchmesačnýchanuitnýchsplátkachacelýúverajspríslušenstvom
bol žalovaný povinný splatiť do 18.11.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti, keďže úver riadne a včas nesplácal a preto bol listom z 19.8.2013 vyzvaný na
predčasné splatenie poskytnutého úveru a napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému
ku dňu podania žaloby uhradená a pohľadávka žalobcu predstavuje ku dňu predčasného zosplatnenia
sumu2090,73eur.Tietoskutočnostivyplývajúzúverovejzmluvyz5.12.2013,zobchodnýchpodmienok,

z výpisu z účtu, z výzvy na predčasné splatenie úveru a z podaní žalobcu. Citoval znenie § 497, § 502
ods.1, § 506, § 369 ods.1 ObZ, § 517 ods.2, § 52 ods.2, § 52 ods.4, § 53 ods.1, § 53 ods.4 písm. k/, § 53
ods.5 O. z., § 470 ods.1,2 CSP a vychádzajúc z citovaných právnych ustanovení a z vyššie uvedených
zistení, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nesplatenú časť úveru, úroky z omeškania z
nesplatenej časti úveru vo výške 5% ročne z nesplateného úveru od nasledujúceho dňa po predčasnej
splatnosti odkedy celý dlh sa stal splatným a žalovaný je v omeškaní so splácaním dlhu tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a to po tom, čo súd

zistil, že v tejto časti je nárok žalobcu dôvodný a súčasne konštatoval, že výška úrokov je v súlade s
§ 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.
a zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z úveru z neuhradených splátok a úrokov
z omeškania z nezaplatených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru. Za stavu predčasnejsplatnosti úveru žalobcovi vzniká iba právo na zaplatenie nesplatenej časti úveru a úrokov z omeškania
vo výške 8% ročne z nesplateného úveru. Ďalej citoval znenie § 255 ods.1 CSP a o trovách konania
rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania z dôvodu, že v časti

nebol úspešný.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v rozsahu zamietajúcej časti a v časti trov
konania žalobca z dôvodov, že s argumentmi súdu sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej
časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) ďalej tým, že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP). AD 1) Nie je zrejmé, akým spôsobom
prvostupňový súd skúmal, akými dôkazmi vykonal dokazovanie a ani neuviedol, na aké dôkazy prihliadol
pri rozhodovaní o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie: úrokov vo výške 114,51 eur, úrokov z
omeškania vo výške 2,42 eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške
114,51 eur od 04.10.2013 do zaplatenia. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku stroho uviedol,

že vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a citované právne predpisy (§ 497, § 502 ods. 1, § 506, §
369 Obz; § 517 ods. 2, § 52 ods. 2, 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm.k), ods. 5 O. z.) zamieta žalobu,
nakoľko za stavu predčasnej splatnosti úveru žalobcovi vzniká iba právo na zaplatenie nesplatenej
časti úveru a úrokov z omeškania vo výške 8 % z nesplateného úveru. Povinnosť dlžníka uhradiť
úroky z úveru za čas po zosplatnení by znamenala hrubú nadvládu dodávateľa voči spotrebiteľovi. Má

za to, že rozsudok nie je náležíte odôvodnený. Do pozornosti dal konštantnú judikatúru vo vzťahu k
náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí. Napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo
201/2010 z 9.11.2010, z ktorého citoval. Má za to, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie
za dostatočne odôvodnené, jasné a určité, ak súd zamietne žalobu uvedením za stavu predčasnej
splatnosti úveru žalobcovi vzniká iba právo na zaplatenie nesplatenej časti úveru a úrokov z omeškania

vo výške 5 % z nesplateného úveru; Povinnosť dlžníka uhradiť úroky z úveru za čas po zosplatnení by
znamenala hrubú nadvládu dodávateľa voči spotrebiteľovi, avšak svoj názor súd nepodloží náležitou
právnou argumentáciou a nepodloží riadne vykonaným dokazovaním. AD 2) Má za to, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že vychádzajúc z § 497, § 502 ods.1, § 506, § 369 Obz; § 517 ods.2, § 52 ods.2,4, § 53 ods.1,

