Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16C/200/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223775
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6112223775.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, v konaní
zastúpenéhoFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Grösslingova4,IČO:36864421,protiodporcovi
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 27. 09. 2012 tak, ako bol doručený Okresnému súdu Banská
Bystrica sa domáhal od odporkyne náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica.

Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci a predmet konania sú vo veciach sp. zn. 16C/200/2012,
16C/202/2012, 16C/208/2012, 16C/212/2012, 16C/213/2012,14C/291/2012, totožné, súd tieto konania
spojil podľa § 112 ods. 1 OSP na spoločné konanie.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 02. 2014, ktorý odvolací súd zrušil s odôvodnením, že nemal
preukázané oboznámenie sa so spisom sp. zn 3Er/1391/2006 a 4Er/719/2006. V daných intenciách určil
povinnosť súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie.

Súd vo veci vykonal opätovné dokazovanie písomným vyjadrením účastníkov konania, pripojenými
exekučnými spismi Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/491/2005, 1Er/15/2007, 4Er/252/2007,
2Er/199/2007, 3Er/1391/2006, 4Er/719/2006 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ vo svojom písomnom návrhu tvrdil, že vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti
poskytovania krátkodobých úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasl. Zák. č. 233/1995 Z. z. požiadal

súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla neplnením záväzkov,
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.Okresný súd Banská Bystrica ako exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ
požiadal o zmenu exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Zák. č. 233/1995 Z. z., v ktorom mal súd rozhodnúť v
lehote 30 dní od doručenia návrhu. Súd nerozhodol o tomto návrhu v zákonom stanovenej lehote, hoci

vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala sa ani spolupráca s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný pre rozhodnutie o návrhu.

Z dôvodu uvedeného nesprávneho úradného postupu požadoval od odporcu náhradu majetkovej škody,
ako aj nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou odporcovi podľa

§ 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z.

Navrhovateľ si uplatnil v jednotlivých prípadoch majetkovú škodu, ktorá pozostávala z nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému, z nákladov na udržanie a správu informačného systému, z nákladov na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a na spracovanie textov, urgencií súdu a na výdaje

spojené s vyhotovením a zaslaním urgencií súdu.

Navrhovateľ ďalej požadoval náhradu nemajetkovej ujmy za každý mesiac omeškania v činnosti súdu,
keď poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Navrhovateľ uviedol, že v danom prípade nepostačuje samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a takéto konštatovanie
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú týmto postupom. Nesprávny úradný
postup bol následkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní, spojené so zásahom do jeho majetkových práv. Takýmto márnym uplynutím času boli reálne

ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 44 ods. 8 Zák. č. 233/1995 Z. z.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, pričom ho považoval za mätočný, keďže v ňom nie

sú uvedené jednotlivé spisové značky príslušných exekučných konaní. Uviedol, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takáto právomoc je
daná iba predsedovi súdu, resp. Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Zo znenia ustanovení § 15 a
16 Zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody. Navrhovateľ však návrh podal pred uplynutím tejto lehoty, keď
v prvej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu bolo doručené dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom k
tomu, že navrhovateľ neposkytol súčinnosť a nereagoval na výzvy na doplnenie týchto žiadostí, z týchto
dôvodov nárok navrhovateľa odporca nepovažoval za predbežne prerokovaný.

Odporca ďalej uviedol, že nárok na náhradu škody predpokladá preukázanie nesprávneho úradného
postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Uviedol, že prax pri rozhodovaní o návrhu
na zmenu súdneho exekútora je taká, že pokiaľ na exekučný súd dôjde žiadosť o zmenu súdneho
exekútora, táto sa predloží pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie jeho doterajších
trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhoduje aj o trovách

doterajšiehoexekučnéhokonania.Takistojepotrebnézaslaniepríslušnéhoexekučnéhospisuzaúčelom
realizácie povinnosti, vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 3 Zák. č. 233/1995 Z.
z., keď po rozhodnutí o zmene exekútora má súd vec tomuto postúpiť rozhodnutie spolu s exekučným
spisom pôvodne povereného exekútora. Pokiaľ pôvodný exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú
súčinnosť, mohlo sa stať, že exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30 - dňovú lehotu na

rozhodnutie o návrhu navrhovateľa.

Zároveň poukázal na to, že nedodržanie lehôt ustanovených v zákone samo o sebe nemôže byť
považované automaticky za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože
tento pojem nemožno vykladať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.

Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania v súvislosti so znením ustanovenia § 19 ods. 1 Zák.
č. 514/2003 Z. z. ohľadne tohto nároku. 3 - ročná premlčacia lehota v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia uplynula po 3 rokoch od uplynutia 30 - dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenusúdneho exekútora (návrh na predbežné prerokovanie nárokov bol daný podľa odporcu v rozmedzí od
23. 04. 2012 do 25. 09. 2012.)

