Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215201387
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215201387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 07, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej: M. M., nar.
XX.X.XXXX, Z. XX, XXX XX G. O., o zaplatenie 1.530,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 22.02.2017, č. k. 5C/142/2015 - 44 takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby čo do uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 174,43 eur
spolu s 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 174,43 eur od 02.04.2012 do zaplatenia, v tejto

časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a konanie zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti po t v r d z u j e rozsudok.

III. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) zamietol žalobu

žalobcu v celom rozsahu a žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 499, § 502 Obchodného
zákonníka, ustanovenia § 52, § 53, § 53c, § 100 a § 107 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 9
a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl.7
ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. Apríla 1993, ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že Zmluva o pôžičke (o úvere), z ktorej si žalobca
v konaní uplatňuje svoju peňažnú pohľadávku, bola dňa 21.9.2011 uzavretá medzi spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. s predmetom činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov, a tak pri
uzatváraní zmluvy a jej plnení vystupovala ako dodávateľ a žalovanou, nekonajúcou pri uzatváraní
tejto zmluvy a jej plnení v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorá
tak bola v postavení spotrebiteľa. Zmluva medzi nimi uzavretá je preto zmluvou spotrebiteľskou a

pôžička (úver), na základe nej poskytnutá je v skutočnosti spotrebiteľským úverom, lebo predmetom
zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov za odmenu. Konštatoval, že na uzavretie zmluvy o
úvere (zmluvy o pôžičke) dňa 21.9.2011 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. použila formulár
s predtlačeným textom bez možnosti žalovanej ovplyvniť jeho obsah, ktorý je ale voľným okom takmernečitateľný. Veľkosť písmen tohto textu reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť
sa s týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ako
dodávateľovipritomničnebrániloformulárovúzmluvupripraviťtak,abyspotrebiteľzískalreálnumožnosť

oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Podľa názoru súdu
prvej inštancie dodávateľ Consumer Finance Holding, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy na uzavretie
zmluvy o pôžičke so žalovanou použil zámerne, v snahe odradiť žalovanú ako spotrebiteľa od možnosti
reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane všeobecných úverových podmienok a tým získať
kvalifikovaný obraz o podmienkach poskytnutia úveru a vyhodnotiť ich dôsledky na ňu ako spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie potom ustálil, že predmetná úverová zmluva uzavretá dňa
21.09.2011 tvoriaca základ žalobcom uplatňovaného peňažného nároku je z dôvodov podľa § 53 ods.
4, 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V dôsledku absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy
uzavretej dňa 21.9.2011 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou,
každý z nich je podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť to, čo na základe tejto zmluvy
dostal. Na základe tejto úverovej zmluvy spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. žalovanej poskytla

peňažné prostriedky v sume 1.815,19 eur, z ktorých žalovaná vrátila 668,52 Eur, čo síce žalovaná
spochybnila, ale opak nepreukázala. Na strane žalovanej tak vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť 1.146,67
eur a na strane spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. vzniklo právo vrátenia týchto peňažných
prostriedkov sa domáhať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie na strane
žalovanej vzniklo dňa 21.9.2011, t. j. momentom poskytnutia peňažných prostriedkov spoločnosťou

Consumer Finance Holding, a.s. žalovanej na úhradu jej iných záväzkov. Trojročná objektívna lehota,
v ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. mohla svoje právo žiadať od žalovanej vydanie
peňažných prostriedkov vykonať, tak uplynula dňa 21.9.2014, avšak spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. sa práva na vrátenie peňažných prostriedkov od žalovanej domáhala na súde žalobou
podanou dňa 12.3.2015, t. j. dávno po uplynutí zákonom určenej objektívnej premlčacej lehoty domáhať

sa vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie prihliadal na premlčanie z úradnej povinnosti
v zmysle § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že žalobu žalobcu by
bolo nutné zamietnuť aj v prípade, že by právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané nebolo.
Vzhľadom na absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere je žaloba žalobcu (či už pôvodného alebo
terajšieho) o zaplatenie 1.530,31 eur z dôvodu vrátenia úveru, nedôvodná. Žalobcovi patrí iba vrátenie