ods.4 písm. k), ods.5 O. z.) zamieta žalobu v časti o zaplatenie úrokov z úveru z neuhradených splátok
a úrokov z omeškania z nezaplatených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Citoval znenie § 502 ods.1, § 503 ods.3 Obchodného zákonníka a komentár
k nim z IURA EDITION. Zmluvný úrok vo výške 114,51 eur vyčíslený do predčasného zosplatnenia
je dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy bod 1.2., ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných
splátok poskytnutého úveru. Úroková sadza vo výške 12,90% p.a. vyplýva zo Zmluvy. Zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú - do splatenia všetkých záväzkov klienta voči banke a preto sa úroky počítajú

až do úplného zaplatenia dlhu. Vyčíslený úrok je nakumulovaný nezaplatený úrok z nezaplatených
splátok do dátumu predčasného zosplatnenia úveru - 4.10.2013. Ďalej citoval znenie § 497 Obchodného
zákonníka a vychádzajúc z neho uviedol, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté
peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou
za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu

ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní.
Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá
vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Úroky z
úveru predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, tak ako sa to konštatuje v súdnej praxi. Vyčíslené úroky z
omeškania vo výške 2,42 eur sú nakumulované neuhradené úroky z omeškania do dátumu predčasného

zosplatnenia úveru (3.10.2013), preto si žalobca uplatňuje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení (4.10.2013). Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti
úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a.. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v článku
1.2. ako aj v zmysle zákona. K uplatneniu úroku z omeškania z obchodného úroku vyčísleného ku dňu
zosplatnenia úveru a poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov z 27.3.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007,

z ktorého citoval. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie s poukazom na ústavný princíp právnej istoty,
ktorého súčasťou je aj predvídateľná a konzistentná judikatúra, má žalobca za to, že má popri nároku
na úrok z omeškania z istiny dlhu aj nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Žalobca poukázal
na fakt, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný istiny do dňazosplatnenia a tento sa ďalej (t.j. po zosplatnení celého dlhu) nenavyšuje. Má za to, že požadovaný
nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý predpokladá aj vyššie citovaným
judikátom uvádzané a vykladané ustanovenia § 497 Obch. zákonníka, pretože žiadne - ani citované

ani iné - zákonné ustanovenie tento nárok svojím znením nespochybňuje. Dodal, že ak by sa mala
aplikovať prax, ktorú predpokladá odôvodnenie zamietnutia tohto jeho nároku prvostupňovým súdom
v napadnutom rozhodnutí, znamenalo by to, že v prípade omeškania dlžníkov s plnením dlhu ktorý
pozostáva výlučne z (zmluvných) úrokov, by veritelia nemali nárok na žiadnu zákonnú sankciu. Úroky
z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej

istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. V zmysle
§ 503 ods.2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú
v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Uvedené znamená, že v deň splatnosti
každej splátky má dlžník uhradiť jednak splátku a jednak aj úroky z tejto splátky. V prípade, že by dlžník
uhradil iba splátku a neuhradil by úroky, ocitne sa vo vzťahu k týmto úrokom v omeškaní. Sankciou
za omeškanie s ich plnením by potom logicky boli úroky z omeškania. Ako bolo uvedené vyššie,

splácanie úveru bolo dohodnuté v anuitných splátkach, teda v rovnomerných splátkach zahŕňajúcich
splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. V tomto
prípade je teda riadnym plnením zaplatenie celej splátky v termíne splatnosti. V prípade, že dlžník
neuhradí splátku v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne splatnosti, očitá sa v omeškaní, pričom
omeškanie je sankcionované povinnosťou platiť úrok z omeškania. Bolo by v rozpore s logikou veci,

