Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116212504
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116212504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.IvanaKubínyihoačlenieksenátuMgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: X. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., W. Z. 2, zastúpený M. T., bytom G., proti osobe povinnej výživou: W. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., O. XXXX/XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 01. marca 2017, č. k. 19Pc/1/2016-39, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na určenie jeho vyživovacej
povinnosti zo strany otca - osoby povinnej výživou, ktorú povinnosť navrhovateľ žiadať určiť vo výške
150 eur mesačne. Zároveň súd vyslovil, že povinnému sa nepriznáva náhrada trov konania. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1 až 5, § 78 ods. 1 , §

78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd konštatoval, že je nesporné, že navrhovateľ je synom povinného
výživou,má23rokov,ukončilškoluvýučnýmilistami,ječiastočnýminvalidnýmdôchodcomsdôchodkom
160 eur. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34C/45/2014 mal súd preukázané, že rozsudkom
zo dňa 18.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Trenčín sp. zn. 6Co/59/2016-54 bola zrušená vyživovacia povinnosť osoby povinnej výživou s
účinnosťou od 31.07.2014. Súdy vychádzali zo zistenia, že navrhovateľ má výučný list, absolvovala

záverečnú odbornú skúšku, je poberateľom J., čím sa stal osobou, ktorú je potrebné z hľadiska
zákonných predpokladov považovať za schopnú sa samostatne živiť, keď nebolo zistené, že by
navrhovateľ trpel závažnou chorobou, či zdravotným postihnutím, ktoré by znemožňovalo alebo výrazne
obmedzovalo jeho schopnosť zaradenia sa do pracovného procesu. Súd uviedol, že skúmal, či
nastala a aká zmena pomerov od zrušenia vyživovacej povinnosti do podania predmetného návrhu
navrhovateľa. Navrhovateľ zmenu oproti predchádzajúcej situácii videl v zhoršení zdravotného stavu
a v nemožnosti z tohto dôvodu vykonávať akúkoľvek prácu., ako aj v tom, že sa o prácu zaujímal,

ale nemohol si ju práve kvôli zdravotnému stavu nájsť. Súd bol toho názoru, že nebola v danej veci
splnená podmienka neschopnosti navrhovateľa samostatne sa živiť. Navrhovateľ je plnoletý, má dva
výučné listy a získal teda spôsobilosť sám sa živiť. Podľa názoru súdu však túto spôsobilosť nevyužil a
neprejavil skutočný záujem o prácu s odôvodnením, že mu ju zdravotný stav neumožňuje vykonávať.
Ide však o subjektívne hodnotenie svojho stavu navrhovateľom, ktorý nebolo možné akceptovať, keď
nebolo preukázané, že by mal navrhovateľ také zdravotné problémy, pre ktoré by nemohol vykonávať

pomocné práce na čiastočný pracovný úväzok. Hoci navrhovateľ predložil niekoľko potvrdení, že sa o
prácu uchádzal a nebola mu pridelená, súd na tieto nemohol prihliadať. Konštatoval, že na trhu práce
je v súčasnosti dostatok ponúk na vhodné zamestnanie sa navrhovateľom. Navrhovateľ sa nezaujímalo záhradnícke práce, hoci má na to vzdelanie. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
navrhovateľ nemal skutočný záujem prácu si nájsť, ale vyhľadával zamestnávateľov, o ktorých vedel,
že ho nemôžu prijať. Tvrdenie navrhovateľa, že celkovo pracovať nevládze, lebo mu to zdravotný stav

neumožňuje, je subjektívny názor navrhovateľa, nepodložený zdravotnými záznamami na nemožnosť,
resp. neschopnosť vykonávať čiastočné pomocné práce. Znížená pracovná schopnosť navrhovateľa je
zohľadnená čiastočným invalidným dôchodkom a navrhovateľovi nič nebráni zamestnať sa na čiastočný
úväzok a nájsť si prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii ( dva výučné listy). Z týchto dôvodov súd návrh
ako nedôvodný zamietol. Ohľadne nároku na náhradu trov konania súd uviedol, že i keď bol otec

navrhovateľa v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keď mu preukázateľne žiadne
trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny
tak, že jeho návrhu na určenie výživného súd vyhovie. Uviedol, že nie je pravdou tvrdenie otca, že od
posledného rozsudku o zrušení vyživovacej povinnosti otca k nemu, nenastala žiadna zmena pomerov,

podstatná pre určenie výživného. On sa zaevidoval na úrade práce, už nenavštevuje denné štúdium a
sám si hľadá zamestnanie, avšak zatiaľ neúspešne. Skutočnosť, že má dva výučné listy (zo špeciálnej
školy) ešte negarantuje, že sa zamestná, keďže jeho obmedzením je psychiatrická diagnóza a mentálna
retardácia. Má síce výučné listy ako kuchár a záhradník, ale nevie si nič pripraviť na jedenie a v
rámcizáhradníctvaničokremzametaniachodníkovpoddozoromšpeciálnychpedagógovničinénerobil.

