Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414219326
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4414219326.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. A., M. XX, zast. JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. 7, proti
žalovaným: 1/ M. V. nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. X. mája. XX a 2/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.,
T. XX, zast. JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom so sídlom Veľký Krtíš, SNP 25, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v l. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 12.10.2017, č. k. 4C/239/2014-116 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e
n í tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam v kat. úz. W. Q. zapísaných na LV č. XXX ako parc. registra „C“ č. 429/7 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 463 m2 spolu s domom súp. číslo XXXX, parc. č. 429/69 - záhrady o výmere
851 m2, parc. č. 429/95 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2 spolu s garážou súp. číslo XXXX
a vyporiadal ho tak, že nariadil ich predaj s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany

sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Zároveň vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak v intenciách § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 OZ po zistení,
že strany sporu sú spoluvlastníkmi v petite rozhodnutia označených nehnuteľností a to žalobca v
podiele 1/6-iny a žalovaní v l. a 2. rade každý v podiele 5/12-ín. Dospel k záveru, že nehnuteľnosti
nie sú reálne deliteľné a neprichádza do úvahy ani spôsob zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva prikázaním podielu druhým spoluvlastníkom, pretože ani jeden zo žalovaných nemá
záujem o nehnuteľnosť. Akcentoval, že nie je tak možný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva medzi stranami sporu reálnou deľbou nehnuteľností a ani prikázaním veci za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Za danej situácie prikročil k tretej možnosti zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to zrušením podielového spoluvlastníctva a nariadením
predaja nehnuteľností s tým, že výťažok bude rozdelený medzi stranami sporu podľa výšky ich

spoluvlastníckych podielov. Podotkol tiež, že hoci strany sporu tvrdili, že sa chcú dohodnúť ohľadne
odpredaja nehnuteľnosti, z ich správania vyplynulo, že takúto dohodu medzi nimi je len veľmi ťažko
uzavrieť, a preto vzhľadom na ich postoj k uzavretiu mimosúdnej dohody, rozhodol spôsobom uvedeným
v enunciáte rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v l. rade len vo výroku o náhrade trov konania

domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania jej voči žalobcovi nároku na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Dôvodila, že v konaní žalobca navrhol jediný a výlučný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva ato jeho zrušením a prikázaním jeho spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom za náhradu,
pričom prvoinštančný súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo navrhovaným spôsobom. Nemožno
preto konštatovať, že v konaní bol žalobca plne úspešným, keď podielové spoluvlastníctvo bolo

vyporiadané predajom nehnuteľností, a teda spôsobom, ktorý navrhovala ona. Žalobca si tak procesne
sám zavinil neúspech v konaní, keď sa domáhal len jediného a výlučného spôsobu vyporiadania
spoluvlastníctva i napriek tomu, že mu bolo dobre známe, že žalovaní s týmto spôsobom vyporiadania
nesúhlasia. Musel si tak byť vedomý rizika, že ak súd tomuto jeho návrhu na vyporiadanie nevyhovie,
nebudevsporeprocesneúspešný.Zdôraznila,žeakopredzačatímkonania,takajpočasceléhokonania

tvrdila, že o podiel žalobcu z finančných dôvodov záujem nemá, a pokiaľ dôvody hodné osobitného
zreteľa pre zrušenie spoluvlastníctva nebudú dané navrhla predaj nehnuteľností, ktorú skutočnosť
žalobca v priebehu konania ani nepopieral. Mala za to, že v konaní tak bola plne úspešná, a preto
je spravodlivé priznanie jej náhrady trov konania v celom rozsahu, keďže žalobca svojim postojom jej
spôsobil trovy konania potrebné na účinné uplatňovanie a bránenie práva. Argumentačne svoje závery
podporila i poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/10/2012, ako i rozsudok Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/852/2013.
4. Rovnako tak žalovaný v 2. rade napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
konania žiadal ho zmeniť a priznať mu 100 % nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že súd
prvej inštancie v tejto časti nerozhodol zákonne, keď nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi,
ktorý v konaní nakoniec úspešný vôbec nebol, pretože navrhoval len jediný spôsob vyporiadania

podielovéhospoluvlastníctva,čomunebolovyhovené.Právenaopak,súdvyhovelspôsobuvyporiadania
navrhovanému žalovanými. Poukázal tiež na to, že žalobca vyvolal spor o jediný a konkrétny spôsob
vyporiadania spoluvlastníctva, hoci mu bolo vopred známe, že s takýmto vyporiadaním žalovaní
nesúhlasia, pričom sa žalobe úspešne ubránili. Konštatoval tiež, že bol úspešný aj v odvolacom konaní,
v ktorom bol prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a hoci si uplatnil náhradu trov konania, súd

prvej inštancie mu tieto trovy nepriznal v rozpore so zásadou úspechu a ani neozrejmil, z akých dôvodov
hoci mu táto povinnosť bola odvolacím súdom uložená.
5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že odvolania považuje za
nedôvodné a nesúhlasil s požiadavkou žalovaných na náhradu trov konania z dôvodov uplatnených v ich
odvolaniach. Dôvodil, že žalovaní od počiatku odmietali zrušenie podielového spoluvlastníctva a to aj po