ak od momentu omeškania dlžníka, by bol dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky úroku
z jej zmluvne dohodnutej výšky na výšku sankčného úroku z omeškania. K zamietnutiu nároku na
zmluvný úrok po zosplatnení uviedol, že má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Citoval znenie § 502
ods.1 Obchodného zákonníka a komentár z IURA EDITION. Z § 503 ods.3 Obchodného zákonníka

vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných
prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ"),
v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou
lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia

spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že
po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky,
nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok
od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment
jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok

ohraničiť,nepochybnebytakučinil.Vuvedenomodkázalajnaaktuálnurozhodovaciuprax,konkrétnena
rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 z 31.1.2017. Citoval znenie § 497 Obchodného
Zákonníka a vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté
peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou
za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu

ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní.
Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá
vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. V
zmysle § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, toto
ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré
môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo
z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť

odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa
veriteľnemôžedostaťdohoršiehoprávnehopostavenia,vakombolpredodstúpenímodzmluvy,situácia
totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana
pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu
veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. Teda, odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného

zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa, a tomu zodpovedajúca povinnosť
dlžníka, vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný
úrok z omeškania. Z opatrnosti uviedol aj ďalšie argumenty v prospech uvedeného právneho názoru,
a to k súdnym rozhodnutiam, ktoré bývajú používané prvostupňovými súdmi v prípade zamietaniazmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru s príslušnou protiargumentáciou. K rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR 4 Obo 143/98 (cit. rozhodnutie) uviedol, že sa netýka samotného uplatňovania
nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. V danej

veci totiž Najvyšší súd riešil, okrem iných, prioritne otázku nároku na úroky z omeškania v prípade
omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nároku na úroky z omeškania
v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania. Zároveň upozornil na skutočnosť, že predmetné
rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, a samotné konštatovanie Najvyššieho súdu SR, aké
skutočnosti má prvostupňový súd skúmať, nemožno považovať za záväzný právny názor Najvyššieho

súdu SR tým skôr, že z tohto rozhodnutia vychádza právna veta v znení: „Zmluvou o úvere sa dlžník
zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku
dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z
omeškania." Konštatovanie súdu v znení „...dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania." je
vytrhnuté z kontextu a nie je možné ho paušálne uplatňovať vo všetkých konaniach, v ktorých si veritelia

uplatňujú svoje nároky z poskytnutých peňažných prostriedkov. Tým skôr, že táto časť odôvodnenia nie
je súčasťou právnej vety a teda nemá charakter záväzného právneho názoru. Uvedené konštatovanie
je len súčasťou inštrukcie pre prvostupňový súd, ktorému Najvyšší súd vec vrátil, ako má v danej
veci postupovať. V danej veci nie je zrejmé, o aké skutočnosti Najvyšší súd opieral svoj názor. Keďže
uvedený názor necituje žiadne zákonné ustanovenie, z vyššie citovaného komentára a z logiky veci

vyplýva, že muselo ísť o ustanovenie zmluvy, ktorú súd mal k dispozícii a ktorú posudzoval. Na základe
všetkých uvedených skutočností teda má zato, že úrok z poskytnutého úveru je odplatou za poskytnuté
peňažné prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od ich poskytnutia, až do ich vrátenia. Ďalej citoval z
rozsudku 6Co/190/2014 a uviedol, že z právneho názoru krajského súdu možno vyvodiť záver, že ak by
veriteľ nevyužil svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky v prípade omeškania spotrebiteľa,

stále by mal nárok jednak na dohodnutý úrok, a tiež na úroky z omeškania z omeškaných splátok.
Keďže v zmysle dohody zmluvných strán mesačná splátka pozostáva z časti plnenia pripadajúceho
na istinu a z časti plnenia úrokov, úroky z omeškania z každej omeškanej splátky tvoria aj úroky z
omeškania z dohodnutých úrokov, uplatní sa rovnaký princíp. Okresný súd pritom návrhu navrhovateľa
z časti vyhovel a za čas do zosplatnenia úveru žalobcovi priznal jednak istinu spolu s dohodnutým