Uviedol, že výška škody, ktorú požaduje navrhovateľ je len hypotetická a nie je preukázaná jej existencia
a vykazuje znaky paušálnosti, pričom niektoré náklady, ktoré sú takto vyčíslené sú neprimerane vysoké.
Uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie existencie a výšky škody je na navrhovateľovi, pričom
v konaní takisto nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom tento škody vo vzťahu ku
konkrétnemu exekučnému konaniu.

Odporca ďalej uviedol, že pre výšku nemajetkovej ujmy platia kritéria ustanovenia § 17 ods. 3 Zák. č.
514/2003 Z. z., pričom navrhovateľ nijakým spôsobom bližšie nekonkretizoval ako malo dôjsť konaním
súdu ku zániku jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov a ako táto situácia ovplyvnila jeho
ďalšie podnikateľské postupy.

Z uvedeného potom žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný.

Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

V zmysle § 4 ods. 1, písm. a/ citovaného zákona je odporca orgánom konajúcim v mene štátu.

Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z., za nesprávny úradný postup sa považuje okrem iného porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného, o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Čo sa týka návrhu na prerušenie konania zo dňa 21. 05. 2015 má súd za to, že konanie o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o nestrannosti súdu a konanie na OS Prešov sp. zn.
7C/6/2010 o náhradu škody, nemá vplyv na rozhodnutie v merite veci v danom konaní. Súd má za to,

že je v jeho plnej kompetencii rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania bez potreby prerušenia
konania do právoplatnosti uvedených konaní a to aj s ohľadom na rozhodnutie Krajského súdu zo dňa
02. 07. 2015, že vo veci nebola riadne vznesená námietka zaujatosti a o námietke bolo rozhodnuté
Krajským súdom v Banskej Bystrici č. k. 16NcC/296/2012-9 zo dňa 10. 10. 2012.

Súd na základe vykonaného dokazovania v spise sp. zn. 16C/200/2012, ktoré zároveň vykonal spisom
Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. 4Er/491/2005 zistil, že návrh na vykonanie exekúcie zo
strany súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 19. 12. 2005, pričom poverenie na vykonanie exekúcie
vydal exekučný súd dňa 20. 12. 2005. V tomto konaní oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa
02. 11. 2009.

Súd zároveň z uvedeného exekučného spisu zistil, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o tom, že
vyhlásil exekúciu na základe tohto konania za neprípustnú a zastavil ju svojim rozhodnutím zo dňa 11.
01. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 06. 2010. Túto právoplatnosť nadobudlo po rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica potvrdil svojim

rozhodnutím zo dňa 20. 05. 2010.

2)Súd na základe vykonaného dokazovania v spise sp. zn. 16C/208/2012, ktoré zároveň vykonal spisom
Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. 1Er/15/2007 zistil, že návrh na vykonanie exekúcie zo
strany súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 08. 01. 2007, pričom poverenie na vykonanie exekúcie

vydal exekučný súd dňa 11. 01. 2007. V tomto konaní oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa
02. 09. 2010.

Súd zároveň z uvedeného exekučného spisu zistil, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o tom, že
vyhlásil exekúciu na základe tohto konania za neprípustnú a zastavil ju svojim rozhodnutím zo dňa 11.

01. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 03. 2012. Túto právoplatnosť nadobudlo po rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica potvrdil svojim
rozhodnutím zo dňa 20. 01. 2010.

3)

Súd na základe vykonaného dokazovania v spise sp. zn. 16C/212/2012, ktoré zároveň vykonal spisom
Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. 4Er/252/2007 zistil, že návrh na vykonanie exekúcie zo
strany súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 22. 03. 2007, pričom poverenie na vykonanie exekúcie
vydal exekučný súd dňa 23. 03. 2007. V tomto konaní oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa
02. 09. 2010.

Súd zároveň z uvedeného exekučného spisu zistil, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o tom, že
vyhlásil exekúciu na základe tohto konania za neprípustnú a zastavil ju svojim rozhodnutím zo dňa 16.
03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 07. 2012. Túto právoplatnosť nadobudlo po rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica potvrdil svojim

rozhodnutím zo dňa 30. 05. 2012.

4)
Súd na základe vykonaného dokazovania v spise sp. zn. 16C/213/2012, ktoré zároveň vykonal spisom
Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. 2Er/119/2007 zistil, že návrh na vykonanie exekúcie zo

strany súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 19. 02. 2007, pričom poverenie na vykonanie exekúcie
vydal exekučný súd dňa 21. 02. 2007. V tomto konaní oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa
02. 09. 2010.