Dokázal by pracovať pod dozorom a s usmerňovaním, ale iba kratšiu dobu. Pracoval u podnikateľa v
práčovni, ale iba hodinu a poslali ho domov. Nebol prijatý ani do chránenej dielne, hoci tam pracujú
ľudia so zníženou pracovnou schopnosťou. Výživným od otca by si chcel pomôcť z chudoby, aby sa
mohol najesť a obliecť. Dodal, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie predložil lekársku správu
o zhoršení jeho zdravotného stavu.

3. K podanému odvolaniu navrhovateľa otec navrhovateľa (osoba povinná výživou) uviedol, že žiada
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Konštatoval, že navrhovateľ ako zmenu
pomerov uviedol, že sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nechodí na denné
štúdium a zamestnávatelia ho odmietajú zamestnať. Súd bol s týmito skutočnosťami oboznámený

na pojednávaní a dôvod, prečo on uviedol, že nenastala zmena pomerov na určenie výživného
na plnoleté dieťa bol, že sa navrhovateľ o prácu seriózne neuchádzal, čo mal súd aj preukázané.
Uviedol, že navrhovateľ spochybňuje výučné listy, ktoré nadobudol na škole v Y., ale pravdou je, že
ako pomocník v kuchyni už pracoval, umýval riad, počas školy praxoval v kuchyni ZŠ, kde získal
zručnosť a pracovné návyky, teda výučné listy mu nikto nevytýka, ale že nechce zúročiť, čo sa

naučil. Navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku, čím je osobou, ktorú je potrebné z hľadiska
zákonných predpokladov považovať za schopnú sám sa živiť.

4. Navrhovateľ k vyjadreniu osoby povinnej výživou uviedol, že svedkovia z prevádzok, kde sa uchádzal
o prácu, môžu nepochybne potvrdiť, že on sa má záujem zamestnať, ale odmietajú ho zamestnať. On

výučné listy nespochybňuje. Je pravdou, že pracoval v kuchyni v B., zastupoval tam 10 dní, ale kuchár
mu pomáhal, čo by sa vo väčších prevádzkach netolerovalo. Hoci jeho otec uvádza, že mu našiel prácu v
B. H., keď sa tam išiel spýtať, majiteľ uviedol, že invalidných dôchodcov nezamestnáva. Chodí pomáhať
matke pri upratovaní v iných domácnostiach, no po 2 hodinách už býva unavený. Zmena nastala od
17.07.2017, odkedy pracuje na polovičný úväzok, zamestnávateľ je oboznámený s jeho zdravotným

stavom a dohliada na neho iný pracovník, pričom bude pracovať vo svojom tempe. Doložil správu z
psychologického vyšetrenia a odborný posudok o invalidite.

5. K vyjadreniu navrhovateľa osoba povinná výživou - otec navrhovateľa uviedol, že nepovažuje
za potrebné, aby vo veci boli vypočúvaní svedkovia z prevádzok, kde sa navrhovateľ uchádzal o prácu,

keď uvedené bolo dostatočne preukázané v odôvodnení rozsudku v bode 15, 16. Nie je pravdou, že
sa navrhovateľ seriózne zaujímal o prácu, keďže aj na pojednávaní uviedol, že sa o záhradnícke práce
neuchádzal,hocibyišlooprácuprenehoprimeranú(zametanie,hrabanie,sezónnepráce).Vreštaurácii
H. navrhovateľa prvýkrát neprijali, lebo matka navrhovateľa spomenula, že je pomalý a druhýkrát tam
bol s ňou aj navrhovateľ a keďže matka navrhovateľa veľmi naliehala, aby bol prijatý do práce, majiteľ

sa nahneval, že príjme do práce koho on chce. Sám navrhovateľ uviedol, že u neho nastala zmena v
tom, že sa zamestnal na 4 hodinový úväzok a pracuje pod dohľadom iného zamestnanca. Uvedená
skutočnosť pritom nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia v odvolacom konaní.6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku
(CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdiť.

7. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody o a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Aby súd mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou
je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej

povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu
na určenie výživného (príp. zvýšenie výživného) je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo
alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli
podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

10. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom tejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane oprávneného dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku

ktorýmdošloodposlednejúpravysasledujezámer,čiskutočnedošloktakejzmenepomerovúčastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu,
ktorá v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom
pre jeho zmenu.

11.Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniasúdomprvejinštancievyplýva,žerozsudkomOkresnéhosúdu
Trenčín zo dňa 18.11.2015, č. k. 34C/45/2014-31, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu
Trenčín zo dňa 12.04.2016, č.k.6Co/59/2016-54 (právoplatným dňa 01.06.2016) súd zrušil vyživovaciu
povinnosťotcanavrhovateľaknavrhovateľovisúčinnosťouod31.07.2014.Súdvychádzalzozistenia,že
navrhovateľ ( v uvedenom konaní označovaný ako odporca) je vyučený, dokonca má dva výučné listy a

je schopný sám sa živiť, pričom z dôvodu jeho znížených pracovných schopností je čiastočne invalidným
s mierou poklesu jeho pracovnej schopnosti 50 % a poberateľom invalidného dôchodku vo výške 161,80
eur. Vykonaným dokazovaním pritom nebolo zistené, že by navrhovateľ trpel závažnou chorobou, či
zdravotným postihnutím, ktoré by znemožňovalo alebo výrazne obmedzovalo jeho schopnosť zaradenia
sa do pracovného procesu za účelom výkonu zárobkovej činnosti.

12. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 11.07.2016 domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči
osobe povinnej výživou (otcovi), a to od podania návrhu, vo výške 150 eur mesačne. Svoj návrh
odôvodňoval tým, že sa nevie o seba postarať, nie je schopný sám sa uživiť, i keď poberá čiastočný
invalidný dôchodok, má problém nájsť si vhodnú prácu, resp. vzhľadom k svojmu nízkemu intelektu si
ju udržať, keďže je pomalý a ťažko chápe. Naďalej býva u svojej mamy, ktorá je nezamestnaná a on sa

podieľa na nákladoch súvisiacich s bývaním.

13. Súd prvej inštancie v danej veci správne zisťoval, či od posledného rozhodovania ohľadne výživného
( zrušenia výživného otca navrhovateľa na navrhovateľa) nastala u navrhovateľa zmena pomerov, ktorá
by zakladala dôvod pre nové určenie vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa na navrhovateľa a

rovnako správne, vychádzajúc z preukázaného skutkového stavu, dospel k záveru, že od posledného
rozhodovania o výživnom nedošlo k žiadnej zmene okolností, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia
súdu o výživnom na navrhovateľa. Navrhovateľ je plnoletý, má dva výučné listy, jeho zdravotný stav sa
zásadným spôsobom nezmenil a naďalej je poberateľom J., je evidovaný ako uchádzač o zamestnanieod 9/2016, z čoho nepochybne vyplýva, že je schopný sám sa živiť. Iba skutočnosť, že navrhovateľ
má problém nájsť si vhodnú prácu, s poukazom na zistený skutkový stav v predmetnej veci, nemôže
byť dôvodom, pre ktorý by bolo dôvodné otcovi navrhovateľa nanovo určiť vyživovaciu povinnosť k

navrhovateľovi. Naviac aj navrhovateľ vo vyjadreniach k vyjadreniam jeho otca sám uvádzal, že sa od
júla 2017 zamestnal na polovičný úväzok a pracuje pod dohľadom iného zamestnanca.

14. Súd prvej inštancie teda v danej veci postupoval správne, ak návrh navrhovateľa na určenie
výživného voči osobe povinnej výživou ako nedôvodný zamietol, keď v konaní neboli zistené a

preukázané okolnosti, odôvodňujúce postup v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na strane
účastníkov konania, ale predovšetkým na strane navrhovateľa nedošlo k žiadnej takej podstatnej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu ohľadne vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa na
navrhovateľa, že by bolo dôvodné túto po jej zrušení nanovo určiť. Odvolací súd preto rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. V danej veci
ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.