úrokom a jednak aj úroky z omeškania z tejto sumy. Ak by názor vyslovený Krajským súdom rozvinuli ad
absurdum, znamenalo by to, že omeškanie so splácaním by vlastne zvýhodňovalo dlžníka, ak by počas
omeškania mal veriteľ nárok iba na úrok z omeškania a nemal by nárok na zmluvný úrok za požičanie
peňažných prostriedkov, ktorý je zvyčajne vyšší než sankčný úrok z omeškania. Úroky z omeškania
však treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a

aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. V zmysle § 503
ods.2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Uvedené znamená, že v deň splatnosti každej
splátky má dlžník uhradiť jednak splátku a jednak aj úroky z tejto splátky. V prípade, že by dlžník uhradil
ibasplátkuaneuhradilbyúroky,ocitnesavovzťahuktýmtoúrokomvomeškaní.Sankciouzaomeškanie

s ich plnením by potom logicky boli úroky z omeškania. Ako bolo uvedené vyššie, splácanie úveru bolo
dohodnutévanuitnýchsplátkach,tedavrovnomernýchsplátkachzahŕňajúcichsplácaniepríslušnejčasti
istiny i úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. V tomto prípade je teda riadnym
plnením zaplatenie celej splátky v termíne splatnosti. V prípade, že dlžník neuhradí splátku v dohodnutej
výške a v dohodnutom termíne splatnosti, ocitá sa v omeškaní, pričom omeškanie je sankcionované

povinnosťou platiť úrok z omeškania. Bolo by v rozpore s logikou veci, ak od momentu omeškania
dlžníka, by bol dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky úroku z jej zmluvne dohodnutej
výšky na výšku sankčného úroku z omeškania. Ad 3.) Samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že
veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebol nútený uplatňovať si
nárok súdnou cestou a nevznikol by mu ani nárok na úrok z omeškania. Pokiaľ dlžník úver nesplatí ani

po vyhlásení predčasnej splatnosti veriteľom, požičané prostriedky má stále k dispozícii dlžník a tieto
môže užívať a požívať, teda realizovať úžitkovú hodnotu veci. Toto oprávnenie má dve stránky. Jednak
je to užívanie, t.j. prisvojovanie si podstaty a úžitkových vlastností veci, a jednak prisvojovanie si úžitkov
a plodov veci. Prvý aspekt v sebe zahŕňa aj možnosť podľa povahy veci túto aj spotrebovať a pod.
Druhý aspekt sa týka len plodonosných veci, či už ide o ich prirodzené plody alebo tzv. plody civilné. V

prípade peňazí sú týmito plodmi úroky. Súd tiež uvádza, že ak by veriteľ mal nárok aj na zmluvný úrok
spolu s úrokmi z omeškania, vznikol by nespravodlivý stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky. Pričom
veriteľ môže zostať nečinný a nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku. K tomuto argumentu súdu tiežostáva iba podotknúť, že v prípade, že dlžník neplní pohľadávku riadne a včas, nemožno hovoriť o
pohodlnom inkasovaní úrokov, keďže dlžník, ktorý je v omeškaní s platením istiny, neuhrádza ani úroky
z nej. Teda rovnako, ako si veriteľ musí uplatniť svoj nárok na súde v časti istiny, musí si tento nárok

uplatniť aj v časti úrokov. Na nečinnosť veriteľa teda určite nie je dôvod, pretože počas omeškania
dlžníkasriadnymplnením,nemáveriteľkdispozíciisvojepeňažnéprostriedky.Ad4.)Uvedenýargument
je účelový a zámerne vykresľuje spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý porušuje svoje zmluvné povinnosti
následkom nepriaznivého dopadu životných okolností. Ani závažná nepriaznivá situácia v živote dlžníka
však nemôže znamenať, že dlžník prestane byť zodpovedný za svoje záväzky a nie je povinný ich

