Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/524/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313213778
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313213778.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: 1/. K.. E. Č., W.. XX. X.X
XXX, F. L. XX, F., 2/. K.. F. Č., W.. XX. X. XXXX, F. R. XXXX/X, X/ Y.. E. Č., W.. XX. XX. XXX, F. R. XXXX/
X, F., všetci zast. advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, ul. 29. augusta 5, Bratislava, proti žalovanej: Y..
X. Q. T.., W.. XX. X. XXXX, A.. R.. T. Z., F. Č. X, F., o 6.153,75 eur s prísl., na odvolanie žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 12. júna 2015 č.k. 12C/73/2014-132, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomzamietajúcomvýrokumenítak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne sumu 3.132,17 eur s 5,25 % úrokmi z

omeškania ročne z tejto sumy od 14.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcom 1/, 2/,3/ sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcom 1/-3/ titulom
vydania bezdôvodného obohatenia spoločne a nerozdielne sumu 3. 021,58 eur s 5,25 % úrokom z

omeškania ročne z tejto sumy od 14.11. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo sporových nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo zistil, že matka žalovanej J. Q.M., A..
XX. X. XXXX, bola na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu uzavretej s bývalým ObNV - Nivy
Bratislava dňa 12. 11. 1970 užívateľkou F. Č.. X na R.V. G.. Č.. X U. F.. Išlo o byt s regulovaným
nájomným. Žalovaná zostala po smrti matky v predmetnom byte bývať. Okresný súd Bratislava I.

rozsudkom č.k. 16C 123/2011 - 115, právoplatným dňa 10. 8. 2012 a vykonateľným dňa 14. 8. 2012,
určil, že žalovaná sa po smrti matky nestala nájomkyňou predmetného bytu a zaviazal ju tento byt
vypratať do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ boli v období od 1. 5. 2011 do
30. 7. 2012 podielovými spoluvlastníkmi sporného bytu. Žalobcom 1/ a 2/ patril spoluvlastnícky podiel
každému vo veľkosti po 24/288, žalobkyni 3/ podiel vo veľkosti 96/288. Zvyšná časť bytu v podiele 24/48
patrila Hl. mestu SR Bratislava. Žalobcovia požadovali od žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie predmetného bytu za obdobie od mája 2011 do júla 2012, keďže žalovaná sa z bytu

vysťahovala ku koncu júla 2012. Žalovaná v uvedenom období hradila regulované nájomné 87,99 eur
v prospech Hl. mesta SR Bratislava ( k rukám správcu bytového domu ). Komerčné nájomné za 75
m2 dvojizbového bytu v centre hlavného mesta stanovené znaleckým posudkom Č.. X/XXXX K.. F. T.
za sporné obdobie činí 498,24 eur/mesiac, pričom žalobcovia požadujú od žalovanej sumu 410,25 eurpo zohľadnení jej mesačných platieb nájomného vo výške 87,99 eur hradených k rukám Hl. mesta SR
Bratislava ako ďalšieho spoluvlastníka. Žalobcovia, ako aj Hl. mesto SR Bratislava žiadali žalovanú
písomnými výzvami zo dní 21. 6. 2011 a 19. 7. 2011 byt vypratať ku dňu 28. 7. 2011. Žalovaná sa z

predmetného bytu vysťahovala dňa 31. 7. 2012.

3. Z tohto skutkového stavu právne odkazujúc na § 139, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 a §
3 ods. 1 Obč. zák., súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalovaná sa v období od 28. 7. 2011 do 31.
7. 2012 na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila užívaním predmetného bytu bez právneho dôvodu o

sumu 3.021,58 eur. Argument žalovanej, že sa z bytu neodsťahovala vyčkávajúc na výsledok konania
sp. zn. 16C 123/2011 ( o určenie, že k prechodu nájmu bytu nedošlo ) súd prvej inštancie nevzal do
úvahy dôvodiac, že neznalosť zákona žalovanú neospravedlňuje. Keďže žalovaná so žalobcami nemala
uzavretú nájomnú zmluvu, z výziev spoluvlastníkov bytu ( žalobcov a Hl. mesta SR Bratislavy - MČ
BA Staré Mesto ) zo dní 21. 6. 2011 a 19. 7. 2011 ( č. l. 66, č. l. 67 ) vedela, že ju žiadajú byt v
lehote do 27. 7. 2011 vypratať. Od poslednej výzvy pritom s určitosťou vedela aj to, že spoluvlastníci

nehnuteľnosti sa na hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 Obč. zák. dohodli a to tak, aby
byt opustila a vypratala. Keďže žalovaná predmetnú nehnuteľnosť naďalej užívala aj po 27. 7. 2011,
konala tak bez právneho dôvodu, čím naplnila jednu zo základných skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia. Tým, že medzi žalobcami a žalovanou nedošlo k uzavretiu zmluvy o nájme bytu, t. j. k vzniku
nájomného vzťahu, nevznikol právny dôvod, na základe ktorého by boli žalobcovia povinní poskytovať

