Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23Pc/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216835
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117216835.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v právnej veci manželov M. P., nar. XX.XX.XXXX,

bytom K. XXX/XX, XXX XX V. nad Z., zast. JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom Obrancov
Mieru 344/2, 018 41 Dubnica nad Váhom a B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX V. nad
Z., zast. JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom Bratislavská 354/32, 018 41 Dubnica nad
Váhom, o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov M. P., nar. XX.XX.XXXX a B. P., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v G. V., zapísané v knihe manželstiev M. úradu G. V. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom XX s a r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manžel sa návrhom doručeným súdu dňa 09.08.2017 domáhal, aby súd jeho manželstvo rozviedol.
V návrhu uviedol, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, pričom u oboch išlo o prvé
manželstvo, z ktorého sa narodili syn V., ktorý je ku dňu podania návrhu plnoletý.

2.Manželstvouzatvorilipodvojročnejznámosti.Najskôrbývaliumatkymanželky,neskôrsapresťahovali
do vlastného domu. Spolužitie účastníkov bolo spočiatku harmonické, spoločne vychovávali syna a

starali sa o chod domácnosti. Postupom času sa spolužitie účastníkov začalo zhoršovať, prestali si
rozumieť, mali rozdielne názory na výchovu ich syna, vedenie domácnosti, na hospodárenie. Nezhody
sa stupňovali, ich spolužitie sa stalo neúnosné, a to až do takej miery, že sa v decembri roku 2016
odsťahoval zo spoločnej domácnosti a toho času žije v podnájme. Ich vzťah je vážne narušený.
Rozdielne názory na manželstvo a celkové ich spolužitie sú podľa neho hlavným dôvodom ich citového a
ľudskéhoodcudzenia.Manželstvojeužlenformálnymzväzkom,ktorývôbecneplníspoločenskúfunkciu.
Spolu nehospodária a navzájom si nepomáhajú. Nežijú spolu ako manželia.

3. Manželka sa k návrhu písomne vyjadrila poukazujúc na to, že si manžel vzal po odchode so spoločnej
domácnosti úver vo výške 5000 eur. Ďalej uviedla, že ak odišiel sám od seba kvôli svojej frajerke V.,
mal by byť kľudný, pokojný a šťastný. Tejto frajerke dal dokonca telefón alebo telefónne číslo svojej
predchádzajúcej frajerky. Vo vzťahu k frajerkám poukázala tiež na to, že zlom nastal vtedy, keď jej
švagriná, keď mal ich spoločný syn tri roky oznámila, že jej manžel má frajerku. Manžel všetko zaprel a
ona mu uverila. Vo vyjadrení tiež zdôraznila fakt, že život obetovala človeku, ktorému toľkokrát pomohla

a odpustila, tiež mu mnohokrát zachránila život, a ktorý jej toľkokrát ublížil. Napriek všetkému, vždy stála
pri ňom, pomáhala mu, riešila za neho veci, vybavovala, ťahala ho z problémov a na sklonku života,
keď sa majú tešiť na vnúčatá, jej takto ešte viac ublíži. Uviedla, že manžel mal zvláštne žiarlivostné
chovanie, akonáhle prišla domov večer z práce, stačilo po siedmej, bol nahnevaný. Dal jej aj facku, vraziljej päsťou tak, že sa zosypala na zem a hlavou vrazila do skrine, chytil ju za krk, napriek tomu mu všetko
odpustila a brala ho ako manžela s chybami. Ďalej poukázala na to, že jej manžel nepomáhal počas
tehotenstva, pri narodení syna, ani počas jeho chorôb a nepomáhal jej ani s prípravou jeho svadby.

Keď manžel prišiel o prácu, vybuchoval, zmenil sa, ťažko si zvykal v nových prácach a snažila sa s ním
rozprávať, ale nedalo sa. K tvrdeným rozdielnym názorom na domácnosť uviedla, že ako začali stavať
dom, ani nevaril, ani neumýval riad, nerobil nič, čo je desať rokov. Ona po murovkách v noci umývala,
prala, keď sa on pozeral na televízor a jedol. Jedávala iba raz denne, aby mala peniaze na iné a manžel
päťkrát denne. Pokiaľ ide o výchovu syna, tak uviedla, že ho vychovávala k tomu, čo dosiahol. Napokon

uviedla, že nie je pravdou, že sa odcudzili, odcudzil sa len on, jeho vzťah je narušený a citové a ľudské
odcudzenie je znova z jeho strany. K spoločnému hospodáreniu poukázala na to, že toto si zabezpečil
sám, keďže ona robí na dome, hospodárskej budove a platí všetko, daň za rodinný dom, hospodársku
budovu, pozemky, role, jeho psa, očkovanie psa, krmivo, smeti, plyn, vodu, elektrinu. K pomáhaniu si
navzájom uviedla, že ona mu pomáha, veď za neho platí peniaze.

4. Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov, potvrdením o spoločnom bydlisku, výsluchom
účastníkov a zistil nasledovný skutočný a právny stav:

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v G. V.. Je zapísané v knihe manželstiev M. úradu G.
V. vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Z manželstva pochádza jeden

syn, ktorý už je plnoletý a žije samostatne.