plniť. Tvrdenie, že spôsobilosť mať povinnosti zaniká zhoršením sociálnej situácie fyzickej osoby je
v rozpore s § 7 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a
povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. S nepriaznivým dopadom životných okolností na dlžníka,
ktorý je fyzickou osobou, počíta inštitút tzv. osobného bankrotu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
stanovuje podmienky, za ktorých prichádza do úvahy malý konkurz na majetok dlžníka a následné
oddlženie. V prípade, že nie sú dané dôvody na uplatnenie spomínaného postupu podľa zákona o

konkurze a reštrukturalizácii, nie je daný dôvod na akékoľvek odpúšťanie dlhov zo strany veriteľa nad
rámec právnych predpisov. Rovnako neodôvodnený je aj argument súdu, že pokiaľ dlžník nie je schopný
plniť svoje záväzky, k takejto situácii dochádza z viny veriteľa, ktorý podcenil posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať úver. Pokiaľ by veriteľ nesplnil svoju povinnosť zodpovedne posúdiť schopnosť
veriteľa splácať úver, jednalo by sa o porušenie nasledovných ustanovení ZSÚ § 7 ods.1,15,16,17,

§ 11 ods.2, ktorých znenie citoval. Z uvedeného vyplýva, že neexistenciu nároku veriteľa na úroky z
poskytnutého úveru považuje ZSÚ za sankciu za hrubé porušenie povinností veriteľa pri posudzovaní
schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Uvedenú sankciu teda nemožno spájať s čírou domnienkou, že
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver došlo k zanedbaniu odbornej starostlivosti, resp.
uvedené zanedbanie automaticky predpokladať bez toho, aby takéto tvrdenie bolo podložené dôkazmi.

Na záver poznamenal, že rozsudok krajského súdu je rozhodnutím súdu v jednotlivej konkrétnej veci
a nie je záväzný pre rozhodovaciu činnosť iných súdov, a to ani na účely zjednocovania judikatúry,
nakoľko nebol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Podľa teórie
práva, aby bolo možné súdne rozhodnutie považovať za judikát, musí byť publikované, teda všeobecne
dostupné a poznateľné, a to buď vo forme elektronickej, alebo tlačenej. V právnej argumentácii totiž nieje

možné použiť ani citovať judikatúru, ktorá nebola nikde publikovaná. (Bobek, M. - Kuhn, Z. - Polčák,
R.: Judikatura a právni argumentace, teoretické aspekty práce s judikatúrou, Praha : Auditórium, 2006,
s. 42.) K rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania uviedol nasledovné: napáda aj rozhodnutie súdu o
náhrade trov konania a žiada priznať ich náhradu v rozsahu 100 %. Vo výroku rozsudku je uvedené:
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania. Vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia: O trovách konania

rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania z dôvodu, že v časti
nebol úspešný ide o zrejmú chybu v písaní. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu o nepriznaní náhrady trov
konania, nakoľko má za to, že súd pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri
určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri
posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada rozsudok KS Trnava č.k. 10CoPr/2/2016 z 27.7.2016,

uznesenie NS SR č.k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008). Súd o trovách konania rozhodol s poukazom na §
255 ods.1 CSP a tvrdí, že súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v časti príslušenstva
a mal dospieť k záveru, že v konaní bol v rozsahu 100 % úspešný žalobca, (1945,14 € žalovaná istina,
úspech v časti 1945,14 €). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho
odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. b), h) CSP. Navrhol,

aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil
a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách.
4.Rozsudok, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a o trovách konania,

nebol odvolaním napadnutý a vyhovujúci výrok nadobudol právoplatnosť (§367 ods.1,3 CSP), preto
nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že

neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho podľa §
388 CSP v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok 114,51
eur, 2,42 eur, úrok 12,90 % ročne zo sumy 1954,14 € od 4.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 114,51 eur od 4.10.2013 od zaplatenia.6.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,

znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
7.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,

právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
8.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.
9.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom
- podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci
bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí

stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru -
záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho

tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu

vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v

prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
10.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
11.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.