žalovanej sporný byt na užívanie. Od momentu uplynutia lehoty na vypratanie v zmysle výziev oboch
spoluvlastníkov, žalovaná užívala byt žalobcov v 1/2 bez právneho dôvodu a tiež bez toho, aby za
poskytnuté plnenie platila žalobcom náhradu. Žalovaná týmto získala majetkový prospech spočívajúci
v tom, že sa majetok žalobcov znížil o čiastku, ktorú by musela zaplatiť, keby existoval právny dôvod
plnenia - nájomná zmluva. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalovanej

vychádzal zo znaleckého posudku Č.. X/XXXX predloženého žalobcami, ktorý žalovaná nerozporovala.
Cena neregulovaného nájomného za predmetný byt v spornom období činila podľa posudku 498,
24 eur mesačne, čo pri podiele žalobcov 1/ - 3/ vo veľkosti 1/2 predstavuje bezdôvodné obohatenie
žalovanej vo výške 249,12 eur mesačne. Za obdobie od 28. 7. 2011 do 31. 7. 2012 ide o sumu
3.021,58 eur ( 12 mesiacov a 4 dni ). Súd prvej inštancie nepovažoval žalobu dôvodnú v časti vydania

bezdôvodného obohatenia za obdobie máj a jún 2011. Podľa súdu prvej inštancie žalovaná sa v tomto
čase dôvodne domnievala, že svoje povinnosti voči prenajímateľovi riadne a včas plní, keď nájomné vo
výške 87,99 eur mesačne platila Hl. mestu SR Bratislava. Rovnako tak súd prvej inštancie nepovažoval
za dôvodné požadovať od žalovanej celú výšku neregulovaného nájomného, ale vychádzal z výšky
spoluvlastníckych podielov aktuálnych v rozhodnom období ( podľa N. Č.. XXXX ), kedy žalobcovia

boli spoluvlastníkmi sporného bytu iba v podiele 1/2, pretože v tom čase Hl. mestu SR Bratislava patril
zvyšný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 v pomere k celku. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
žalobu v časti prevyšujúcej sumu 3.021,55 eur s prísl. zamietol. O príslušenstve pohľadávky rozhodol
podľa § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaná
sa dostala do omeškania počnúc nasledujúcim dňom po prevzatí žaloby, čo bolo 14. 11. 2013 ( v zmysle

žalobného petitu ) a to vo výške zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže žalobcovia mali
v konaní iba čiastočný úspech, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia a napadli ním výrok, ktorým bola žaloba
vo zvyšku zamietnutá. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanej uloží
povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne 3.132,17 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto
sumy od 14. 11. 2013 do zaplatenia, alternatívne navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

Žalobcovia v odvolaní dôvodili, že nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v celej výške sa môže
domáhať každý zo spoluvlastníkov, pričom stanovisko ostatných spoluvlastníkov nie je rozhodujúce,
keďže bezdôvodné obohatenie vzniká priamo zo zákona. V danom prípade sú podľa § 139 ods. 1 Obč.
zák.zprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejveci oprávneníapovinnívšetcispoluvlastnícispoločnea
nerozdielne. Podľa § 513 Obč. zák. ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí

sú podľa zákona, rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne,
môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný plniť v celom rozsahu tomu, kto
o plnenie požiada prvý. S poukazom na § 515 Obč. zák. sa vnútorný pomer medzi spoluveriteľmi
spravuje právnym vzťahom, na základe ktorého vznikla solidarita veriteľov. Z uvedeného dôvodu majúžalobcovia za to, že sú aktívne vecne legitimovaní na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia v celej výške. Podľa žalobcov súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na
zistený skutkový stav neaplikoval § 139 ods. 1 Obč. zák. a § 513 Obč. zák. a žalobu vo zvyšnej časti

zamietol bez toho, aby uviedol, akými zákonnými ustanovenia sa pri tom riadil. Záver súdu prvej
inštancie, že žalobcovia nemajú nárok na celú výšku neregulovaného nájomného vychádzajúc pritom z
výšky spoluvlastníckych podielov, považujú odvolatelia za nesprávny nemajúci oporu v platnom práve.
Obdobne nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie máj a jún 2011, za ktoré nárok nepriznal dôvodiac, že v tomto čase žalovanú neupozorňovali

na to, že býva v časti ich bytu bez právneho dôvodu. Zo zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia
však nevyplýva povinnosť žalobcov upozorniť žalovanú na to, že dochádza k vzniku bezdôvodného
obohatenia. Občianskoprávna zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosť objektívna
bez zreteľa na zavinenie a záväzok toho, kto sa bezdôvodne obohatil vzniká priamo zo zákona.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýroku,ktorýmbolažalobavozvyškuzamietnutá,prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je
dôvodné.

7. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci aplikoval ust. § 139 ods. 2 Obč. zák. a príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Nezoberal sa však otázkou prípadnej aktívnej
solidarity ktoréhokoľvek spoluvlastníka vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia z pohľadu § 139 ods. 1 a § 513 Obč. zák. Keďže odvolací súd je toho názoru, že
tieto zákonné ustanovenia sú pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku v prejednávanej veci
rozhodujúce, vyzval postupom podľa § 382 C.s.p. sporové strany, aby sa k ich možnému použitiu

vyjadrili. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.

8. Podľa § 139 ods. 1 Obč. zák. podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti ( veritelia ) sú z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločnej veci oprávnení a povinní voči iným osobám rukou spoločnou a nerozdielnou, t.
j. solidárne. V sporoch s inými osobami ohľadom spoločnej veci má každý z veriteľov svoje samostatné

právo na uplatnenie pohľadávky, resp. jej časti a nezávisle na ostatných ju môže uplatniť žalobou na
súde, ale len do doby, než bolo vykonané tzv. právo prevencie, t. j. než dôjde dlžníkovi prejav vôle
veriteľa, aby mu bolo plnené. Potom, čo jeden zo solidárnych veriteľov požiada o plnenie, prípadne
uplatní pohľadávku proti dlžníkovi žalobou a súde, nemôže už iný veriteľ požadovať od dlžníka plnenie
a dlžník nie je ani oprávnený mu plniť. Veriteľ, ktorý vykonáva právo prevencie, sa tak stáva jediným

veriteľom voči dlžníkovi a ostatní veritelia strácajú právo pohľadávku uplatniť, aj keď nebola splnená.
Záväzok zaniká splnením dlhu tomu veriteľovi, ktorý o plnenie požiadal prvý ( §513 Obč. zák. ). Ak
uplatní veriteľ iba časť pohľadávky, môžu ju do zvyšku uplatniť ostatní veritelia ( viď napr. rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 30 Cdo 4713/2007). Z tohto dôvodu nebol správny právny záver súdu prvej inštancie,
že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci predmetného bytu v podiele 1/2 v pomere k celku majú právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia len z jednej polovice. Ako prví totiž využili tzv. právo prevencie
a uplatnili si voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej celej
pohľadávke. Vzťah medzi podielovými spoluvlastníkmi na vzájomné vyporiadanie takto prijatého plnenia
je výlučne ich vnútorným vzťahom.

9. Rovnako tak nemožno súhlasiť ani zo záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby v časti o
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie máj, jún 2011. Skutočnosť, že žalovaná v tomto období
nebola zo strany žalobcov upozorňovaná na to, že býva v časti ich bytu bez právneho dôvodu, totiž na
moment vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá vplyv. Žalovaná momentom smrti
pôvodného nájomcu ( svojej matky ) nespĺňala zákonné podmienky na prechod nájmu predmetného

bytu podľa § 706 ods. 1 Obč. zák., pretože v čase jej smrti mala dva iné vlastné byty. V predmetnom
byte tak bývala bez právneho dôvodu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na právoplatný rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č. k. 16C 123/2011-115. Pokiaľ teda žalovaná bývala v spornom byte bez
platného právneho titulu od 30. 4. 2011, čo nebolo v konaní sporné, potom jej vznikla právna povinnosť
vydať žalobcom bezdôvodné obohatenia aj za obdobie máj, jún 2011 tak, ako to žalobcovia dôvodne

v konaní požadovali ( § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. ).

10. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie prejednávanú vec po právnej stránke
neposúdil správne. Keďže odvolací súd v odvolacom konaní vychádzal zo skutkového stavu zistenéhosúdom prvej inštancie, ktorý však po právnej stránke posúdil odlišne, rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcom zvyšnú časť bezdôvodného obohatenia vo výške 3.132,17 eur ( 6.153,75 eur - 3.021,58 eur )

spolu s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne z tejto sumy od 14. 11. 2013 do zaplatenia ( § 517 ods. 1,
2 Obč. Zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.).

11. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcom
3.021,58 eur s prísl, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

12. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 396 ods. 2 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).