6. Z výsluchu účastníkov je preukázané, že účastníci spolu nebývajú už od decembra 2016. Intímne sa
spolu nestýkajú.

7. Manžel mal mimomanželské pomery počas manželstva predtým a v súčasnosti sa mu rysuje vzťah
s inou ženou. S manželkou sa stretávajú už len pri stavbe hospodárskej budovy. Spoločné návštevy
neabsolvujú. Domáce potreby, umývanie riadov, pranie a kupovanie potravín si každý zabezpečuje
samostatne. Manželke nič nekupuje. Jediné spoločné hospodárenie predstavuje splácanie úveru, ktorý
bol vzatý na pozemok. Iné poplatky neplatí.

8. Z výsluchu manželky plynie, že rozvod je v rozpore s jej vierovyznaním. Poukázala opätovne na to, že
manžel jej bol počas manželstva niekoľkokrát neverný. Do telefónu mu nechodila počas manželstva, len
posledný rok a pol. Manžel jej nepomáhal počas tehotenstva ani v manželstve. Starala sa o domácnosť
sama, pracovala na dome. Vybavovala záležitosti rodiny. Pomáhala manželovi z jeho problémov, či už

ako vodiča alebo ako gamblera. Berie ho ako manžela s chybami. Viackrát ho zachraňovala, obetovala
sa a odvďačil sa jej podaním návrhu na rozvod.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Z manželstva účastníkov konania nepochádzajú žiadne maloleté deti a ich syn Dávid je už plnoletý, a
tedaniejenaplnenávýchovnáfunkciamanželstvaupravenávcitovanomustanovení§1ods.2Zákonao
rodine. Manželstvo si neplní už ani svoju biologickú funkciu, nakoľko manželia sa už dlhšie spolu intímne
nestýkajú, pričom vzhľadom na jednoznačný postoj manžela nie je možné predpokladať naplnenie tejto
funkcie v budúcnosti.

12. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí najmä v citovom odcudzení sa manžela, ktoré napokon
nerozporovala ani samotná manželka vo vyjadrení k návrhu. Toto citové odcudzenie súvisí s
porušovaním povinností manželov (na čo súd musí v zmysle citovaného § 23 ods. 3 ZoR prihliadať) a
to najmä byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Manžel bol manželke počas manželstva niekoľkokrát neverný, pričom aj v súčasnosti sa mu rysuje
vzťah s inou ženou. Intímne sa spolu nestýkajú.14. Vychádzajúc z výpovede oboch manželov obaja hospodária samostatne so svojimi finančnými
prostriedkami, spoločne splácajú iba jeden spoločný úver, a teda je veľmi ťažké hovoriť o vzájomnej

pomoci, a to aj napriek skutočnosti, že manžel pomáha na stavbe hospodárskej budovy pri rodinnom
dome.

15. Zo zisteného skutočného stavu má súd preukázané, že ani delená úhrada potrieb nezodpovedá
ekonomickej funkcii manželstva, keď pre ňu je charakteristický taký spôsob hospodárenia, pri ktorom si

manželia vopred neurčia aké náklady kto z nich bude hradiť.

16. Sociálna funkcia je značne oslabená, keď manželia dlhodobejšie ani len nenavštevujú spoločných
známych, či neabsolvujú spoločné výlety.

17. Rozhodujúcim faktorom, z ktorého súd usudzuje, že manželstvo je vážne narušené a trvalo

rozvrátené a že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia je postoj manžela
k manželskému zväzku. Manželia sa spolu intímne nestýkajú, od decembra 2016 nevedú spoločnú
domácnosť, nehospodária spolu, nepomáhajú si, nestretávajú sa mimo stavby hospodárskej budovy.
Takéto rodinné prostredie súd objektívne nemôže považovať za zdravé, pričom vytváranie zdravého
rodinného prostredia je jedným zo základných povinností manželov v zmysle citovaného § 18 ZoR.

Z uvedeného zákonného ustanovenia je taktiež zrejmé, že základnými povinnosťami manželov sú
okrem vytvárania zdravého rodinného prostredia aj povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť
a vzájomne si pomáhať. Dlhodobé správanie sa manželov voči sebe vychádzajúc z ich výpovedí nie je
možné hodnotiť ako vzájomné pomáhanie si, nakoľko manžel svoje potreby si manželia zabezpečujú
samy.

18. Je potrebné si uvedomiť, že z vyjadrení manžela je evidentné, že z jeho strany absentuje citová
náklonnosťkmanželke,pričomtútonáklonnosťsiniejemožnéžiadnymspôsobomvynútiťaanimanžela
o existencii jeho citov, ktoré osobne už nepociťuje, presvedčiť. Podľa názoru súdu by o tom manžela
v tomto prípade nedokázala presvedčiť ani návšteva manželskej poradne, pretože manžel v konaní

jednoznačne uviedol, že v manželskom zväzku s manželkou nechce žiť za žiadnych okolností a taktiež
že odmieta navštíviť manželskú poradňu.

19. Obnova manželského spolužitia s ohľadom na pevný negatívny postoj manžela k tejto otázka je
vylúčená. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol.

20. Dôkaz detektorom lži súd nevykonal, nakoľko pre zistenie podmienok rozvodu bol dostatočný
výsluch účastníkov.

21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa§ 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli zistené okolnosti pre ktoré by
priznanie náhrady trov bolo dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a

ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.