rozhodnutíodvolaciehosúdu,apretoospôsobezrušeniapodielovéhospoluvlastníctvamuselrozhodnúť
súd prvej inštancie s ktorým súhlasil, pretože nemal a nemá možnosť užívať nehnuteľností. Stotožnil sa
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako i dôvodmi jeho rozhodnutia označiac ho za zákonné, a preto
ho navrhol potvrdiť v celom rozsahu.
6. Žalovaná v l. rade k odvolaniu žalovaného v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že sa

s dôvodmi uvádzanými žalovaným v 2. rade v jeho odvolaní v plnom rozsahu stotožňuje a zhodne s
ním má názor, že žalobca v konaní nebol úspešný, z ktorého dôvodu mu nárok na náhradu trov konania
nepatrí. Vyjadrila presvedčenie, že vzhľadom na osobitosti danej právnej veci, ktoré uviedla v odvolaní,
náhrada trov konania v plnom rozsahu patrí žalovaným.
7. Odvolací súd po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote

(§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú dôvodné čiastočne.
8. Predmetom tohto konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným domáhal zrušenia
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. W. Q., zapísaných na LV č. XXX, ako parcely

registra „C“ č. 429/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 463 m2 s domom súpisné č. X XXX,
parcela č. 429/69 - záhrady o výmere 851 m2, parcela č. 429/95 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 30 m2 s garážou súpisné č. X XXX a tieto vyporiadal tým spôsobom, že jeho spoluvlastnícky
podiel v rozsahu 1/6-iny prikáže do vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade každému v podiele 1/12-
iny s povinnosťou vyplatiť mu sumu, každý po 4 166,50 eura. Súd prvej inštancie preskúmavaným

rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k označeným nehnuteľnostiam a vyporiadal ho
tak, že nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja nehnuteľnosti bude rozdelený medzi
strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, v ktorej časti rozsudok súdu prvej inštancie
pre absenciu odvolania strán sporu nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto
zostala len žalovanými napadnutá časť rozhodnutia týkajúca sa trov konania, v ktorej súd prvej inštancie

vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).11. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je
zásada úspechu vo veci vyjadrená v ustanovení § 255 ods. 1 CSP. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech

vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech
vo veci vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je z časti úspešná a z
časti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov konania pomerne rozdelí. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne
rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov právo.
12. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že žalobca mal vo veci čiastočný úspech, keď
preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie, bolo jeho žalobe vyhovené v časti zrušenia
podielového spoluvlastníctva. Nemožno však prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie pokiaľ vo svojom
rozhodnutí konštatoval, že žalobca bol plne úspešný a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu

trov konania v rozsahu 100%. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/10/2012, v ktorom vyslovil záver, že pokiaľ podielový spoluvlastník
dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s
presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť
a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. O takýto

prípad však v súdenej veci nejde, pretože žalobca navrhoval podielové spoluvlastníctvo strán sporu
po jeho zrušení vyporiadať prikázaním jeho spoluvlastníckeho podielu za peňažnú náhradu žalovaným
v 1. a 2. rade a výrokom napadnutého rozsudku bolo vyporiadanie vykonané nariadením predaja
nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi stranami sporu podľa
výšky ich spoluvlastníckych podielov. Za danej situácie pri rozhodovaní o náhrade trov konania preto

nebol dôvodný postup podľa § 255 ods. 1 CSP, ale podľa § 255 ods. 2 CSP s ohľadom na čiastočný
úspech strán sporu v konaní, pretože nebolo rozhodnuté spôsobom, ktorý bol žalobcom navrhovaný.
Zároveň pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné zohľadniť, že žalovaní v 1. a 2.
rade v priebehu celého konania brojili proti žalobe žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctvamajúczato,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprezamietnutiežalobyzdôvodu,

že ich matka Emília Benková v sporom dotknutých nehnuteľnostiach mala právo doživotného bývania.
K zmene ich postoja došlo až po tom, čo dňa 29. 01. 2017 X. F. zomrela, kedy uviedli, že súhlasia so
zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním nariadením predaja nehnuteľností, napriek
tomu však k mimosúdnej dohode ohľadne predaja nehnuteľnosti medzi nimi nedošlo. Vychádzajúc z
uvedeného je preto dôvodný záver o v zásade rovnakom pomere úspechu a neúspechu na oboch

stranách sporu, čím pri rozhodovaní o náhrade trov konania boli splnené podmienky pre aplikáciu
ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a vyslovenie, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa názoru odvolacieho súdu, tento výrok naviac zodpovedá i princípom všeobecnej spravodlivosti a
rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov zohľadňujúcich osobitosti danej veci.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa

§ 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a to
spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2
CSP a s ohľadom na čiastočný úspech strán sporu i v odvolacom konaní vyslovil, že žiadna zo strán
sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).