Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205865
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617205865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. XXX, J., v spore
o zaplatenie peňažnej pohľadávky 3.877,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4Csp/128/2017-99 zo dňa 12.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 52, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka,

§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vykonané dokazovanie, konštatoval nasledovné
skutkové a právne závery:
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd mal
preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Poštová banka, a.s., Bratislava v
právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka bola dňa 03. 05. 2013 uzatvorená

Zmluva o pôžičke č. 3737416513, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.000
eur. Uvedená zmluva bola uzavretá za účinnosti Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva,
keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu
povahu strán sporu. Uzavretie zmluvy o pôžičke, výška pôžičky, spôsob jej splácania, suma žalovaným
vykonaných úhrad a porušenie povinností žalovaným splácať pôžičku riadne a včas medzi stranami

sporu neboli sporné. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17. 17. 2017 mal súd preukázané, že
pôvodný veriteľ úver zosplatnil ku dňu 17. 07. 2014.
V zmysle ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenienároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,
aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie

nadobudlo účinnosť dňa 01. 05. 2014. Novým ustanovením sa zdôrazňuje zákonná povinnosť orgánov
posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva
predávajúceho voči spotrebiteľovi. Skutočnosť, že slovenské súdy majú povinnosť prihliadať ex offo
na existenciu nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, vyplýva aj z judikatúry viacerých
rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Premlčacia doba v zmysle ustanovení Občianskeho

zákonníka je trojročná, nakoľko pre dĺžku premlčacej doby treba aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka, keďže tieto sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Žalobca podal žalobu na súd dňa 28. 07.
2017. Nakoľko k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo 17. 07. 2014 a žaloba bola podaná po
uplynutí troch rokov, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku pre
premlčanie nepriznal. Podľa názoru súdu doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
resp. poskytnutie dodatočnej paričnej lehoty nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby,

ktorým nesporne je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom, ku ktorému dňu je
pohľadávka veriteľa objektívne vyčísliteľná a tým uplatniteľná na súde. Pokiaľ sa týka skutkových tvrdení
žalobcu ohľadne zákazu retroaktivity, súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo/14/2014 zo
dňa 21. 04. 2015, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. NS SR v predmetnom rozhodnutí
vyslovil, že ak toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01. 05. 2014, právny predpis, ktorého
je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj
na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. Podľa záveru NS SR

to potom znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. V
predmetnom rozhodnutí NS SR tiež vyslovil, že súd je povinný vziať na zreteľ ustanovenie § 5b Zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenia požadované žalobou.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania

nepriznal, keďže žalovaný ako úspešný účastník si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu zo spisu
žiadne preukázateľne vynaložené trovy konania nevyplývajú.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby
odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na úhradu trov konania, vrátane trov
právneho zastúpenia. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že neboli splnené procesné podmienky, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že nie je mu zrejmé, na základe akých skutočností súd uvádza, že je povinný v zmysle
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ex offo prihliadnuť na premlčanie. Je zrejmé, že súd a
akýkoľvek štátny orgán SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto
právneho názoru súdu bez podpory právnych predpisov zjavne naplnené nebolo. Zosplatnenie úveru vo
svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ

nárok. V uvedenom prípade teda nejde o odstúpenie od zmluvy, nakoľko zmluva ostáva i naďalej v
platnosti, avšak v dôsledku využitia veriteľovho práva dôjde k zmene termínu splatnosti splátok úveru,
a to všetkých tých, ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli uhradené, či už minulých
alebo budúcich. V danom prípade zo strany žalobcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu
predčasnejsplatnostiúveru,čovosvojejpodstatepredstavujestratuvýhodysplátokpredlžníka,nievšak

zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. Navyše, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje
celý úverový vzťah naraz, to znamená, v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Dal do pozornosti skutočnosť, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 17.07.2014,
ale až dňa 01.08.2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 17.07.2014, avšak žalovaný sipredmetnú výzvu na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom podľa doručenky potvrdzujúcej prevzatie
výzvy prevzal až dňa 21.07.2014. Vo výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému
daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota

na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného uplynula dňa 31.07.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 01.08.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho
uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k jeho
premlčaniu by došlo až dňa 02.08.2017, t.j. po troch rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát
uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde.

Uvádzal, že rozhodnutie okresného súdu vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné, odôvodnenie
rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd
je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logistického
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. V tejto
súvislosti poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a nálezy Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR.
Konštatoval, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti,

ktoré existovali v čase jeho vzniku. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka podľa jeho názoru nie
je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 z dôvodu zákazu retroaktivity, v opačnom
prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku. Tvrdil, že aj ochrana spotrebiteľa
má svoje limity. Inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v tom zmysle, že by
sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré uskutočnil dobrovoľne. Súdy sú

povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v
žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca
uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie. Vo svojom

vyjadrení uviedla, že nie je schopná splácať svoj záväzok voči Poštovej banke, nie je ho schopná hradiť
v riadnych splátkach, nakoľko všetky výdavky spojené s chodom domácnosti musí uhrádzať z vlastného
príjmu, pretože ostatní členovia domácnosti sú nezamestnaní. Nevyhýba sa uhrádzaniu svojho záväzku,
novsúčasnejdobejejpríjemnepostačujenauhradeniezáväzku.Stotožnilasasrozhodnutímokresného
súdu.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa

vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci

je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv a
nadväzne i ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Z dokazovania je zrejmé, že pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru, ktorý sa zaviazal žalovaný vrátiť spolu s dojednaným

úrokom, administratívnym poplatkom do dohodnutého času. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní proti
rozsudku okresného súdu uvádzal, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať ustanovenie § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, tak odvolací súd zdôrazňuje, že k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu došlo dňa 03.05.2015, t.j. v čase účinnosti ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

12. K námietke odvolateľa uvádzanej odvolateľom v podanom odvolaní proti rozsudku okresného
súdu týkajúcej sa premlčania nároku žalobcu, tak odvolací súd taktiež poukazuje na ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, z ktorého vyplýva povinnosť súdu ex offo skúmať v
spotrebiteľských veciach, či nedošlo k premlčaniu nároku veriteľa voči dlžníkovi - spotrebiteľovi ako

slabšej strany v právnom vzťahu.

13. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie 4-
ročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - §
54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva v našom právnom poriadku síce
dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie spotrebiteľsko-
právnej, a teda typicky občiansko-právnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu

má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

14. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti došlo dňa 17.07.2014, to znamená, že v danom prípade došlo ku vzniku dlhu žalovanej
dňom predčasného zosplatnenia, t.j. 17.07.2014 a všeobecná 3-ročná premlčacia lehota začala plynúť

dňom nasledujúcim, t.j. dňom 18.07.2014, kedy sa žalobca mohol domáhať od žalovanej zaplatenia
uplatnenej pohľadávky z poskytnutého úveru. Všeobecná premlčacia lehota teda začala plynúť dňom
18.07.2014 a uplynula dňom 18.07.2017. Keďže žaloba bola podaná na okresný súd ako súd prvej
inštancie dňa 28.07.2017, bola doručená po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, v zmysle ktorého doručenia oznámenia o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti, resp. poskytnutí dodatočne paričnej lehoty, nemá vplyv na začiatok plynutia
premlčacej doby.

15. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacieho dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu

potvrdil ako vecne správny.

16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konaniapodľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovanej, a preto
odvolací súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím,

ktoré vydá súdny úradník.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)