12.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
13.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný.14.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

15.Súd síce použil správny právny predpis, ale na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach
strán sporu.
16.Súd prvej inštancie, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo

skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.
17.Spotrebiteľský vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe úverovej zmluvy č.
000000000023146 z 5.12.2012. Súd nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že dohodnutý úrok vo výške
12,90% platí len do splatnosti pohľadávky.
18.Podľa § 657 O. z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19.Podľa § 658 ods.1 O. z. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
20.Čo sa týka úrokov zo zmluvy o úvere (nie úrokov z omeškania) súdna prax zatiaľ nie je zjednotená,
resp. ustálená a odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že na NS SR bol podaný podnet na
zaujatie zjednocovacieho stanoviska, či v prípade neplatenia úveru dlžníkom a následného odstúpenia

od úverovej zmluvy zo strany veriteľa a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, má dlžník zaplatiť aj
úroky ako cenu služby alebo iba úroky z omeškania.
21.Uznesenie 4Obo 143/98 z 1.7.2000 NS SR [uverejnené v časopise Zo súdnej praxe, ročník 2000, pod
poradovým (publikačným) č.43/2000] nepotvrdzuje právny názor súdu, lebo jeho právna veta (Dôsledok
omeškania s platením úrokov) znie tak, že zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky a zaplatiť úroky a úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom
omeškania s ich platením je zo zák. vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania, pričom v poznámke
k tomuto uzneseniu sa uvádza, že osoba prijímajúca úver (dlžník) zo zmluvy o úvere podľa § 497 a
n. Obch. zák. preberá jednak povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov do dňa ich vrátenia aj povinnosť platiť úroky, že výška úrokovej sadzby je

spravidla dohodnutá priamo v zmluve, ak nie, ich výška sa určí podľa § 502 ods.1 Obch. zák. (vo výške
obvyklých úrokov požadovaných za bankové úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy) a,
že úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou peňažného
záväzku dlžníka, preto aj omeškanie s ich platením zák. sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej
splatnej sumy úroky z omeškania.

22.Rovnako tak ani z uznesenia IV.ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012 ÚS SR nevyplýva, že dohodnuté
úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok), lebo
ÚS iba skúmal, či existujú skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie KS
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu, resp. či postup a rozhodnutie KS, vychádzajú z aplikácie konkrétnej

zákonnej procesnoprávnej úpravy, a či ich možno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd,
ale sa výslovne nevyjadril k správnosti alebo nesprávnosti právneho názoru, zaujatého súdmi pri výklade
noriem hmotného práva, z ktorých pri rozhodovaní vychádzali.
23.V kontexte s uvedeným zmluvný úrok patrí žalobcovi po celú dohodnutú dobu, lebo vyhlásením
predčasnej splatnosti nedochádza k zmene záväzkového vzťahu, ktorý možno meniť len spôsobom

podľa § 516 ods.1 O. z. (účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti). Predčasná
splatnosť úveru je druh sankcie, ktorú účastníci zmluvného vzťahu dohodli, pri porušení určitých
povinností a žalovanému logicky za ich porušenie nemôže vzniknúť výhoda spočívajúca v nezaplatení
dohodnutého zmluvného úroku. Preto žalobca v súlade s dohodou v úverovej zmluve má na základetohto vzťahu dostať dohodnutý zmluvný úrok 12,90 % ročne zo sumy 1954,14 € od 4.10.2013 do
zaplatenia,úrok114,51eur(počítanýdovyhláseniamimoriadnejsplatnosti),2,42euraúrokzomeškania
vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 114,51 eur od 4.10.2013 od zaplatenia.

24.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
28.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
29.Žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Žalobca v
odvolacom konaní bol plne úspešný, preto mu boli priznané trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%,

o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.
30.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.