Súd zároveň z uvedeného exekučného spisu zistil, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o tom, že

vyhlásil exekúciu na základe tohto konania za neprípustnú a zastavil ju svojim rozhodnutím zo dňa 11.
05. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 05. 2012. Túto právoplatnosť nadobudlo po rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica potvrdil svojim
rozhodnutím zo dňa 28. 03. 2012.

Súd na základe vykonaného dokazovania v spise sp. zn. 16C/202/2012, 14C/291/2012, ktoré zároveň
vykonal spisom Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. 3Er/1391/2006 a sp. zn. 4Er/719/2006
zistil, že návrh na zmenu exekútora bol takisto zamietnutý a konanie právoplatne zastavené.

Zo spisu sp. zn. 3Er/1391/2006 súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie zo strany súdneho exekútora

bol súdu doručený dňa 27. 10. 2006, pričom poverenie na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd dňa
30. 10. 2006. V tomto konaní oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa 02. 11. 2009.

Súd zároveň z uvedeného exekučného spisu zistil, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o tom,
že vyhlásil exekúciu na základe tohto konania za neprípustnú a zastavil ju svojim rozhodnutím zo dňa

08. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 06. 2013 na základe rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici.

Zo spisu sp. zn. 4Er/719/2006 súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie zo strany súdneho exekútora
bol súdu doručený dňa 27. 04. 2006, pričom poverenie na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd dňa

28. 04. 2006. V tomto konaní oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa 02. 09. 2010.

Súd zároveň z uvedeného exekučného spisu zistil, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o tom, že
vyhlásil exekúciu na základe tohto konania za neprípustnú a zastavil ju svojim rozhodnutím zo dňa 28.12. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 02. 2014 na základe rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/429/2013 zo dňa 19. 12. 2013.

Súd na základe uvedeného potom konštatuje, že vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu márne
uplynula lehota na predbežné prerokovanie nároku, súd takýto argument zo strany odporcu ako dôvod
pre zamietnutie návrhu pre jeho predčasnosť nepovažoval.

Súd sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu vo vzťahu k uplatnenému

nároku.

Podľa§ 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode.

V zmysle ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie počas 6 mesiacov.

Návrh na zmenu exekútora podal navrhovateľ v predmetných konaniach dňa 02. 11. 2009 a 02. 09.2010
a v danom prípade sa teda mohol navrhovateľ dozvedieť o škode najneskôr uplynutím 30 dní od podania
návrhu na zmenu exekútora.

Začatie plynutia 3 - ročnej premlčacej doby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia potom nastalo
v jednom prípade dňom 02. 12. 2009 a v ostatných prípadoch dňa 02. 10. 2011. Návrh na súd na
náhradu škody bol podaný dňa 27. 09. 2012. Návrhy na predbežné prerokovanie nároku odporcovi boli
doručenévpriebehuobdobiaod23.04.2012do25.09.2012,kedydošlokprerušeniupremlčacejlehoty,
preto námietka vznesená zo strany odporcu nebola dôvodná a nároky navrhovateľa boli uplatnené

včas. Súd ďalej konštatuje, že pre uplatnenie a to úspešné nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom je nutné preukázať základné predpoklady
vzniku zodpovednosti na náhradu škody a to porušenie právnej povinnosti, ktorá by mala spočívať v
nesprávnom úradnom postupe, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a vznikom škody. Pri tomto type zodpovednosti na náhradu škody sa nepreukazuje zavinenie, keďže

špeciálna právna úprava v danom prípade predpokladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Vtejtosúvislostisúdvšakkonštatuje,žepokiaľboltvrdenýnesprávnyúradnýpostup,ktoréhodôsledkom
bolo nedodržanie zákonom stanovenej 30 - dňovej lehoty ustanovenej v § 44 Zák. č. 233/1995 Z.
z. je potrebné uviesť, že v exekučných konaniach, ktoré začali pred 31. 08. 2005, pričom exekučné

konanie sa začína dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, nebola v exekučnom poriadku, t. j. v Zák. č. 233/1995 Z. z. stanovená žiadna lehota pre
rozhodnutie o zmene exekútora. § 44 ods. 7 v znení účinnom po 31. 08. 2005 ustanovoval, že oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Lehota na rozhodnutie súdu v danom prípade a to 30 - dňová bola zapracovaná do Zák. č. 233/1995
Z. z. až novelou Zák. č. 341/2005 Z. z., účinnou od 01. 09. 2005. Zároveň bol vložený § 238 ods. 1
(prechodné a záverečné ustanovenia v znení: „konania začaté pred 01. 09. 2005 sa dokončia podľa

práva platného do 31. 08. 2005, ak ods. 2 neustanovuje inak). V ods. 2 nie je uvedený § 44.