tej sumy peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný na základe tejto zmluvy prijal a doposiaľ nevrátil, avšak
z iného právneho dôvodu, než na ktorom bola postavená žaloba, a to z dôvodu vydania bezdôvodného
obohatenia. Ust. § 294 v spojení s § 140 ods. 1, 2 C.s.p však zmenu žaloby v spotrebiteľských sporoch
nepripúšťa, v dôsledku čoho žalobe z iného právneho dôvodu, než na ktorom bola postavená žaloba,
vyhovieť nebolo možné.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto
jej súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, ktoré odôvodnil tým, že sud
prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôsledkom čoho
vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorý založil svoje rozhodnutie na
nečitateľnosti z dôvodu malej veľkosti písma. Považoval ho za arbitrárne. K vzniku záväzkovoprávneho

vzťahu založeného úverovou zmluvou došlo riadne a platne, žalovaná úver čerpala, čo sama výslovné
potvrdila, základne podmienky úverového vzťahu sú riadne uvedené v základných náležitostiach
úverovej zmluvy, konkrétne v čl. II. a III. Uviedol, že založenie absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy
z dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie bez oboznámenia sa s originálom úverovej zmluvy, s
poukazom aj na procesnú obranu žalovanej, ktorá uplatnený nárok a existenciu záväzkovoprávneho

vzťahu založeného úverovou zmluvou nepoprela, nezodpovedá požiadavke riadneho presvedčivého
súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. Poukázal na to, že pri výklade právnych úkonov a
ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať zreteľ ústavný príkaz preferencie
výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom
uvedených prípadov. Z napadnutého rozhodnutia je zrejme, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní

uvedenou zásadou neriadil a jeho rozhodnutie je vydané v rozpore s ústavným príkazom v prospech
platnosti právneho úkonu. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia absolútnej neplatnosti úveru
je nesprávne aj nastolenie režimu bezdôvodného obohatenia a tým aj nesprávna aplikácia 2-ročnej
subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na nimi uplatnený nárok.Keďže úverová zmluva bola uzavretá platne, vzťahuje sa na plynutie premlčacej doby režim trojročnej
premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka a nimi uplatnený nárok z úverovej zmluvy nebol
premlčaný v čase začatia konania. Žalovaná bola listom zo dňa 23.03.2012 vyzvaná na plnenie v lehote

do 01.04.2012, žaloba bola podaná dňa 12.03.2015, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Na
záver uviedol, že z dôvodu, že predmetom žaloby je aj nárok titulom zmluvnej pokuty v sume 174,43
eur, žalobu v časti o zaplatenie 174,43 eur s príslušenstvom berie späť a navrhol odvolaciemu súdu
konanie v časti o zaplatenie 174,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 174,43 eur od
02.04.2012 do zaplatenia zastaviť. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie v zmysle žalobného petitu.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§

362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie vzal žalobca v odvolaní žalobu späť v časti o zaplatenie sumy

174,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 174,43 eur od 02.04.2012 do zaplatenia.
Žalovaná sa na základe výzvy súdu prvej inštancie k odvolaniu nevyjadrila.

8. Podľa § 370 ods. 1, 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie

žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

9. Žalobca má dispozičné právo k žalobe. Nakoľko po vydaní rozsudku súdom prvej inštancie, avšak
pred nadobudnutím jeho právoplatnosti vzal žalobca žalobu vo vyššie uvedenej časti späť a nesúhlas

žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nebol prejavený, odvolací súd späťvzatie
žaloby v uvedenej časti postupom podľa § 370 ods. 1, 2 C.s.p. pripustil, rozsudok v tejto časti zrušil a
konanie v tejto časti zastavil.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

12. Jedným z hlavných odvolacích dôvodov žalobcu je, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.
júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

14. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na čas
vzniku zmluvy (22.08.2011). Túto skutočnosť nenamietal ani žalobca v odvolaní.15. Nie je sporné, že ide o úverový právny vzťah a teda absolútny obchod a že na vec z tohto dôvodu
dopadajú aj ustanovenia Obchodného zákonníka. Rovnako nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu

podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom
(§ 52 ods.1 Občianskeho zákonníka).

16. Právny predchodca žalobcu podľa údajov z obchodného registra v čase uzavretia zmluvy poskytoval
úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalovaná nesledovala použiť prostriedky

z pôžičky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Z obsahu spisu možno urobiť záver, že ide o
typovú zmluvu.

17. Súd prvej inštancie skúmal, či predmetná zmluva je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných
podmienok. V tejto otázke sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli zistené
prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka

a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky boli individuálne vyjednané (§ 53
ods.3 Občianskeho zákonníka).

18. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj podľa Obchodného zákonníka, Zákona o

spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

19. Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie

záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995
Z. z.).

20. Odvolací súd nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv, ale naopak teórie zachovania platnosti

zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus“, por. rozsudok KS v Prešove
vo veci 3Co/67/2008). Napriek tejto zásade však odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie
musí konštatovať neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu. Neprihliadal pritom na výhodnosť
neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok
neplatná, resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

21. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o neplatnosti predmetnej zmluvy o
pôžičke z dôvodu veľkosti písma predtlačeného textu formulárovej zmluvy použitej na uzatvorenie
zmluvy, ktorá pre jej nečitateľnosť neumožňovala žalovanej ako spotrebiteľovi sa s obsahom zmluvy a

tým aj s podmienkami, za ktorých mu bol úver poskytnutý, náležite oboznámiť.

22. Žalobca v predtlačenom texte formulárovej zmluvy použil drobné, ťažko čitateľné písmo, ktoré sa ani
nedá riadne prečítať pri vynaložení úsilia, ktoré možno od spotrebiteľa bežne vyžadovať. Ide o klamlivú
praktiku, ktorou žalobca dosahuje, že spotrebiteľ bude viazaný zmluvnými podmienkami, s ktorými sa

nemohol reálne fakticky ani oboznámiť, práve z dôvodu používania drobného písma.

23. Takéto praktiky dodávateľov už všeobecné súdy SR opakovane vyhlásili za nekalé obchodné
praktiky, napr. aj Okresný súd Žilina č. k. 13C/69/2011-43 zo dňa 10.01.2012., ktorý ustálil, že „už len
drobné písmo použité v tejto zmluve a v úverových podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť,

ktoré písmo má za následok, že aj súd musel použiť optickú pomôcku, aby vôbec sa oboznámil s jej
obsahom, prekračuje mieru únosnosti, mieru slušnosti, ohľaduplnosti a podľa názoru súdu je použité
zo strany žalovaného výlučne s cieľom doslovne ,,odradiť“ spotrebiteľa, aby sa vôbec riadne oboznámil
s jej cieľom využívajúc jeho slabšie postavenie. Za neprijateľné určil početné zmluvné podmienky
dojednávané zo žalovaným a predkladané na podpis spotrebiteľom.“

24. Drobné písmo, ktoré vyvoláva potrebu používania technických pomôcok na čítanie je podľa názoru
odvolacieho súdu jednoducho neprijateľné a predstavuje pre spotrebiteľa klamlivé opomenutie, a teda
klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.25. Odvolací súd má za to, že dodávateľovi nič nebráni v tom, aby pri vynaložení odbornej starostlivosti
predložil spotrebiteľom také vyhotovenie zmluvných podmienok, ktoré umožní oboznámiť sa s obsahom

zmluvy tak mladému človeku ako aj dôchodcovi so silnými dioptriami.

26. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného
súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym

dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva, a to
formou obmedzení autonómie vôle (por. nález Ústavního soudu z 15.6.2009, sp. zn. I. ÚS 342/09). V
spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu
nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. A preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu
rovností prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať (prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu

k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo. Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom,
spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť jeho správania, a takémuto
nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje
okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre
priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné

dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý
text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená
zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Je potrebné zdôrazniť,
že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického

a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská
doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína
si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, súd prvej inštancie správne ustálil, že právny predchodca
žalobcu a žalovaná sú si, z dôvodu neplatnosti zmluvy o pôžičke, povinní v zmysle ust. § 457 OZ vrátiť
to, čo na základe predmetnej zmluvy dostali. Výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej je
1.146,67 eur.

28. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa správne
prihliadal, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý bráni
uplatniť alebo priznať plnenie. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej vzniklo dňa 21.09.2011, teda

momentom odovzdania peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanej.

29. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

30. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. Keďže zo strany žalovanej sa nejednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčalo za tri roky. Trojročná premlčacia lehota tak uplynula dňa

21.09.2014, a právny predchodca žalobcu si svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde
uplatnil až dňa 12.03.2015.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil

riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,sktorýmsaplnestotožňuje,aktorépovažuje
za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.33. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej
časti ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a
§ 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnej žalovanej v súvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).