Z uvedeného vyplýva, že v exekučných veciach, kde konanie začalo do 31. 08. 2005 nebola zákonom
stanovená lehota na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora bez ohľadu na to, kedy bol návrh na zmenu
doručený súdu. V predmetných prípadoch súd zistil, že konania začali po 01. 09. 2005.

Vzhľadom k tomu, že v konaní bola podľa § 44 ods. 7 z. č. 341/2005 Z. z., účinným od 01. 09. 2005
stanovená lehota na rozhodnutie o zmene exekútora, súd má za to, že lehota 30 dní je procesnou
lehotou. Exekučný poriadok však neuvádza sankciu za jej prekročenie, a preto ju treba považovať za
poriadkovú lehotu. Zámerom tejto lehoty je zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby

zmena exekútora nebola zdržiavaná nečinnosťou exekučného súdu. Treba však uviesť, že táto lehota
je pre súd záväzná len do tej miery, že jej nedodržanie by mohlo byť označené za zbytočný prieťah. O
zbytočných prieťahoch pri postupe súdu spravidla teda nebude stačiť len prekročenie lehoty, ale aj ďalšie
relevantné okolnosti prípadu (napr. správanie oprávneného, súdneho exekútora, ich súčinnosť). Súd máv danom prípade za to, že všetky predmetné exekučné konania boli právoplatne zastavené, a preto
striktným nedodržaním lehoty pri zamietaní návrhu na zmenu exekútora nemohlo dôjsť k žiadnej škode.

Z pohľadu súdu základnou myšlienkou pri prípadnom nedodržaní 30-dňovej lehoty na rozhodnutie
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora je tá skutočnosť, že kým súd nerozhodne o
požadovanej zmene súdneho exekútora, povinnosťou pôvodného súdneho exekútora je pokračovať vo
vykonávaní exekúcie, až kým súd nerozhodne o požadovanej zmene. Z toho dôvodu oprávnenému
nevznikla žiadna materiálna škoda. Navrhovateľ vo svojich návrhoch neuvádza žiadny skutkový dôvod,

pre ktorý predmetnú zmenu exekútora požaduje (napr. nečinnosť, príp. neefektívnosť vykonávania
exekúcie pôvodným exekútorom). Dokonca sa opakovali prípady, že skôr, než súd rozhodol o prvom
návrhu na zmenu súdneho exekútora, oprávnený podal ďalší návrh na zmenu ďalšieho exekútora. Nie
je preto vylúčený ani špekulatívny prístup oprávneného pri zmene exekútora.

K nedodržaniu 30 dňovej lehoty došlo z objektívnych dôvodov, pretože súd v rámci rozhodnutia

o pripustení zmeny exekútora musí rozhodnúť aj o trovách pôvodného exekútora, v dôsledku čoho
prebiehala písomná komunikácia medzi súdom a pôvodným exekútorom - vyčíslenie trov exekúcie,
zaslanie jeho exekučného spisu, čo technicky sa častokrát nemohlo stihnúť v tak krátkej 30-dňovej
lehote na rozhodnutie, čo je predpokladom naplnenia zmyslu rozhodnutia I. ÚS 16/2002.

Aj keď v zásade platí, že v rámci dispozičnej zásady má oprávnený právo zvoliť si exekútora, ktorý
má vykonávať exekúciu (teda aj požiadať o zmenu exekútora, od 01. 09. 2005 aj bez udania dôvodu),
súd nemusí predmetnej žiadosti vyhovieť. V takom prípade žiadosť oprávneného uznesením súd
zamietne. Dôvody na také rozhodnutie môžu byť rôzne. Jedným z nich je aj skutočnosť, že exekučný
súd v rámci rozhodovania o žiadosti o zmenu exekútora zistí, že nie je možné poveriť vykonávaním

exekúcie iného exekútora, pretože exekúcia sa stala alebo už bola neprípustná. V takomto prípade
zmenu nepovolí a exekúciu aj bez návrhu zastaví. Teda, v tých prípadoch, keď exekučný súd v súvislosti
s rozhodovaním o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora mal pochybnosti o prípustnosti
vykonávanej exekúcie, bolo namieste, aby ešte pred rozhodnutím o zmene exekútora vykonal potrebné
dokazovanie a podľa vyhodnotených dôkazov buď exekúciu ponechal a povolil zmenu exekútora, alebo

exekúciu v dôsledku jej neprípustnosti zastavil a zároveň tým istým uznesením rozhodol o zamietnutí
návrhu na zmenu exekútora, čo bol daný prípad. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľ

úspešný v konaní nebol, odporca si náhradu trov konania nevyčíslil a zo spisu mu takéto trovy konania
nevyplývajú, a preto súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na

Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo
postup okresného súdu nesprávny, čoho

sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť
v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.